Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202462
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814202462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: Q. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom
Ul. XX. P. X/XX, S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNá OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, zastúpený advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Dobrovičova 13, 811
00 Bratislava, o zaplatenie 314,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo 11. júla 2014, č. k. 6C/50/2014-32, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi,
do rúk JUDr. Bohdana Jakubisa, vo výške 65,88 eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie 314,50
eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 04.11.2012 do zaplatenia. Navrhovateľovi nepriznal
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil skutkovým zistením, že dňa 12.02.2010 požiadal odporca
písomne navrhovateľa o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.493,73 eur so splatnosťou v

30 mesačných splátkach po 91,28 eur, so zmluvnou odmenou 1.244,77 eur, predpokladanou RPMN
68,83%, ročnou úrokovou sadzbou 68,83%, priemernou RPMN 48,66%. Žiadal o sumu revolvingu
739,39 eur, predpodkladanú RPMN 58,70 eur, ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 67,53%, zmluvnou
odmenou za poskytnutie revolvingu 903,70 eur. V žiadosti sa ďalej nachádzajú údaje o schválenom
úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1029,01 eur, splatnosť na dobu 30 mesiacov, mesačná splátka
62,90eur, zmluvnáodmena,ktorápredstavuje celkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom 858,06 eur, RPMN za úver 66,70%, ročná úroková sadzba úveru 68,87%, priemerná RPMN

48,66%, poskytnutá čiastka revolvingu 509,53 eur, zmluvná odmena za revolving 622,72 eur.
Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 55,41%, ročná úroková sadzba revolvingu je
67,55%. V bode 8.8.1 Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
je upravená dohoda o odplate za poskytnutie služby za odklad splatnosti splátok úveru vo výške 147,88
eur, upravená dohoda o odplate za poskytnutie služby za odklad splatnosti splátok revolvingu vo výške
80,66 eur. V ďalších ustanoveniach zmluvy je upravená splatnosť tejto odplaty a spôsob započítania.

Zmluva je podpísaná odporcom 18.2.2010 a navrhovateľom 12.2.2010. Dňa 18.2.2010 navrhovateľ
písomne spracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere
č. 8400026989. Z karty klienta na meno Jaroslav Baranyay vyplýva, že nominálna výška úveruje 1887,08 eur, poskytnutá čiastka 1029,01 eur, dátum vyplatenia 19.2.2010, vyplatená čiastka
927,14 eur, splatená suma 1572,50 eur. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé,
že odporca nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom

formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva medzi
účastníkmi má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.258/2001
Z.z.; predmetom zmluvy je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1836,09 eur zo
strany veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Z oznámenia o schválení úveru vyplýva tvrdenie veriteľa, že úver sa poskytol

vo výške 1029,01 eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru je 959,94 eur a ďalej odplata
za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody je 101,87 eur. Odporca mal úver splácať 30
mesiacov pri výške mesačnej splátky 62,90 eur. Okresný súd považoval dojednanú zmluvnú odmenu
za poskytnutie úveru vo výške 959,94 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke nie 1029,01 eur, ale
927,14 eur vyplatených za neplatné zmluvné dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru,
ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku je neprimerane

vysokáajevrozporesdobrýmimravmivzmysle§3ods.1Občianskehozákonníka,pretožepredstavuje
viacako100%zcelkovoposkytnutejčiastky.Dohodaovýškeúrokovaleboodmenyzaposkytnutie úveru
i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom stanovená a tieto sú predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je
neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka /napr. uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009/.

