Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/569/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233094
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4112233094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36864421, jej menom doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti
žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Nitra dňa 01.10.2012 domáhal uloženia

povinnosti žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 221,28 eura a to z dôvodu, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozozmluvyoúverepovinnej: Z.U..Poprijatí
návrhunavykonanieexekúciesúdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecič.EX/932/2007.Súdny
exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v exekučnom poriadku, najmä podľa § 44 ods.
1Exekučnéhoporiadku(EP)apredložilnávrhžalobcunavykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulom
vecne a miestne príslušnému exekučnému súdu, ktorým bol exekučný súd Nitra. Pritom ho požiadal

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie. Žalobca pre obavy a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej
súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa
10.08.2009 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 EP exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. V
exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v ustanovení § 44 ods. 7, 8 je
založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
do 30 dní odo dňa doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že

vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredne a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré vyčísluje tak, že mu vznikla

majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačnéhosystému sumu 70 eur, na udržanie za správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívu za spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vynaložil sumu 15 eur. Spolu tak vynaložil sumu 175 eur.
Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri určení primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk (663,88 eura). Primeranú náhradu nemajetkovej

ujmy si uplatnil vo výške 221,28 eura, pričom uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32
eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie uvedenej
doktríny Ústavného súdu, teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov = 55,32 eura za mesiac. V danej veci
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 132 dní.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č.
514/2003 Z. z. a považuje žalobu za právne neopodstatnenú. K podmienke uplatnenia nároku na súde
poukázala nato, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručované

žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Preto podľa
žalovanej ide o predčasne uplatnený nárok na súde. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona č.
514/2003 Z. z. žalovaná vzniesla námietku premlčania a to pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009,
t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

K nesprávnemu úradnému postupu, k otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote žalovaná uviedla, že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný
súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu
exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského
spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 EP,

keď súd rozhodnutie o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaná pripúšťa, že v niektorom prípade mohol exekučný
súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej
30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípade ak pôvodný súdny exekútor neposkytol

exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takom prípade exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú
30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak,
aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil
novému súdnemu exekútorovi exekučný spis. Vzhľadom na povahu úkonu, ktorým je rozhodnutie o
zmene súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, i nevyhnutnosť vykonať ďalšie iné úkony nie je

možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať
za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.
K existencii prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosti na
prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či

právoplatného rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov žalovaná má zato, že nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
K materiálnej škode žalovaná uvádza, že žalobca nešpecifikuje, či predmetné vecné náklady prestavujú
podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca by v tomto konaní

na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej
pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecné uvedené činnosti je nesprávne
a znovu účelové. K nemajetkovej ujme žalovaná uvádza, že žalobca poukazuje na viacero nálezov
Ústavného súdu, kde rozhodol o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Jepotrebné povedať, že poskytnutie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
preskúmaniu prípadu zo strany súdu. Ďalej poukázala nato, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických
osôb a fyzických osôb je odlišný. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt a to v rozsudku

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30CdO/675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať
na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im
nevznikla ujma priamo. Žalobca neupresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu. Ďalej žalovaná poukázala na prihliadnutie na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím

na poškodenú osobu. Podľa žalovanej poukazujúc na písomné vyjadrenie, žalobca a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali
porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako
spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko
príjmových osôb.

Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 27.03.2015. Termín pojednávania s predvolaním na
pojednávanie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 28.01.2015. Právny zástupca žalobcu
listom zo dňa 19.03.2015 ospravedlnil neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby súd
prejednal vec bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť

písomne, nežiadala odročenie pojednávania. Preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. 6C/569/2012, znaleckého posudku
č. 1/2014 vedeného pod Spr 176/2014, obsahom spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/4/2007 a
zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia titulom majetkovej škody sumy 175 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumy 221,28 eura. Vec sa týka exekúcie vedenej pôvodne pred súdnym exekútorom
JUDr. Milanom Strieškom, Exekútorsky úrad vo Vrábloch, začaté dňa 27.03.2007. Vec vedená na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19Er/4/2007, z ktorého spisu súd zistil, že návrh oprávneného na
zmenu exekútora bol doručený Okresnému súdu Nitra dňa 14.10.2009. Okresný súd Nitra výzvou

zo dňa 20.10.2009 vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie a zároveň vyčíslenie trov
exekúcie. Pôvodný exekútor doručil Okresnému súdu Nitra vyúčtovanie trov exekúcie a zaslal spis
sp. zn. EX/932/2007 dňa 18.12.2009. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 17.02.2010 č.
k. 19Er/4/2007- 15 bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené. Vykonaním
exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý listom zo dňa 03.10.2011 oznámil Okresnému súdu Nitra splnenie
povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa
09.01.2012č.k.19Er/4/2007-41exekúciuzastavilarozhodolotrováchexekúcie. Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 19.12.2012

