Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/83/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713210550
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8713210550.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľky Q. R., N..
XX.XX.XXXX, A. W., R.. B. XXXX/XX, proti odporcom 1/ F. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. W., P. B. XX, Č. T.
a 2/ V.. A. R., N.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, v
konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že odporca v 1. rade je otcom maloletého A. R. N.. XX.X.XXXX z matky Q. R. N..
XX.XX.XXXX.

Mal. A. R. nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. počnúc dňom 25.4.2013 sumou 120,- eur mesačne a
od 1.9.2014 sumou 70,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa
v tom ktorom mesiaci vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Dlžné výživné za obdobie od 25.4.2013 do 31.12.2014 v sume 1.835,02 eur sa otec
z a v ä z u j e zaplatiť k rukám matky v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Odporca v 1. rade sa z a v ä z u j e zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- eur na účet Okresného súdu
Poprad do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 24.7.2013 žiadala, aby súd určil, že odporca v 1. rade je otcom mal. A. R..
Zároveň navrhla zveriť mal. A. do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca k plateniu výživného v sume
200,-- eur mesačne. Tiež žiadala, aby súd zaviazal otca k zaplateniu polovice nákladov k zakúpeniu
detskej výbavičky. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom v 1. rade žila v spoločnej domácnosti až do
5. mesiaca tehotenstva. Potom, čo sa odporca dozvedel o tom, že je tehotná, bol rád. Zmena nastala,
keď bola nezamestnaná a aj odporca v 1. rade stratil prácu a v tom čase sa vrátila do W. k svojej matke.
Uviedla, že v minulosti udržiavali kontakt cez skype a písali si cez facebook, ale v poslednom mesiaci už
neudržujú žiaden kontakt. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca je nezamestnaný, súhlasila s určením
výživného v sume 70,-- eur mesačne. Uviedla, že odporca v 1. rade jej finančné prostriedky poslal iba
raz, a to v sume 77,42 eur. Tiež jej poslal dva balíky s oblečením, detskou kozmetikou a ďalšími vecami
pre maloleté dieťa. Súhlasila s tým, že tieto balíky mohli mať spolu hodnotu 8.000,-- Kč.

Odporca v 1. rade súhlasil s tým, že je otcom mal. A.. Potvrdil, že známosť s navrhovateľkou udržiaval
v rokoch 2011 a 2012, bývali spolu na ubytovni, naposledy sa stretli pred Vianocami roku 2012, keď
navrhovateľka odcestovala do W.. Súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, namietal však
výšku výživného, pretože od septembra 2014 je nezamestnaný a je vedený na úrade práce. Navrhol
určiť výživné zhruba vo výške 70,-- eur mesačne.

Kolízny opatrovník aj s poukazom na vyjadrenie otca odporučil návrhu vyhovieť, maloletého navrhol
zveriť do osobnej starostlivosti matky a aj výživné navrhol určiť v zmysle prednesu matky. V časti o
určenie nákladov na výbavičku ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.

Z výpovedí účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu rodného listu, správy
úradu práce, správy sociálnej poisťovne, dokladov o plneniach zo strany odporcu, dokladu o príjmoch
odporcu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 25.4.2013 sa navrhovateľke narodilo dieťa mal. A. R., ku ktorému otcovstvo uznané nebolo.
Navrhovateľka označila za otca mal. A. odporcu v 1. rade, ktorý s týmto súhlasil.

Od narodenia sa o mal. A. stará navrhovateľka, ktorá je t. č. na rodičovskej dovolenke a je poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 200,-- eur mesačne a prídavkov na dieťa vo výške 23,-- eur mesačne.
Popri tom je zamestnaná aj v spoločnosti P. W. - V., kde dosahuje príjem cca 350,-- eur mesačne. S
maloletým býva u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť sumou 250,-- eur mesačne. U mal. A. má
bežné výdavky. Odporca v 1. rade do septembra 2014 bol zamestnaný a podľa predložených výplatných
pások dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 13.865,-- Kč. Od 13.9.2014 je zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 6.300,-- Kč.

