Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212105
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414212105.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený
advokátomJUDr.JánomŠoltésom,sosídlomKaradžičova8,P.O.BOX205,Bratislavaprotižalovanému:
Ľ.Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XXX, zastúpená opatrovníčkou R.. Q. F., zamestnankyňou
Okresného súdu Žiar nad Hronom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie -
Pomocaochranaspotrebiteľa„POS",sosídlomNám.Legionárov5,Prešov,IČO:42343828,zastúpený
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o návrhu na zaplatenie sumy
421,34 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 233,76 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne počítaný od 21.01.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd konanie o návrhu žalobcu čo do sumy 187,58 €, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 421,34 € počítaný od 11.11.2011 do 20.01.2013 a úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo
sumy 187,58 € počítaný od 21.01.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO:
35 923 130 sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 15.10.2014
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 421,34 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od
11.11.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.01.2010 uzavrel so žalovanou zmluvu o
pôžičke evidenčné číslo 1918328, na základe ktorej zmluvy jej poskytol pôžičku vo výške 705 €, ktorú
sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach po 18,50 €. Nakoľko žalovaná
porušila zmluvnú povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, dňa 29.10.2011 ju upomienkou vyzval na

okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo. Keďže ku dňu podania návrhu žalovaná uhradila len
sumu 298 €, v zvyšnej časti si nárok voči nej uplatnil podaním návrhu na súd.

Uznesením č. k. 7Ro/913/2014 - 39 zo dňa 20.07.2015 súd s poukazom na § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil
žalovanej opatrovníka v osobe R.. Q. F., zamestnankyne Okresného súdu Žiar nad Hronom, pretože
pobyt žalovanej sa ani po vykonaných lustráciách v dostupných verejných registroch súdu nepodarilo
zistiť.

Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu žalobcu nevyjadrila.Dňa 27.11.2014 doručilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Nám. Legionárov
5, Prešov, IČO: 42 343 828 súdu písomné podanie, ktorým podľa § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. vstúpilo do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej za účelom pomoci a podpory žalovanej v predmetnom

konaní. K návrhu žalobcu uviedol, že tento žiada v celom rozsahu zamietnuť poukázajúc na to, že
zmluva o pôžičke obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a je nesúladná zo Zákonom č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj
o ročnej úrokovej sadzbe a údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, a
preto pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy plnenie žalovanej poskytnuté žalobcovi bez právneho

titulu zakladá jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku, keď k zosplatneniu úveru došlo dňa 29.10.2011, pričom premlčacia doba začala
plynúť od splatnosti splátky splatnej k 20.07.2011. Vo svojom vyjadrení tiež poukázal na nečitateľnosť
Všeobecných obchodných podmienok a drobnosť použitého písma.

V štádiu konania pred začatím pojednávania vo veci samej doručil žalobca tunajšiemu súdu dňa

20.11.2015 podanie, v ktorom oznámil, že návrh berie späť v časti o zaplatenie sumy 187,58 €, úroku z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 421,34 € od 11.11.2011 do 20.01.2013 a v časti o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 187,58 € od 21.01.2013 do zaplatenia. Trval tak už
len na zaplatení splátok úveru splatných v období od 20.10.2011 do 20.01.2013, t.j. na zaplatení splátok
č. 21. až 36. po 14,61 €, teda celkovo na zaplatení sumy 233,76 €.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 23.11.2015 nezúčastnili, hoci
naň boli predvolaní riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým,
aby súd o veci rozhodol v ich neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnila ani opatrovníčka žalovanej,
ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, opatrovníčka žalovanej svoju neúčasť

na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd v záujme
hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávania sa po riadnom a včasnom predvolaní
zúčastnil len právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pôžičke č. 1013440471 zo
dňa 12.01.2010, Formulárom o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Quatro),
Podmienkami k Zmluve o pôžičke OF3-e, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou
upomienkou v spojení s dokladom o jej doručení žalovanej, prehľadom splátok a úhrad a zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 v spojení s identifikáciou postúpenej pohľadávky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je v prevažnej
časti dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding,
a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako
dlžníkom dňa 12.01.2010 zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej
úver vo výške 526 €. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach po

18,50 €, pričom celkovo sa zaviazala zaplatiť žalovanému sumu 705 €. Ročná úroková sadza a RPMN
bola v zmluve dojednaná vo výške 17 26 %, priemerná RPMN bola dojednaná vo výške 48 96 %.
Predmetom financovania poskytnutým úverom bola kancelárska a výpočtová technika, kúpna cena
ktorého spotrebného tovaru bola 565 €, pričom akontácia bola vo výške 6 %. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli Podmienky k Zmluve o pôžičke OF3-e a Všeobecné obchodné podmienky.

