Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221185
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713221185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej veci navrhovateľa
T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpeného JUDr. Janou Valachovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec, proti odporcovi Ojala
Slovakia, s.r.o., so sídlom 962 04 Kriváň 565, IČO: 44 310 226, právne zastúpenému JUDr. Jozefom
Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Trhová ul. č. 1, 960 01 Zvolen, v konaní o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 13Cpr/7/2013-149 zo dňa 23. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 09. 09. 2013 je neplatné, p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo
dňa 23. 10. 2014 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu
zo dňa 09. 09. 2013 je neplatné (prvý výrok). O trovách konania (druhý výrok) rozhodol podľa § 151 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“).

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 14. 12.
2009 vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer uzavretý na dobu určitú do 30. 11. 2010
s pracovným zaradením navrhovateľa - T. T.. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 24. 05. 2012 bolo
zmenenépracovnézaradenienavrhovateľa-naK.V..NáslednebolaDodatkomkpracovnejzmluvez31.
10.2012zmenenádobatrvaniapracovnéhopomerunavrhovateľanadobuneurčitú.Navrhovateľovibolo
doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 09. 09. 2013. Navrhovateľ v konaní nepreukázal,

že mu odporca určil v dňoch 08. 08. 2013 a 09. 08. 2013 čerpanie dovolenky, preto si navrhovateľ
v uvedených dňoch neplnil svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Okresný
súd zdôraznil, že pri posudzovaní neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku je potrebné vychádzať
zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj zo všetkých
okolnostídanéhoprípadu.Pokiaľideokritériá,podľaktorýchsaposudzujeintenzitaporušeniapracovnej
disciplíny (osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne),

odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu navrhovateľ svojím konaním (neprítomnosťou
na pracovisku) spôsobil škodu, eventuálne že by si navrhovateľ v minulosti riadne neplnil svoje pracovné
povinnosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny okrem iného dlhotrvajúcu
neospravedlnenú absenciu. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania závažného porušenia pracovnejdisciplíny zaťažuje zamestnávateľa (odporcu). Okresný súd následne konštatoval, že odporca v konaní
nepreukázal porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom závažným spôsobom, preto vyhovel návrhu
navrhovateľa.

Proti rozsudku okresného súdu odporca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne právne závery. Stotožnil sa so skutkovým

zistením okresného súdu ohľadne porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom v dôsledku jeho
dvojdňovej neospravedlnenej absencie v práci. Okresný súd ale nesprávne vyhodnotil, že dané
porušenie nedosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a neprihliadol na jeho
interné predpisy. S internými predpismi bol navrhovateľ (vrátane ostatných zamestnancov) opakovane
oboznámený. V čl. 6 bod 6.3 pracovnej zmluvy navrhovateľa zo dňa 14. 12. 2009 je uvedené:
„Zamestnanec je povinný dodržiavať pracovný čas, byť prítomný na svojom pracovisku, prípadne na

mieste určenom jeho priamym nadriadeným na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na
prácu a odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času. Nedodržanie tejto povinnosti bez
náležitého dôvodu bude považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny a môže byť dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v súlade s ustanovením §
68 Zákonníka práce.“ Navrhovateľom tvrdené postupy pri odsúhlasovaní dovolenky boli vyvrátené

svedeckými výpoveďami (K.. V., K.. Y., A. a K.. V.) a taktiež k predchádzajúcim porušeniam pracovnej
disciplíny navrhovateľom sa vyjadrovali svedkovia (C., K.. V.) i K.. Y.. Okresný súd sa nevysporiadal s
listinnými dôkazmi (metodickým pokynom), ani so zoznamom dodávok výrobkov a termínov dodania v
dňoch 07. - 09. 08. 2013. Poukázal na to, že navrhovateľ i v minulosti porušoval pracovnú disciplínu
neskorými príchodmi do práce, skorými odchodmi z pracoviska, pričom nemal splnený fond pracovného

času, z ktorých je možné vyvodiť prístup navrhovateľa k plneniu pracovných povinností, na čo okresný
súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Písomné upozornenie na nedostatky Zákonník práce vyžaduje
len pri výpovedi a nie pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Okresný súd nesprávne postupoval
pri vyhodnotení neexistencie škody, pretože v danej veci postačuje hrozba jej vzniku. Zastáva názor, že
petit návrhu je nevykonateľný a nezakladá medzi účastníkmi stav právnej istoty, pretože sa navrhovateľ

nedomáhal určenia ďalšieho trvania pracovného pomeru.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s.
p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným a mimoriadnym spôsobom skončenia

pracovného pomeru. Okamžitým skončením môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ ako
aj zamestnanec. Pracovný pomer sa skončí dňom, keď zamestnanec alebo zamestnávateľ doručí
zrušovací prejav druhému účastníkovi pracovného pomeru, teda bez toho, že by po doručení ešte
plynula výpovedná doba. Účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona (ex lege) dňom jeho
doručenia. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru Zákonník práce stanovuje podmienky, ktorých

dodržanie podmieňuje platnosť okamžitého skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie
pracovného pomeru musí mať všetky náležitosti platného právneho úkonu v súlade s ustanoveniami
o právnych úkonoch, t. j. musí byť urobený písomne a obsahovať skutkovo vymedzený jeho dôvod
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, inak je okamžité skončenie neplatné; uvedený dôvod nie
je možné dodatočne meniť. Písomné okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť doručené

