Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108208212
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108208212.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., IČO:
36 049 581 so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 10, zastúpený advokátom Mgr. Felixom Neupauerom,
so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Karadžičova 10, proti povinnému A. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. M. vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom, so sídlom Exekútorského úradu
Nitra, Piaristická 2, pod sp. zn. EX 354/2008, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 191

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
3Er/623/2008-161 zo 07. 07. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že správca

konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa, JUDr. Tomáš Kozovský,
nebol oprávnený vydať individuálne akty orgánu verejnej správy - platobný výmer č. 735/2005 z 25. 05.
2005, preto uvedené rozhodnutie nie je možné považovať za exekučný titul podľa Exekučného poriadku.
Nulitné právne akty nemôžu byť podkladom na vykonanie exekúcie. Na túto skutočnosť prihliadol a
exekúciu vyhlásil za neprípustnú aj bez návrhu povinnej. Návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol.

Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním oprávnený, ktorý prvostupňovému súdu vytýkal, že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“)], na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho

poriadku) a domáhal sa zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.
s. p.. Nepovažoval za správny názor prvostupňového súdu, že správca konkurznej podstaty úpadcu
PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ nebol oprávnený vydávať platobné
výmery. Platobný výmer č. 735/2005 bol vydaný dňa 25. 05. 2005, teda už po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu. V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zák. č 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej
len „Zákon o konkurze a vyrovnaní“) prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty

na správcu konkurznej podstaty. Po vyhlásení konkurzu majú ustanovenia Zákona o konkurze a
vyrovnaní prioritu pred odlišnou úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zák. č. 273/1994
Z. z.“ alebo „Zákon o zdravotnom poistení“). Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze a
vyrovnaní, podľa ktorého vyhlásením konkurzu súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré

sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z
tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi v spojení s § 19ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z., podľa ktorého príslušná zdravotná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi
platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ho vykázal v nesprávnej
výške, oprávňujú správcu konkurznej podstaty začať súdne alebo iné konania, pričom za začatie

konania sa v zmysle zákona 273/1994 Z.z. a subsidiárnej aplikácie zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní považuje aj vydanie platobných výmerov poisťovňou. Správca konkurznej podstaty pri vydávaní
platobných výmerov sa považuje za správny orgán, preto ním vydané platobné výmery nemožno
považoval za nulitné právne akty. Rozhodnutie správcu konkurznej podstaty ako správneho orgánu
bolo možné preskúmať v správnom súdnictve, ale nie v rámci exekučného konania. Exekučný súd

uznesením o vyhlásení exekúcie za neprípustnú rozhodol nad rámec kompetencií, ktoré mu zverujú
zákony a Ústava Slovenskej republiky. Platobné výmery mohol preskúmať len vecne príslušný krajský
súd na návrh povinnej, podaný v zákonnej lehote. Povinný možnosť preskúmať platobné výmery v
zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote nevyužil. Názor okresného súdu je v rozpore s uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 11/2007 z 04. 10. 2007, v ktorom Krajský súd v Bratislave
skonštatoval, že odvolacím správnym orgánom oprávneným preskúmať opodstatnenosť platobných

výmerov vydaných už správcom konkurznej podstaty bol tiež správca konkurznej podstaty, na ktorého
prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty poisťovne, ako aj výkon práv a povinností
súvisiacich s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne. Zdôraznil, že Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008 v súvislosti s vecnou
príslušnosťou na preskúmavanie oprávnenia správcu konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne vydávať

platobné výmery ako exekučné tituly vyslovil, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať
jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím
orgánom a nie okresnému súdu v exekučnom konaní. Vychádzajúc z čl. 2. ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý
stanoví zákon) exekučný súd nielenže nebol povinný, ale ani oprávnený rozhodovať o okolnostiach,

ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
Krajské súdy v Trnave, Nitre, Bratislave, Žiline a Trenčíne napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 z 22. 04. 2009 súhlasia s názorom oprávneného, že
správca konkurznej podstaty JUDr. Tomáš Kozovský pri vydávaní platobných výmerov konal v súlade
so zákonom. K názoru, že správca konkurznej podstaty je oprávnený vydávať platobné výmery, dospel

aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 20Cdo 2588/2007 z 05. 08. 2008.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať a rozhodovať o tom, či bol správca konkurznej podstaty
oprávnený vydať platobný výmer na dlžné poistné. Účelom exekučného konania nie je preskúmanie
individuálnych právnych aktov, ale ich výkon.
Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 182/2010-44 zo dňa 20. 10. 2010 rozhodol,

