Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 5P/43/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511200984
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Šuríková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3511200984.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou, vo veci starostlivosti

súdu o mal. L. Č., L.. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky C.. I. L., L.. XX.XX.XXXX,
J. T. XXX, občianka Slovenskej republiky, zastúpená v konaní JUDr. Tatianou Chrenkovou, advokátkou
so sídlom Piešťany, Adam Trajan 12 a otca C.. C. Č., L.. XX.XX.XXXX, J. C., C.. Š. XXX/XX, občana
Slovenskej republiky, zast. Mgr. Zuzanou Jedličkovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Royova č.
9, o úpravu styku takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na úpravu styku zamieta.

II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou L., XX.X.XXXX každú stredu prvého kalendárneho týždňa
v mesiaci od 16.15 hod. do 17.15 hod. za prítomnosti matky maloletej v G. G.. K. W., G. XX, G.. Úhradu
za poradenské služby je povinný hradiť otec mal.

III. Otec je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 239,77 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. účtu 7000316154/8180, variabilný symbol

3320344915.

IV. Matka je povinná zaplatiť trovy štátu vo výške 339,77 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. účtu 7000316154/8180, variabilný symbol
3320345115.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7P/729/2008-376
zo dňa 29.3.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/45/2010-403 zo dňa

15.6.2010.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otecpodanýmnávrhomzodňa7.2.2011sadomáhal,abysúdzrušilzákazstykusmal.L.,L..XX.X.XXXX
a upravil styk tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu stredu od 14.00 hod. do 15.00
hod. s tým, že si maloletú prevezme z materskej škôlky a na tom istom mieste v stanovený čas odovzdá
maloletú, pričom bude rešpektovať pokyny a harmonogram dľa aktuálnych požiadaviek vedenia školy

a príslušného pedagóga materskej škôlky a potrieb dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na styk
riadne pripraviť a tento mu umožniť.
Podaným návrhom zo dňa 12.11.2012 otec navrhol zmenu petitu na úpravu styku nasledovne : Otec je
oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu stredu popoludní a každý nepárny pondelok popoludnía to počas prvých 2 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozhodnutia v trvaní jednej hodiny
a následne počas tretieho až štvrtého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozhodnutia v
trvaní 2 hodín tak, že styk bude prebiehať bez prítomnosti matky dieťaťa na pracovisku psychológa

určeného súdom za prítomnosti psychológa. Presný termín stretnutia sú rodičia povinní si dohodnúť s
príslušným psychológom vždy na 2 týždne vopred s tým, že prvý termín návštevy sú rodičia povinní
si dohodnúť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Matka je povinná maloletú na styk s otcom
riadne pripraviť a v stanovenom čase priviesť na pracovisko psychológa určeného súdom. Náklady na
psychológa určeného súdom sú rodičia povinní uhrádzať rovnakým dielom. Následne počas 5. mesiaca

nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu stredu
od 16.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a každý nepárny pondelok od 16.00 do 18.00 hod.
bez prítomnosti matky a od 6. mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia je otec oprávnený
stýkať sa s maloletou každú párnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v
roku od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka je povinná maloletú na styku s otcom
riadne pripraviť a v stanovenom čase ju odovzdať otcovi pred hlavným vchodom do budovy Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Myjave, kde je otec povinný v stanovenom čase dieťa vrátiť matke.
Ak sa stretnutie otca s maloletou nebude môcť uskutočniť v stanovenom čase sú rodičia povinní sa o
tejto skutočnosti informovať najmenej 4 hodiny vopred sms-kou, ktorú v prípade nemožnosti stretnutia z
dôvodu na strane maloletej bude matka zasielať otcovi na tel. číslo.. a v prípade nemožnosti stretnutia z
dôvodu na strane otca bude zasielať otec matke na tel. číslo , ktoré na tento účel matka otcovi oznámi do

3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, ak sa stretnutie otca s dcérou neuskutoční v stanovenom
čase z akýchkoľvek dôvodov je matka povinná umožniť otcovi telefonický rozhovor s maloletou v deň
a v čase, v ktorom sa styk maloletej s otcom mal začať v trvaní najmenej 5 minút na telefónnom čísle,
ktoré na tento účel matka oznámi otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V návrhu poukázal, že manželstvo s matkou mal. L. bolo rozvedené Okresným súdom Senica dňa

7.6.20107 č.k. 12C 1/2007 a maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na jej výživu 2500 Sk. Styk s maloletou bol upravený tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každú stredu v roku v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v
sobotu od 16.30 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 16.30 hod. do 19.00 hod., vždy
za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná na styk riadne a včas pripraviť maloletú a styk umožniť.

V zákonnej lehote podali obaja rodičia voči rozhodnutiu odvolanie v časti styku otca s maloletou. Krajský
súd v Trnave č.k. 10CoP 121/2007 rozsudok Okresného súdu Senica zmenil tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý pondelok od 16.30 hod. do 18.00 hod., každú stredu od 16.30 hod. do
18.00 hod., každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu
od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase maloletú na styk riadne pripraviť

a v mieste bydliska ju odovzdať otcovi a otec je povinný maloletú v určený čas na rovnakom mieste vrátiť.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v ktorom sa otec maloletej domáhal zmeny zverenia a určenia
výživného na maloletú v rozhodnutí zo dňa 29.3.2010 zakázal styk otca s maloletou a návrh na zmenu
zverenia a určenia výživného zamietol. Krajský súd Trenčín č.k. 17CoP 45/2010-403 zo dňa 15.10.2010
rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom potvrdil.

Matkamaloletejsakpodanémunávrhuvyjadrila,vktoromuviedla,žeotecmaloletejdoposiaľnepochopil
resp. nepriznal, že je to práve on a jeho prístup k maloletej čo je príčinou ich odcudzenia, odmietania
otca maloletou a tiež aj vyslovenia zákazu styku ako ustanoveným znalcom a následne rozhodnutím
súdu. Poukázala, že zo správy ÚPSVaR ako aj ošetrujúcej lekárky maloletej, že zákaz styku, ktorý je

v súčasnosti nariadený, je iba na prospech psychického a fyzického vývoja maloletej. Potom ako otec
maloletú prestal navštevovať sa výrazne zlepšila vo svojom psychomotorickom vývoji a výslovnosti, teda
v oblastiach v ktorých počas povoleného styku s otcom zaostávala za rovesníkmi. Poukázala zároveň,
že vyplynulo aj zo znaleckého posudku, že na nedostatočnom vývoji maloletej sa prevažnou mierou
podieľal prístup otca. V závere navrhla v prípade úpravy styku dokazovanie pribratím znalca, ktorý by

posúdil možný dopad zmeny styku na vývin maloletej. Navrhla, aby do konania súd pribral MUDr. T.,
ktorý by zhodnotil obdobie od vypracovania pôvodného posudku na možné zmeny v správaní maloletej
a jej otca.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, detašované pracovisko Myjava zo dňa

