Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200510
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713200510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu EX - EL, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 1, IČO: 31641547, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Námestie SNP č. 41, IČO:
36856517, proti žalovanému AUTOREFINISH, s.r.o., so sídlom Zvolen, Neresnícka cesta 7861, IČO:
36649961, zastúpený Advokátskou kanceláriou Abelovský - Petruňo, JUDr. Radkom Petruňom, so
sídlomZvolen,Tehelná189,ozaplatenie775,82Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Zvolen, č. k. 15Cb/12/2013-171 zo dňa 16. apríla 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 15Cb/12/2013-171 zo dňa 16. apríla 2015 potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania bude
rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobou podanou na súd dňa 15. 01. 2013 sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia 775,82 Eur
s príslušenstvom (úrokmi z omeškania z jednotlivých dlžných splátok) titulom doplatenia ceny za nájom

nebytových priestorov. Uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 30. 06. 2006 Zmluva
o nájme nebytových priestorov pod č. 39S , ďalšiu zmluvu zo dňa 29.12.2006, ktorú žalobca pripravil,
žalovaný už neakceptoval. Predmetom zmluvy o prenájme nebytových priestorov boli skladové priestory
nachádzajúce sa v objekte na Továrenskej ul. č. 17, Sliač v celkovej výmere 257 m2. Žalobca vystavil
v zmysle zmluvy žalovanému faktúry za mesiace apríl a máj 2009, a to za nájom a zálohové platby,
ako aj energie, každá z týchto faktúr bola vystavená na sumu 1.531,77 Eur, žalovaný však na každú z
týchto faktúr zaplatil len po 1.142,86 Eur, preto zostal žalobcovi dlžný žalovanú čiastku 775,82 Eur (2 x

po 387,91 Eur). Žalobca tvrdil, že tým, že žalovaný tieto faktúry čiastočne uhradil, konkludentne uznal
svoj dlh voči žalobcovi.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že v zmysle platne uzavretej zmluvy bola dohodnutá výška
nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, a to na čiastku vrátane DPH
575,26 Eur mesačne a služby spojené s užívaním nebytových priestorov vo výške 174,73 Eur mesačne,
žalovaný tak mal mesačne spolu hradiť sumu 750,- Eur. Napriek tejto dohode a napriek tomu, že medzi

účastníkmi konania nebola uzavretá iná zmluva a žalovaný žalobcom predkladané dodatky k zmluve
nepodpísal, žalobca jednostranne zvyšoval nájomné a žalovaný mu napokon platil sumu 1.143,86 Eur.
Práve preto, že žalobca neustále jednostranne zvyšoval nájomné a cenu za služby oproti pôvodnedohodnutej čiastke, žalovaný odmietal podpísať dodatky a došlo k ukončeniu nájmu. Žalovaný poprel,
že by čiastočným plnením uznal právo žalobcom na zaplatenie fakturovanej sumy.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutkový stav zistený
vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 261 ods. 1 a 6, § 1 ods. 2 a §710 Obchodného zákonníka,
ďalej podľa § 6 ods. 2, § 5 ods. 3, § 3 ods. 3 a 4 Zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov, ako aj podľa úpravy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

V konaní bola predložená zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 30. 06. 2006, z ktorej
súd zistil, že ju uzavrel žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomca, jej predmetom bol nájom
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte č. 10 prevádzky Sklady, Ul. Továrenská 17-19, Sliač
v celkovej výmere 257 m2. V zmluve bola dohodnutá cena za služby spojené s užívaním priestorov vo
výške bez DPH 146,84 Eur mesačne, ako aj cena za podnájom na rok bez DPH vo výške 680,- Sk bez
DPH za m2, spôsob úhrady, spôsob vyúčtovania platieb za služby. Podľa bodu 3.4 Zmluvy sa zmluvné

strany dohodli, že nájomca môže zvýšiť výšku odplaty za podnájom pre každý nasledujúci rok o výšku
inflácie podľa údajov štatistického úradu v predchádzajúcom roku. Žalovaný užíval tieto priestory od
01. 07. 2006, súčasťou zmluvy bol okrem iných dokladov aj súhlas vlastníka objektu s prenájmom. Súd
prvého stupňa tiež zistil, že nedošlo k zmene tejto zmluvy podpísaným žalobcom predkladanej zmluvy
zo dňa 29. 12. 2006, rovnako tak neboli podpísané ani dodatky k zmluve. Žalobca si však napriek tomu