že základné právo veriteľa (oprávneného) pohľadávky získanej zmluvou o postúpení pohľadávky od
správcu konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ na súdnu
ochranu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 10/2009, 2Obo 11/2009 zo
dňa 27. 05. 2009 porušené bolo, uvedené rozhodnutia ústavný súd zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na ďalšie konanie a uložil najvyššiemu súdu, aby vysvetlil vzťah medzi súdnou

ochranou, ktorá bola sťažovateľke poskytnutá konkurzným súdom udelením súhlasu na uzavretie
zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 66b č. 328/1991 Zb. a súdnou ochranou požadovanou v spore
o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
Nesúhlasil s uloženou povinnosťou zaplatiť pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej trovy
exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť

nevyhnutné trovy exekúcie iba v prípade, ak k zastaveniu exekúcie dôjde jeho zavinením. V danom
prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. O zastavení exekúcie rozhodol súd
vlastným uznesením, ktorým prehlásil exekučný titul za nulitný akt. Oprávnený je vlastníkom pohľadávky
na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
Na viacerých súdoch exekúcie prebiehajú na podklade rovnakých exekučných titulov. Oprávnený

nemohol predpokladať, že platobný výmer bude vyhlásený za nulitný akt. Výslovne uviedol, že výšku
trov nenamieta.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 22. 04. 2009 sp. zn. 3 M Cdo 20/2008

vyslovil jasný právny názor, ktorým sa spravoval aj súd prvého stupňa v tejto veci, že správca
konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ nebol
oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia §
41 Exekučného poriadku. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom.UvedenýprávnynázorNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikybolajpredmetompreskúmaniaÚstavným
súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením z 18. 02. 2010 č. k. III. ÚS 86/2010-19 konštatoval
správnosť záverov všeobecných súdov, že správca konkurznej podstaty nebol príslušným orgánom na

vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze a jeho rozhodnutie majúce povahu
nulitného aktu (paakt) nemohol mať žiadne právne účinky, ani nikoho zaväzovať. Za správny označil
ústavný súd aj ten záver krajského súdu, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty
úpadcu nemohol byť exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Bez
významu je poukaz oprávneného na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2010 č.

k. IV. ÚS 182/2010-44, pretože sa tento právnymi otázkami riešenými v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 86/2010 nezaoberal. Riešil úplne inú právnu otázku: (ne) platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej medzi postupcom JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty skrachovanej
PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ a oprávneným ako postupníkom, od
ktorej následne odvodzuje oprávnený v exekučných konaniach svoju aktívnu legitimáciu. Platobný

výmer, na základe ktorého vymáha oprávnený pohľadávku, bol vydaný už za účinnosti zákona č.
581/2004 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. S účinnosťou od 01.
11. 2004 jediným oprávneným orgánom vydávať platobné výmery o predpise poistného bol Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zákon č. 581/2004 Z. z. takúto právomoc správcu konkurznej
podstaty priamo vylučoval, preto aj z tohto hľadiska sa jedná o nulitný akt, na podklade ktorého sa

nemôže viesť exekúcia. Pre zastavenie exekúcie je daný aj ďalší dôvod už oprávneným v exekučnom
konaní namietaný, že exekvované právo je premlčané. V mene povinného si uplatnil právo na náhradu
trov konania.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v celom

rozsahu a uznesenie okresného súdu ako podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového
súdu, na ktoré odkazuje, a k námietkam vzneseným oprávneným v odvolaní uvádza:

Ako oprávnený v tomto exekučnom konaní vystupuje spoločnosť ZH Kredit, spol. s r.o. so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, ktorý aktívnu legitimáciu vymáhať pohľadávku od povinnej preukazuje
zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej
podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ ako postupcom a
spoločnosťou ZH Kredit, s.r.o. (oprávneným) ako postupníkom zo dňa 07. 07. 2005. Touto zmluvou

okrem iného mal získať oprávnený pohľadávku z platobného výmeru vydaného správcom konkurznej
podstaty PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ JUDr. Tomášom Kozovským
pod č. 735/2005. Okresný súd poverenie na vykonanie exekúcie na žiadosť súdnej exekútorky JUDr.
Aleny Szalayovej vydal dňa 05. 08. 2008. Následne okresný súd dňa 18. 10. 2011 uznesením rozhodol
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 Exekučného poriadku.