31.3.2011 k návrhu otca na úpravu styku s maloletou o zrušení zákazu styku uviedol nasledovné : pred
realizáciou styku treba zohľadniť aktuálny zdravotný stav, psychickú a fyzickú vyspelosť maloletej. Na
žiadosť otca z marca 2011 vykonali šetrenie v starostlivosti o maloletú. Maloletá navštevuje Materskú
školu v T. a do materskej školy chodí pravidelne na poldennú dochádzku. Do škôlky chodí podľatoho ako to zdravotný stav maloletej dovolí. Šetrením bolo preukázané, že starostlivosť o maloletú
je na požadovanej úrovni a matka jej zabezpečuje adekvátnu starostlivosť primeranú veku dieťaťa.
Konštatovali, že oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k zlepšeniu psychomotorického vývoja,

zlepšeniu výslovnosti a na svoj vek reaguje maloletá primerane. Záverom uviedli, že s poukazom na
výsledky znaleckého dokazovania na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom č.k. 7P 729/2008,
v prípade nového konania vo veci zrušenia zákazu styku, navrhujú vykonať znalecké dokazovanie. K
úpravestykuvpriestorochmaterskejškôlkynavrhlivypočuťriaditeľamaterskejškôlky,prípadneučiteľku,
či takáto úprava by nenarušila výchovno-vyučovací proces. Poukázali na skutočnosť, že v prípade, že

maloletá bude vyjadrovať odpor a nesúhlas so stretnutím s otcom hrozí riziko, že by následne mohla
odmietať materskú škôlku.

Ako vyplynulo zo správy základnej školy zo dňa 8.4.2011, ktorá nesúhlasí s úpravou styku otca s
maloletou v priestoroch materskej školy s poukazom na skutočnosť, že maloletá po návšteve otca v
materskej škôlke ho spozorovala a následne odmietala chodiť do materskej škôlky. Tieto problémy

prestali až do ubezpečenia maloletej, že nikto cudzí pre ňu nepríde a nikomu ju nedajú. V závere uviedli,
že žiadajú rodičov, aby vzájomné problémy neriešili v priestoroch materskej škôlky a tým nenarúšali
výchovno-vzdelávací proces a aby predchádzali zbytočným stresovým situáciám nielen maloletej, ale
všetkým deťom v materskej škôlke.

Ako vyplynulo zo správy o šetrení pomerov na strane matky a otca zo dňa 27.5.2011, matka spolu s
maloletoubývavrodinnomdomesvojichrodičov,kdemámaloletáspolusmatkousamostatnúizbu,ktorá
je kompletne zariadená a prispôsobená veku a potrebám maloletej. Potvrdili, že maloletá navštevuje
materskú škôlku, pričom do škôlky vodí maloletú matka a v popoludňajších hodinách zabezpečovala
prevzatie maloletej matka, resp. rodičia matky maloletej. Matka maloletej poukázala na skutočnosť, že

maloletá videla v priestoroch škôlky svojho otca a z tohto dôvodu sa bála chodiť do škôlky. Potvrdili,
že oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k výraznému zlepšeniu výslovnosti maloletej, je psychicky
a fyzicky vyspelá primerane svojmu veku. Celkový psychický stav a vyspelosť za posledný rok hodnotí
ošetrujúca lekárka ako zlepšený, zodpovedajúci veku dieťaťa.
Otec maloletej býva s terajšou manželkou a jej dcérou v 2-izbovom rodinnom dome, pričom ide o starší

rodinný dom, ktorý postupne rekonštruujú. Otec maloletej uviedol, že matka maloletej prostredníctvom
mailovej pošty ho informuje o maloletej, ktorej táto povinnosť bola uložená rozhodnutím Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom. Potvrdil, že sa bol informovať na maloletú asi 3 krát v materskej škôlke ako aj
u ošetrujúcej lekárky. V závere správy potvrdili, že oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k zlepšeniu
psychomotorického vývoja, zlepšeniu výslovnosti a na svoje vek reaguje maloletá primerane.

Súd sa oboznámil s návrhom otca, s výsluchmi účastníkov, s písomnými vyjadreniami účastníkov,
s rodným listom mal. dieťaťa, správami ÚPSVaR zo dňa 31.3.2011, 27.5.2011, 5.3.2013, 28.4.2014,
27.5.2014,sosprávamizozákladnejškolyzodňa21.4.2011,21.6.2011,5.3.2013,28.4.2014,27.5.2014,
so správami Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 23.12.2011, 27.6.2013, 14.1.2015,

s lekárskymi správami maloletej, s podaním mimoriadneho dovolania otcom maloletej na Okresnú
prokuratúru Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.3.2011, s opakovaným podaním na Krajskú prokuratúru
Trenčín, s obsahom spisu 7P 729/2008, so Znaleckým posudkom G.. N. Y. Č.. X/XXXX, Doplnkom k
znaleckému posudku 4/2014 zo dňa 16.4.2014, s výpoveďou súdnej znalkyne, s Odborným vyjadrením
znalkyne k správe z RPPS pri ÚPSVaR Piešťany zo dňa 31.3.2015 a zistil tento skutkový stav :

Maloleté dieťa pochádza z rozvedeného manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa
7.6.2007 č.k. 12C 1/2007-51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 19.11.2007 č.k. 10Co
121/2007-124 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd zveril mal. L. do osobnej starostlivosti
matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. L. sumou 2500,- Sk mesačne vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne bol upravený styk tak, že je oprávnený stretávať
sa s mal. L. každý pondelok od 16.30 hod. do 18.00 hod., každú stredu od 16.30 hod. do 18.00
hod., každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od
13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase maloletú na styk pripraviť, v
mieste bydliska ju odovzdať otcovi a otec je povinný matke v určenom čase maloletú na rovnakom

mieste vrátiť. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že medzi rodičmi dochádza ku konfliktom ohľadne
miesta vykonávania styku otca s dieťaťom ako aj prítomnosť matky pri realizácii styku. Rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7P 729/2008 zo dňa 29.3.2010 návrh na zmenu zverenia
a určenia výživného súd zakázal styk otca a zamietol návrh na zmenu zverenia s mal. L. v spojení srozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP 45/2010. Následne otec maloletej podal podnet na
Krajskú prokuratúru v Trenčíne za účelom preskúmania rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.06.2010 č.k. 17CoP/45/2010.

