Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812211543.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu ZSE
Energia, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava
IČO: 36 677 281, právne zastúpeného: GRABAN,TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53,
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36730564 proti žalovanému Ivanovi Gregoríkovi, obchodným
menom: Ivan Gregorík, miesto podnikania Bernolákova 633/21 Nováky, IČO: 40 178 757, právne
zastúpenému JUDr. V. R. advokátkou, A. XX/X, H., v konaní o zaplatenie 3468,30 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 9Cb/2/2012-77 zo dňa 9. apríla

2013, v spojení s opravným uznesením č. k. 9Cb/2/2012-90 zo dňa 2. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 9Cb/2/2012-77 zo dňa 9.
apríla 2013, v spojení s opravným uznesením č. k. 9Cb/2/2012-90 zo dňa 2. apríla 2014 v napadnutej
časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
660,67 Eur a v časti výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,73 Eur
titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu GRABAN, TORMA & PARTNERS
s.r.o., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvého stupňa vykonať opravu záhlavia napadnutého rozsudku č.
k. 9Cb/2/2012-77 zo dňa 9. apríla 2013 a opravného uznesenia č. k. 9Cb/2/2012-90 zo dňa 2. apríla
2014 v časti označenia žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením konanie

v časti istiny vo výške 3.468,30 Eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 660,67 Eur na účet žalobcu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré
pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 208,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške
930,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
V podaniach žalobcu z 10.04.2013 ako aj žalovaného z 11.04.2013 zhodne obe strany žiadali zastaviť
konanie v časti istiny 3.468,30 Eur z dôvodu, že žalovaný istinu uhradil. Žalobca zobral návrh v časti o
zaplatenie istiny späť, trval však na úroku z omeškania, ktorý vyčíslil vo výške 0,035 % denne zo sumy

2 266,63 Eur od 7.10.2011 teda 432,36 Eur, zo sumy
1.187,85 Eur od 07.10.2011 teda 226,58 Eur, zo sumy 13,82 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia, teda
1,73 Eur a žiadal priznal trovy konania a právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa konštatoval, že
účastníciuzavrelinepomenovanúzmluvupodľa§269ods.2Obch. zák. predmetomktorejboladodávkaelektriky do zariadenia žalovaného. Z opravných faktúr zo dňa 06.10.2011, 06.10.2011 a 11.04.2012,
všeobecných obchodných podmienok , zmluvy
o združenej dodávke elektriny, mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný na odbernom mieste

č. XXX XXX XXXX odoberal od žalobcu elektrickú energiu, pričom zariadenie na meranie odobratej
energie bolo v čase od 19.01.2010 do 19.06.2011 nefunkčné a nemeralo spotrebu. Žalobca teda
vyúčtoval žalovanému za toto obdobie nedoplatok a pri výpočte sa vychádzal z hodnôt priemernej
spotreby na novom meracom prístroji XXXXXXX po tomto období. Zálohové platby, ako vyplýva zo
samotných opravných faktúr, boli zohľadnené, čo potvrdzuje i výstup z evidenčného systému žalobcu.

V časti, v ktorej žiadali účastníci zhodne konanie zastaviť, teda v konaní o istine, ktorú žalovaný zaplatil,
konanie zastavil. Vo zvyšnej časti, teda úroku z omeškania súd návrhu v celom rozsahu vyhovel v zmysle
ust. § 324 ods. 1 a § 365 Obch. zák., nakoľko tým, že si žalovaný riadne a včas nesplnil svoju povinnosť
zo zmluvy a zo zákona, nastalo jeho omeškanie ako dlžníka a žalobcovi vznikol nárok na úroky
z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa pri

rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval podľa návrhu žalovaného, ktorý navrhol žiadnemu z
účastníkov konania tieto nepriznať, pretože tento istinu zaplatil až po pojednávaní vo veci a preukázaní
všetkých ním namietaných skutočností, preto nemožno konštatovať zavinenie žalobcu na vzniku
súdneho konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že istinu žalobcovi už
uhradil, preto navrhol odvolaciemu súdu konanie zastaviť a trovy konania žiadnemu z účastníkov
nepriznať. Vzhľadom k tomu, že v čase podania odvolania mu bol doručený len rozsudok, ktorým bol
zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania a k náhrade trov konania, z obsahu odvolania jednoznačne
vyplýva, že sa odvoláva len do tejto časti rozsudku. Po doručení opravného uznesenia, v ktorom bol

doplnený výrok o zastavení konania, odvolanie nepodal. Žalovaný dôvodil, že zo žalovaných faktúr
nebolo zrejmé,
či v týchto žalobca zohľadnil už uhradené zálohové faktúry a pri ich reklamácii žalovaným jasne,
zrozumiteľne a hlavne prehľadne nedal vysvetlenie, akým spôsobom vypočítal výšky nedoplatku, ani za
aké obdobie. Tieto otázky nezodpovedal žalobca ani na pojednávaní.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,73 Eur. Tvrdenia
žalovaného v odvolaní považoval za účelové a zavádzajúce. Žalobca svojim konaním nezavinil vedenie
sporu. Priamo v opravných faktúrach, ktoré sú predmetom sporu, bolo uvedené, že sú vystavené