účtovalafakturovalnájomnéaslužbyspojenésnájmomvovyššejsume,postupovalpodľanávrhuzmlúv
a dodatkov, ktoré neboli uzavreté. Žalovaný tak po obdržaní faktúry č. 120/09 a fa č. 144/09 za apríl
a máj 2009 (každá z faktúr bola vystavená na sumu 1.531,77 Eur), uhradil žalobcovi 1.143,86 Eur za
apríl a 1.143,86 Eur za máj. Súd prvého stupňa poukázal tiež na to, že nájomné spolu so službami bolo
v pôvodnej zmluve dohodnuté vo výške 750,- Eur mesačne (nájomné 575,26 Eur, služby 174,73 Eur),

pričomvzmluvebolodohodnuté,ževdôsledkuinflácienájomcamôžezvýšiťvýškuodplatyzapodnájom.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal oznámenie o zvýšení ceny
nájmu o infláciu, tak isto nepreukázal, z akého dôvodu dochádzalo k zvyšovaniu energie, nepreukázal
rozúčtovanie jednotlivých výdavkov na energie a ďalšie služby spojené s užívaním týchto nebytových
priestorov medzi jednotlivých nájomcov v danom období, pričom bolo zistené, že uvedené nebytové

priestory boli využívané viacerými nájomcami. Žalobca nepreukázal, že dal na vedomie žalovanému
ročnévyúčtovanieplatiebzaslužby,aanispôsobtohtorozúčtovania,nepreukázalanidoručenieročného
vyúčtovania a spôsob jeho prepočtu, a preto nie je zrejmé, či vznikol nedoplatok alebo preplatok na
týchto službách.
Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že po zmene právneho zástupcu v priebehu konania začal

žalobca tvrdiť (prvýkrát na pojednávaní dňa 23. 09. 2014), že v prípade žalovanej sumy ide aj o úhradu
tzv. nezazmluvnenej časti, pričom ani zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný mal platiť za akési vonkajšie
priestory, ktoré neboli zazmluvnené. Tu žiadal žalobca priznať sumu vyčíslenú v rámci žalovanej
pohľadávky vo výške 34,85 Eur. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že žalobca práve v dôsledku
výpovede z nájmu nebytového priestoru zo strany žalovaného (v druhom mesiaci roku 2009) upravil

cenu za služby a energie v období mesiacov apríl a máj 2009. Z vykonaného dokazovania tiež súd zistil,
že žalovaný si povinnosti vyplývajúce z pôvodnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2006 plnil, riadne platil nájomné
aj úhrady spojené s užívaním nebytových priestorov, pričom tieto boli oproti pôvodne dohodnutej čiastky
v jednotlivých mesiacoch a rokoch vyššie, naposledy boli zaúčtované v sume 1.143,86 Eur mesačne
tak, ako ich žalovaný zaplatil aj za mesiace apríl a máj 2009.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k oznámeniu zvýšenia ceny
nájomného za užívané nebytové priestory, v akej výške, z akého dôvodu a taktiež nepreukázal zvýšenie
poplatkov za služby spojené s užívaním týchto nebytových priestorov, nedoložil rozúčtovania tak, ako
ich súd požadoval za jednotlivých nájomcov v jednotlivých žalovaných mesiacoch, a preto neuniesol

dôkazné bremeno. Pokiaľ žiadal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, súd tento návrh zamietol,
nakoľko by bolo nehospodárne nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie v štádiu, keď nebolo zrejmé,
čo je predmetom konania a neboli doložené potrebné listiny zo strany žalobcu. S poukazom na § 151
ods. 3 OSP o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil
skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisua že žalobcovi ako účastníkovi konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred
súdom.

Žalobca namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnený, odôvodnenie je
zmätočné, nezrozumiteľné, nie je možné vyvodiť akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil. Súd prvého
stupňa sa dostatočne nezaoberal s dôkazmi a argumentami predloženými v konaní žalobcom, rozhodol
formálne a v zdôvodnení rozhodnutia sa obmedzil iba na neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu, vôbec sa však nezaoberal základnými otázkami, ktoré v konaní zostali nezodpovedané a

neodstránil spornosť ani jednej zo skutočností tvrdených žalobcom.

Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
oznámenie o zvýšení ceny nájmu o infláciu, keď mu nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel
k povinnosti žalobcu ako prenajímateľa podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.06.2006 oznamovať
žalovanému ako nájomcovi zvýšenie ceny nájmu o infláciu. Zvyšovanie ceny nájmu o infláciu je zmluve

dohodnutý nárok prenajímateľa a tento údaj je verejne dostupným údajom každoročne zverejňovaným
Štatistickým úradom SR. Súd prvého stupňa sa tiež nevysporiadal s tým, že žalovaný za trvania nájmu
odmietal prijať akékoľvek písomnosti od žalobcu. Pokiaľ súd prvého stupňa tvrdí, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal dôvod zvyšovania cien energií a služieb spojených s nájmom, takéto tvrdenie
podľa žalobcu vzhľadom na rozsiahlu dokumentáciu spočívajúcu v predložení dodávateľských faktúr

cien energií, predložením počtu nájomcov v danom období a rozúčtovania zo strany žalobcu v konaní
na súde, nemôže obstáť.

Súd prvého stupňa ani nevykonal dokazovanie spôsobom zistenia reálneho stavu zapojenia, rozvodov
a meračov inžinierskych sietí, ktorým by sa formou znaleckého dokazovania preukázala spotreba

energií jednotlivých nájomcov v danom období tak, ako to tvrdil žalobca. V tejto súvislosti žalobca
znovu poukazuje na to, že žalovaný odmietal od žalobcu prevziať akúkoľvek písomnosť počas trvania
zmluvného záväzkového vzťahu. Žalobca nechápe, ako dospel súd k názoru, že ceny za službu a
energie v období apríl a máj 2009 žalobca upravil práve v dôsledku výpovede z nájmu. Súd prvého
stupňa podľa žalobcu v konaní bez akéhokoľvek odôvodňovania spochybňoval uplatnený nárok bez

toho, aby vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pričom opomenul aj možnosť ustanoviť
znalca na odborné posúdenie predložených dôkazov. Žalobca tiež vytýka súdu prvého stupňa, že tento
nikdy nepoložil v konaní žalovanému otázku, prečo ako nájomca hradil každý mesiac nájomné v inej
výške,tiežneodstránilrozpormedzitvrdeniamižalovaného,keďnapr.vodôvodneníuviedol,žežalovaný
práve preto, že neuznáva jednostranné neustále zvyšovanie cien odmietol podpísať dodatky a zaplatiť

faktúry č. 120/09 a č. 144/09, na druhej strane súd skonštatoval, že po obdržaní faktúr č. 120/09 a č.
144/09 žalovaný na každú z týchto faktúr uhradil po 1.143,96 Eur. Žalobca ďalej namieta, že súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že nájomné, ktoré postupne hradil žalovaný
bolo oproti pôvodne zmluvne dohodnutej výške v jednotlivých mesiacoch a rokoch vyššie, nedostatočne
sa však zaoberal otázkou, z akého dôvodu sa vôbec nájomné zvyšovalo a tiež otázkou, z akého dôvodu

takto zvýšené nájomné žalovaný až do roku 2009 platil.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 09.09.2015 a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia 775,82 Eur s príslušenstvom titulom
doplatenia ceny za nájom nebytových priestorov, a to za mesiace apríl a máj 2009. Predložil faktúru č.

120/09 zo dňa 15. 04. 2009 so splatnosťou dňa 29.04.2009 a fa č. 144/2009 zo dňa 01. 05. 2009 so
splatnosťou dňa 15. 05. 2009, obe vystavené na sumu 1.531,77 Eur s tým, že žalovaný na tieto faktúry
uhradil len sumu 1.143,86 Eur za každú z nich, čím podľa žalobcu uznal svoj záväzok aj vo zvyšku
fakturovanej sumy. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo zistené, že medzi účastníkmi
konaniabolauzavretáibajednazmluvatýkajúcasanájmudotknutýchnebytovýchpriestorov,atoZmluva