Spis bol zapožičaný z dôvodu prešetrenia podnetu.

Otec maloletej vo výpovedi uviedol, že styk s maloletou by sa mal realizovať bez prítomnosti matky a
príbuzných zo strany matky maloletej na neutrálnej pôde pred Mestským úradom Myjava, nakoľko tento
priestor je monitorovaný kamerami, s poukazom na opakované podanie trestných oznámení matkou

maloletej. Súhlasil, aby do konania bol pribratý znalec za účelom vypracovania znaleckého posudku.
Súd odporučil rodičov maloletej na Referát poradensko psychologických služieb.

Súd obdržal správu z Referátu poradensko psychologických služieb zo dňa 23.12.2011, ktorého
sa zúčastnil otec maloletej. Matka maloletej sa pohovoru nezúčastnila s poukazom na vyvolávanie
zbytočných stresov na strane maloletej a žiadala, aby bol pribratý do konania znalec, ktorý odborne

zodpovie na otázky položené súdom ako aj účastníkov. Matka maloletej vo výpovedi uviedla, že
dôvodom neúčasti na konzultáciách na RPPS bola skutočnosť, že takýchto konzultácii sa opakovane
zúčastňovali v konaní pred rozhodnutím súdu o zákaze styku, avšak bezúspešne. Vo výpovedi ďalej
uviedla,žedo12.mesiacavr.2009sarealizovalstykotcasmaloletouvpizzeriitakakobolodohodnutéa
napriek doporučeniu súdneho znalca, aby sa styk realizoval bez prítomnosti ďalších osôb a aby maloletú

otec nekameroval, napriek tomu to otec nedodržiaval. Stretávania sa realizovali každú stredu, pričom
matka doprevádzala maloletú do pizzerie, pričom otec sporadicky meškával 10-15 minút.
Matka maloletej uviedla, že zmenila bydlisko a v súčasnosti s maloletou býva s priateľom v G..

Právna zástupkyňa matky poukázala na závery znaleckého posudku, kde bolo znalcom doporučené

realizovať styk v známom prostredí. Zároveň dala do pozornosti, že rodičia maloletej pracujú na jednom
pracovisku, pričom vôbec spolu nekomunikujú, čo je prvým predpokladom realizácie styku otca s
maloletou. Zároveň poukázala, že maloletá od 1.9.2013 začne navštevovať základnú školu, čo ide o
podstatnú zmenu v živote maloletej a zbytočný stres nie je v záujme zdravého vývoja maloletej.

Právny zástupca otca uviedol, že nie je pravdou, že sa otec s maloletou stretával do právoplatnosti
rozhodnutia o zákaze styku a že kamerovanie maloletej počas stretávania sa s otcom bol len dôsledok,
že kamerovala aj matka a následne podávala trestné oznámenia. Navrhli stretávanie sa na špeciálnom
pracovisku za prítomnosti odborníka.

Zo psychologickej správy ÚPSVaR Piešťany, z Referátu poradensko psychologických služieb zo dňa
27.6.2013 vyplynulo, že stretávanie sa otca s maloletou jej spôsobuje záťažové
situácie. Maloletá sa počas stretnutia s otcom po celý čas držala matky a neustále opakovala, že chce
ísť domov. S biologickým otcom nechcela komunikovať, občas s ním nadviazala očný kontakt. V závere
bolo potrebné maloletú upokojiť.

Druhé stretnutie maloletej malo podobný priebeh ako prvé s tým rozdielom, že maloletá otcovi
odpovedala na otázky, pričom ich selektovala, bola ochotná si pozrieť knihu, ktorú jej otec priniesol,
avšak ju odmietla, ako aj ostatné veci prinesené otcom, vziať si domov. Počas konzultácie bola unavená
a dožadovala sa odchodu domov. Apelovali na rodičov, aby obnovili rodičovské konzultácie, ktorá je z
ich pohľadu najdôležitejšia v tomto procese, avšak k tejto fáze sa nedopracovali. V závere správy uviedli,

že bez vzájomnej komunikácie rodičov akákoľvek odborná pomoc je zbytočná a stretávanie sa maloletej
s otcom v poradni maloletú psychicky a po emocionálnej stránke veľmi zaťažuje.

Súd ustanovil znalca v osobe MUDr. T., ktorý vypracoval znalecký posudok v konaní 7P 729/2008 zo
dňa 29.3.2010 z dôvodu, že vie zhodnotiť psychický stav maloletej od času vypracovania znaleckého

posudku do súčasnosti. Otec maloletej podal námietky dňa 02.02.2012 voči osobe znalca. Súd zrušil
vydané uznesenie a uznesením zo dňa 15.02.2012 ustanovil znalca G.. Y..

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom ustanoveného v tomto konaní súd zistil, že dieťa sa
v súčasnej dobe javí ako vyrovnané a spokojné dieťa a jeho potreby terajšia rodina úplne uspokojuje.

Dieťa si je vedomé, že je milované, že sa mu venuje pozornosť. Z uvedeného dôvodu nemá ani vnútornú
potrebu a spontánny záujem o stretávanie s otcom. Skutočnosť, že sa dieťa s otcom nestretávalo
spôsobilo jeho znížený záujem o kontakt s ním, dieťa sa emocionálne naviazalo na iných členov rodiny
a z faktu nestretávania sa s ním nemá ani pocit nejakej ujmy. Maloleté dieťa vyrastalo v rodine s matkoua jej príbuznými a kontakt s otcom bol minimálny, v poslednom časovom období takmer 2 roky už žiadny.
Dieťa si na základe pobytu v danej rodine vytváralo pozitívne citové väzby k jednotlivým členom rodiny,
prirodzene k citovej väzbe preferovalo osoby, ktoré o ňu starostlivosť zabezpečovali. Otec v tejto dobe

v rodine absentoval. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa dieťa orientovalo v citovej preferencii na iné osoby
a keďže malo všetky svoje potreby saturované, nemalo potrebu pozitívne sa viazať na otca. Stretnutie s
ním vnímalo ako niečo zaťažujúce, vytrhávajúceho ho zo zaužívaného režimu. Kontakt s otcom potom
dieťa nevnímalo ako potrebný, ale určitým spôsobom až zaťažujúci a jeho postoj k nemu bol indiferentný
až negatívny. Nevytváranie pozitívnej citovej väzby a obmedzenie kontaktu otca s dieťaťom je syndróm

