Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203532
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203532.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, štátnej občianke SR, v konaní o splnenie
povinnosti zaplatiť zmenkový úrok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 5C/136/2014-54 zo dňa 10.09.2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/136/2014-54 zo dňa 10.09.2014 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne zo sumy 211,67 Eur od 20.03.2010 do 19.12.2010 čo predstavuje sumu 145,52 Eur,
zo sumy 141,67 Eur od 20.12.2010 do 10.02.2011 čo predstavuje sumu 18,77 Eur, zo sumy 71,67
Eur od 11.02.2011 do 28.07.2011 čo predstavuje sumu 30,10 Eur, zo sumy 64,67 Eur od 29.07.2011
do 01.09.2011 čo predstavuje sumu 5,66 Eur, zo sumy 57,67 Eur od 02.09.2011 do 30.10.2011 čo
predstavuje sumu 8,51 Eur, zo sumy 50,67 Eur od 31.10.2011 do 22.04.2012 čo predstavuje sumu
22,17 Eur, zo sumy 40,67 Eur od 23.04.2012 do 24.04.2012 čo predstavuje sumu 0,20 Eur, zo sumy

20,67 Eur od 25.04.2012 do 06.05.2012 čo predstavuje sumu 0,62 Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy zo sumy 211,67 Eur od 03.06.2010 do 19.12.2010 čo predstavuje sumu 6,99 Eur, zo sumy 141,67
Eur od 20.12.2010 do 10.02.2011 čo predstavuje sumu 1,23 Eur, zo sumy 71,67 Eur od 11.02.2011
do 28.07.2011 čo predstavuje sumu 1,98 Eur, zo sumy 64,67 Eur od 29.07.2011 do 01.09.2011 čo
predstavuje sumu 0,37 Eur, zo sumy 57,67 Eur od 02.09.2011 do 30.10.2011 čo predstavuje sumu 0,56
Eur, zo sumy 50,67 Eur od 31.10.2011 do 22.04.2012 čo predstavuje sumu 1,46 Eur, zo sumy 40,67

Eur od 23.04.2012 do 24.04.2012 čo predstavuje sumu 0,01 Eur, zo sumy 20,67 Eur od 25.04.2012 do
06.05.2012 čo predstavuje sumu 0,04 Eur bez sumy 4,33 Eur, zmenkovú odmenu vo výške 0,71 Eur (1/3
% zmenkovej sumy) a náhrady trov konania. Pohľadávku voči žalovanej si uplatnil v zmysle článku 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 19.05.2009 na zmenkovú sumu 211,67 Eur,

pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.03.2010. Indosovaná
zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenka bola vystavená dňa 19.05.2009 na sumu 211,67 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25 % denným úrokom od 20.03.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľzaplatilsumu216Eur,pričom

na zmenkovú sumu uhradil 211,67 Eur a na úroky uhradil 4,33 Eur. Úhrady vykonané na úroky žalobca
najskôr započítava na úrok v sadzbe 0,25 % denne, a to na úrok najskôr vyčíslený (najskôr známy) apo uhradení celého úroku v sadzbe 0,25 % denne platby započítava na úrok v sadzbe 6 % ročne, a
to na úrok najskôr vyčíslený (najskôr známy). Tieto úhrady na úroky neboli v tomto návrhu od vyššie
vyčíslených úrokov odpočítané, a preto očakáva, že súd vo výroku rozhodnutia tieto úhrady odpočíta.

Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

Okresný súd žalobcu vyzval na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, aby v opise
rozhodujúcich skutočností uviedol právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu

zmenky, aby špecifikoval žalovanú sumu uvedením presného spôsobu jej výpočtu a položiek, z ktorých
pozostáva, a aby ku každej položke uviedol výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodnil počiatok
uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy. V reakcii na túto výzvu žalobca okresnému súdu
oznámil,žeposkytoldostatočnejasnéaprimeranéinformácieouplatnenejpohľadávke,predložiloriginál
zmenky, zmenkové informácie preniesol do žaloby a z jeho strany nie je čo doplniť alebo opraviť.
Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, pričom disponuje len

indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré okresný súd vyžadoval. Zmenka
je samostatným abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami,
než sú na zmenke uvedené.