na sumu po zohľadnení rozdielu fakturácie, a teda bolo zrejmé, že zálohové faktúry boli v nich
zohľadnené. Žalovaný od počiatku reklamoval a nesúhlasil len so spôsobom fakturácie výpočtu
náhradných hodnôt a až potom, ako boli jeho argumenty ohľadne obmedzenej prevádzky preukázateľne
irelevantné, postavil svoju obranu na nezrozumiteľnosti a nejasnosti žalovaných faktúr. Žalobca v
odpovedi na reklamáciu žalovaného žalovanému riadne ozrejmil spôsob výpočtu náhradných hodnôt

a dôvod vystavenia opravných faktúr. Na pojednávaní bolo jasne a zrozumiteľne uvedené, za aké
obdobie a akým spôsobom bola vypočítaná náhradná suma, aj to, že zálohové platby boli zohľadnené,
pričom toto bolo žalovanému objasnené celkovo trikrát. Zdôraznil, že žalovaný 04.04.2013 uhradil istinu
v plnej výške, z ktorého konania možno jednoznačne vyvodiť, že došlo k pochybeniu na strane žalobcu
a k vzniku konania len jeho zavinením.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému
zaplatenia 3468,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 2.266,63 Eur od
07.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.187,85 Eur od 07.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 13,82 Eur od
12.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

V priebehu konania vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 3.468,30 Eur späť, nakoľko žalovaný
istinu v plnom rozsahu uhradil. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný, ktorý rovnako navrhol zastavenie
konania v tejto časti. Žalobca naďalej trval na priznaní úroku z omeškania a náhrady trov konania, ktoré
vyčíslil a žiadal aby súd zaviazal žalovanéhok zaplateniu úroku z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 2.266,63 Eur od 07.10.2011 teda
432,36 Eur, zo sumy 1.187,85 Eur od 07.10.2011 teda 226,58 Eur, zo sumy 13,82 Eur od 12.04.2012
do zaplatenia, teda 1,73 Eur a žiadal priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Súd prvého stupňa na pojednávaní po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci samej rozsudkom zo
dňa 09.04.2013 č. k. 9Cb/2/2012-77, ktorým v časti istiny vo výške 3.468,30 Eur konanie zastavil,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 660,67 Eur na účet žalobcu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré pozostávali

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 208,00 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 930,55
Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Nakoľko v písomnom vyhotovení rozsudku absentoval výrok
o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.468,30 Eur, odstránil súd prvého stupňa túto
chybu v písaní vydaním opravného uznesenia za dňa 09.04.2014 č. k. 9Cb/2/2012-90.

Odvolanie voči výroku o zastavení v konania v časti istiny vo výške 3.468,30 Eur nebolo účastníkmi

podané, takže v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť uplynutím
odvolacej lehoty.

Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný sa so splnením peňažného
záväzku zo žalovaných faktúr žalobcu č. 7010359153, 7010359154

a 7170510149 dostal do omeškania v zmysle ust. § 365 Obch. zák.. Žalobca úrok z omeškania
vyčíslil na sumu 660,67 Eur. Žalovaný výšku vyčísleného úroku z omeškania a obdobie, za ktoré bol
uplatnený, nerozporoval ani v základnom, ani v odvolacom konaní. Obranu žalovaného týkajúcu sa jeho
pochybností o zohľadnení už zaplatených zálohových faktúr a spôsobu výpočtu výšky uplatneného
nároku v žalovaných faktúrach považoval odvolací súd za účelovú. Účastníci konania mali v uzatvorenej

Zmluve o združenej dodávke elektriny č. XXX XXX XXX zo dňa 19.01.2010 na predmetné odberné
miesto v čl. 8.11 Všeobecných obchodných podmienok k nej patriacich zmluvne dohodnutý 0,035 %
denný úrok z omeškania za každý aj začatý deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry až do jej
zaplatenia. Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade s ust. § 365 Obch. zák. § 369 ods. 1 Obch.
zák. v znení v rozhodnom období a tiež v súlade s uzatvorenou zmluvou, keď žalovaného zaviazal k

zaplateniu takto vyčísleného úroku z omeškania.

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov
konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov spočívajúcich v odmene advokáta
za poskytnutú právnu službu - za vyjadrenie k odvolaniu a 131,13 Eur, paušálna náhrada 7,81 eur, 20
% DPH 27,79 Eur, všetko v súlade s prísl. ust. vyhl. č. 655/2004 Z. z. Trovy odvolacieho konania tak

celkom predstavujú sumu 166,73 Eur.

Súd prvého stupňa v záhlaví napadnutého rozsudku a opravného uznesenia neoznačil žalovaného
identifikačným číslom (IČO). Pretože sa zjavne jedná o chybu v písaní, v zmysle § 164 O.s.p. odvolací
súd podľa § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil prvostupňovému súdu vykonanie opravy záhlavia napadnutého

rozsudku a opravného uznesenia správnym označením žalovaného.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.