zavrhnutého rodiča naplnený. Vzhľadom na vzťahy a spôsob komunikácie medzi rodičmi sa toho času
nejaví byť vhodné realizovať stretávanie sa otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Zároveň však nie
je vhodné v súčasnosti realizovať stretávanie sa dieťaťa a otca bez spätnej informácie a dohľadu nad
stretávaním sa za pomoci odbornej inštitúcie alebo kvalifikovanej osoby. Maloleté dieťa nemá k ocovi
vytvorený pozitívny vzťah. Neprejavuje záujem a nemá vnútornú potrebu stretávanie realizovať. Do
role otca postavilo najprv starého otca, teraz partnera matky. Znalkyňa z hľadiska terajších postojov

dieťaťa, ktoré má v súčasnosti všetky svoje potreby primerane uspokojované, nemá momentálne žiadne
psychické problémy, nevníma kontakt s otcom ako potrebný. Stretávanie sa otca s dieťaťom v domácom
prostredí je pre dieťa neprijateľné, bolo by i vysoko rizikové z hľadiska vzájomného konfliktného vzťahu
rodičov a celkovej emočnej situácie v rodine. V danom prípade nie je možné vylúčiť opätovné negatívne
postoje dieťaťa voči stretávaniu sa s otcom. V tom prípade je potrebné veci nechať plynúť prirodzeným

spôsobom,nestanoviťzákazstykuaniformustretávaniasa.Smentálnymasomatickýmvývinomdieťaťa
môže samo prejaviť záujem o kontakt s otcom v budúcnosti, striktne si ho však vynucovať nie je z
psychologického hľadiska vhodné a rozumné. Potrebné je však uviesť, že ak sa bude stretávanie dieťaťa
a otca realizovať nebude to v súčasnej dobe vychádzať z potrieb dieťaťa, ale z dôvodov postojov a práva
otca. Z tohto dôvodu je nutný citlivý, tolerantný prístup postojov dieťaťa v priebehu stretávaní sa a v

žiadnom prípade nie je možné jeho vynucovanie striktnou formou. Dôležitým zistením v danom prípade
je skutočnosť, že veľká časť problémov vznikla už nefunkčnosťou manželstva rodičov dieťaťa, na čom
sa obaja podieľali. Už pri svojom vzniku fungovala rodina nefunkčne, atypicky, vzťah dieťaťa k rodičom
sa nemohol vyvíjať prirodzeným a optimálnym spôsobom. Rodičia dieťaťa nehľadali v dostatočnej miere
cestu dohody a kompromisu, dosť netolerantným spôsobom obhajovali svoje postoje a práva. Je preto

v záujme zdravého vývoja dohodnúť nerealizovať úpravu styku striktnými a jednostrannými pravidlami.
Dieťa nevníma potrebu stretávania sa s otcom v takej miere ako jeho otec, vymáhanie si stretávania
spôsobuje u neho chaos, obavy až odpor.

Súd rozhodnutím zo dňa 3.7.2013 návrh otca na úpravu styku zamietol. V zákonnej lehote otec

maloletej podal odvolanie a Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 27.11.2013 č.k. 5CoP/32/2013
rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd v konaní postupoval v intenciách
vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne.

Ako vyplynulo zo správy ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.4.2014 vo veci uloženia

výchovného opatrenia, ktorého účelom má byť riešenie komunikácie medzi rodičmi v súvislosti s plnením
ich rodičovských povinností, prípravy maloletej na styk s otcom a realizáciu styku otca s maloletou
sa na doporučenie ÚPSVaR ako ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletej už v danom konaní
realizovalo v mesiacoch február až máj 2013. Psychologička C.. S. I. vo svojej správe pre súd zo dňa
27.6.2013 uviedla, že priebeh poradenskopsychologického procesu hodnotí ako neukončený a správa

je priebežná. Poukázala, že bez pomoci odborníka sa nepodarí zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi a
nadviazanie vzťahu medzi maloletou a jej otcom. Predpokladom k úspešnému vyriešeniu problémov
je potrebný aj pozitívny postoj rodičov k prijímaniu rád odborníka a ich zakomponovanie do svojho
správania. V závere správy poukázala, že akákoľvek odborná pomoc je zbytočná ako i stretávanie
maloletej s otcom v poradni, pretože maloletú to po psychickej a emocionálnej stránke veľmi zaťažuje.

Doporučila výchovné opatrenie nariadiť a ponechať priestor na jeho realizáciu minimálne po obdobie
pol roka.

Ako vyplynulo z aktualizovanej správy o šetrení pomerov zo dňa 27.5.2014 maloletá L. žije spolu so
svojou matkou od augusta 2013 opäť v domácnosti svojich rodičov. Ide o poschodový rodinný dom, ktorý

je účelne zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku a ktorý poskytuje maloletej vhodné podmienky k
uspokojovaniu jej potrieb - spanie, príprava na vyučovanie a trávenie voľného času. Matka maloletej sa
vyjadrila, že u svojich rodičoch bude s maloletou len prechodný čas, nakoľko v T. kúpila rozostavaný
dom, kde plánuje žiť so svojou dcérou a priateľom. Ďalej uviedli, že maloletá je žiačkou 2. ročníkaZákladnej školy v T.. Na vyučovaní dosahuje veľmi dobré výsledky a s jej správaním nie sú žiadne
problémy. Matka pri pohovore uviedla, že maloletá po zákaze styku s otcom sa začala optimálne rozvíjať
a napredovať. Odstránili sa problémy so zaostávaním v rečovej oblasti. Maloletá nemá žiadne tiky,

neohrýza si nechty a je vnútorne vyrovnaná. Poukázala len, že v súvislosti s vyšetrovaním maloletej
u znalkyne a realizáciu styku s otcom u psychologičky na ÚPSVaR Piešťany sa dieťa dostávalo do
nepohody, odmietalo stretnutia, plakala, večer zle zaspávala a v noci mala nepokojný spánok. Taktiež
sa maloletá rozrušila, keď jej matka oznámila, že ich domácnosť navštívia pracovníci úradu práce a
vykonajú s ňou pohovor. Následne maloletá plakala. K pohovoru s maloletou uviedli, že pri začatí