Oprávnený namieta, že ak súd bez návrhu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a skúmal, či oprávneným
predkladané platobné výmery sú exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, prekročil ako
štátny orgán oprávnenie vyplývajúce mu z Ústavy Slovenskej republiky a zákona.
Túto námietku odvolateľa nepovažuje krajský súd za dôvodnú.

Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti priamo v § 41 upravuje, že
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok a za exekučný titul sa považujú aj rozhodnutia vymenované v ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia, mimo iného aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy a územnej samosprávy,

medzi ktoré je potrebné zaradiť aj platobné výmery zdravotnej poisťovne o dlžnom poistnom a poplatku
z omeškania. Exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie musí skúmať, či sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na základe formálne
a materiálne vykonateľného exekučného titulu. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie môže
exekútor začať uskutočňovať exekúciu. Exekúciu, ktorú vykonáva exekútor na základe poverenia súdu,

môže súd zastaviť aj bez návrhu povinného, ak zistí dôvod na zastavenie exekúcie vyplývajúci z §
57 Exekučného poriadku. Zákon teda dáva súdu oprávnenie aj bez návrhu v priebehu exekučného
konania skúmať, či exekúcia prebieha v súlade so zákonom (Exekučným poriadkom) a pri zisteníktoréhokoľvek dôvodu na zastavenie exekúcie v časti alebo celkom rozhodnúť o jej zastavení aj bez
návrhu. Prvostupňový súd konal v medziach zákona a nekonal v rozpore Ústavou Slovenskej republiky.

Oprávnený v odvolaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
415/08-19 z 10. 12. 2008 s tvrdením, že ústavný súd v uvedenom konaní riešil vecnú príslušnosť na
preskúmanie oprávnenia správcu konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne vydávať platobné výmery
ako exekučné tituly, kde ústavný súd vyriešil túto otázku tak, že: „absenciu takéhoto oprávnenia
prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu

príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní“.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008 rozhodol o sťažnosti
sťažovateľa namietajúceho porušenie svojho základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v exekučnom

konaní, kde sťažovateľ vystupoval ako povinný a súd jeho námietky uznesením zamietol. Podstatou
sťažnosti sťažovateľa bol jeho nesúhlas s právnymi závermi okresného súdu, ktorý sa podľa sťažovateľa
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal dostatočne a správne s jednotlivými dôvodmi jeho
námietok voči upovedomeniu o začatí exekúcie (že neexistuje exekučný titul, pretože nebol doručený
povinnému, že pohľadávka zanikla pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie rôznymi zápočtami, že

oprávnený nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky, pretože jej získanie na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky nepreukázal, že označený povinný nie je pasívne legitimovaný v exekučnom
konaní, keď nie je právnym nástupcom pôvodného dlžníka) a neskúmal okolnosti, ktoré mal skúmať,
aj keď neboli dôvodmi námietok (okresný súd sa v rámci konania o námietkach vôbec nezaoberal
posúdením zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery, ktoré sú

exekučnými titulmi v tomto konaní, čo mal podľa sťažovateľa súd posudzovať z úradnej moci už pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, podľa názoru povinného správca konkurznej
podstaty nemal právomoc vydať platobné výmery a ním vydané exekučné tituly sú nulitné právne
akty, z ktorých nemohli vzniknúť žiadne povinnosti dlžníkovi), čím dospel okresný súd k nesprávnemu
rozhodnutiu o zamietnutí námietok sťažovateľa. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že jeho

úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou,
prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by boli vyvodené závery
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,
a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody a zároveň porušenie

niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe
všeobecných súdov. Ústavný súd preskúmal uznesenie okresného súdu a konštatoval, že sa okresný
súd riadne vysporiadal s dôvodmi námietok sťažovateľa (námietkou zániku pohľadávok vyplývajúcich
z exekučných titulov pred začatím exekúcie a námietok absencie pasívnej legitimácie sťažovateľa
v exekučnom konaní z dôvodu, že sa nepovažoval za právneho nástupcu pôvodného dlžníka), vo

vzťahu k námietke nepreukázania právneho nástupníctva oprávneného v exekučnom konaní voči
pôvodnému veriteľovi uvedenému v exekučných tituloch ústavný súd konštatoval, že okresný súd tejto
námietke sťažovateľa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval dostatočnú pozornosť a obmedzil
sa len na zhrnutie stanoviska oprávneného k tejto časti námietok sťažovateľa, ale uvedený nedostatok
rozhodnutia okresného súdu nie je takej intenzity, aby dosiahol ústavno-právny rozmer. K námietke

