Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/574/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307207138
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5307207138.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa v rade 1/
R. T., S., Y. XXXX, v rade 2/ X. T., rod. N., S., Y. XXXX, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr.
Jozef Varmus, s.r.o., Čadca, Palárikova 83, proti odporcovi Y. T., S., Y. XXXX, zastúpenému JUDr. Idou
Cabanovou, advokátkou so sídlom Y. Z. XX, F. F., v konaní o určenie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4C/164/2007-415
zo dňa 29. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovatelia v rade 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti CKN 14194/4 o výmere 149 m2 kat. úz. S. - Y. podľa geometrického plánu Ing. Anny
Tomašcovej zo dňa 14. 12. 2012 č. GP 4C/164/2007, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku a
ktorá zodpovedá časti parcely CKN 14194 - záhrada o výmere 457 m2 kat. úz. S. - Y., zapísanej na LV
č. XXXX a zodpovedá v uvedenom rozsahu aj parcele EN č. 17273, a to navrhovateľ v rade 1/ v podiele
6/32 a navrhovateľka v rade 2/ v podiele 6/32. Zároveň odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľom v rade

1/, 2/ na trovách konania 2 551,64 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho
zástupcu AK Varmus, s.r.o. so sídlom v Čadci.
Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Tomašcovej (č.l. 217 a nasl. spisu) mal preukázané, že parcela
CKN 14194 o výmere 457 m2 je identická s časťou pozemnoknižnej parcely č. 7434, zapísanej v
pozemnoknižnej vložke 524 a zároveň je identická s časťou EN parciel 17273, 17287, 17288/1. Tá časť
parcely CKN 14194, ktorá zodpovedá CKN 14194/3 - záhrada o výmere 149 m2, zároveň je identická s
časťou EN 17273, ktorá bola zapísaná na LV XXX pred novým mapovaním v prospech navrhovateľov,

resp. ich právnych predchodcov. EN parcela č. 17273 je identická s časťou CKN 14197, 14198 a
časťou CKN 14194. Tá časť parcely EN č. 17273, ktorá zodpovedá parcele CKN č. 14194/3, má výmeru
149 m2. Uviedla, že pri novom mapovaní vznikla chyba, na LV XXX u parcely EN 17273 mala byť
vyznačená poznámka „list vlastníctva nevydávať bez geometrického plánu.“ Poukázala na skutočnosť,
žeparceluEN17273,ktorátvorísúčasťparcelyCKN14194,užívaliprávnipredchodcovianavrhovateľov,
podľa súpisu parciel z roku 1984 a kópie z registra užívateľov a vlastníkov. Chyba vznikla v identifikácii
parciel. Poukázala na tú skutočnosť, že ohliadku na mieste samom vykonala za účasti sporných

stránok a rovnako merania. Situácia v teréne je identická so situáciou podľa geometrického plánu
č. 10842977-108/1994, ktorý bol vyhotovený pre účely zamerania skutočného stavu. Navrhovatelia,
aj odporca zhodne sa vyjadrili, že rešpektujú situáciu v uvedenom geometrickom pláne. Podľa tohto
geometrického plánu sa parcela CKN 14194 - záhrada o výmere 457 m2 skladá z pôvodných parcielCKN 14194/1 o výmere 79 m2, 14194/2 o výmere 229 m2 a 14194/3 o výmere 149 m2. Parcela CKN
14194/3 bola pred posledným mapovaním identická s časťou EN parcely 17273 a zapísaná na LV
XXX. K notárskej zápisnici N183/90, Nz 179/90 z 18. 4. 1990, na základe ktorej odporca nadobudol

nehnuteľnosť darovacou zmluvou RI 724/90 od S. T., a to konkrétne parcelu EN 14194 o výmere 455 m2,
uviedla, že pri preberaní parcely, ktorá bola odporcovi darovaná, bola do tejto, ktorej pôvodné číslo bolo
EN 17287 o výmere 355 m2, zamapovaná nesprávne aj tá časť parcely EN 17273 o výmere 149 m2,
ktorá zodpovedá CKN 14194/3 o výmere 149 m2, pričom do pôvodnej parcely bez identifikácie riadneho
zameraniabolinesprávnezlúčené3parcely.NehnuteľnosťCKN14194/3ovýmere149m2jevsúladeso