komunikácie s maloletou sa maloletá posadila matke na kolená, kde zotrvala počas celého rozhovoru.
Spontánne komunikovala, smiala sa pokiaľ sa téma rozhovoru týkala školy, trávenia voľného času.
Maloletá povedala, že veľmi rada kreslí, ukazovala svoje posledné výtvory, ako aj že v škole ju najviac
baví výtvarná výchova. Vo voľnom čase chodieva za kamarátkami a doma spolu s mamou čítavajú. Pri
otázke, či sa stretla s otcom sa správanie maloletej absolútne zmenilo, rozrušila sa, prudko reagovala
rozčúlením až sa pri matke postavila a povedala „aj keby sa celý svet zrútil, nepôjdem za ním“. Z toho je

zrejmé, že všetko čo sa týka otca citlivo prežíva, všetky úkony ktoré sa jej priamo dotýkajú v súvislosti s
konaním o úpravu styku pravdepodobne pociťuje ako nútenie stretnutiu s otcom, obťažuje ju to, hnevá a
vyvolávapráveopačnýúčinoknežobnovuvzťahusotcom.Vzhľadomnarozrušeniedieťaťabolrozhovor
s maloletou ukončený. Matka pri pohovore uviedla, že otec si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 80,-
eur, avšak navyše maloletej neprispieva i keď mal vedomosť o tom, že výživné bolo určené pre jej

nástupom do školy. Maloletá od otca darčeky nedostáva. K narodeninám jej poslal pohľadnicu. Čo sa
týka stretnutia otca s maloletou u psychologičky na ÚPSVaR v Piešťanoch v r. 2013 sa neuskutočnilo,
nakoľko otec požiadal o stretnutie počas posledného víkendu a nakoľko matka maloletej nečíta mailovú
poštu denne, si túto požiadavku otca prečítala až 26.5.2014. V závere správy uviedli, že maloletá žije vo
vhodných podmienka, je jej poskytovaná dobrá starostlivosť, z dlhodobej práce s účastníkmi konania,

vzhľadom na opakujúce sa konania na súde týkajúce sa maloletej, môžu jednoznačne konštatovať, že
maloletá sa zmenila, že je v súčasnej rodinnej konštelácii spokojná a pekne prospieva. Riešenie úpravy
styku otca s maloletou je pre maloletú náročné a preto z pohľadu dieťaťa a jeho prežívania doporučujú
otcovi, aby svoj návrh na úpravu styku zvážil, či by nebolo vhodnejšie ponechať veci na spontánny vývin.
V prípade, ak otec bude trvať na úprave styku doporučujú pred rozhodnutím vo veci samej dlhodobejšiu

psychoterapeutickú intervenciu minimálne v čase pol roka tak ako to doporučuje znalkyňa - odborník z
oblasti psychológie, ktorý pracoval s rodičmi i maloletou, aby sa postupne upravila komunikácia medzi
rodičmi, aby sa posilnili rodičovské kompetencie a postupne sa nadviazal vzťah maloletej s otcom.
Poukázali však, že otec mal. by mal byť pripravený, že ani táto intervencia nemusí priniesť pozitívny
výsledok a napriek snahám zúčastnených môže ním maloletá celú situáciu naďalej vnímať ako nátlak na

jej osobu a celkový postoj dieťaťa k otcovi bude ešte negatívnejší ako keby nechal celej veci prirodzený
spontánny vývoj.

Z Dodatku č. 4/2014 k Znaleckému posudku č. 9/2012 zo dňa 25.4.2014 vyplynulo, že v danom
prípade rodina nikdy nefungovala, dieťa nemalo možnosť vytvorenia si spontánneho postoja k otcovi

a keďže nedošlo k vytvoreniu pozitívneho vzťahu dieťaťa ku otcovi, toto postupne stratilo záujem o
kontakt s ním, až sa stav vyvinul do bodu, kedy dieťa nevníma svojho biologického otca ako osobu,
ktorá je potrebná a dôležitá pre jeho život. Na druhej strane z hľadiska práv dieťa a otca z hľadiska
budúcnosti nie je optimálne realizovať zákaz styku dieťaťa s otcom, avšak stretávanie ktoré by mohlo
byť pre dieťa určitým riešením situácie - a to stretávanie sa najprv s otcom za prítomnosti matky,

vyvíjať a realizovať v trojici nejaké aktivity bez účasti iných príbuzných, nie je možné realizovať z
dôvodu proklamovaných kritických a negatívnych vzájomných hodnotení otca a matky dieťaťa ako i ich
neschopnosťou primerane komunikovať a v záujme dieťaťa nájsť nejaké riešenie. Podľa objektívnych
zistení nebolo dieťa dostatočne pozitívne motivované ku stretávaniu sa s otcom ani zo strany svojho
okolia, v ktorom žije. Otec dieťaťa si zase v minulosti stretávanie uplatňoval nástojčivo, direktívne a

nepreukazoval snahu dieťaťa si získať citlivejším spôsobom. V súčasnosti nastala problémová situácia,
keď nie je možné objektívne a jednoznačne potvrdiť vhodnosť zákazu styku, avšak na druhej strane nie
je možné bez odbornej pomoci kontakt otca s dieťaťom realizovať, z dôvodu ochrany psychického stavu
dieťaťa. Najvhodnejšou alternatívou riešenia problému sa javí ponechať vzťah dieťaťa a otca otvorený
s možnosťou postupného a spontánneho vývinu dieťaťa, jeho postojov a názorov. Je predpoklad, že

postupným kognitívnym vývinom a rastom dieťaťa v budúcnosti, jeho prehodnocovaním informácii o
otcovi a pohľade na realitu sa postoj dieťaťa k otcovi zmení a toto prejaví záujem o stretávanie sa s
ním. V súčasnej dobe nie je dieťa bez pomoci dospelých a odbornej pomoci uvedeného schopné.V závere dodatku k znaleckému posudku navrhla dve možné alternatívy riešenia problému: ponechanie
situácie na prirodzený vývin alebo realizovanie dlhodobejšej psychoterapeutickej intervencie dieťaťa a
rodinnej terapie, avšak oba realizované postupy však nemusia mať pozitívny výsledok pre vytvorenie

a zlepšenie vzťahu otca a dieťaťa.