Okresný súd v súlade s čl. 5 Nariadenia doručil žalovanej tlačivo C na odpoveď, na ktoré žalovaná

žiadnym spôsobom nereagovala. Okresný súd nenariadil ústne pojednávanie, keďže to nepovažoval
za potrebné a ani žiadna zo strán o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadala. Okresný súd tak
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 10.09.2014.

Okresný súd vykonal dokazovanie zmenkou, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský

Mikuláš sp. zn. 6Er/1445/2010 a zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, podľa článku 3 ods. 1 a 2, článku 5, článku 6 ods. 1 Smernice č. 93/13/
EHS a uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd mal zistené, že žalovaná
dňa 19.05.2009 v Jakubovanoch vystavila zmenku na sumu 211,67 Eur, za ktorú sa zaviazala pri

predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava zaplatiť sumu 211,67 Eur a zmenkový úrok 0,25
% denne od 20.03.2010. Údaj o zročnosti je vyznačený: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza
indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. previedol zmenku na žalobcu.
V ľavej dolnej časti zmenky je uvedený údaj číslo zmluvy: 5030119. Z pripojeného exekučného spisu

sp. zn. 6Er/1445/2010 mal okresný súd preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. uzatvoril so žalovanou dňa 19.05.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť
žalovanej ako dlžníkovi sumu 200 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 196 Eur, t.j.
celkovú sumu 396 Eur v mesačných splátkach vo výške 33 Eur, v počte splátok 12. Tento vzťah bol
zabezpečený zmenkou vystavenou žalovanou. Okresnému súdu bolo z jeho úradnej činnosti známe,

že predmetom podnikania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, pričom úverová zmluva, napriek tomu, že je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom
podľa Obchodného zákonníka, je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. ako dodávateľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaná, ktorá je spotrebiteľom, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Hoci je v úverovej zmluve uvedené, že žalovanej sa poskytol
úver na výkon zamestnania, žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Je na ťarchu žalobcu, aby preukázal, že úver bol poskytnutý
žalovanej na účely výkonu zamestnania. Okresný súd tak právny vzťah medzi pôvodným veriteľom -
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, aplikoval na

daný vzťah ustanovenia spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že indosovanie zmenky, ktoré má za
následok zmenu veriteľa, nemení nič na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového
vzťahu. Zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd
neplatnosť zmenky skúmal ex offo, aj keď žalovaná neplatnosť zmenky nenamietala, čo odôvodnil tým,
že vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv právny princíp „právo patrí bdelým“, ustupuje

dôležitejšiemu princípu založenému na ochrane práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo svojej
rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.Okresný súd poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03.
2013, v ktorom Európsky súdny dvor z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa
s tým, že je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, aj keď ide o vzťah

uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera. K záveru o prelomení zásady zmenky
ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého
najvyššieho súdu (BGH) z 25.2.1965. Okresný súd poukázal tiež na nemecký rozsudok sp. zn. Z
1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt, (čo je prípad súdenej veci), a pritom
existujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné žalobcovi

poskytnúť ochranu, lebo aj nový zmenkový veriteľ mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom,
či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ zo dňa 16.11.2010 č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., podľa ktorého má vnútroštátny súd
v každom štádiu konania povinnosť posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere.
Z európskych, ako aj z vnútroštátnych právnych noriem vyplýva povinnosť vykonávať ex offo súdnu
kontrolu zmluvných podmienok a tiež abstraktnú kontrolu zmlúv s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí

neprimerané podmienky. Zmenkový vzťah tak nie je možné izolovať od vzťahu spotrebiteľského. Tento
vzťah je vyjadrený aj v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ust. § 4
ods. 6. V čase prijatia zmenkového a šekového zákona z roku 1950 ešte nebola v
podmienkach Slovenskej republiky aktuálna otázka ochrany spotrebiteľa, ktorá sa do popredia dostala
až v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Okresný súd poukázal tiež na