Z obsahu Podmienok k Zmluve o pôžičke OF3-e vyplynulo, že žalovaná sa zaviazala splácať úver
riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach v sume a v termínoch uvedených vo faktúre,
ktorá bude zasielaná mesačne spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., inak v sume a v termínoch
určených splátkovým kalendárom zaslaným klientovi spoločnosťou, pričom v jednotlivých splátkach
je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok a príslušná časť istiny (čl. 4.1 a 4.2 podmienok), ďalej bolo

dojednané, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, inak v termíne uvedenom
vo faktúre zaslanej klientovi spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. a/alebo v splátkovom kalendári
zaslanom klientovi spoločnosťou (čl. 4.3 podmienok). Pokiaľ ide o dojednanie podmienok splácania vo
Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „obchodné podmienky“), tieto v čl. 6.1 odkazovali
na dojednanie termínov splátok úveru Splátkovým kalendárom, inak na dojednanie v zmluve a/alebo

podmienkach, resp. obchodných podmienkach. V bode 6.2 obchodných podmienok bolo dojednané,
že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo podmienkach a/alebo všeobecných
obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Obchodné podmienky v čl. 5 upravovali Základné práva a povinnosti zmluvných strán, v čl. 6Podmienky splácania a v čl. 13. Ukončenie zmluvy (splnením záväzkov, výpoveďou a odstúpením od
zmluvy).

K zmluve žalobca pripojil aj listinný dôkaz - Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (Quatro), z obsahu ktorého vyplynulo, že čerpanie poskytnutého úveru vo výške
526 € bude realizované prevodom na účet predávajúceho, tak, že bude uhradená kúpna cena znížená
o sumu zaplatenej akontácie 39 €. Pokiaľ ide o splácanie splátok, bolo uvedené, že mesačná splátka je
vo výške 18,50 €, ich počet je 36 a termíny splátok sú do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

V kolónke náklady na spotrebiteľský úver sú uvedené celkové náklady 140 €, ročná úroková sadzba
a RPMN zhodne vo výške 17 26 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 48 96 %. Formulár nie je
podpísaný žalobcom ani žalovanou.

Z predžalobnej upomienky zo dňa 29.10.2011 v spojení s prehľadom splátok a úhrad vyplynulo, že
žalobca pre omeškanie žalovanej s riadnym splácaním úveru vyzval žalovanú na okamžitú úhradu

všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná na splatenie úveru zaplatila len 14 splátok po 18,50 €, spolu
259 €.

V priebehu konania bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na žalobcu, na čo tunajší
súd procesne reflektoval vydaním uznesenia č. k. 7Ro/913/2014 - 22 zo dňa 23.02.2015.

I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou

o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto
na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka

(čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice
93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať
vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na
zmluvypodľaObčianskehozákonníka(akotovyplývazuvedeného§52ods.1Občianskehozákonníka),

ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod
právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná

má s poukazom na § 3 ods. 2 postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver jej
nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania (odporkyňa bola v čase uzavretia
zmluvy dôchodkyňa) a pôvodný žalobca má s poukazom na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do
právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru
(§ 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona), údaj o ročnej úrokovej sadzbe (§ 4 ods. 2 písm. h) citovaného

zákona) a uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm.
i) citovaného zákona). V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy
nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva určuje konečnú splatnosť „36 mesiacov“ bez výslovného
uvedenia, kde je splatná minimálne prvá splátka a v akom termíne má žalovaná splácať ďalšie splátkyúveru. Spotrebiteľovi z takéhoto dojednania nemohlo byť v čase uzavretia zmluvy o úvere zrejmé, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ ide o dojednanie o ročnej úrokovej sadzbe, táto je uvedená
vo výške 1726 % (bez interpunkčného znamienka - bez čiarky), čo bez pochybností nie je žalobcom

zrejme zamýšľaná ročná úroková sadzba 17,26 % Priemernému spotrebiteľovi takáto „nezrovnalosť“
nemusela byť zrejmá. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, dojednaná je len celková suma splátok (36 x 18,50 €) bez bližšej špecifikácie aká časť splátky
bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a ďalšie poplatky. V podmienkach a obchodných podmienkach
je len všeobecné dojednanie o tom, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý úrok a príslušná časť istiny.

Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta
zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom
splnenia ďalších náležitosti v zmluve (RPMN a iné) nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 4 ods. 2 má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť zmluvy.

Vprípadezmluvyajobchodnýchpodmienokideoformulárové,vopredpripravenétlačivásnemožnosťou
zmeny ich obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov žalovanej, predmetu financovania a
poskytnutej sumy úveru a podmienok jeho splácania. Rovnakého charakteru je aj Formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Quatro) bez dátumu, ktorý obsahuje čiastkové údaje
týkajúce sa charakteristiky spotrebiteľského úveru a s ním spojených nákladov. Hoci v tomto tlačive sú

obsiahnuté niektoré údaje absentujúce v zmluve uzavretej so žalovanou (napr. podmienky splácania
úveru), súd na tieto údaje nemohol prihliadnuť, nakoľko z obsahu zmluvy nevyplynulo, že uvedený
formulár je jeho súčasťou, žalovanej bol poskytnutý spolu so zmluvou a žalovaná sa s ním oboznámila.
Nakoľko tlačivo nebolo ani osobitne podpísané, súd údaje uvedené v ňom nepovažoval za dojednanie
medzi pôvodným žalobcom a žalovanou.

Keďže pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 526 € a z prehľadu splátok a úhrad bolo
preukázané, že žalovaná pôvodnému žalobcovi zaplatila celkovo 259 € (14 splátok po 18,50 €), žalobca
má vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním poskytnutého úveru voči žalovanej
nárok na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi čerpaným a splateným úverom. Dôvodné

bolo potom len uplatňovanie nároku na zaplatenie istiny 267 €.

Žalobca v priebehu konania modifikoval svoje vyjadrenie, keď v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa
20.11.2015 uviedol, že k predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka
nedošlo, nakoľko zmluvné strany možnosť predčasného splatnenia úveru pre prípad neplnenia splátok

úveru nedojednali, preto konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.01.2013, a to splatnosťou poslednej
36. splátky úveru. Pri posúdení bezúročnosti úveru si voči žalovanej uplatňuje rozdiel medzi poskytnutou
sumou úveru 526 € a zaplatenou sumou 259 € po odpočítaní premlčaných splátok. Voči žalovanej si
teda uplatňuje len nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok po 14,61 € (526 delené 36 splátok = 14,61
€) splatných v období od 20.10.2011 do 20.01.2013 v počte 16 splátok (č. 21. až 36.).

Vychádzajúc z dojednania v čl. 6.1 Všeobecných obchodných podmienok, jednotlivé splátky úveru boli
splatné v období od 20.01.2010 (splatnosť prvej splátky) do 20.01.2013 (splatnosť poslednej splátky).
Keďže návrh bol podaný na súd dňa 15.10.2014, súd aplikujúc ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že nepremlčanými sú splátky splatné v období od 20.10.2011

do 20.01.2013 (v počte 16 splátok). Dňami nasledujúci po splatnosti každej splátky úveru začala plynúť
premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy splátky na súde v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho
zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol žalobcovi prisúdiť nezaplatené
splátky úveru splatné do 20.09.2011. Súd pritom vzal zreteľ aj na § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný

aj bez návrhu prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať celé plnenie požadované návrhom.
Súd v súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia prihliadol na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho
zákonníka uvedené vystihuje znením, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva). Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti savzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).