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou Univerzitou v Bratislave - znaleckým
ústavom, vo veci stanovenia majetkovej škody žalobcu, vedeného na tunajšom súde pod Spr. 176/14
súd zistil, že výška majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a
nezákonnými rozhodnutiami a to v prípade žaloby podanej z dôvodu, že neskoro bolo rozhodnuté,
resp. nebolo rozhodnuté o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, bola vyčíslená suma

na jednu žalobu za mzdové náklady, náklady na tlač, úpravu informačného systému, na poštovné,
telekomunikačné služby, spolu 30,76 eura, a náklady súvisiace s tým, že sa neskoro rozhodlo, resp.
nerozhodlo o žiadosti o zmenu exekútora, bola vyčíslená škoda na jednu žalobu 31,68 eura.

Pôvodne bola predmetná vec spojená na spoločné konanie s vecou sp. zn. 6C/556/2012 a to uznesením

tunajšieho zo dňa 04.04.2013 č. k. 6C/556/2012 - 22 a neskôr rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
04.04.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/556/2012 bola predmetné vec vedená pod sp. zn.
6C/569/2012 vylúčená na samostatné konanie.

Z oznámenia Okresného súdu Nitra súd zistil, že celkový nápad oddelenia "Er" Okresného súdu Nitra v

roku 2009 bol 15.113 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 464. V roku 2010 bol nápad
14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 370. V roku 2011 bol nápad 21.196 vecí,
z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 230. V roku 2012 bol nápad 24.980 vecí, z toho počet
vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 198.Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom voči žalovanej na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom okresného súdu pretože v

exekučnom konaní nebola splnená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, čím malo dôjsť
k porušeniu základného práva žalobcu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy, Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa § 44 ods. 6 EP, v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a

súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 EP, v znení od 01.09.2005 od 30.11.2006, Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 EP, účinného od 01.12.2006, Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného

konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, v znení účinnom do 31.12.2012, ktorý na danú vec dopadá, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V danej veci sa najskôr súd zaoberal námietkami vyslovenými žalovanou v písomnom vyjadrení a to

v prípade nedostatku podmienky uplatnenia nároku na súde tým, že svojho práva sa žalobca môže
domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, ktorý nárok žalobcu nebol ani
predbežne prerokovaný. Je pravdou, že žiadosti boli doručované žalobcom žalovanej dňa 23.4.2012,
avšak v danej veci žaloba bola podaná na Okresnom súde Nitra dňa 1.10.2012, k čomu došlo pred
uplynutím 6-tich mesiacov stanovenej lehoty v ustanovení § 16 citovaného zákona. Podľa súdu však
to nie je dôvod na zamietnutie žaloby, vzhľadom na dátum rozhodovania o samotnej žalobe, k čomu

dochádza po uplynutí uvedených 6-tich mesiacov od prijatia žiadosti, ale čo je podstatné, že nebol
uspokojený nárok na náhradu škody a tým je daná dôvodnosť domáhať sa uspokojenia nároku na
súde. Zákonný požiadavok na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody je síce obligatórnou
podmienkou pre uplatnenie tohto nároku na súde, pretože poškodený sa môže svojím nárokom obrátiť
na súd iba vtedy, ak do 6-tich mesiacov odo dňa uplatnenia nebol jeho nárok príslušným orgánom plne

uspokojený, ide však o podmienku procesnoprávnu, ktorej nedostatok má iba procesné dôsledky a
nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. V prípade, že je podaná žaloba na súde predtým než
príslušný orgán sa k nároku vyjadrí, súd v takom prípade môže vyčkať na vyjadrenie príslušného orgánu
a potom pokračovať v konaní. To znamená, že pokiaľ by nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol
predbežne prejednaný príslušným orgánom, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý

súd môže riešiť potom postupom podľa § 104 ods. 2 O.s.p.