znaleckýmposudkomIng.TomašcovejaIng.KrnáčazhodnáspôvodnouparcelouENč.17273ovýmere
756 m2, ktorá bola pôvodne zapísaná na list vlastníctva č. XXX v prospech navrhovateľov na základe
zaopatrovacej zmluvy. Nesprávnym založením listu vlastníctva č. XXXX v prospech odporcu na parcelu
CKN 14194 a zväčšením výmery parcely bez toho, že by základom bol právny titul ich nadobudnutia
navrhovatelia prišli nesprávnym úradným postupom katastra nehnuteľností o časť parcely EN 17273 o
výmere 149 m2, ktorá bola pripísaná bez právneho dôvodu odporcovi. Pokiaľ sa týka darovacej zmluvy,

ktorou odporca od svojej matky S. T., rod. F. nadobudol pozemky, darovacia zmluva bola uskutočnená
na základe nesprávnej identifikácie a nesprávnej výmery. S. F. nemohla na odporcu previesť viac práv,
ako sama mala, v nadväznosti na čo je jej právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ neplatný.
Pôvodná parcela EN 17287 mala výmeru 354 m2, a preto S. T., rod. F. nemohla na odporcu previesť
672 m2. V konaní bolo preukázané na základe vyhlásenia zo dňa 26. 5. 1971, že R. T. so ženou U., Y.

T. vyhlásili, že pred 30 rokmi odpredali F. T. a jeho manželke E. T., rod. Y., teda právnym predchodcom
navrhovateľov okrem iných parciel aj spornú parcelu EN 17273 a EN 17272, na ktorej si v roku 1948
postavili rodinný dom. V roku 1971 bol v prospech navrhovateľov založený list vlastníctva č. XXX a na
tento list vlastníctva bola zapísaná aj parcela EN 17273 o výmere 756 m2 v celosti. Z notárskej zápisnice
N 531/76, Nz 574/76 vyplýva, že R. T., U. T., S. Y., rod. T., Y. T., pokiaľ ide o PKN parcelu 7434 a

PKN vložku 524, vyhlásili, že C. T. a jeho manželke S., rod. F. patria nehnuteľnosti EN 17292, 17286,
17277, 17278, 17287. Odporca tak nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
EN 17273 v celku. Vyplýva to aj z identifikácie parciel na č.l. 11, kde na túto parcelu je zapísaný F. T. s
manželkou. Vyplýva to i z notárskej zápisnice zaopatrovacej zmluvy N 569/71, Nz 594/71, č.l. 13 spisu,
a i zo samotného vyhlásenia odporcu, č.l. 114 spisu, kde uviedol: „Spoluvlastníkmi sú iba pri parcele EN

17273, ktorá bola spoločná a môj otec sa nepodpísal.“ Na základe uvedeného okresný súd ustálil, že
vlastnícke právo bolo na odporcu zapísané bez právneho titulu, právneho dôvodu, ktorý naopak svedčil
v prospech navrhovateľov, a to zaopatrovacou zmluvou N 569/71, Nz 594/71. Zároveň navrhovateľovi
v rade 1/ svedčí aj titul nadobudnutia na základe D 835/88 zo dňa 21. 10. 1988 po matke v podiele 1/4
a darovacej zmluvy EN 115/89, Nz 120/89 od otca v rozsahu 1/4. Pokiaľ sa týkalo výšky podielov, súd

vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Krnáča, ktorý vyriešil odbornú otázku výpočtu podielov.
O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., na úspech navrhovateľov v spore
a účelnosť nimi vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie odporca. Uviedol, že navrhovatelia

v rade 1/, 2/ ešte pred začatím súdneho konania žiadali odporcu o vyriešenie ich sporu mimosúdne,
požadovali uzavrieť dohodu, na základe ktorej by sa stali podielovými spoluvlastníkmi pozemku registra
C parcelné č. 14194, druh pozemku - záhrada o výmere 457 m2 s veľkosťami spoluvlastníckych
podielov pre navrhovateľa v rade 1/ vo výške 3/8 k celku a pre navrhovateľa v rade 2/ vo výške 1/8
k celku. To znamená, že požadovali spoluvlastnícke podiely v celkovej výmere 228,50 m2 zo 457