o podnájme nebytových priestorov 39S, ktorú dňa 30. 06. 2006 uzavrel žalobca ako nájomca a žalovaný
ako podnájomca v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov, s účinnosťou od 01.07.2006 na dobu neurčitú. Vlastníkom prenajatých nebytových priestorov
(Prevádzka sklady, objekt č. 10, Továrenská O17-19, Sliač) v čase uzavretia zmluvy o podnájme bolaspoločnosť Altex s.r.o. so sídlom Sliač, IČO: 36 048 241, ktorá s podnájmom vyslovila súhlas. Z
vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca následne, v r. 2006 vyššie uvedené nehnuteľnosti
odkúpil a stal sa ich vlastníkom (neskôr, niekedy v r. 2010 žalobca tieto nehnuteľnosti znovu odpredal

ďalšej obchodnej spoločnosti). Žalobca predložil súdu prvého stupňa aj písomnú Zmluvu o prenájme
nebytových priestorov datovanú dňom 29. 12. 2006, ktorú chcel žalobca uzavrieť už ako prenajímateľ
a vlastník týchto nebytových priestorov, žalovaný však Zmluvu o prenájme zo dňa 29. 12. 2006 ani
vypracované dodatky č. 1 a 2 k tejto zmluve nepodpísal.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva záver, že v čase nasledujúcom potom,
ako žalobca nadobudol vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam, nebola medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov (v zmysle
§ 3 ods. 3 Zák. č. 116/1990 Zb. takáto zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná). Zmluva o
podnájme týchto nebytových priestorov, uzavretá dňa 30. 06. 2006 bola zmluvou o podnájme, uzavretou
v zmysle § 6 ods. 1 Zák. č. 116/1990 Zb. so súhlasom pôvodného vlastníka nebytových priestorov a

upravovala práva a povinnosti žalobcu ako nájomcu a žalovaného ako podnájomcu. Takáto zmluva už
nemohla platne určovať práva a povinnosti žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako nájomcu. Aj
keď obe zmluvné strany pokračovali v takomto vzťahu, žalobca účtoval žalovanému nájomné a cenu
za služby spojené s nájmom nebytových priestorov, jednoznačne išlo o bezzmluvný vzťah. Akékoľvek
užívanie týchto nebytových priestorov zo strany žalovaného ako nájomcu voči žalobcovi ako vlastníkovi

týchto priestorov na jednej strane, ako aj prijímanie platieb poukazovaných žalovaným žalobcom na
strane druhej, bolo plnením bez právneho dôvodu, a to bez ohľadu na to, že obe zmluvné strany
sa správali, ako keby bola medzi nimi uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov s právami a
povinnosťami dohodnutými v zmluve o podnájme. (Zákon pre uzavretie zmluvy o nájme nebytových
priestorov a pre uzavretie zmluvy o podnájme nebytových priestorov vyžaduje dohodu o tých istých

podstatných náležitostiach, okrem súhlasu vlastníka pri zmluve o podnájme.)

Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa ods. 2 cit. ust., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov bez platnej nájomnej

zmluvy súd určí peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase
za užívanie obdobných nebytových priestorov formou nájmu, teda sumou, ktorú by nájomca bol za
obvyklých okolností povinný podľa nájomnej zmluvy platiť.

Ako už bolo uvedené, prijaté plnenia v tomto prípade (zo strany žalovaného užívanie nebytových

priestorov a zo strany žalobcu prijímanie platieb od žalovaného) je možné považovať len za plnenie
bez právneho dôvodu, teda za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Obč. zák., úpravu ktorého
súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia tiež citoval, aj keď ju na tento prípad
bližšie neaplikoval. Súdu prvého stupňa je možné vytknúť, že vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie
výsluchom účastníkov aj listinnými dôkazmi, vrátane spisu OS Zvolen sp. zn. 14Cb/4/2013, napokon

však nárok žalobcu z právneho hľadiska posudzoval len ako nárok zo zmluvy. Záver súdu prvého stupňa
v tom, že žalobca nepreukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, považuje však odvolací súd
za vecne správny.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že podľa Zmluvy o podnájme nebytových

