Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200639
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5015200639.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.. E. L., bytom K. XXXX/XX, J. L.,
právne zastúpený: JUDr. Karol Porubčin, advokát, so sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica proti
žalovanému:Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,oddeleniepeňažnýchpríspevkovnakompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/10442 zo dňa 07.04.2015, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/49/2015-29 zo dňa 06.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/49/2015-29 zo dňa
06.10.2015 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) konanie zastavil a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že rozhodnutie
žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/10442 zo dňa 07.04.2015 bolo žalobcovi doručené

dňa 16.04.2015 a dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 16.06.2015. Žalobca podal
žalobu proti napadnutému rozhodnutia žalovaného dňa 18.06.2015, a teda bola podaná oneskorene a
zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Protitomutouzneseniupodalžalobcavčasodvolanie.Žalobcavpodanomodvolanínamietal,žesprávny
orgán nesprávne vyznačil právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Dňa 16.04.2015 došlo k doručeniu

rozhodnutia na základe tzv. fikcie doručenia, avšak rozhodnutie podľa jeho názoru právoplatné nebolo.
Tento dátum je zmätočný a koliduje aj s poučením uvedeným v rozhodnutí. Jedná sa o procesné chyby
rozhodnutí správneho orgánu. Žalobca poukázal aj na § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), najmä na povinnosť
správneho orgánu postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalobca sa domnieval, že zamietnutím
preskúmania jeho žaloby súdom by bola porušená právna istota hájiť jeho záujmy a obhajovať vec pred
súdom, a preto navrhol, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Žalovanýsakpodanémuodvolaniuvyjadriltak,žežiadalodvolaniezamietnuťapotvrdiťvcelomrozsahu

uznesenie krajského súdu, ktorým bolo konanie zastavené. Žalovaný považoval žalobcovu námietku
vyznačenie právoplatnosti za neopodstatnenú, pretože spisová dokumentácia žalovaného obsahujeriadne vyznačenú doručenku, v zmysle ktorej napadnuté rozhodnutie nebolo úspešne doručené ani po
opakovanom doručení, zásielka bola uložená na pošte dňa 13.04.2015 a v zmysle správneho poriadku
musela byť uplatnená zákonná fikcia doručenia pri aplikácii ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku.

Žalobca si zásielku prevzal až dňa 21.04.2015, teda po uplynutí dátumu zákonnej fikcie doručenia,
pričom zákonná fikcia nestanovuje, že ak si adresát zásielku vyzdvihne neskôr, je dňom doručenia
tento dátum, a preto je nutné za deň doručenia považovať posledný deň lehoty troch dní od uloženia
písomnosti, t. j. odo dňa 13.04.2015 a právoplatnosť rozhodnutia vyznačiť dňom 16.04.2015.

II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie

krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe,
ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát

nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Odvolací súd zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis zistil, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/10442 zo dňa 07.04.2015 vo veci

nevyhovenia žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla si žalobca prevzal osobne, pričom ako dátum prevzatia tejto písomnosti je na doklade o doručení
(doručenke) uvedený dátum 21.04.2015. Na tomto doklade je však uvedený i dátum 10.04.2015, kedybol vykonaný neúspešný pokus o doručenie tejto zásielky (rozhodnutia), ako i dátum opakovaného
doručenia a dátum uloženia zásielky, t. j. 13.04.2015.

Ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku upravuje právnu fikciu doručenia, podľa ktorej v prípade,
ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia na pošte, posledný deň tejto lehoty sa
považuje za deň doručenia aj v prípade, keď adresát nemal o jej uložení vedomosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo uložené na pošte dňa 13.04.2015 a žalobca

si uvedenú písomnosť nevyzdvihol do troch dní od jej uloženia, ale až dňa 21.04.2015, napadnuté
rozhodnutie sa považuje v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona na základe fikcie za doručené
dňa 16.04.2015. S týmto dátumom je i vyznačená právoplatnosť na predmetnom rozhodnutí žalovanej,
nakoľko sa proti tomuto rozhodnutiu nie je možné odvolať, na čo bol žalobca v rozhodnutí poučený.
Z týchto dôvodov je potrebné vychádzať z toho, že dvojmesačná zákonná lehota na podanie žaloby
o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovanej márne uplynula dňa 16.06.2015. Žalobca dané

rozhodnutie napadol žalobou až dňa 18.06.2015, teda jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, ktorej zmeškanie v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. nemožno odpustiť.

Odvolací súd zistil, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého rozhodnutia a krajský súd sa preto správne nezaoberal dôvodmi opravného prostriedku,

pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Odvolací súd preto
napadnuté uznesenie o zastavení konania na základe oneskorene podanej žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s §

224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže výsledok konania je obdobný
ako pri zastavení konania a nemožno hovoriť o procesnom úspechu, resp. neúspechu v spore ani o
procesnom zavinení skončenia konania, preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.