sťažovateľa uvedenej len v jeho sťažnosti (pred exekučným súdom túto obranu povinný nepredniesol )
o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace
exekučné tituly smerujúce voči povinnému, ústavný súd uviedol, že: „ absenciu takéhoto oprávnenia
prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu
príslušným odvolacím orgánom, a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní. Ako však

vyplýva zo zistení okresného súdu, túto skutočnosť nespochybnil ani samotný sťažovateľ, proti ktorému
platobné výmery smerovali, lebo opravný prostriedok proti nim nepodal.“ Ústavný súd konštatoval
záverom, že v uznesení okresného súdu nie je možné ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť ústavnosť záverov okresného súdu.

Z textu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 415/08-19 (v anonymizovanej verzii)
spolu s tvrdením oprávneného, že toto rozhodnutie ústavného súdu sa týka práve oprávnenia správcu
konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ JUDr.
TomášaKozovského,jemožnédospieťkzáveru,žecitovanéhouznesenieústavnéhosúdusavzťahujekpredmetu sporu, aký rieši odvolací súd v tomto konaní (či môže súd v rámci prebiehajúceho exekučného
konania bez návrhu povinného skúmať vykonateľnosť exekučného titulu).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvuzneseníI.ÚS415/08vyslovilvetucitovanúvodvolaníoprávneného
(absenciu oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučný tituly
prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu
príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní), ale s
dovetkom, že: „túto skutočnosť nespochybnil ani samotný sťažovateľ, proti ktorému platobné výmery

smerovali, lebo opravný prostriedok proti nim nepodal“. Uvedené uznesenie ústavného súdu si odvolací
súd vykladá tak, že ak Okresný súd Levice v exekučnom konaní, proti postupu ktorého smerovala
sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky neposudzoval vo svojom rozhodnutí ako konkrétnu
námietku,čisprávcakonkurznejpodstatyúpadcu,ktorýmjezdravotnápoisťovňa,boloprávnenývydávať
platobné výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania a ústavný súd na základe sťažnosti skúmal
len to, či v rozhodnutí Okresného súdu Levice je možné ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by boli spôsobilé

spochybniť ústavnosť záverov okresného súdu, ani ústavný súd v uznesení I. ÚS 415/08-19 neskúmal
právne závery exekučného súdu ( pretože žiadne prijaté neboli ) vo vzťahu k tejto otázke, či sú
v súlade s ústavou a zákonmi. Vyplýva to aj z ďalšieho textu uznesenia kde ústavný súd uviedol,
že: „Ani argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho sťažnosti nie je spôsobilá spochybniť správnosť
záverov okresného súdu pri rozhodovaní o už uvedených dvoch dôvodoch námietok sťažovateľa proti

upovedomeniu o začatí exekúcie“ (tieto dve námietky sa týkali zániku pohľadávky vyplývajúceho z
exekučného titulu pred začatím exekúcie a absencie pasívnej legitimácie sťažovateľa v exekučnom
konaní- poznámka odvolacieho súdu).

K právnemu záveru o možnosti skúmať aj bez návrhu povinného existenciu vykonateľného exekučného

titulu v exekučnom konaní dospel odvolací súd výkladom ust. § 57 a 58 Exekučného poriadku, ktoré
umožňujú exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu účastníka z dôvodov výslovne uvedených
v tomto zákone. Prvostupňový súd mal už pred rozhodnutím o žiadosti súdnej exekútorky na udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či oprávneným predkladané rozhodnutia možno považovať
v zmysle § 41 Exekučného poriadku za vykonateľné rozhodnutie, pretože exekúciu možno podľa

§ 41 Exekučného poriadku vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iných
rozhodnutí uvedených v § 41 ods. 2. Spoločným znakom týchto rozhodnutí ale je, že musia byť
formálne a materiálne vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa posudzuje z hľadiska
dodržaniazákonompredpísanýchnáležitostírozhodnutia,čibolorozhodnutiedoručenévšetkým,ktorým
podľa zákona má byť doručené, či uplynula lehota na podanie opravného prostriedku. Potvrdenie

PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ na uvedenom platobnom výmere o tom,
že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, je len potvrdením o formálnej vykonateľnosti. Pri skúmaní
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu skúma súd, či účastníci označení v exekučnom titule
existujú, či sú práva a povinnosti v exekučnom titule dostatočne konkretizované a či exekučný titul vydal
orgán na to oprávnený. Exekučný súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne

závery orgánu, ktorý ho vydal). Názor oprávneného, že exekučný súd nemôže v exekučnom konaní
preskúmavať exekučný titul je priamo v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul z hľadiska rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom a znamenalo by to, že by súd musel povoliť

exekúciu na základe akéhokoľvek rozhodnutia opatreného doložkou vykonateľnosti, hoci by takéto
rozhodnutie vôbec nemohlo byť považované za exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku.

