Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203387
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411203387.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Hattalova 12/C, IČO: 45 869 464, proti povinnému M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, C., o
vymoženie 1.355,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č.k. 3Er 473/11- 49 zo dňa 25.10.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie vedené súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Dulinom pod sp.zn.: Ex 1499/11. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 12.5.2011 na Exekútorsky úrad návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., zo dňa 8.4.2011, sp. zn. IICO410103.

Súd citoval ust. ust. § 52 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva,
ktorú uzavrel oprávnený s povinnou spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Následne citoval ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého
súd príslušný na výkon rozhodnutia, alebo exekúciu, exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Poukázal na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2008
zákonom č. 568/2007 Z.z. rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem
iného aj zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Dojednanú rozhodcovskú doložku v zmysle uvedeného
súd považoval za neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu

a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa tak prieči dobrým mravom.Z týchto dôvodov exekučný súd zastavil exekučné konanie podľa ust. § 45 ods. a písm. c) a ods. 2

zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa tak, aby exekúciu vyhlásil za prípustnú alebo aby uznesenie zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vodvolanínamietal,žeexekučnýsúdniejeoprávnenýpreskúmavaťvecnúsprávnosťexekučnéhotitulu,
teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Bráni
tomu materiálna právoplatnosť exekučného titulu znamenajúca jeho záväznosť pre účastníkov konania
a v tomto rozsahu aj pre všetky štátne orgány a tiež jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa javí ako prekážka
bránica novému prejednaniu veci. Vecná nesprávnosť exekučného titulu by mohla viesť za podmienok

stanovených zákonom k jeho zrušeniu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 67/2004 ako aj
na rozhodnutie NS ČR č. 20 Cdo 1152/2005. Dôsledkom postupu súdov je, že hoci oprávnený disponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol
domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom
súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozsudku. Podľa neho zákonodarca prepožičal

rozhodcovskémurozsudkurovnakúvlastnosťakosúdnemurozsudku-právoplatnosťaznejvyplývajúcu
záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť (§ 35 ZoRK). Vzťahuje sa preto naň aj európsky ústavný princíp
prezumpcie správnosti právoplatných aktov verejnej moci a ochrany dobrej viery jednotlivca v ich
správnosť. Až do okamihu, kým nebude výrokom rozhodnutia právoplatne zrušený alebo zmenený,
trvá prekážka res iudicatae. Cieľom ochrany nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si

dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy a ktorý existenciu dlhov čo do základu a výšky nikdy nespochybnil.
Preskúmanie rozsudku z hľadiska materiálnej právoplatnosti je podľa neho porušením Ústavy SR
a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý proces. Podľa oprávneného mal
súd prvého stupňa konkrétne uviesť, v čom spočíva rozpor s dobrými mravmi, ktoré boli konaním
oprávneného porušené. Súd sa nezaoberal ustanovením § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách,

podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné vzájomné spory z obchodov
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
ktorý má jediné sídlo v Bratislave, ktorá ako hlavné mesto združuje väčšinu štátnych a neštátnych

podnikateľských subjektov. Vzhľadom na to, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde
bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať vo veci platobný rozkaz, je nerelevantný názor
súdu o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Čo sa týka záveru
prvostupňového súdu o znevýhodnenom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní rozhoduje
trojčlenný senát, jedného člena si vyberá každá strana sporu. Rozhodcovský súd vyzval povinného

na podanie žalobnej odpovede, tento sa však nevyjadril. Rozhodcovský súd prihliadal na príslušné
ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. V prípade, ak by zmluva neobsahovala
rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, prvostupňový súd nevyjadril, akú
inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do
práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že

prvostupňový súd nezohľadnil starostlivosť, s akou rozhodcovský súd posúdil situáciu povinného tým,
že prihliadal na ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa.Uznesenie vydal vyšší súdny úradník a s jeho rozhodnutím sa podľa § 374 ods. 4 O.s.p. stotožnil sudca.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, že v predmetnej zmluve
ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu.

Podľa§53ods.4,písm.r)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ bolo do Občianskeho zákonníka zapracované od 1. 1. 2008.
Zmluva bola uzavretá 21.1.2008 a citované zákonné ustanovenie bolo aplikovateľné pre tento druh

zmluvy. Rozhodcovskú doložku dohodnutú v predmetnej zmluve o úvere, považuje aj odvolací súd
za neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Oprávnený v odvolaní namieta, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, spĺňa všetky
podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti a exekučný súd nie je oprávnený preskúmať rozhodcovský
titul z hľadiska materiálnej právoplatnosti.

K tejto odvolacej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že materiálna právoplatnosť je síce
veľmi dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty
vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Treba však povedať aj to, že sám zákon
počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Napríklad súd nie je
viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím priestupkového orgánu v blokovom konaní, ďalej pri

mimoriadnych opravných prostriedkoch a pod.

Zákonodarca výslovne upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v § 45
Zákona o rozhodcovskom konaní a aj v tejto otázke odvolací súd odkazuje na prvostupňové rozhodnutie.

Nie je akceptovateľný názor, že exekučné súdy by tak mohli postupovať vždy. Postup prvostupňového
súdu bol založený na existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez návrhu ukladá povinnosť
súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov relevantných v základnom konaní (§ 45 ods. 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany
spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku

rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami,
a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho
dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve
ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej
zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť
v neprospech spotrebiteľa.Na margo dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že v

dôvodovej správe sa uvádza, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,
ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

Doložku nie je možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch,
či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu

sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní
vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy, za účelom čo najskoršieho
privodenia exekúcie.

Oprávnený v odvolaní ďalej vytkol, že exekučný súd nemôže vyhodnocovať zmluvné podmienky a
vyjadril obavu z porušenia ústavných práv.

K tejto odvolacej námietke už odvolací súd zaujal názor a judikatúra súdneho dvora podporuje
zakročenie súdu vrátane exekučného súdu proti neprijateľným podmienkam v spotrebiteľských
zmluvách. Proces pred rozhodcom je procesom súkromnoprávnym a niet dôvod neaplikovať princípy
súkromného práva, ak zákon o rozhodcovskom konaní priamo ukladá súdu zastaviť exekučné konanie

pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 60/2011).

Prvostupňový súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vyrovnal s otázkou rozhodcovskej

doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil.

Prvostupňový súd rozhodol správne, preto odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo
návrh na ich priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.