Podľa § 94, ods. 1, Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94, ods. 2, Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

Podľa § 36, ods. 1, Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62, ods. 2, Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov.

Podľa § 75, ods. 1, Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že mal. A. sa narodil z mimomanželského
zväzku a otcovstvo k dieťaťu nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Navrhovateľka za otca
dieťaťa označovala odporcu v 1. rade, ktorý s týmto označením súhlasil a neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by otcovstvo k maloletému vylučovali. Vzhľadom na túto skutočnosť súd v zmysle cit. zák.
ustanovení určil, že odporca v 1. rade je otcom mal. A..

Obaja rodičia zhodne navrhli zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého od
narodenia stará a aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka starostlivosť o maloleté dieťa je dobrá. S
prihliadnutím na vyjadrenia oboch rodičov ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka súd zveril mal. A.
do osobnej starostlivosti matky.

Pri určení výživného súd v zmysle § 62 a § 75, ods. 1, Zákona o rodine, prihliadol predovšetkým na
potreby maloletého dieťaťa primerané jeho veku, ako aj na osobné a majetkové pomery na strane
rodičov. Na strane otca súd zohľadnil, že do septembra 2014 bol zamestnaný, dosahoval priemerný
čistý mesačný príjem 13.865,-- Kč (čo pri súčasnom kurze 1,-- euro = 28,287 Kč predstavuje príjem cca
490,17 eur mesačne). Vychádzajúc z tohto príjmu súd určil odporcovi v 1. rade platiť výživné v sume
120,-- eur mesačne, a to od 25.4.2013, t. j. od narodenia mal. A., pričom výživné považuje za primerané
jednak zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a taktiež potrebám dieťaťa, kde okrem bežných
potrieb je potrebné zohľadniť aj zvýšené výdavky v súvislosti so zakúpením výbavičky pre dieťa. Keďže v
septembri 2014 otec bez vlastného zavinenia skončil pracovný pomer, je v súčasnom období evidovaný
na úrade práce a jeho jediným príjmom je dávka v nezamestnanosti v sume 6.300,-- Kč (222,71 eur),
súd počnúc dňom 1.9.2014 určil odporcovi v 1. rade povinnosť platiť výživné v sume 70,-- eur mesačne,
čo považuje za primerané súčasným možnostiam a schopnostiam otca. S poukazom na uvedené súd
v prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh zamietol a tiež súd nepovažoval za dôvodný návrh
v časti uplatnených nákladov na zakúpenie výbavičky. Podľa názoru súdu tieto náklady predstavujú
taktiež výdavky na zabezpečovanie potrieb dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného a Zákon
o rodine ani neumožňuje, okrem výživného, rozhodovať aj o jednorazovej úhrade nákladov, ktoré slúžia
na zabezpečenie potrieb dieťaťa.

Keďže súd určil odporcovi v 1. rade povinnosť platiť výživné od 25.4.2013, odporca v 1. rade mal za
obdobie do 31.12.2014 uhradiť výživné v sume 2.224,-- eur (16 mesiacov x 120,-- eur + alikvotná časť
za apríl 2013 a 4 mesiace po 70,-- eur). Po zohľadnení finančného plnenia v sume 77,42 eur a vecných
plnení zo strany odporcu v 1. rade v sume 8.000,-- Kč (podľa kurzu platného v čase vecných plnení
1,-- euro = 25,677 Kč ide o sumu 311,56 eur), súd ustáli dlžné výživné zo strany odporcu v 1. rade na
sumu 1.835,02 eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá tak,
že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka ako úspešná účastníčka konania
náhradu trov konania nežiadala.

V zmysle § 2, ods. 2, Zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, ak je poplatník od poplatku
oslobodený, prechádza podľa výsledku konania poplatková povinnosť na odporcu. Keďže navrhovateľka
bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a návrh bol podaný dôvodne, súd v zmysle cit. zák.
ustanovenia zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku odporcu v 1. rade. Výška súdneho poplatku bola
určená podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).