Správnosť procesného postupu okresného súdu, ktorý aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal ex offo, či exekúcia prebieha v súlade so zákonom, potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 24. 02. 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011, ktorým bola odmietnutá sťažnosť obchodnej
spoločnosti P., s.r.o. namietajúcej porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa
článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
krajského súdu v exekučnej veci, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o

zastavení exekúcie (po vydaní poverenia). Ústavný súd v danom prípade za zásadnú považoval
otázku, či krajský súd rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc preskúmavať prípustnosť exekúcie z
hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu). Na námietku sťažovateľky, žepreskúmaním exekučného titulu z hmotno-právneho hľadiska konal exekučný súd nad rámec oprávnení
daných mu Exekučným poriadkom a že exekučný súd preskúmaval exekučný titul po tom, ako ho už raz
právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že exekútorovi už udelil poverenie na vykonanie exekúcie

nazákladetotožnéhoexekučnéhotituluústavnýsúdzaujalnázor,žezáveryexekučnéhoaniodvolacieho
súdu nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku,
ktorý by mohol mať za následok porušenie základných práv sťažovateľky ako účastníčky exekučného
konania. Názor sťažovateľky, že exekučný titul, resp. jeho súlad so zákonom môže byť preskúmaný
iba pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a nie aj v priebehu celého exekučného konania,

vychádza z doslovného znenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale právne predpisy resp. jeho
jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, v ich
vzájomných súvislostiach, nie izolovane. Ústavný súd konštatoval, že záver krajského súdu o oprávnení
exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku. Z §-u 57 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva viacero

dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Exekučný súd je podľa názoru ústavného
súdu oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to aj na účely
zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Exekučný

súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania alebo aj bez jeho návrhu. Ak Exekučný poriadok
pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (so zákonom hmotnoprávneho
charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru) aj podľa názoru ústavného súdu môže
exekučný súd exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Nie je významné, že exekučným titulom v konaní, ktorej sa

týkala sťažnosť prejednávaná ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011 bol rozhodcovský rozsudok.
Podstatný je záver ústavného súdu, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
neznamená prekážku veci rozsúdenej v tom zmysle, že by následne nemohol súd ex offo skúmať, či
exekúcia prebieha v súlade so zákonom a po zistení, že tomu tak nie je, exekúciu napriek vydanému
povereniu zastaviť.

Záver odvolacieho súdu, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či titul vydal orgán na to príslušný,
je podporený aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 04. 2009 sp. zn. 3 M Cdo
20/2008,vktoromNajvyššísúdSlovenskejrepublikynamimoriadnedovolanieGenerálnehoprokurátora
Slovenskej republiky riešil konkrétnu otázku, či je správca konkurznej podstaty úpadcu zdravotnej

poisťovne oprávnený vydávať platobné výmery na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania
podľa zák. č. 273/1994 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí dospel k záveru, že takéto
oprávnenie pre správcu konkurznej podstaty nevyplýva ani zo zákona č. 273/1994 Z. z., ani zo zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, preto treba na platobné výmery vydané správcom konkurznej
podstatyhľadieťakonanulitnéprávneakty,ktorénikohonezaväzujúahľadísananeakobyneexistovali,

nie sú exekučným titulom. Otázka oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery na
dlžné poistné a poplatok z omeškania sa skúmala práve v exekučnom konaní.