Rovnako nepovažoval súd za dôvodnú aj vznesenú námietku premlčania pri uplatnení nároku pred
23.4.2009. Z ustanovenia § 19 ods. 1 vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. V danej veci k podaniu žaloby došlo dňa 01.10.2012. Z pripojeného

exekučného spisu sp. zn. 19Er/4/2007 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora bol doručený Okresnému
súdu Nitra dňa 14.10.2009 a uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 17.02.2010 č. k. 19Er/4/2007 -
15 bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené. Z uvedeného je zrejmé, že nárok
uplatňovaný v tomto konaní nevznikol pred 23.04.2009.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako to vyčíslil v návrhu. Z ustanovenia § 9 Zákona
č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za
ktorý sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote. Zodpovednosť štátu v takomto prípade je objektívnou zodpovednosťou

za škodu pri súčasnom splnení podmienok, ktorými sú vznik škody, majetková ujma v peniazoch,
nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Nesprávnym úradným postupom môže byť vydanie alebo nevydanie prípadne oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť vydané v určenej lehote. Z Dohody základných práv a slobôd vyplýva, že
každý má právo, aby vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov. Zásada rýchlosti súdneho konania

je tak významným právom účastníka konania. Nejde však o absolútne hľadisko, ktoré by malo byť
uprednostnené a teda by malo prevážiť pred inými požiadavkami na vydanie rozhodnutia, ktorými sú
povinnosť súdu zistiť spoľahlivo okolnosti s ohľadom na zložitosť veci, potrebné posúdiť pred vydaním
rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup možno potom považovať len taký postup súdu, keď doba
trvania na vydanie rozhodnutia nezodpovedá zložitosti, právnej náročnosti ako aj počtu vybavovaných

vecí. Štát tak nemôže zodpovedať za prieťahy spôsobené pričinením účastníka konania alebo ak sú
vyvolané inými okolnosťami.

Z komentára k Exekučnému poriadku k § 44 vyplýva, že predpokladmi na zmenu súdneho exekútora
sú žiadosť oprávneného, ktorá sa podáva na príslušnom exekučnom súde, prípadne aj u súdneho

exekútora. Exekučný súd predloží žiadosť so žiadosťou o vyjadrenie exekútorovi. Žiadosť je procesným
úkonom, ktorý nemusí byť odôvodnený. Ďalším predpokladom je návrh oprávneného na súdneho
exekútora,ktorýmánahradiťpôvodnéhoexekútora,ktorýmôžebyťaspravidlaajbudesúčasťoužiadosti
o zmenu exekútora a vyhovenie žiadosti o zmene exekútora a poverenie navrhnutého exekútora, ktorévychádza z pôvodného poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasne exekučný súd uznesením rozhodne
o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie o pôvodného
exekútora. Súd žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora nemusí vyhovieť a v takom prípade

jeho žiadosť uznesením zamietne.

V danom prípade je nesporné, že v ustanovení § 44 ods. 8 EP je uvedená lehota 30 dní na rozhodnutie
o návrhu na zmenu exekútora a to od doručenia tohto návrhu, avšak pokiaľ v exekučnom konaní
došlo zo strany súdu k prekročeniu tejto zákonnej lehoty, tak je potrebné skúmať, či k tomuto došlo

pre zložitosť veci, správanie účastníkov konania alebo z dôvodu samotného postupu súdu, nakoľko
nie každé nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora je
možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Samotná skutočnosť, že súd o návrhu na zmenu
exekútora nerozhodol v lehote 30 dní, ešte nemusí zakladať nárok navrhovateľa na náhradu škody z
dôvodu nesprávneho úradného postupu, pretože okolnosti, ktoré predchádzali návrhu a postup súdov v
exekučných veciach v nasledujúcom období nasvedčujú tomu, že z ich strany nedošlo k nesprávnemu

úradnémupostupuikeďrozhodnutiaonávrhochnazmenusúdnehoexekútorabolivydávanépouplynutí
lehoty 30 dní. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že existujú objektívne okolnosti, pre ktoré súd
nemohol dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu za zmenu exekútora, pretože tieto návrhy
boli podávané zo strany oprávneného hromadne do jednotlivých exekučných konaní a vzhľadom na
zaťaženosť súdov nebolo možné o týchto návrhoch rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní.

