Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/758/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514205472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Moniky Koščovej a JUDr. Táne Veščičikovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. proti odporcovi: Y. R., nar. XX.XX.XXXX bytom K. XX, M. G. K. v konaní o zaplatenie 532,58
eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.08.2015 č. k.
18C/287/2014-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 25.08.2015 č.k.
18C/287/2014-48 rozhodol tak, že žalobu navrhovateľa zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov
konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding a.s. s odporcom
uzatvoril dňa 23.3.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný navrhovateľ
odporcovi celkovú sumu pôžičky 696,00 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca pôžičku splácať v

pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 29,00 eur. Do podania žaloby uhradil odporca z uvedenej
zmluvy sumu 176,00 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, pôvodný navrhovateľ dňa 29.01.2011 listom -
predžalobná upomienka vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do podania
žaloby odporca dlžné splátky neuhradil, celkový dlh tak predstavuje 532,58 eur. Zároveň si uplatnil
úrok z omeškania a trovy konania. Zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že schválená výška pôžičky bola
v sume 500,00 eur, splátka bola určená na 29,00 eur, celková sumy pôžičky na 696,00 eur, celkové

náklady spotrebiteľa 196,00 eur s tým, že počet splátok bol určený na 24 mesiacov. RPMN je vo výške
39,85%, ročná úroková sadzba je 39,85%. Pôvodný navrhovateľ predžalobnou upomienkou vyzval dňa
29.01.2011 na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo a to v sume 560,40 eur. Odporca výzvu
prevzal dňa 09.02.2011.

Citujúc ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 100
ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. dospel k záveru, že nárok

navrhovateľa je premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 12.02.2011 a žaloba bola
podaná dňa 19.3.2014, čiže po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. V odôvodnení uviedol, že
navrhovateľ nemôže súhlasiť s tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle ust. § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Poukázal na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, nález
Ústavného súdu SR z 24.05.1995 PL.ÚS 16/95, nález Ústavného súdu SR z 3.3.1996 PL.ÚS 36/95,
ďalej na čl. 125 ods. 1 písm. a / a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.

Zastával názor, že aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu

princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie
podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany
pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na
majetokaochranuvlastníckehoprávapodľačl.20ods.1ÚstavySR,čl.11ods.1Listinyzákladnýchpráv
a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva
na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu
zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd.

Vzhľadom na v odvolaní uvádzané skutočnosti s poukazom na to, že navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj

nárok žalobným návrhom zo dňa 19.3.2014, pričom predmetné ust. § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť až
dňa 1.5.2014, navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Poukázal
na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 17.7.2015 sp.zn. 36C/117/2014, ktorým prerušil konanie
až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde SR, nakoľko podal Ústavnému súdu SR
návrh na začatie konania o určenie, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je v nesúlade s ustanoveniami

čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútne obchodno-záväzkový vzťah aj napriek

tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V danom prípade sa jedná o zmluvu označenú ako
o zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver, to znamená nejde o zmluvu o
pôžičke uzavretú podľa OZ, ale o úverovú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 7MCdo 9/2014 zo dňa 24.3.2015.
Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu a krajských súdov na území Slovenskej republiky. S

poukazom na tieto rozhodnutia skonštatoval, že nemožno nárok navrhovateľa považovať za premlčaný,
keďže k začiatku plynutia 4-ročnej premlčacej doby došlo 13.2.2011, ktorá ku dňu podania žalobného
návrhu (19.3.2014) neuplynula. V ďalšom súd poukázal na aplikáciu ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka, ktoré podľa názoru súdu nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014, s čím navrhovateľ
nesúhlasí, pretože predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1.4.2015. Uviedol, že je potrebné

zdôrazniť, že aplikáciou tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne konanie sa súd dopustil nedovolenej
retroaktivity právnych noriem, ktorých zákaz je výraznou demokratickou zárukou ochrany práv občanov
a právnej istoty. Nárok navrhovateľa bol uplatnený pred súdom dňa 19.3.2014, pričom predmetné
ustanovenie hmotnoprávneho charakteru nadobudlo účinnosť až 1.4.2015. Zároveň súd porušil ust. §
226 O.s.p., v zmysle ktorého bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil
tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa proti rozsudku bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.
1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku nie je dôvodné.

Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.01.2016 o 9.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 19.01.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Navrhovateľ podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. t. j. súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu

vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o namietané odvolacie dôvody, odvolací súd udáva nasledovné:

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy,
ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal za preukázané, ako aj právne
posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa
taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí
takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods.

2 O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Neprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval
správny právny predpis ale ho nesprávne vyložil prípadne vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto namietané odvolacie dôvody nie sú dané.

Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 5b zák. o
ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014, pričom navrhovateľ si v konaní uplatnil
svoj nárok žalobným návrhom dňa 19.03.2014.

Ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je nepochybne legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany,
konkrétne spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Uvedené ustanovenie je lex specialis k ustanoveniu §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, keďže stanovuje
súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Ako uviedol navrhovateľ,
toto ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť 01.05.2014, no zákonodarca nestanovil žiadne

intertemporálne pravidlá. Odvolací súd má za to, že ust. § 5b cit. zákona normuje predovšetkým a najmä
o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter
procesnoprávny. Pri procesných normách všeobecne platí, že sa aplikuje tá procesná norma, ktorá
je aktuálne účinná počas trvajúceho súdneho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na názor
prezentovaný v právnej teórii, s ktorým sa stotožňuje, a to, že časová pôsobnosť v civilnom procese je

vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti, pričom
problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia
prechodnéustanovenia.Vzhľadomnaabsenciutakýchtoprocesnýchustanoveníplatízákladnépravidlo,
ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Akteda súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí dňa 25.08.2015 aplikoval procesné ustanovenie účinné
dňa 01.05.2014, postupoval správne.

Čo sa týka odvolacej námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa neprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, pričom bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, odvolací súd má za to, že ani daná námietka nie je dôvodná.

V prejednávanej veci vznikol záväzok odporcu podľa názoru navrhovateľa zo zmluvy o pôžičke

uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd má za to, že zmluva o pôžičke
s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle §52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ,
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (ust. 52 ods. 2 OZ).

Súd prvého stupňa teda správne uzavrel, že nárok navrhovateľa je premlčaný, ak aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko k zosplatneniu pohľadávky navrhovateľa došlo listom zo dňa
29.01.2011, ktorý bol odporcovi doručený dňa 09.02.2011 s lehotou na plnenie do 3 dní od doručenia
upomienky t. j. 12.02.2011, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 12.02.2014, pričom žaloba bola súdu
doručená dňa 19.03.2014.

Ani odvolacia námietka navrhovateľa týkajúca sa nesprávnej aplikácie ust. § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol,

že „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčacie právo malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie
Občianskeho zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ §5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadovanéžalobou.Malbytiežzohľadniť§52ods.2tretiuvetuObčianskehozákonníka,podľaktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Ustanovenie § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 a ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho

zákonníka dňa 01.04.2015 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To
znamená,žeodichúčinnostisavzťahujúajnaprávnevzťahyzaloženépredtýmtodňom.Totožnýprávny
názor bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému navrhovateľovi. Trovy odvolacieho konania mu však nevznikli a ani si ich náhradu

neuplatnil, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľ v
odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0/§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.