I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu troch rokov nie je možné
akceptovať takúto výšku odmeny, pretože táto predstavuje ročné navýšenie o viac ako 34%, čo vysoko
prevyšuje úrokové sadzby v bankách pri porovnateľných spotrebiteľských úveroch. Z karty klienta jasne
vyplýva, že odporcovi bola poskytnutá a vyplatená len čiastka 927,14 eur /1029,01 - 111,87 eur/,
teda nie suma úveru 1029,01 eur. Za absolútne neprijateľný považuje súd postup navrhovateľa, ktorý si

stiahol pri vyplatení sumy úveru odporcovi odplatu za službu v zmysle č. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody
o poskytnutí služby, ktorou službou nanútil odporcovi možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom
túto odplatu si vyúčtováva v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či odporca bude mať o takúto
„službu“ záujem alebo nie. V predmetnej veci je pritom jasné, že odporcovi takýto odklad ani poskytnutý
nebol o to viac, že sa dostal do omeškania už s druhou mesačnou splátkou. Zmluvné dojednanie, ktoré

oprávňuje navrhovateľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie
služby, splatnosť tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie tejto odplaty s
pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje súd za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne
v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Okrem toho Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky

povinné náležitosti zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pretože v zmluve je evidentne nesprávne uvedená ročná úroková sadzba 68,83%, výška RPMN, v
zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, počte a termíne splátok úveru. Pri výške
úveru 1029,01 eur a sumy, ktorá bude splatená vo výške 1887 eur /62,90 eur x 30/ predstavuje pri
dobe splácania 30 mesiacov výška ročnej úrokovej miery 27,45 %, pričom veriteľ uvádza v zmluve výšku

ročnej úrokovej sadzby 68,87%, čo je nesprávny údaj, teda zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej
úrokovej sadzbe. Ďalej je v zmluve nesprávne uvedená RPMN, pretože pri takomto úvere predstavuje
RPMN 68,87%, pričom výška RPMN v zmluve je 66,70%, čo je taktiež nesprávny údaj a zmluva teda
neobsahuje zákonom stanovený údaj zdroj: internet:/http://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/
kalkulacka. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Odporca mal preto povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny, pričom v skutočnosti
mu bola poskytnutá a vyplatená suma 927,14 eur a pokiaľ preukázateľne zaplatil sumu 1572,50 eur, nie
je povinný zaplatiť navrhovateľovi už žiadnu ďalšiu sumu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §
142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný odporca trovy konania si neuplatnil, uplatnil si ich navrhovateľ
avšak z dôvodu jeho neúspechu mu ich nepriznal.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť
a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov konania, alternatívne
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov
konania vo výške 39,58 eur. Z odvolania navrhovateľa je zrejmé, že uplatnil odvolacie dôvody podľa

ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p., podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. e) v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2
písm. c), písm. d) a písm. f) O.s.p. - právne posúdenie veci okresným súdom v otázke posudzovania
zmluvnej odmeny, úrokov, ktoré okresný súd považoval za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrýmimravmi,nakoľkovysokoprevyšujú úrokovésadzbybánkpriporovnateľnýchúveroch,pritom neaplikoval
žiadne zákonné ustanovenie na posúdenie odplaty v čase uzavretia zmluvy. Závery súdu sú preto
nepreskúmateľné a arbitrárne. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu

zavretia zmluvy platilo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa
a v čase uzavretia zmluvy. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400026898 bol poskytnutý
úver, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Na základe toho sa

potom v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka malo aplikovať vo veci posúdenia odplaty
za požičanie peňažných prostriedkov ust.§ 3 ods. 10 a 11 uvedeného zákona. Výška odplaty za úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade splatnou právnou úpravou a teda
nemôže ísť o žiadny rozpor so zákonom. Osobitná úprava maximálne prípustnej výšky odplaty má
aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou. Ratio legis tejto úpravy bolo regulovať celkové náklady.
Regulovanie len jednotlivých zložiek by viedlo k tomu, že síce každá z týchto jednotlivých zložiek

by aj mohla byť primeraná, no neprimeraný by bol už ich súhrn. Ak celkové náklady sú tvorené
len jednou položkou, ako v tomto prípade, aj vtedy prichádza do úvahy ich posudzovanie cez ust.
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ich výška je v súlade správnymi predpismi, potom nie je
možný iný záver. Postupu konajúceho súdu a napadnutému rozsudku však nie je objektívne možné
porozumieť nielen s ohľadom na to, že súd nevychádzal z príslušnej právnej úpravy. Súd ponecháva