m2. Uviedol, že vlastnícke pomery k predmetným nehnuteľnostiam boli tak nejasné, že samotný súd
nariadil dokazovanie formou dvoch znaleckých posudkov, ktoré sa od seba diametrálne líšia. Nesúhlasil
s názorom okresného súdu o tom, že nik nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, a preto
je tento právny úkon v rozpore s ust. § 39 OZ, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
28. 2. 1995 sp. zn. 3Cdo 117/1994 o tom, že neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je

okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Na základe uvedeného je zrejmé, že aj
od absolútne neplatného právneho úkonu môže odporca odvodzovať dobromyseľnosť svojej držby, a
teda priamo zo zákona po splnení všetkých zákonných povinností nadobudnúť vlastnícke právo k veci,
pričom do doby oprávnenej držby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v držbe právny predchodca.
Ustálil, že by sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stal k 1. 1. 1992. Poukazoval na to, že navrhovateľ

už v minulosti podal žalobu o určenie, že pozemky registra C vtedy pod č. 14194/2 a 14194/3 patria
do bezpodielového spoluvlastníctva jeho rodičov, ktorá bola vedená na Okresnom súde Čadca pod č.
6C/173/1995 a súdy, vrátane Najvyššieho súdu SR, jeho návrh v celosti zamietli. Taktiež sa v roku 2007
pokúšali návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte v rámci správneho konania vykonať zápisvlastníckeho práva na ich osoby, ale po odvolaní odporcu bol tento návrh zamietnutý, čo potvrdil aj Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR. Namietal rozsudok okresného súdu i vo výroku o trovách konania
s tým, že okresný súd nerozhodoval o trovách konania podľa správneho právneho predpisu, nakoľko i s

prihliadnutím na nejasnosť právnych vzťahov medzi účastníkmi, najmä pred jeho začatím, ako i počas
neho, mal podľa odporcu aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a taktiež ust. § 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko pri
hodnote spoluvlastníckeho podielu o výmere 55,875 m2 je hodnota sporu nižšia ako 1 000,- eur a ide
o drobný spor. Pre prípad úspechu žiadal, aby odvolací súd buď zrušil rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak by potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o veci samej,

aby nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania, resp. zrušil výrok prvostupňového rozhodnutia.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny
záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. i
odôvodnil.

V zmysle ust. § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s
vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.

Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či
držiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska

(osobnéhopresvedčenia)účastníka,trebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp.
nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný, originálny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti, ustanovenej
zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva a jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti.“ Vydržanie tak hojí

najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol
nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, avšak so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný, že tu titul je.

Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi sú
oprávnená držba, nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby.

Z obsahu spisu bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia presvedčenie o tom, že im
nehnuteľnosť, tvoriaca predmet sporu, ako vlastníkom patrí, dôvodne nadobudli z notárskej zápisnice N

569/71, Nz 598/71, na základe ktorej rodičia navrhovateľa v rade 1/ im na základe zaopatrovacej zmluvy
previedli mimo iných i parcelu 17273, o ktorých čestne vyhlásili, že ich odkúpili asi pred 30 rokmi od
pozemnoknižných vlastníkov R. T., Y. T. a U. T., čo im aj písomne uznali, a preto čestne vyhlásili, že
tieto pozemky sú v celosti ich. Ďalej potvrdili, že prevádzané nehnuteľnosti sú v časti totožné s parcelou
zapísanou v pozemkovej knihe č. 524 ako pozemnoknižná parcela č. 7434.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré navrhovatelia nadobudli na základe
zaopatrovacej zmluvy, boli zapísané na navrhovateľov na liste vlastníctva XXX na T. R. a X., rod. N.
v podiele 1/2 a na T. F. a E. v podiele 1/2. V roku 1971 pozemnoknižní vlastníci T. R., U. T. podpísali
prehlásenie, že odpredali v 40-tych rokoch minulého storočia svoj podiel z parcely č. 7434 právnym
predchodcom navrhovateľov, pričom zároveň prehlásili, že nimi odpredaný podiel z pozemnoknižnej

parcely č. 7434 je reálne v teréne vydelený v parcelách EN 17272, 17273 a 17276.

