Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/820/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217913
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114217913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
Slovenská sporiteľňa, a s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00
151 653, zast.: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany,
IČO: 36 866 598, proti odporkyni: I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., štátna občianka
Slovenskej republiky, o zaplatenie 4 727,58 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 08. 06. 2015
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/243/2014-73 zo dňa 30. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 727,58 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 350 € od 23. 11. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 283,50 € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 787,94 € za zastúpenie advokátom
zástupcovi navrhovateľa a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, zostáva rozsudok okresného
súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 727,58 € spolu s úrokom z
omeškaniavovýške8%ročnezosumy3350€od23.11.2013dozaplateniaanahradiťtrovykonaniavo

výške 283,50 € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 787,94 € za zastúpenie advokátom zástupcovi
navrhovateľa, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym
zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporkyni, ktorá je fyzickou osobou, nepodnikateľkou,
dočasne poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru navrhovateľom. Odporkyňa poskytnutý úver

riadne a včas nesplácala. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil a požadoval vrátiť dlžnú sumu s úrokmi podľa
§ 506 Obchodného zákonníka ku dňu 19. 11. 2013. Odporkyňa navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradila
a súd podanému návrhu vyhovel. Zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi dlžnú sumu, ktorej výšku
nerozporovala, celkove 4 727,58 €, z ktorej istina predstavuje 3 350 € a príslušenstvo predstavuje 1
377,58 €.

Súd ďalej uviedol: „Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi

podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31.
01. 2013 nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov
nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosťzaplatiť z dlžnej sumy istiny pohľadávky 3 350,00 eur aj úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne od
23. 11. 2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh nie je dôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia zmluvného úroku
vo výške 17,90 % ročne zo sumy 3 350,00 eur od 23. 11. 2013 do zaplatenia. Istina je suma poskytnutých
finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka.
Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou.
Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma

úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Navrhovateľ ako veriteľ
preto nemôže oprávnene požadovať od odporcu ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej
istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 19. 11. 2013 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí,
navrhovateľovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku,
ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti.
Navrhovateľ poskytuje zmluvne finančné prostriedky odporkyni iba po dobu platnosti úverovej zmluvy,

po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený
požadovať od odporkyne aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania. Bod 7.4.2. a 7.4.3.
Všeobecných obchodných podmienok umožňujúci úročenie pohľadávky po vyhlásení celého úveru za
splatnýjeprerozporsustanovením§39Občianskehozákonníka,resp.ustanovením§265Obchodného
zákonníka o poctivom obchodnom styku neplatný pre rozpor s § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti uplatneného úroku po splatnosti pohľadávky, čím
mu podľa § 142 ods. 3 OSP vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 283,50
eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 787,94 eura za zastúpenie advokátom.

Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 384,66 eura (2 x 170,97 eura a 1 x 42,72 eura) za
3 vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom, podľa písm. c) podanie návrhu na súd a písm. d) v spojení s § 13a ods.
4 zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 07. 04. 2014 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrada hotových
výdavkov predstavuje 24,47 eura (2 x 8,04 eura + 1 x 8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, náhrada
za stratu času za 8 začatých polhodín cestou zo sídla zástupcu navrhovateľa na miesto pojednávania
a späť predstavuje 139,80 eura (10 x 13,98 eura) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a náhrada za cestovné
zo sídla zástupcu navrhovateľa, Piešťany, na miesto pojednávania, Banská Bystrica a späť, spolu 340

km, pri cene pohonných hmôt 1,19 eura za 1 liter a priemernej spotrebe 8,9 litra na 100 km predstavuje
107,68 eura podľa § 16 ods. 4 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty predstavuje 131,33 eura (základ dane
656,61 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že na ich náhradu navrhovateľovi

zaviazal vo výške 283,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 787,94 eura za zastúpenie
advokátom odporkyňu, ktorá je podľa § 149 ods. 1 OSP povinná zaplatiť ju advokátovi“.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ a to v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Odvolanie konkretizuje, zamietajúcu časť v časti 17,90 % ročného úroku zo sumy

3 350 € od 23. 11. 2013 do zaplatenia.

Podľa odvolateľa v tejto časti vychádza rozsudok súdu prvého stupňa z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Navrhovateľ nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že úrok z úveru je možné požadovať len do
dátumu zosplatnenia úveru. Medzi účastníkmi bolo výslovne dohodnuté, že úrok je žalovaný povinný
platiť až do skutočného zaplatenia istiny.