Súd v intenciách Krajského súdu vypočul súdnu znalkyňu, ktorá vypracovala v danom konaní znalecký
posudok ako aj doplnok k znaleckému posudku. Vo výpovedi znalkyňa potvrdila uvedené v znaleckom
posudku, že vývin vzťahov v rodine bol veľmi nešpecifický a problémový a vlastne vznikli iba dve možné

alternatívy riešenia tohto problému a to ponechanie situácie na prirodzený vývin, ktorý bude súvisieť
s vývinom dieťaťa, alebo realizovanie dlhodobejšej rodinnej terapie a psychoterapeutickej intervencie
dieťaťa, čo bolo konštatované aj kolíznym opatrovníkom a vyplynulo zo správy Referátu poradensko
psychologických služieb v G.. Poukázala vo svojej výpovedi, že tieto dve alternatívy prinášajú dve
hľadiská a to v prípade, že sa nechá vývin na prirodzený spôsob nie je isté či sa vzťah maloletej k
otcovi upraví, ale dieťa nebude emocionálne a psychicky zaťažované, pretože ono samé nemá vnútornú

potrebu vzťah s otcom vytvárať, keďže je dlhodobo vzťah narušený. V prípade druhej alternatívy sa
môže vzťah s otcom aspoň čiastočne upraviť, ale bude pre dieťa znamenať aspoň na prechodné obdobie
emocionálnu záťaž, dieťa bude vystavované situácii, ktorá mu v súčasnej dobe nevyhovuje a uvedené
postupy nie je možné realizovať bez odbornej pomoci u psychológa a psychoterapeuta.
K rozhodnutiu zákazu styku otca s maloletou uviedla, že stanovenie zákazu styku znamená znemožniť

ďalší akýkoľvek kontakt s otcom a z hľadiska dieťaťa by to bola určitá pre neho ochrana, ale z hľadiska
perspektívy by sa s pravdepodobnosťou kontakt s biologickým otcom už nikdy neupravil. Z hľadiska
psychologických faktorov, ktoré boli súdnou znalkyňou zistené doporučila, aby zákaz styku stanovený
nebol a prvá alternatíva, ktorá nie je zrejme celkom akceptovaná zo strany otca, bola by ponechaná
situácia na prirodzený vývin, keďže je veľký predpoklad, že dieťa s tým ako sa bude ďalej mentálne

vyvíjať, bude svoj vzťah s rodičmi prehodnocovať a nie je vylúčené, že by chcela mať v určitom období
kontakt s otcom. Ďalej poukázala, že počas vypracovania znaleckého posudku bola zistená informácia,
žeotecmaloletéhodieťaťasisvojeprávabudeuplatňovaťizacenu,žesadaná situáciabuderiešiťďalej
navyššíchsúdnychorganizáciáchažnaúrovnimedzinárodnéhosúduaztohtodôvodubyboloobrovské
riziko, že dieťa by bolo ďalej vystavované záťaži a mohlo by dospieť k tomu, že miesto požadovaného

zlepšenia stavu by dieťa začalo byť opozičné a odmietavé, pretože by bolo vystavované opakovanému
stresu. Zároveň apelovala na rodičov, aby rodičia dospeli k nejakej dohode, pretože zistila už v zápisoch
lekára, keď maloletá mala 2-3 roky veku , ktorý už v tom čase apeloval na rodičov, aby došli k vzájomnej
dohode lebo tento problém nie je problémom dieťaťa. Znalkyňa zároveň poukázala vo svojej výpovedi,
že od času kedy bol vypracovaný znalecký posudok (2012) je maličký rozdiel oproti vypracovanému

dodatku k znaleckému posudku, kde pri teste rodinných vzťahov pri prvom vyšetrení sa maloleté dieťa
vyjadrovalo voči otcovi len negatívne a pri druhom vyšetrení nebol však ani jeden pozitívny ale ani jeden
negatívny. Z toho vyplýva, ako keby maloleté dieťa začalo o situácii inak uvažovať.

Súd uznesením zo dňa 28.5.2014 uložil povinnosť rodičom maloletej v lehote 1 mesiaca od

právoplatnosti tohto uznesenia zúčastniť sa po dobu minimálne 6 mesiacov na ÚPVaR G., oddelenie
Referátu poradensko-psychologických služieb odbornej konzultácie za účelom realizácie styku otca s
maloletou.

Zo psychologickej správy ÚPSVaR G. zo dňa 14.1.2015 vyplynulo, že na základe uznesenia iniciovali

v mesiaci jún 2014 stretnutie rodičov maloletej a maloletej. Poukázali, že je v rozpore v kompetenciách
ÚPSVaR nariaďovať súdom zamestnancovi úradu práce - psychológovi konkrétne termíny, počet
stretnutí, resp. miesto stretnutia rodičov s dieťaťom. Psychologická pomoc je založená na báze
dobrovoľnosti a kontraktu klienta so psychológom. Poukázali, že obaja rodičia spoločne s maloletou v
r. 2013 absolvovali psychologické poradenstvo na ich pracovisku, s cieľom identickým v uvedenom v

predmetnom uznesení. Po vyjasnení situácie spoločne s rodičmi uzatvorili kontrakt o spolupráci, ktorej
cieľom bolo pokúsiť sa opätovne motivovať rodičov pre riešenie nezhôd týkajúcich sa úpravy styku
maloletej s otcom, obnovenie rodičovskej komunikácie a súčasne vytvoriť podmienky pre realizáciu
styku priamo v poradni. Spolupráca prebiehala v mesiacoch jún až december 2014. V rámci 7 stretnutí
boli zrealizované 4 individuálne a 3 dyadické konzultácie. Stretnutie mal. s otcom sa za ich prítomnosti

uskutočnilo 2 krát, avšak vzhľadom k tomu, že počas obidvoch stretnutí maloletá na verbálnej i
neverbálnej úrovni odmietala kontakt s otcom, dohodli sa spoločne s rodičmi, že sa stretnutie zrealizuje
na neutrálnej pôde (v cukrárni). Rodičov zaviazali, aby sa dohodli na termíne a súčasne boli požiadaní,
abytotostretnutieprebehlovpokojnejatmosfére.Prvýtermínstroskotalnaichkomunikácii.Druhýtermínbol dohodnutý na 29.10.2014. Cieľom spoločného stretnutia s rodičmi malo byť zhodnotenie priebehu
spojené s ďalšími návrhmi. Nakoľko obaja rodičia mali problém sa na určené termíny dostaviť a súčasne
preferovali skôr individuálne stretnutia, vyhoveli sme ich požiadavke. Posledná konzultácia s otcom mal.