priestorov zo dňa 30.06.2006 mal žalovaný platiť žalobcovi ako nájomcovi 750,- Eur mesačne (spolu za
nájom a cenu za služby súvisiace s nájmom), už v januári a februári 2008 zaplatil žalovaný žalobcovi viac
o 116,- Eur a aj v ďalších mesiacoch mu uhrádzal vyššiu sumu tak, ako mu žalobca takúto vyššiu sumu
fakturoval. Podľa prehľadu úhrad predloženého žalovaným (čl. 108) žalobca žalovanému fakturoval
a žalovaný mu uhrádzal vyššie sumy, než aké vyplývali z uzavretej zmluvy o podnájme, tak napr. v

mesiacoch máj až december 2008 žalobca fakturoval mesačne 1.143,88 Eur a žalovaný tieto sumy
uhrádzal, v mesiacoch január až marec 2009 žalobca fakturoval a žalovaný uhrádzal mesačne sumu
1.334,15 Eur, napokon však faktúry za apríl a máj, ktoré sú predmetom sporu a ktoré boli vystavené
na sumu 1.531,77 Eur žalovaný uhradil len vo výške 1.143,86 Eur mesačne (žalovaný sa vrátil k výškeuhrádzanej v mesiacoch máj až december 2008). Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že súd prvého stupňa
nezisťovalužalovaného,prečouhrádzalvyššiesumy,nežaképodľauzavretejzmluvyuhrádzaťmal,súd
prvého stupňa takúto otázku žalovanému v konaní položil, žalovaný tvrdil, že k vyšším úhradám došlo

omylom, resp. že platil, pretože si bol vedomý, že tieto priestory užíva, uviedol tiež, že vyššie úhrady
oproti zmluvne dohodnutej považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, ktoré z dôvodu
premlčania už vymáhať nebude.

Ako už bolo uvedené, nárok žalobcu je možné považovať len za nárok z bezdôvodného obohatenia.

Pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo užívaním nebytových priestorov bez platne
uzavretejzmluvysúdobvyklevychádzazbežnéhonájomného,ktoréuhrádzajúnájomcoviavpodobných
prípadoch, teda za dané priestory v konkrétnom čase. Žalobca sa v tomto prípade domáhal doplatenia
faktúr za apríl a máj 2009, pričom súd prvého stupňa dokazovaním zistil, že „nájomný vzťah“ medzi
účastníkmi konania zanikol k 31.05.2009. S prihliadnutím na skutkový stav zistený dokazovaním súdom
prvého stupňa, vzhľadom najmä k tomu, že žalovaný uhrádzal žalobcovi v podstate ním fakturované,

oproti zmluve zvýšené sumy okrem posledných dvoch faktúr, je možné dôvodne predpokladať, že zo
strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v tom, že v mesiacoch apríl a
máj 2009 užíval vyššie uvedené nebytové priestory a žalobcovi za ne uhradil len sumu 1.143,86 Eur
mesačne oproti žalobcom účtovanej sume 1.531,77 Eur mesačne. Ako už bolo uvedené, žalovaný v
predchádzajúcom období žalobcovi uhrádzal ním vyúčtované sumy, ktoré boli vyššie oproti ceny nájmu a

služieb dohodnutej v zmluve zo dňa 30.06.2006, pričom žiadna ďalšia zmluva medzi účastníkmi konania
ohľadne nájmu uvedených priestorov uzavretá nebola. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď na
ustálenie žalobcovho nároku nenariadil v tomto prípade znalecké dokazovanie.

K námietkam žalobcu, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s tým, že žalovaný počas

trvania vzájomného vzťahu odmietal prevziať akúkoľvek písomnosť od žalobcu, odvolací súd uvádza,
že žalobca ako vlastník a prenajímateľ týchto priestorov v prípade, že žalovaný odmietal uzavrieť s ním
nájomnú zmluvu, mohol si uplatniť svoje práva a vyzvať žalovaného na vypratanie priestorov, a to aj
súdnou cestou. Správanie sa žalobcu, ale napokon aj žalovaného však skôr navodzuje záver, že obom
takýto zmluvne neupravený vzťah vyhovoval.

Na základe uvedených záverov považuje odvolací súd názor súdu prvého stupňa, že žalobca
nepreukázal v konaní svoj nárok uplatnený žalobou voči žalovanému za správny, a preto rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

V zmysle § 224 ods. 4 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý pri
rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.