druhému účastníkovi, inak je neplatné. Okamžite skončiť pracovný pomer je možné z dôvodov
taxatívne ustanovených v Zákonníku práce. Právna úprava týchto dôvodov má kogentný charakter, a
preto účastníci pracovného pomeru ich nemôžu zmluvne meniť ani vylúčiť. Dôvody, pre ktoré môže
organizácia okamžite zrušiť pracovný pomer so zamestnancom, sú taxatívne ustanovené v ustanovení
§ 68 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

aj „Zákonník práce“). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba
vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne
pracovnú disciplínu. Zákonník práce nevymedzuje pojem porušenie pracovnej disciplíny závažným
spôsobom. Je zrejmé, že ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je závažnejšie, než ako savyžaduje pre výpoveď, napr. ktoré je spojené so vznikom značnej škody haváriou, požiarom, ťažkým
alebo hromadným pracovným úrazom a podobne. Osobitosť tohto zrušovacieho spôsobu spočíva v
tom, že musí ísť o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré vystupuje z okruhu závažných

porušení pracovnej disciplíny, napríklad vyššou mierou zavinenia. Aj v prípade posudzovania zvlášť
hrubého porušenia pracovnej disciplíny treba vychádzať z konkrétnych okolností každého prípadu
a prihliadať na celkový stav pracovnej disciplíny na pracovisku, prípadne v celej organizácii. Za
dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom možno podľa konkrétnych okolností považovať napríklad inzultáciu nadriadeného vedúceho

zamestnanca,neospravedlnenéabsenciesozávažnýmidôsledkamipreorganizáciu,požívaniealkoholu
v obzvlášť rizikovej technickej prevádzke a podobne. Zamestnávateľ teda môže skončiť pracovný
pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo
všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj

pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru
zavineniazamestnanca,spôsobaintenzituporušenia,konkrétnychpovinnostízamestnancom,dôsledky
porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, a to či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi
škodu a pod. (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2010, sp. zn. 3Cdo 316/2000).

Odvolací súd považuje odvolacie námietky odporcu za irelevantné. V danej veci je potrebné uviesť,
že navrhovateľ oznámil čerpanie dovolenky zamestnancovi odporcu (svedkovi Y. A.), ktorý zastupoval
priameho nadriadeného navrhovateľa (K.. Y. V.) v období čerpania dovolenky (iba v parciálnej
časti kompetencií, o rozsahu ktorých navrhovateľ nemal vedomosť). Navrhovateľ poukázal na to,
že čerpanie dovolenky bolo podmienené splnením pracovných úloh pred nástupom na dovolenku,

pričom počas svojej neprítomnosti navrhovateľ bol i v telefonickom kontakte s odporcom, keď so
zamestnancom Y. A. riešili otázky pracovného charakteru. Z týchto okolností navrhovateľ mohol
nadobudnúť presvedčenie, že zamestnávateľ (odporca) má vedomosť o tom, že má záujem čerpať
(eventuálne čerpá) dovolenku. V dňoch neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku nebolo preukázané,
že by boli odporcom voči navrhovateľovi „urobené“ určité postupy, ktoré by vyššie uvedené nadobudnuté

presvedčenie navrhovateľa o umožnení mu čerpať dovolenku akýmkoľvek spôsobom spochybňovali.
Je možné vytknúť navrhovateľovi, že o čerpanie dovolenky nepožiadal písomne pred čerpaním
dovolenky. Uvedené pochybenie i podľa odvolacieho súdu nie je takým pochybením, ktoré by mohlo
byť kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, t.j. porušením pracovnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ opakovane porušoval pracovnú

disciplínu svojou neospravedlniteľnou neprítomnosti na pracovisku, neplnením pracovných povinností.
Síce svedeckými výpoveďami zamestnancov odporcu (ktorí sú i t.č. s odporcom v pracovnom pomere),
odporca chcel v konaní navodiť dojem, že navrhovateľ bol nespoľahlivý, „najslabší článok“, mal slabé
výkony, avšak tieto tvrdenia boli vyvrátené, pretože bolo zistené, že navrhovateľ bol zamestnancom,
ktorý od vzniku pracovného pomeru kariérne postupoval, nebol v minulosti upozornený (ústne ani

písomne) odporcom na nedostatočné plnenie povinností, dokonca pravidelne mu bola mesačne
vyplácaná pohyblivá zložka mzdy (osobné hodnotenie). Odporca v konaní nepreukázal, že by mu vznikla
škoda v dôsledku absencie navrhovateľa na pracovisku, negatívne dôsledky v dôsledku porušenia
pracovnej disciplíny navrhovateľom, resp. závažné dôsledky. Túto skutočnosť je možné vyvodiť i z toho,
že odporcu až v septembri r. 2013 (pri zhromažďovaní podkladov pre vyčíslenie mzdových nárokoch

zamestnancov) získal vedomosť o absencii navrhovateľa na pracovisku, ku ktorému došlo už začiatkom
mesiaca august r. 2013.

Odvolací súd považuje s prihliadnutím na odvolacie argumenty odporcu za potrebné dodať, že
navrhovateľ písomným podaním zo dňa 30. 09. 2013 oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho

naďalej zamestnával (č.l. 14-15 spisu), a teda písomné podanie navrhovateľa nadobudlo právne účinky
jeho doručením odporcovi. Z uvedených dôvodov petit návrhu na začatie konania bol sformulovaný
navrhovateľom v zmysle Zákonníka práce.

Pretože rozsudok okresného súdu je vecne správne, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako ho

podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.Podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p., „Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci
samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách
odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.“

Pretože v tomto prípade okresný súd rozhodol, že v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. o
trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd o trovách tohto
odvolaciehokonaniapodľavyššiecitovanéhoustanovenia§224ods.4O.s.p.nerozhodovalarozhodne
o nich prvostupňový súd.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.