bola v mesiaci novembri 2014 a matkou mal. v mesiaci decembri 2014. Obaja rodičia mal. zhodne
konštatovali, že správanie maloletej sa nezmenilo. Stretnutie trvalo asi 10 minút, pričom maloletá si
odmietala čokoľvek objednať. Na otázky otca nereagovala a neustále opakovala, že chce ísť domov.
Obaja rodičia túto jej požiadavku akceptovali a vyhoveli jej. V rámci individuálnych stretnutí obaja rodičia
pokračovali vo vzájomných obviňovaniach sa, prečo maloletá tak reaguje. Jediný kompromis, o ktorom

by dokázali obaja uvažovať, bola možnosť pokračovať v stretnutiach na neutrálnej pôde. V závere
psychologickej správy uviedli, že medzi rodičmi vo vzájomných vzťahoch naďalej pretrváva nepriateľstvo
a vzájomná averzia. Krivdy z minulosti si nedokážu odpustiť a pretrvávajúce postoje im neumožňujú
správať sa za prítomnosti maloletej prirodzene a akceptujúco. Podľa ich vyjadrenia rodičia mal. sa
musia orientovať na prítomnosť, konečne oddeliť partnerstvo od rodičovstva a vo veciach týkajúcich
sa ich dcéry spoločne hľadať kompromisy. Ak v ich vzťahu nedôjde k takejto zmene, v konečnom

dôsledku doplatí na to maloletá „súčasne si s touto kauzou treba položiť otázky, kto vlastne dokáže byť
kompetentný túto kauzu riešiť a vie zadefinovať aký je najlepší záujem dieťaťa?“

Znalkyňa posúdila z odborného hľadiska predloženú správu z konzultácii na ÚPSVaR G., Referátu
poradensko psychologických služieb Piešťany. Uviedla, že z hľadiska zistených údajov možno

usudzovať, že dieťa si vytvorilo na vec svoj vlastný pohľad, nie je ochotná ani za spolupráce odborníkov
zmeniť a realizovanie stretávaní otca s dieťaťom bolo len snahou o zlepšenie vzťahu. Dieťa nemalo
nikdy k otcovi vytvorený vzťah a už počas zistení v čase vypracovávania znaleckého posudku ho
nepovažuje za osobu, s ktorou by si malo vytvárať vzťah, bráni sa situácii vynúteného podriaďovania a
prijatiu platných noriem a práv ( i keď racionálne podložených a zo strany otca oprávnených). Postupy

opakovaného vynucovania si kontaktu sú formou určitého neprirodzeného postupu a dieťaťom vnímané
ako nepotrebné, nepríjemné až zaťažujúce. Zároveň uviedla, že výsledok postupov doporučených v
znaleckom posudku nebolo možné predvídať - nebol zaručený. Z priebehu poradenskopsychologickej
práce s rodičmi a maloleté dieťaťa, ktoré sa po dobu pol roka rodičia maloletej a maloletá zúčastňovali
možno usudzovať, že nadobudnutý efekt terapie bol len čiastočný, nepodarilo sa zmeniť postoj dieťaťa

zrealizovať k celkovej spokojnosti. Dieťa nebolo ochotné spolupracovať, zmeniť svoje postoje a vnímať
rodinnú situáciu inou formou. V závere uviedla, že nedošlo k požadovanej zmene, čo vyplýva, že
pri terajších postojoch dieťaťa by bolo optimálnejšie ponechať kontakt a vzájomný vývin vzťahov
na prirodzený priebeh nerealizovať zákaz styku otca s dieťaťom, ponechať možnosť určitej formy
komunikácie, ale nevytvárať situácie, kedy by sa dieťa muselo direktívne a na určitú presne stanovenú

dobu podriaďovať nariadenému stretávaniu. Stretávanie sa touto formou totiž neprinieslo požadovaný
efekt a pre dieťa znamenalo vplývajúc zo správy záťažovú situáciu.

Ako vyplynulo z výpovede otca mal., potvrdil reakciu maloletého dieťaťa uvedenú v psychologickej
správe, ako aj k dodatku k znaleckému posudku, aj z posúdenia predloženej správy súdnou znalkyňou

otec mal. potvrdil, že reakcia maloletej je totožná s jeho poznatkami a skúsenosťami z týchto
sporadickýchstretnutí,ktoréhoeštepredrozhodnutímozákazestykubolsvedkom.Zároveňvovýpovedi
uviedol, že je ochotný sa podrobiť psychologickému poradenstvu a je ochotný naslúchať doporučenia
matky, návrhom matky, ktoré by viedli k styku s maloletou. Navrhol, aby sa stretnutie realizovalo
na neutrálnom prostredí, napríklad pred Mestským úradom C., pričom je ochotný sa dohodnúť aj

na náhradných s termínoch s matkou, pri rešpektovaní školských a mimoškolských aktivít maloletej.
Uviedol, že je ochotný sa podrobiť psychologickému poradenstvu oboch rodičov. Zároveň predložil
písomný súhlas C.. K. W., G..y, na stretávanie otca s maloletou na realizáciu styku otca s maloletou za
prítomnosti matky v psychologickej poradni za jej účasti ako psychológa. Otec vo výpovedi potvrdil, že
je ochotný úhradu za poradenské služby účtované podľa cenníka uhradiť.

Ako vyplynulo z výpovede matky, celá táto vzniknutá situácia nie je otázkou ročného ani dvojročného
trvania, ale nakoľko otec maloletej zvolil od narodenia maloletej nevhodný spôsob stretávania sa,
vytváral na maloletú neustály nátlak na stretnutia, dieťa to vnímalo veľmi negatívne. Uviedla, že aj teraz
absolvovali 2 krát stretnutia na RPPS Piešťany a domnieva sa, že ani táto správa sa nelíši od prvej,

reakcie sú rovnaké a čím viac budú nútiť maloletú do stretnutia tým to bude vnímať negatívnejšie.
Uviedla, že sa rozprávala aj s maloletou, ale maloletá opakovane potvrdila, že nechce nikam chodiť.
Poukázala, že sám otec mal. bol účastný stretnutí a videl ako maloletá verbálne a neverbálne reagovala.
Zároveň poukázala, že keby stretnutia neboli realizované za prítomnosti psychologičky a na žiadosťmaloletej boli ukončené psychologičkou, otec by ich neukončil, tak ako to robieval vždy. Zároveň
poukázala k záujmu otca o maloletú, že počas tohto školského roka sa bol 1 krát informovať na maloletú
a u praktickej lekárky nebol celý školský rok.