I odvolací súd na podklade takto zistených skutočností dospel k záveru, že navrhovatelia so zreteľom
na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im predmetný pozemok patrí ako vlastníkom, keď ivýpoveďami svedkov bolo v konaní preukázané, že ich právni predchodcovia a neskôr i navrhovateľ
nakladali s predmetným pozemkom ako s vlastným, teda že sa oň starali a tento riadne obhospodarovali.

Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu navrhovateľov do držby pozemkov nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto
spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., účinného od 1. 4.
1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a
rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo

najmä k pozemkom. Novelou OZ vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1. 1. 1992 boli
tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná
novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku
(t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. 1. 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku
vydržaním.

Pokiaľ i odporca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť záveru okresného súdu o tom, že pokiaľ
mu jeho matka darovacou zmluvou previedla viac práv ako mala sama, je síce darovacia zmluva

v tomto rozsahu neplatná, avšak môže byť podkladom pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, je
potrebné uviesť, že okrem preukázania právneho dôvodu - titulu pre nadobudnutie presvedčenia o
tom, že nehnuteľnosť nadobudol ako vlastník, musí preukázať i ďalšie okolnosti, ktoré sú zákonnými
predpokladmi vydržania, najmä oprávnenosť a nepretržitosť oprávnenej držby počas celej zákonom
stanovenej doby. Tieto skutočnosti však odporca v konaní nepreukázal, nakoľko i vypočutí svedkovia

potvrdili, že predmetné nehnuteľnosti obhospodarovali rodičia navrhovateľa a neskôr navrhovateľ.
Naviacprizachovaníobvyklejopatrnostimuselodporcavedieť,žematkananehopreviedlaviacprávako
sama mala, a to už i vzhľadom na výmeru nehnuteľnosti, ktorú na neho v skutočnosti previedla a ktorú
podľadôkazovvykonanýchvspisenavýšilao320m2.Posúdenie,čidržiteľjealeboniejedobromyseľný,
treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka

a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, na to že
odporca vedel, že predmetné nehnuteľnosti užívajú právni predchodcovia navrhovateľa, i podľa názoru
odvolacieho súdu mohol mať a mal dôvodné pochybnosti o tom, že mu predmetná vec patrí, čo napokon

vyplýva i z jeho vyjadrení, či už v konaní pred súdom alebo pri vykonaní znaleckého dokazovania.

Pokiaľ i odporca poukazoval na konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod č. 6C/173/1995, je
potrebné uviesť, že predmetné konanie o návrhu navrhovateľov nemá žiaden súvis s predchádzajúcim
konaním, nakoľko navrhovatelia žiadali určiť vlastnícke právo pre seba na základe nimi poukazovaného

právneho dôvodu nadobudnutia a presvedčenia o tom, že im predmetný pozemok ako vlastníkom patrí -
zaopatrovacej zmluvy. To znamená, že svoje vlastnícke právo odvodzovali i od iného právneho dôvodu
ako bol poukazovaný v konaní 6C/173/1995.

Pokiaľ odporca namietal rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania, odvolací súd

považoval za potrebné uviesť, že podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď má účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V danom prípade rozhodnutie súdu záviselo i od vykonania znaleckého dokazovania, a teda podľa

názoru odvolacieho súdu, i keď okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v konečnom
dôsledku správne navrhovateľom priznal plnú náhradu nimi požadovaných trov prvostupňového
konania. V priebehu konania z viacerých vyjadrení odporcu vyplynulo, že si uvedomoval, že vlastníkmi
sporného pozemku navrhovatelia aj v skutočnosti sú, a napriek tomu popieral ich vlastnícke právo. Pri
hodnotení jeho postoja v konaní možno uzavrieť, že značným spôsobom prispel k navyšovaniu trov

konania, a to nielen z hľadiska samotnej dĺžky konania, ale i potreby vykonávania ďalšieho dokazovania.
Za takej situácie odvolací súd považoval za nespravodlivé na vec aplikovať ust. § 150 ods. 1, prípadne
ods. 2 O.s.p..Nakoľko však navrhovateľom v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a odporca bol v odvolacom
konaní neúspešný, odvolací súd navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.