Navrhovateľ poukázal na ust. bodu 7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) a

v tomto zmysle súd prvého stupňa na pojednávaní riadne vykonal dokazovanie. Zo všeobecných
obchodných podmienok k posudzovanej zmluve, ktoré sa stali súčasťou zmluvného vzťahu podľa ust. §
273 ods. 3 Obchodného zákonníka je zrejmé, že platenie úrokov bolo dohodnuté až do splatenia úveru,
nie len do zosplatnenia úveru.Súd prvého stupňa odmietol aplikáciu tohto ustanovenia čo odôvodnil rozporom s ust. § 503 ods.
1 Obchodného zákonníka, pričom z tohto rozporu súd prvého stupňa vyvodil neplatnosť zmluvného

ustanoveniapodľa§39OZarozporspoctivýmobchodnýmstykom.Odvolateľtentozáversúdupovažuje
za nesprávny, pretože súkromnoprávne záväzkové vzťahy vychádzajú zo zásady zmluvnej voľnosti.
Zmluvné strany sa môžu dohodou odchýliť od dispozitívnych zákonných ustanovení, akým je aj ust. §
503 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že ust. § 503 ods.
1 Obchodného zákonníka je dispozitívne. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka vôbec nerieši otázku

za aké obdobie má dlžník zo zmluvy o úvere platiť úroky, ale len dispozitívne upravuje ich splatnosť.
Stanovenie obdobia, za ktoré sa majú úroky platiť, nie je úpravou času plnenia, ale výšky plnenia odplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov. Úrok je cenou peňazí, odplatou za ich použitie. Z takéhoto
všeobecne akceptovaného chápania úroku je potom potrebné (pri absencii opačnej právnej úpravy)
vyvodiť jednoznačný záver, že úrok je potrebné platiť až do vrátenia peňažných prostriedkov. Ak by teda
medzi účastníkmi konania nebolo dohodnuté, že úrok sa platí až do splatenia úveru (bod 7.4.2. VOP),

takýto záver by vyplýval z platnej dispozitívnej právnej úpravy Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi
konania bolo dohodnuté, že úrok sa platí až do splatenia úveru. Takáto dohoda nie je v rozpore so
žiadnym kogentným ani dispozitívnym zákonným ustanovením.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutú časť rozsudku okresného súdu a

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17,9 % ročný úrok zo sumy 3 350 € od 23. 11. 2013
do zaplatenia, do troch dní.

Žalovaný si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď v napadnutej časti
zamietol návrh. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení
svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach

na ne odkazuje (§ 219 OSP).

Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. US 243/07 z 19. 06. 2008. Tu ústavný súd jasne vyslovil
právny názor na princípy, ktoré je treba použiť pri interpretácii zmlúv. Možno zacitovať: „Ústavný súd v

tomto smere odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a
pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým v neprospech toho, kto ich do zmluvy
uložil. Zmyslom toho princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce
viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor
záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý

argumentuje neurčitým ustanovením, pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že
nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom tvrdenom význame a nie
naopak, tak ako to ustálil súd prvého stupňa“.

Naviac treba zdôrazniť, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa, vyvoláva stav absencie

požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýmje,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru a
v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý od nepamäti, justifikuje nárok

dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať

okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva
ekonomickápodstatastratynárokuveriteľanaúrokyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovi.
Logicky tak navodzuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
keď spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ

by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa

vočispotrebiteľovi,atonavyšezastavu,keďveriteľsimôženárokovaťamôžesadomôcťjednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenu justifikoval, podporil by nie len hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav,
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav

jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.
Takéto konanie veriteľa však neponíma v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a
ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene
dostávaajvporadíkďalšiemuzásadnémuzáveruspočívajúcemuvskutočnosti,žekeďžejednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú

o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy. Naopak, s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú
len so stavom lege artis, a teda so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa

podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na
škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ,
resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ, robí absolútne neplatnú. Povedané inak, v protiprávnom stave patria
zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kongentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ

v spojení s § 3 a § 3a Vládneho nariadenia 85/95 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek
vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával a v čase po jednostrannom mimoriadnom
zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a
nariadenia vlády, alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm.
k) OZ.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.