Sťažnosťou oprávneného, ktorou namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa
článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) a základného práva na súdnu ochranu

a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením prvostupňového a odvolacieho súdu v exekučnej veci sa zaoberal
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení III. ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2010. Podstatou námietky
oprávneného ako sťažovateľa bolo tvrdenie o porušení označených práv uznesením krajského súdu z

dôvodu, že krajský súd ako súd odvolací v rámci exekučného konania sa stotožnil s prvostupňovým
rozhodnutím, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu zistenia nulity
exekučného titulu - platobného výmeru vydaného správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bola
zdravotná poisťovňa. Ústavný súd sťažnosť oprávneného odmietol ako zjavne neopodstatnenú s
poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého môže súd exekúciu zastaviť na návrh

alebo aj bez návrhu. Za nesporné považoval ústavný súd, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky
nie sú splnené, rozhodnúť o zastavení exekúcie. Bez existencie exekučného titulu nie je možné podľanázoru ústavného súdu vykonať exekúciu. Ak krajský súd dospel k záveru, že neexistuje relevantné
rozhodnutie v zmysle § 41 Exekučného poriadku, ktoré by bolo spôsobilé byť exekučným titulom,
správne rozhodol, ak sa stotožnil so závermi okresného súdu o neprípustnosti exekúcie a zastavení

exekučného konania. Ústavný súd tiež konštatoval, že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca
konkurznej podstaty je nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne
v konkurze, a teda jeho „rozhodnutie“ majúce povahu nulitného aktu (paaktu), ktorý nemohol mať žiadne
účinky ani nikoho zaväzovať, sú úplne správne a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu
obsiahnutú v relevantných právnych predpisoch. Za rovnako správny a v žiadnom prípade nie svojvoľný

alebo arbitrárny považoval ústavný súd aj záver krajského súdu prezentovaný v odôvodnení jeho
rozhodnutia, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu nemohol byť exekučným
titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu.
Ústavný súd reagoval aj na argument sťažovateľa týkajúci sa odkazu na judikatúru Ústavného súdu,
konkrétne uznesenie č. k. I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008, ku ktorému uviedol, že v označenom
prípade išlo o odlišnú právnu situáciu, keď námietky sťažnosti predostrel účastník konania, ktorý v rámci

exekučného konania zastával pozíciu povinného.

Vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu z 07. 07. 2011 nespochybňuje ani Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2010 sp. zn. IV. ÚS 182/2010, ktorý vo fotokópii v úplnom znení
priložil oprávnený k odvolaniu. Uvedeným nálezom ústavného súdu bol zrušený rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo 10/2009- 514 zo dňa 27. 05. 2009, ktorým bol potvrdený
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cbi 111/05-487 zo dňa 20. 11. 2008 o určenie neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky zo 07. 07. 2005 medzi JUDr. Tomášom Kozovským - správcom
konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA, Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ Bratislava
(ako postupcom) a spoločnosťou ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava (ako postupníkom), ale len

z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je protirečivé, rozporné s obsahom základného
práva účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článku 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd v danom náleze neriešil, či bol správca konkurznej
podstaty PERSPEKTÍVY, Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ oprávnený vydávať platobné
výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania z dlžného poistného a porušenie základného práva

účastníka na súdnu ochranu konštatoval len v súvislosti s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky bez
náležitého vyčerpávajúceho a zrozumiteľného odôvodnenia potvrdil rozsudok súdu nižšieho stupňa o
vyslovení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 (od ktorej si aj v tomto exekučnom
konaní odvodzuje oprávnený svoj nárok), hoci zmluve o postúpení pohľadávky predchádzal súhlas
konkurzného súdu s uzavretím tejto zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 66b zákona č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 182/2010 žiadnym
spôsobom neovplyvní rozhodnutie súdu v exekučnej veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
1Er/1060/2008, pretože základom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú bol názor okresného súdu, že
správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA, Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“
nebol vôbec oprávnený vydávať platobné výmery, rozhodnutie okresného súdu nie je postavené na

platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola až následným úkonom, ktorým
pohľadávky z nulitných právnych aktov boli postúpené na oprávneného.

Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp. zn. I. ÚS 268/2011 z 23. 11. 2011 vyslovil porušenie
základného práva obchodnej spoločnosti ZH Kredit, s.r.o. Bratislava na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/154/2010 zo 14. 10. 2010. Z odôvodnenia nálezu mimo
iného je zistiteľné, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4 Obo 52/2009 z 21. 06. 2011
vyslovil názor, že zmluva o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 z Družstevnej zdravotnej poisťovne
PERSPEKTÍVA na ZH Kredit, s.r.o. je platná, ZH Kredit, s.r.o. nadobudol pohľadávky vo formalizovanom

konaní (procese) uskutočňovanom orgánom štátu na to povereným (v konkurznom konaní).
K otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 ústavný súd v Náleze sp. zn. I. ÚS
268/2011 nezaujal právny názor. Krajskému súdu v Banskej Bystrici „otvoril“ možnosť platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávok posúdiť podľa hmotného práva.