nepovšimnuté totižprávetieustanovenia,ktorépopierajúzákonnosť,vecnúsprávnosťaopodstatnenosť
jeho postupu a samotného rozhodnutia vo veci. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre
rozhodnutie súdu sú aj príslušné právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Už zo
zásady iura novit curia možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať
s všetkými relevantnými právnymi normami a aplikovateľnými na konkrétny prípad. Uvedené nebolo

v postupe súdu dodržané a napadnutý rozsudok tak v zmysle spomenutého rozhodnutia ústavného
súdu vykazuje prvky arbitrárnosti. Napádal aj nesprávne subjektívne o údajnom nanútení dohody o
odklade splátok. Dohoda o poskytnutí služby a jej vznik nie sú podmienkou a ani predpokladom či
už pre uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere alebo pre poskytnutie úveru. Zákon žiadny
odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť, ak o to dlžník

požiada, a to bezodplatne. Nie je zrejmé a odporuje podstate veci, ako môže byť dojednanie dohody
o odplatnom poskytnutí služby a odplaty podľa nej v neprospech spotrebiteľa a súčasne predstavovať
hrubú nerovnováhu v jeho neprospech. Súd arbitrárne posúdil uzatvorenie dohody o poskytnutí služby
za neprijateľnú podmienku, pričom dlžník - odporca ju v priebehu splácania úveru využil - požiadal o
odklad splátok č. 17, 18, 19. Odporca dobrovoľne uzavrel dohodu o poskytnutí služby, ktorá nie je

podmienkou uzavretia zmluvy, zaplatil za jej poskytnutie a následne v priebeh splácania ju aj riadne
využil. Úrok sa počíta vždy z dlžnej sumy - z poskytnutého úveru, ktorý v priebehu úverového vzťahu
dlžník spláca, dlžná suma, z ktorej sa počíta úrok sa teda postupne zmenšuje, preto nemôže byť
logicky úrok počítaný s poukázaním na výšku odplaty, ako to chybne a arbitrárne tvrdí súd. Rovnako
tvrdenia o nesprávnom výpočte RPMN sú nepreskúmateľné a neopodstatnené. RPMN sa počíta podľa

zákonom určeného vzorca, nie podľa RPMN kalkulačky na nejakej webovej stránke. Z hľadiska ust. §
40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o
tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom
úkone boli samostatne podpisované. Z článku 7, ods. 7.1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva,
že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. K údajnej

absencii náležitosti - konečnej splatnosti úveru poukazuje na to, že údaj o konečnej splatnosti úveru
vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú,
kedy jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Táto
skutočnosť znamená, že konečnú splatnosť úveru je vždy možné určiť s ohľadom pre úver. Ak dôjde

k poskytnutiu úveru, tak dlžník vie, kedy je konečná splatnosť úveru. Ak počas trvania zmluvného
vzťahu dôjde k poskytnutiu revolvingu, potom tiež po jeho poskytnutí vie, kedy je konečná splatnosť.
Aj v článku 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že úver je po
každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený.
Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je

dňom konečnej splatnosti úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sa tiež uvádza
dátum splatnosti poslednej splátky. Uvedený údaj vyplýva aj z dátumu splatnosti splátok tak, ako
to vyplýva z bodu 6 zmluvy. Oznámenie podľa vôle účastníkov tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pritom vyjadruje v otázke konečnej splatnosti úveruskutočnosť, ktorá plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc počtu splátok, ich splatnosti
je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej
splátky. Tento údaj uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je logickým vyústením

údajov uvedených v spomenutých bodoch. Ani záver súdu ohľadne nedostatku ďalšej náležitosti -
počet, termíny a výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie je správnym. Záveru súdu popiera
aj smernica 2008/48/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná práve zákonom č. 129/2010 Z. z. Z jej
ustanovenia článku 10, ods. 2 písm. h) vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Ak by
sa konajúci súd dôkladne a v súlade s ust. § 129 O.s.p. zaoberal obsahom zmluvy o revolvingovom
úvere, potom z obsahu zmluvných dojednaní by zistil, že rozpísanie splátky na časť istiny a časť úrokov
bolo dokonca obsiahnuté v plátkovom kalendári tvoriacom súčasť oznámenia veriteľa. Teda zo strany
navrhovateľa bolo nad rámec zákona a jeho úpravy uvedené, aká časť splátky pripadá na istinu a úrok.
Uvedené medzi účastníkmi konania sporné nebolo a z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, či

sa uvedeným ustanovením súd zaoberal. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku
splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny
úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by
mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných

termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania.