Okresný súd Nitra, ktorý rozhodoval o návrhoch na zmenu exekútora v preskúmavaných exekučných
veciach, ako je zrejmé aj z ďalších vecí týkajúcich sa uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej,
mal v roku 2009 celkový nápad do oddelenia Er 15.113 vecí, z čoho na spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
pripadalo 464 vecí a v roku 2010 bol nápad 14.879 vecí, z čoho na Pohotovosť s.r.o. pripadalo 370
vecí. V roku 2009 agendu Er vybavovalo 7 vyšších súdnych úradníkov a v roku 2010 to bolo 6 vyšších

súdnych úradníkov, ktorí museli rozhodovať nielen o návrhu oprávneného na zmenu exekútora ale v
ďalších tisícoch veciach rozhodovali hlavne o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
ako aj o ďalších procesných návrhoch, ktoré sa vyskytujú v priebehu exekučných konaní a preto
objektívne nemohli pri rozhodovaní o návrhoch na zmenu exekútora dodržať zákonnú lehotu 30 dní.
Okrem toho uvedené návrhy na zmenu exekútora podávané oprávneným Pohotovosť s.r.o. boli viac

ako diskutabilné, pretože oprávnený navrhoval zmenu exekútora a žiadal poveriť ďalším vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že tento
súdny exekútor bol v minulosti a to v rokoch 2006 až 2007 jeho zamestnancom a samotná táto
skutočnosť vylučovala, aby súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý mohol byť poverený vykonaním exekúcie
s poukazom na § 30 ods.1 EP, čo nakoniec viedlo k tomu, že Ústavný súd SR vo svojom náleze

sp.zn.III.ÚS322/2010 z 13.04.2011 konštatoval nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s
pracovným pomerom u oprávneného a teda skutočnosť, že pokiaľ súdny exekútor bol zamestnancom
účastníka exekučného konania, tak je to okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30
ods.1 EP, ktorú je v zmysle § 30 ods.3 EP povinný súdny exekútor bezodkladne oznámiť súdu. Uvedený
nález Ústavného súdu SR mal za následok, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý do prebiehajúcich

exekučných konaní formálne posielal oznámenia o týchto skutočnostiach vylučujúcich ho z vykonávania
exekúcie,avšakvyjadrovalsavtomsmere,žebynemalbyťvylúčenýzexekučnýchkonaníapoukazoval
na rozhodnutia niektorých okresných súdov, avšak napriek tomu súdy následne vydali rozhodnutia,
ktorými bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vylúčený z exekučných konaní a proti týmto rozhodnutiam
dokonca podával JUDr. Rudolf Krutý odvolania a zastupovaním poveroval spoločnosť Fridrich Paľko

s.r.o., ktorá zároveň zastupovala aj oprávneného. Z uvedených dôvodov teda oprávnený, ktorý vedel o
okolnostiach vylučujúcich súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie pre jeho
pomer k oprávnenému, nemal logicky podávať návrhy na zmenu exekútora a žiadať, aby vykonaním
exekúcie bol poverený JUDr. Rudolf Krutý a pokiaľ tak urobil, tak to bolo v rozpore s ustanovením § 30
ods.1EPaotýchtookolnostiachspočiatkusúdynemalivedomosťapretoaj pripúšťalizmenuexekútora.

Pokiaľ by si bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 30 ods. 3 EP a
bezodkladne oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o.,
nakoľko bol prednedávnom jeho zamestnancom, tak zo strany súdu by nebolo vydané rozhodnutie o
povolení zmeny exekútora a nemusel vo väčšine
prípadov nasledovať taký procesný postup, že súd si najskôr žiadal stanovisko pôvodného súdneho

exekútora a až potom vo veci rozhodoval. Oprávnený spoločne so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým teda svojou úmyselnou nečinnosťou a hromadným podávaním návrhov na zmenu exekútora
spôsobili, že súdy rozhodovali o týchto návrhoch až po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty, avšak
vzhľadomnavyššieuvedenédôvodyuvedenúčinnosťsúdovniejemožnéhodnotiťzanesprávnyúradnýpostup spočívajúci v tom, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote a preto súd
dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal základ svojho nároku na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy.

Skutočnosť, že Okresný súd Nitra nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora doručeného oprávneným
v lehote 30 dní od doručenia návrhu, ale až po určitom časovom úseku, nie je možné hodnotiť ako
nesprávny úradný postup zo strany tohto súdu, pretože vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti možno
hodnotiť postup oprávneného podávajúceho hromadné návrhy na zmenu exekútora za JUDr. Rudolfa