Rozsudkom sp. zn. 3 Obo 53/2009 z 13. 10. 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 12. 02. 2009 č. k. 5Cbi/111/2005-249 tak, že žalobu o určenie neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 07. 07. 2005 medzi JUDr. Tomášom Kozovským, správcom
konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa a spoločnosťou ZHKREDIT, s.r.o., zamietol. V dôvodoch rozhodnutia sa konštatuje, že uznesením Krajského súdu v
Bratislave z 20. 04. 2001 č. k. 7K 70/2001-30 bol na majetok dlžníka PERSPEKTÍVA Družstevná
zdravotná poisťovňa v likvidácii vyhlásený konkurz, do konkurznej podstaty boli zaradené aj pohľadávky

poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, poistné, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania.
Na požiadanie správcu konkurznej podstaty o súhlas s predajom pohľadávok vydal konkurzný súd dňa
22. 06. 2005 opatrenie č. k. 7K 70/01-105, ktorým okrem iného súhlasil s predajom súboru pohľadávok
úpadcu voči zdravotníckym zariadeniam, kupujúcemu ZH KREDIT, s.r.o.. Súhlas s predajom mimo
dražby bol udelený podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb.. Odvolávajúc sa na uvedené opatrenie

konkurzného súdu uzavrel správca konkurznej podstaty 07. 07. 2005 so spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o.
zmluvu o postúpení predmetných pohľadávok za odplatu.
Najvyšší súd, konajúci ako odvolací súd, vyslovil názor, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď neaplikoval § 6, § 18, § 19, § 27 ods. 3 a § 66b zákona č. 328/1991 Zb. odvolávajúc
sa aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 4 Obo 52/2009. V
konaní 3 Obo 53/2009 zaujal najvyšší súd názor, že všeobecnému súdu v inom konaní neprináleží

posudzovať správnosť postupu a záverov súdu konajúceho v konkurze a ak zmluva o postúpení
pohľadávok bola uzavretá pri speňažení konkurznej podstaty po tom, ako pohľadávky boli zapísané do
konkurznej podstaty a konkurzný súd dal súhlas na ich predaj, uvedené skutočnosti vylučujú, aby zmluva
o postúpení pohľadávok bola považovaná za neplatnú z dôvodu neprípustnosti jej obsahu.

O sťažnosti obchodných spoločností ZH KREDIT, s.r.o., Bratislava a ďalšej obchodnej spoločnosti so
sídlomnaBritskýchpanenskýchostrovochpodanejprotirozhodnutiuapostupuOkresnéhosúduBanská
Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1067/2008 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. IV. ÚS 518/2011-15 z 13. 12. 2011 tak, že sťažnosti sťažovateliek odmietol ako zjavne
neopodstatnené. Sťažovateľky tvrdili, že rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4

Obo 52/2009-350 z 21. 06. 2011 bol vyslovený záver, že zmluva o postúpení pohľadávok zo 07. 07.
2005 uzatvorená medzi spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o., Bratislava a správcom konkurznej podstaty,
na základe ktorej ZH KREDIT, s.r.o. nadobudol predmetnú pohľadávku, je platná, a teda je pohľadávka
spôsobilá postúpenia a jej postúpenie nie je v rozpore so zákonom.
Ústavný súd poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3 M Cdo

20/2008, 5 Cdo 109/2010, 4 Cdo 11/2011), v ktorých najvyšší súd vyslovil záver, že správca konkurznej
podstaty nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou v zmysle
právomocí vydávať akty aplikácie práva a na platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty
je potrebné hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že platobné výmery nie sú exekučným
titulom pre vykonanie exekúcie. Ústavný súd odkázal aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia (IV. ÚS

78/2011, I. ÚS 65/2010, III. ÚS 35/2010) o sťažnostiach spoločnosti ZH KREDIT, s.r.o. smerujúcich
proti rozhodnutiam všeobecných súdov, ktorými bola exekúcia z dôvodu zistenia nulity exekučného
titulu vyhlásená za neprípustnú a zastavená a s odkazom na odôvodnenie svojich skorších rozhodnutí
konštatoval, že všeobecný súd v rámci exekučného konania je oprávnený skúmať správne rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o nulitný správny