Odporca nevyužil právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a uložiť navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov odvolacieho
konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 65,88 eur. Vo svojom vyjadrení vzniesol tiež námietku
premlčania bežnej splátky, ktorej splatnosť nastala viac ako tri roky pred podaním návrhu. V tejto
súvislosti citoval právnu úpravu v ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka. Uviedol ďalej, že z karty

klienta zároveň nie je vôbec jasné, aká časť splátky pripadá na splatenie istiny a aká časť na splatenie
úroku. Vedľajší účastník v tomto prípade poukazuje na ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom
na úroky, ak dlžník neurčí inak. Ak by aj dlžník určil inak, je takýto úkon neplatný pre rozpor s ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, ak

sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky.
Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, aj ju dodávateľ uvedie
menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Žalovaný zmluvné
dojednania nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy nejde o platný

úkon. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť zmluvných
dojednaní. Takátodohodaovýškeúrokovaleboodmenyzaposkytnutieúveru sapriečidobrýmmravom,
a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná (napr. uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009
z 31.07.2009). Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú
vymenované v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného v čase
uzavretia zmluvy. Podľa§ 4 ods. 3 zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluvaospotrebiteľskom úvereneobsahujenáležitostipodľa ods.2písm.a),b),d)ažj),k)al). Vdanom
prípade nímuvádzanýargument,žepreaplikáciutohtoustanovenia savyžaduje absenciavšetkýmtam
zdôraznených náležitostí, neobstojí. Zámerom zákonodarcu bolo totiž dosiahnuť bezúročnosť úveru už

v prípade absencie ktorejkoľvek z náležitostí v § 4 ods. 3 zákona. Žalobcovi by tak vznikalo iba právo
na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému. Z návrhu vyplýva, že
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.029,10 eur, no keďže žalovaný zaplatil žalobcovi spolu
2.401,60 eur, nemá žalobca s poukazom na § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie
žiadnej sumy od žalovaného, ktorý sa dokonca môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zo

strany žalobcu.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vecne správny. O odvolaní navrhovateľarozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu, aby v prípade, ak sa identifikuje s
rozhodnutím prvostupňového súdu v jeho dôvodoch, obmedziť sa vo svojom rozhodnutí len na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci odvolací súd postupoval v zmysle uvedenej právnej úpravy, pretože dôvody
rozsudku okresného súdu , ktorými rozhodol negatívne o uplatnenom nároku navrhovateľa, sú správne
z hľadiska skutkového ako aj právneho.

K jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa je potrebné uviesť nasledovné.

1. Odvolací dôvod podľa§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať
pred súdom.

Súdna prax považovala za takúto vadu konania, ktorá sa posudzovala ako odňatie možnosti konať

pred súdom, aj nedostatok dôvodov v rozhodnutí prvostupňového súdu, ktoré malo za následok zrušenie
takéhoto rozhodnutia. Najnovšia právna prax dospela k záveru, že nedostatok dôvodov v napadnutom
rozhodnutí nemusí vždy mať za následok jeho zrušenie, pokiaľ túto vadu nemožno kvalifikovať ako
závažnú, t. j. takú, keď súd v odôvodnení zásadne nevysvetlil dôvody podstatné pre rozhodnutie
(stanovisko kolégia NS SR z 3. decembra 2015).