Krutého v jednotlivých exekučných konaniach napriek tomu, že mal vedomosť o okolnosti vylučujúcej
tohto exekútora z vykonávania exekúcie, za úmyselné vyvolanie situácie, v ktorej súd o týchto návrhoch
na zmenu exekútora nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote, so zámerom využiť túto okolnosť pre
uplatnenie si náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca vediac o okolnosti vylučujúcej
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcii, v ktorých vystupoval na strane
oprávneného, nemal tieto návrhy vôbec podávať a súdny exekútor mal uvedenú skutočnosť, ktorá ho

vylučovala z vykonávania exekúcii, v ktorých ako oprávnený vystupovala spoločnosť Pohotovosť s.r.o.,
bezodkladne oznámiť súdu, pričom ani jeden z nich zámerne túto svoju povinnosť nerešpektoval a súdny
exekútor tak urobil až po vydaní nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 322/2010 z 13.04.2011.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že objektívne Okresný súd Nitra nemohol dodržať zákonom

stanovenú 30-dňovú lehotu, pretože aby rozhodol o trovách pôvodného súdneho exekútora musel
vyčkať na špecifikáciu trov exekúcie od pôvodného exekútora, ale tiež na zaslanie exekučného spisu.
Preto nemožno rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora po stanovenej lehote považovať za
zbytočné prieťahy a teda nesprávny úradný postup a to i s poukazom na celkový nápad vecí na Okresný
súd Nitra, týkajúcich sa exekučného konania a počet vybavovaných vecí. Zo strany žalobcu nebolo

doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní, tak ako je to už ustanovené
v § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, preto súd návrh žalobcu na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, keď poukázala vo svojom písomnom vyjadrení na postup

exekučného súdu v prípade návrhu na zmenu súdneho exekútora, keď v praxi je zaužívaný model, podľa
ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora predloží túto pôvodnému exekútorovi na
vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekučného spisu, čo má tiež
vplyv na dĺžku trvania rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, čo vyplýva aj z jednotlivých
spisov, tak ako je to uvedené vyššie. Tiež sa súd stotožnil s názorom žalovanej, že žalobca nepreukázal,

žeby podal sťažnosti na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva, právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva naprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Zuvedenéhopotomvyplýva,ženiejepreukázaný
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Vo veci sa stotožnil súd s vyjadrením žalovanej aj v tej časti, že nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali svojou pozornosť na ochranu

spotrebiteľských práv a tak to bolo aj zo strany Okresného súdu v Nitre. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na list Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť zo 14.09.2010, v
ktorom liste okrem iného poukazujúc na konkrétnu sťažnosť sa uvádza, že "zdá sa, že spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. po dosiahnutí pochybných rozhodcovských rozsudkov pristupuje k ich výkonu". V
liste sa uvádza tiež, že zo správ taktiež vyplýva, že súdny exekútor v prípade, ktorého sa zdá, že

pravidelne žiada na základe rozhodcovských rozsudkov o exekúcie v prospech spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o., je bývalým pracovníkom tejto spoločnosti. Tento exekútor bol tiež zodpovedný za exekúciu v
predmetných sťažnostiach. Údajne pokračuje v exekúciách pochybných rozhodcovských rozsudkov
bez toho, aby sa zaoberal nezákonnosťou alebo nemorálnosťou rozhodcovského rozsudku
a príslušnými pravidlami na ochranu spotrebiteľa a to ani vtedy, keď ho nato spotrebitelia upozornia.

Celkovo sa zdá, že prinajmenšom v niektorých prípadoch boli takéto rozhodcovské rozsudky vykonané a
že exekútor ani súd zapojený do exekúcie nepodnikol žiadne kroky na zastavenie exekúcie. V ostatných
prípadoch sa javí, že exekúcie boli čiastočne pozastavené, ale príslušné súdy si nie sú zdá sa isté, pokiaľ
ide o povinnosti, ktoré majú. Toľko z listu Európskej komisie. Konštatovanie porušenia práv spotrebiteľapodnietila tak zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľom na všetkých úrovniach štátnej moci. Preto
súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, keď neuniesol dôkazné bremeno preukázať vznik škody,
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnú výšku tejto škody. Len samotné tvrdenie

žalobcu, že mu vznikla nemajetková škoda pozostávajúca z toho, že musel vynaložiť výdavky na správu
pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, udržiavania a správu informačného
systému, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom nemožno považovať
za dôkaz vzniku uvedenej škody. Žalobca ďalej nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy. Ako už bolo konštatované vyššie, tiež nepreukázal nesprávny úradný postup zo

strany exekučného súdu. Opätovne súd poukazuje nato, že treba vychádzať z judikatúry Ústavného
súdu, keď v rozhodnutí IV. ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo obdobnej veci Ústavný súd uviedol, že
aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná

náhradu trov konania nepriznal, pretože sa tohto práva na náhradu trov konania vzdala tým, že si
náhradu trov konania neuplatnila tak, ako to výslovne bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom
podstatné trovy žalovanej v konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.