Kolízny opatrovník uviedol, že v tomto konaní boli vykonané a využité všetky možnosti, ktoré by
nasmerovali rodičov, aby sa styk mohol realizovať. Zo všetkých správ však vyplýva, že maloletá veľmi
negatívnym spôsobom reaguje na stretávanie sa a nevie to zatiaľ spracovať. Možno potrebuje čas, ale
momentálne je to pre dieťa len trápenie. Ďalšie donucovanie dieťaťa k realizácii styku by mohlo mať

negatívne dôsledky na jej zdravotný stav. Je žiaľ veľmi smutné, že v danom prípade ide o rodičov, ktorí
sú vysokoškolsky vzdelaní a dieťa by nemalo byť obeťou ich vzájomných nezhôd. Nedoporučujú určiť
žiaden styk otca s maloletou v danom konaní.

V práve záverečnej reči právna zástupkyňa otca uviedla, že v záveroch znaleckého posudku ani
predložených správ nie je doporučené realizovať naďalej zákaz styku. Uviedla, že otec mal. je ochotný

sa podrobiť sa akejkoľvek odbornej spolupráci.

Právna zástupkyňa matky v práve záverečnej reči uviedla, že sú toho názoru, že bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, čo je pre maloletú najlepšie. Poukázala, že rodičia v r.
2013 ako aj 2014 sa podrobili konzultáciám na ÚPSVaR, avšak správy mali rovnaký výsledok t.j., že

maloletá skutočne odmieta kontakt s otcom. V závere dáva do pozornosti Dohovor o právach dieťaťa,
ktorý v čl. 3 jednoznačne hovorí, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa
bolo vychovávané oboma rodičmi nemôžeme odhliadnuť od toho, že dieťa je bytosťou jedinečnou s
nesúditeľnými právami a záujem maloletého dieťaťa musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí. Tieto skutočnosti je potrebné v každom prípade zohľadniť a keď sa nám

všetkým bude javiť akokoľvek neprirodzené, že maloletá nemá kontakt s otcom, v súčasnej dobe sama
spontánne kontakt odmieta, nútenie maloletej ku kontaktu môže mať za následok veľmi negatívny vplyv
na jej psychický vývin. Preto s poukazom na vykonané dokazovanie navrhujú, aby návrh otca bol
zamietnutý nakoľko tento nezohľadňuje skutočný záujem mal.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Matkaaotecsúsiprivýkonerodičovskýchpráva povinnostízásadnerovnoprávni.Narozdielodosobnej
starostlivosti o dieťa a jeho výchovu však v prípade styku nejde o povinnosti rodiča. Je to výlučné
právo, ktorého využitie si dieťa ani druhý rodič nemôžu na oprávnenom rodičovi vynucovať. Maloleté
dieťa má právo stretávať sa s oboma rodičmi, avšak za podmienky, že sa dokážu prispôsobovať jeho

potrebám. Prvoradý je záujem dieťaťa, ktoré je v útlom veku a jeho denný režim mu dáva pocit bezpečia.
Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku matka by mala kooperovať na náprave vzťahu s otcom
maloletej, od ktorého sa následne odvíja aj postoj maloletej k otcovi. Avšak aj otec maloletej by mal
prejaviť dostatok trpezlivosti, aby dieťa nebolo zbytočne traumatizované a v žiadnom prípade nie je
možné vynucovať striktnou formou stretávanie sa s maloletou. Súd nechce a ani nebude moralizovať

a hodnotiť vzájomný vzťah oboch rodičov, pretože partnerské vzťahy sú zložité a trvá kým dvaja ľudia
k sebe nájdu cestu, avšak obaja rodičia budú musieť pochopiť, že napriek nevyjasneným vzťahom je
potrebná vzájomná komunikácia rodičov, od ktorej sa následne odvíja vzťah maloletej k otcovi. Súd
preto apeluje na oboch rodičov, aby si uvedomili, že bez obnovenia narušenej vzájomnej rodičovskej
komunikácie, ktorá je prvým predpokladom k obnoveniu a citovému zblíženiu otca s maloletou je

akákoľvek odborná pomoc zbytočná.

Súd po vykonanom dokazovaní, pričom zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich súvislosti, pričom vzal
v úvahu najmä závery znaleckého dokazovania/ znalecký posudok, dodatok k znaleckému posudku,výpoveď znalkyne/ dospel k právnemu názoru, že v súčasnosti nie je v záujme zdravého vývoja maloletej
stretávať sa s otcom, nakoľko maloletá nemá vytvorený pozitívny vzťah k otcovi, neprejavuje záujem
a nemá vnútornú potrebu stretávanie realizovať. Súd rozhodol vychádzajúc z potrieb dieťaťa a nie z

dôvodov postoja práv otca, pričom do budúcnosti nie je vylúčené, aby sa styk otca s maloletou realizoval
pri prejavení vôle maloletej stretávať sa s biologickým otcom. Pokiaľ by sa mal styk realizovať tak ako
navrhol otec mal., nie je to v jej záujme a v prospech jej zdravého vývoja do budúcna. Prípadné len
stretnutia realizované za prítomnosti odborníčky, čo vyplynulo ako zo znaleckého posudku, z výpovedi
znalkyne ako aj z opakovaných správ úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Súd prihliadol na zistené, že prvá alternatíva ponechanie situácie na prirodzený vývin nie je zo strany
otca maloletej akceptovateľná a svoje práva si bude uplatňovať i za cenu, že danú situáciu bude riešiť
v ďalších súdnych konaniach až na medzinárodnej úrovni, čo by bolo pre maloletú obrovským rizikom
a emocionálne veľmi zaťažujúce. V prípade druhej alternatívy, ktorú súd pri rozhodovaní vzal v úvahu
a to možnosť aspoň čiastočne upraviť vzťah otca s maloletou, stretávanie sa na neutrálnej pôde za
prítomnosti odborníka. So súhlasom otec maloletej uhradí náklady spojené so stretávaním maloletej.

Súd vyhovel návrhu otca na zrušenie zákazu styku otca s maloletou a rozhodol, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky a prítomnosti odborníka v psychologickej poradni - na
neutrálnej pôde za účelom obnovenia narušenej vzájomnej komunikácie rodičov maloletej a citového
zblíženia sa maloletej s biologickým otcom.

Návrh otca na úpravu styku na základe vykonaného dokazovania zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko v danom konaní boli len čiastočne úspešní rodičia maloletej. O trovách

konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a uložil povinnosť obom rodičom podieľať sa každý
v 1 na nákladoch za vypracovaný znalecký posudok. /577,70 eur znalecký posudok + 101,85 účasť
na pojednávaní spolu 679,55 eur/. Súd rozhodol podľa pomeru úspechu v danej veci, nakoľko obaja
rodičia boli úspešní len čiastočne. Súd zohľadnil zaplatený preddavok vo výške 100,- eur uhradený
otcom maloletej.