Keďže poskytnutý úver bol vo výške 526 € a súd ustálil, že tento je bezúročný a bez poplatkov, pri
dojednaní 36-tich splátok úveru by výška jednotlivých splátok predstavovala sumu 14,61 € (523 € delené
36 = 14,61 €). Po odpočítaní čiastočných úhrad žalovanou vo výške 259 € je dlžná suma 267 €. Žalobca
žiadal prisúdiť len sumu 233,76 € (súd je návrhom viazaný - § 153 ods. 2 O.s.p.), čo pri výške splátky
14,61 € predstavuje 16 nezaplatených (a zároveň nepremlčaných) splátok úveru. Pokiaľ ide o

zaplatenie akontácie vo výške 39 € pri podpise zmluvy o úvere, súd uvedenú úhradu žalovanej nemohol
započítať na zaplatenie poskytnutého úveru, nakoľko o uvedenú sumu bola znížená len kúpna cena
financovaného spotrebného tovaru a zvyšok kúpnej ceny bol financovaný práve poskytnutým úverom,
na ktorý žalovaná zaplatila len sumu 259 €.

Súd preto návrhu žalobcu vyhovel pokiaľ ide o zaplatenie sumy 233,76 € s príslušenstvom, čo po

prepočte na jednotlivé splátky predstavuje 16 omeškaných splátok úveru (bez úročenia dojednaným
úrokom z úveru).

Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 233,76 € od 21.01.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z

omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
21.01.2013 predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8 % = 8,75 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky
z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Hoci žalovaná bola v omeškaní dňom nasledujúcim po splatnosti
každej jednotlivej splátky, súd bol viazaný návrhom žalobcu (§ 153 ods. 2 O.s.p.) aj pokiaľ ide o žalované
úroky z omeškania uplatnené len odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky úveru, t. j. od

21.01.2013.

Pokiaľ ide o námietku premlčania celého nároku vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovanej v
podaní doručenom súdu dňa 27.08.2015, na ktorej námietke vedľajší účastník trval aj na pojednávaní
konanom dňa 23.11.2015 s doplnením, že žalobca nemôže meniť procesné náležitosti v tom smere,

že raz tvrdí, že k zosplatneniu úveru došlo a následne tvrdí, že k zosplatneniu nedošlo súd dáva do
pozornosti, že povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť majú v konaní účastníci, a hoci na svojich
tvrdeniach v priebehu konania nezotrvajú, právna kvalifikácia všetkých v konaní zistených skutočností
prináleží súdu. Hoci by žalobca aj zotrvával na svojom tvrdení, že došlo k zosplatneniu úveru, mal
dôkazné bremeno v smere preukázania, že mu ako veriteľovi patrilo právo žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Z ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že ak bolo v súdnom rozhodnutí alebo v dohode účastníkov
určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej
pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený
zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne

rozhodnutie o povolení splátok. Z oboznámených listinných dôkazov nevyplynulo, že by došlo k
účinnému zosplatneniu úveru, keďže možnosť privodenia okamžitej splatnosti úveru nebola medzi
účastníkmi dojednaná. Bolo potom bez významu, že žalobca na svojom tvrdení o zosplatnení úveru
nezotrvával, keďže v skutočnosti účinky zosplatnenia úveru ani nenastali. Nárok žalobcu je premlčaný
len čiastočne, na čo žalobca aj procesne reagoval späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie premlčaných

splátok úveru. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatneného nároku, námietka jeho premlčania dôvodná nie je.

V časti o zaplatenie sumy 187,58 €, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 421,34 € od
11.11.2011 do 20.01.2013 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy
187,58 € od 21.01.2013 do zaplatenia vzal žalobca návrh späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil s

poukazom na § 96 ods. 1, ktoré určuje, že ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súhlas žalovanej so späťvzatím návrhu súd nežiadal, nakoľko prípadný nesúhlas by bol bez právneho
účinku, keďže k späťvzatiu návrhu žalobcom došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Vzhľadom na charakter prejednávanej veci a okruh účastníkov konania, keď v konaní okrem hlavných
účastníkov vystupuje aj vedľajší účastník uplatňujúci si náhradu trov konania, súd vyhradil rozhodnutie
o trovách konania na samostatné uznesenie, v ktorom bude posudzovaný úspech žalobcu a žalovanej v

konanísohľadomnapredmetkonaniaavnadväznostinato,ajopodstatnenosťtrovkonaniauplatnených
vedľajším účastníkom na strane žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).