V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, nejde o takýto prípad, pretože je zrejmé, že
okresný súd považoval v zmluve dojednanú odplatu za neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ v odvolaní vytýka okresnému súdu, že jeho odôvodnenie rozsudku vykazuje prvý
arbitrárnosti,keď neaplikovalžiadne zákonné ustanovenienaposúdenievýškyodplatyvčaseuzavretia
zmluvy - 18.02.2010. Citoval vtedy platnú právnu úpravu - § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.
z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Okresný súd skutočne z hľadiska posudzovania výšky odplaty za spotrebiteľský úver nevychádzal z
ustanovenia § 3 ods. 10, 11 zák. č. 258/2001 Z. z. a nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., avšak aj
aplikácia§3ods.1Občianskehozákonníkajevprejednávanejvecisprávna.Vzmluvnýchdojednaniach,
ktoré koncipoval výhradne navrhovateľ, absentoval princíp slušnosti (ekvity) v spotrebiteľskom vzťahu

- ius est ars aequi et boni, ktorý je vlastný demokratickému právnemu poriadku.

Ak navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 927,14 eur (nie 1.029,01 eur), pretože si ihneď
odpočítal odplatu 111,87 eur za tzv. „odklad splátok“, potom výška odplaty, ktorú žiadal od odporcu
skutočne prevyšuje 100% z poskytnutej sumy úveru, a preto ju nemožno považovať za mravnú a

slušnú a takémuto nároku nemožno poskytnúť súdnu ochranu. Nezodpovedá dobrým mravom a je
v rozpore aj so zákonom.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na normatívnu úpravu výšky odplaty v rozhodnom období a tvrdí ,že
dojednania v zmluve o výške odplaty korešpondujú s platnou úpravou, ani toto jeho tvrdenie nie je

korektné.

Ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (február
2010), definovalo celkové náklady spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom. Rozumeli sa tým
všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa§ 3 ods. 10 cit. zákona, odplata za spotebiteľský úver nesmie prevýšiť výšku ustanovení
nariadením vlády.Rámcová úprava spôsobu určenia tejto výšky vyplývala z anriadenia vlády č. 238/2008 Z. z., ktorá
bola účinná do 10.06.2010. Maximálna výška odplaty bola v rozhodnom období vo výške 79,08%
(spotrebiteľský úver do 1.500 eur so splatnosťou od 1-5 rokov).

Navrhovateľ poukazuje na údaje v „oznámení“ zo dňa 18.02.2010 a tvrdí, že celkové náklady sú
tvorené len úrokom, ktoré neprevyšujú povolenú výšku odplaty. V skutočnosti výška odplaty prevyšuje
celkovú dovolenú výšku - 79,08%, pretože táto predstavuje viac ako 100% (poskytnutý úver 927,14 eur,
od odporcu žiadal 1.894,93 eur). Teda z aspektu uvedenej právnej úpravy ide o neplatné dojednanie,

ktoré je v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho možno uzavrieť, že odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. nie je v prejednávanej veci spôsobilým
odvolacím dôvodom. Platí potom, že úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ako
to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. h), ale aj údaj podľa písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z., preto nastupuje
sankcia, že ide o bezúročný a bezpoplatkový úver.

2. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V takomto prípade je dôvod
na zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, s poukazom na dôvody vyššie, že okresný súd použil
nesprávny právny predpis a nedostatočne zistil skutkový stav.

Predovšetkým účastníci konania majú povinnosť produkovať dôkazy na svoje skutkové tvrdenia
pod následkami neunesenia dôkazného bremena (§ 101 ods. 1, § 120 O.s.p.). V prejednávanej veci

navrhovateľom produkované dôkazy súd vykonal, a vykonal ich v rozsahu, potrebnom na rozhodnutie
o uplatnenom nároku, teda z hľadiska skutkového bol skutkový stav zistený úplne a správne.

3. Navrhovateľ v odvolaní deklaroval uplatnenie aj ďalších odvolacích dôvodov - § 205 ods. 2 písm.
e) v spojení s § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., avšak uvedené

odvolacie dôvody zostali len v deklaratórnej forme, pretože ich navrhovateľ riadne ani neodôvodnil.

Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods.

1 O.s.p. Úspešný odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu náhrada nebola
priznaná. Náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vedľajší účastník, ktoré spočívali v nákladoch za
právnu službu advokáta, prevzatie a príprava zastúpenia a za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa - á
24,90 eur + režijný paušál 2 x 8,04 eur, spolu 65,88 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods.
3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.