akt, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu na
zmenu účastníka na strane oprávneného za stavu, keď svojim skorším rozhodnutím (ktoré doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť) rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu zistenia nulity exekučného titulu,
a nie rozhodovanie o platnosti/neplatnosti postúpenia pohľadávky. Exekučné konanie bolo vedené na
základe platobného výmeru správcu konkurznej podstaty úpadcu a nie na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok (zo 07. 07. 2005). Rozhodnutie okresného súdu o nepripustení zmeny účastníka konania z
dôvodu zistenia nulity exekučného titulu nemožno považovať za arbitrárne, resp. zjavne neodôvodnené.
Okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenie Exekučného poriadku,
Občianskeho zákonníka podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným
spôsobom, postup okresného súdu nesignalizuje neprípustný zásah do základného práva sťažovateliek

na súdnu ochranu.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Obo 52/2009-350 z 21. 06. 2011 a sp. zn.
3 Obo 53/2009 z 13. 10. 2011, ktorými najvyšší súd rozhodol vo veci neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 07. 07. 2005 medzi JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej

podstaty úpadcu PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne a spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o.
tak, že návrh na určenie neplatnosti týchto zmlúv zamietol po zistení, že zmluva zo 07. 07. 2005
bola uzavretá pri speňažení konkurznej podstaty po tom, ako pohľadávky boli zapísané do konkurznej
podstaty a konkurzný súd dal súhlas na ich predaj, ktorý postup a rozhodnutie v konkurznom konaní,všeobecnému súdu v inom konaní neprislúcha hodnotiť a vyslovil názor, že tieto skutočnosti vylučujú,
aby predmetná zmluva bola považovaná za neplatnú z dôvodu neprípustnosti jej obsahu, nemajú
žiadny vplyv na právne posúdenie, či platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty úpadcu

PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa boli vydané na to oprávneným orgánom. Predmetom
konaní 4 Obo 52/2009 a 3 Obo 53/2009 bolo posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo
07. 07. 2005 uzavretej pri speňažení majetku v konkurze podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní.Vtýchtokonaniachnajvyššísúdneriešilotázku,čimalsprávcakonkurznejpodstatyprávomoc
vydávať akty aplikácie práva. Rozhodnutím súdu o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej

medzi správcom konkurznej podstaty a obchodnou spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o. nekonvalidujú
následky nedostatku právomocí správcu konkurznej podstaty pri vydávaní platobných výmerov (v
zmysle, že by bolo možné považovať platobné výmery za platné, ak pohľadávku z nich nadobudol
postupník na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok). Exekučný súd aj po rozhodnutí o platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 je naďalej oprávnený a povinný skúmať, či rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie,

či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní.
V tomto rozsahu skúma súd exekučný titul počas celého exekučného konania (v každom štádiu konania
na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Na jednotný výklad zákonov v Slovenskej republike je zákonom povolaný Najvyšší súd Slovenskej
republiky (§ 22 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch), preto odvolací súd pri výklade zákonov aplikovaných
v tomto rozhodnutí vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.4.2009 sp. zn.
3 M Cdo 20/2008 (nie z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky) riešiacom konkrétnu otázku, či
je správca konkurznej podstaty príslušným orgánom na vydanie platobných výmerov na dlžné poistné

na zdravotné poistenie a poplatok z omeškania za neodvedenie tohto poistného a či má súd skúmať
formálnu a materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia ( titulu ) aj bez návrhu, z úradnej moci. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 (tiež uzneseniami sp. zn. 4Cdo 11/2011
z23.06.2011,4Cdo93/2010z29.06.2011,6Cdo166/2010z24.05.2011) jeplnevsúladesuznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010.

Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného
titulu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí publikovanom pod R 58/1997 tak, že:
súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Odvolací súd stotožňujúc sa s právnym názorom okresného súdu, že platobný výmer č. 735/2005 zo
dňa 25. 05. 2005 je nulitný právny akt, exekúcia prebieha v rozpore so zákonom, preto je neprípustná.

Doposiaľ prvostupňový súd o trovách exekúcie nerozhodol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že o
trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Tým vlastne
odložil rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 3 O. s. p. na čas po právoplatnosti
uznesenia. Podľa § 224 ods. 4 O. s. p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci
samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách

odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Pri rozhodovaní o trovách konania sa bude okresný
súd riadiť ustanovením § 151 ods. 3 a § 224 ods. 3 O. s. p..

Odvolací súd vychádzajúc z prezentovaných úvah uznesenie okresného súdu ako vecne správne vo
výroku aj v dôvodoch podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté krajským súdom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.