pripomienku Európskej komisie vo veci vedenej na Európskom súdnom dvore pod sp. zn. C-558/13,
predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania súvisiaci s konaním CD Consulting s.r.o.
proti Mariánovi Vaskovi, ktorý sa týka výkladu článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS a čl.
4 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Európska komisia zaujala stanovisko, podľa ktorého je rizikovým
prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri

uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu. Spotrebiteľovi ostáva možnosť
uspokojiť veriteľa, nadobúdateľa indosovanej zmenky, a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v
zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového by spotrebiteľ musel dokázať, že nadobúdateľ zmenky
konal vedome na škodu dlžníka, čo neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Ak by došlo k súdnemu
sporu o platnosť vydanej zmenky, bolo by potrebné, aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú

zmluvu,abymoholposúdiť,čiideospotrebiteľskúzmluvuačizmenkovásumarešpektujelimityuvedené
v príslušnom právnom predpise, a to aj v situácii, keď zmenka medzičasom zmenila majiteľa. Ak
vnútroštátna úprava neumožňuje, aby súd ex offo zamietol návrh zo zmenky v rámci konania o návrhu
zo zmenky, potom táto úprava nie je v súlade so zásadou efektivity, keďže sťažuje uplatnenie ochrany,
ktorú spotrebiteľom priznáva Smernica Rady 93/13 EHS.

Okresný súd ďalej uviedol, že pri zmenke ako cennom papieri treba rozlišovať neplatnosť zmenky pre
nesplneniepodmienokpodľazákonazmenkovéhoašekovéhoanadruhejstraneneplatnosťdojednanío
vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov,
či už pre rozpor s dobrými mravmi alebo po vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľných

podmienok. Podľa okresného súdu z dokazovania vyplynulo, že podmienky pre prijatie zmenky od
spotrebiteľa stanovené zákonom neboli splnené. Istina úveru predstavovala 200 Eur, pričom zmenka
bola vystavená na sumu 211,67 Eur, pričom zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s
účinnosťou od 01.01.2011 vo svojom ust. § 17 zakazoval v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úverusplniťdlhalebozabezpečiťjehosplneniezmenkou.Ajdohodyovyplnenízmenky,uzatvorenépred

týmto zákazom, je možné podľa okresného súdu hodnotiť ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
alebo ako neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd tak považoval dohodu o vyplnení zmenky
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa
s tým, že cieľom uzatvorenia tejto dohody bolo obchádzať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej

nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku jej úročenia tak, že zmenkovú sumu vyplní veriteľ
v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov. Takéto zmluvné dojednanie okresný súd za zisteného
skutkového stavu považoval za neprijateľné, a tým aj neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a dospel k záveru, že zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Žalobca
uplatnil právo z neplatnej zmenky, a preto bolo potrebné návrh zamietnuť bez toho, aby súd skúmal

výškužalovanejsumy.Vyplnenímzmenkydošlo kznačnémuzhoršeniupostaveniaspotrebiteľa,pretože
veriteľ vyplnením zmenky zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a na základe
vyplnenejzmenkypožadovalúrok0,25%denne,ktorýjevzhľadomnavýškuvrozporesdobrýmimravmi
a v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch je neprípustný. O náhrade trov okresný súd rozhodol podľaust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanej ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov z dôvodu,
že si náhradu trov konania neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie
má vady podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o iných
vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Žalobca ako vlastník cenného papiera
má len zmenku, ktorú nadobudol na základe indosamentu. Žalobca nemá iné informácie, či dokumenty
k zmenke a v zmysle platného právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať

práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri
uplatnení zmenkového nároku je neprípustné a nezákonné. Podľa konštantnej judikatúry českých a
slovenských súdov je zmenka samostatným, abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa
aplikáciou ustanovení o zmenke v zákone zmenkovom a šekovom vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom

okresný súd posudzoval bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.
Okresný súd k rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnou
interpretáciou právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd je v takomto
konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca trval na
tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci

tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena.
Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť v podobe ničím nepodloženého dohadu o tom, že by
medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nebol účastníkom tohto konania, a žalovanou mal
existovaťinýzáväzkovývzťah,nežakýjepredmetomsúdnehokonania.Okresnýsúdtedavykonštruoval

tvrdenie, ohľadom ktorého žiadal, aby ho žalobca preukázal. V sporovom konaní môže súd rozhodnutie
založiť len na tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania, a nie na tvrdeniach, ktorých
pôvod súd nachádza v iných konaniach a ktoré nie sú výsledkom dokazovania. Ak by mala existovať
dôkazná povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, tak žalobca ad absurdum tvrdí,
že by existovala aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Okresný

súd zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. Súd je
nezávislýmarbitrom,ktorýrozhodnenazákladetvrdeníúčastníkovavykonanéhodokazovania.Okresný
súd ignoroval ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo
k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Žalovaný vo všeobecností nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, podľa ktorého ...„Z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne

vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“. Z ustanovenia §
17 zákona č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému
nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno
teda spočíva na žalovanej a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený
podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo

žalovanej na žalobcu. Námietka tak musí byť vznesená zo strany žalovanej a žalovaná nesie dôkazné
bremenonapreukázaniesvojichtvrdení.Niejeprípustné,abytútoúlohuainiciatívunasebaprevzalsúd.
Okresný súd tak porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vykonané bez
návrhu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však

neurobila, musia byť iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Okresný súd bez návrhu žalovanej a na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie,
ktoré by údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa pritom tejto obrany
nedovolávala a uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Okresný súd od žalobcu žiadal preukázanie
skutočností, o ktorých žalobca nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii žiadne požadované listinné

dôkazy. Okresným súdom tvrdený rozpor medzi uplatneným nárokom žalobcu a spotrebiteľským právom
zo žiadnych okresným súdom citovaných ustanovení nevyplýva. Okresný súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca
a ani žalovaná dokazovanie takýmito listinnými dôkazmi nenavrhli. Súd síce môže podľa ust. § 120O.s.p. vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci, avšak len v prípade, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade mal okresný súd rozhodnúť len z predloženej
zmenky, nakoľko z prednesov sporových strán potreba vykonávania dokazovania nevyplynula. Okresný

súd vychádzal z údajne nesporných skutočností, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
uzatvoril zmluvu o úvere a že zmenka zabezpečovala zmluvu, ktorú žalovaná uzatvorila ako spotrebiteľ.
Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Účastníci
sa k týmto okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto nie je možné, aby okresný súd dospel k záveru o ich
nespornosti. Ak na týchto údajne nesporných skutočnostiach okresný súd založil svoje rozhodnutie, je

takéto rozhodnutie nesprávne.

Krozhodnutiunemeckéhonajvyššiehosúduzroku1965žalobcauviedol,žemuobsahtohtorozhodnutia
nie je známy a takéto rozhodnutie mu nie je dostupné. Jeho závery pritom ani nie sú použiteľné,
nakoľko je takmer 50 rokov staré a v období jeho vzniku prakticky neexistovalo Európske spotrebiteľské
právo. Zrejme sa jedná o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. Takéto

rozhodnutie nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy podľa zákona č. 191/1950 Zb. Okresný
súd sa pritom nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka
a Slovenskej republiky ohľadom zmenkového práva. Záveru, ktorý by mal vyplývať z tohto nemeckého
rozhodnutia, priamo odporuje záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa
22. októbra 2008. Z rovnakých záverov vychádzal aj rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1839/2000,

podľa ktorého je zmenkový záväzok samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol dôvodom
jeho vzniku. Zmenkový záväzok je záväzkom priamym, bezpodmienečným, nesporným, abstraktným a
samostatným a je celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Súd preto nemôže od žalobcu
požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkom
odlišný právny vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Ohľadom okresným súdom uvádzanej

pripomienky Európskej komisie žalobca uviedol, že táto nie je súčasťou súdneho spisu a nie je ani
verejne dostupná. Okresný súd tak odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na argumentácii, ktorú získal
z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné. Jedná sa pritom len o jeden
z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania, pričom v tejto veci poskytli pripomienky aj
ostatní účastníci konania, medzi nimi Slovenská republika a Nemecko, ktorých vyjadrenia boli opačné.

Vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov sa okresný súd vôbec nezaoberal. Ustanovenie §
17 slovenského zákona zmenkového a šekového pritom predstavuje obsahové prebratie článku 17
ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone.

Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, v ktorom krajský

súd konštatoval, že v preskúmavanej veci sa nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne
neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu s tým, že ak dlžník neuplatnil v konaní
námietku podľa ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, neexistuje dôvod, na základe ktorého by
súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej
vystaveniu zmenky. Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že dokazovanie na preukázanie dôvodnosti

kauzálnych námietok je možné vykonať len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení
tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky sa k návrhu vyjadrí s tým, že ak odpoveď
žalovaného nie je doručená súdu v lehote 30 dní, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke, a teda
rozhodnúť vo veci samej, s tým, že podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý ustanovuje koncentračnú zásadu,
má pasivita žalovaného ten následok, že súd musí rozhodnúť len na základe dôkazov predložených

navrhovateľom, a teda dokazovanie nevykonáva. Rovnako Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 potvrdil uvedené závery žalobcu. Žalobca konštatoval, že
okresný súd zmaril konanie ako také, a to porušením Nariadenia č. 861/2007, čl. 4 a čl. 5, keď vôbec
neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu práva žalobcu na prístup k
súdu. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky súd v

celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovanou, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady

(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanej a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950

Zb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do
14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive

A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajskýsúdzistil,ževpostupeokresnéhosúdudošlokvadámatentopostupnebolvsúladescitovanými
ustanoveniami Nariadenia. Okresný súd rovnako nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku a nepostupoval pri vykonávaní dokazovania v súlade s ust. § 120 O.s.p.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle

Nariadenia vyzýval žalobcu, aby uviedol právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu
zmenky, žiadal špecifikovať žalovanú sumu s uvedením spôsobu jej výpočtu a položiek, z ktorých
pozostáva,odôvodniťpočiatokuplatneného6%ročnéhoúrokuzomeškaniaapredložiťpríslušnélistinné
dôkazy. Z návrhu podaného žalobcom je však nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne na
základe predloženej zmenky vystavenej žalovanou. Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v

zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste
a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik
zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda
o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a ani na hospodárske dôvody vzniku zmenky. S

abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším
charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že
majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať
ničinélento,žejevlastníkomzmenky.Nemádôkaznúpovinnosťpreukazovať,žemupovinnýzozmenkyskutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik
nároku na čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného
súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je

tiež záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový
záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia
zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva
záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo

zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,
ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva
uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s

príslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca
podal v čl. 8. návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Okresný súd po tom, čo žalobca v reakcii na žiadosť okresného súdu o doplnenie podkladov oznámil, že
inými listinami nedisponuje a že na uplatnenie nároku postačuje predloženie zmenky, zaslal žalovanej

tlačivo na odpoveď v zmysle čl. 5. ods. 2 a 3 Nariadenia. Žalovaná v Nariadením stanovenej lehote 30-
tich dní na nárok uplatnený žalobcom neodpovedala. V takomto prípade mal okresný súd postupovať
podľa čl. 7. ods. 3 Nariadenia a v dôsledku nedoručenia odpovede dotknutej strany (žalovanej), mal v
lehote podľa čl. 5. ods. 3 alebo 6 vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. I napriek tomu, že
žalovaná v stanovenej lehote neodpovedala a neuplatnila žiadne námietky voči nároku uplatnenému

žalobcom,okresnýsúdrozhodolopripojeníspisusp.zn.6Er/1445/2010.Keďžežalovanákuplatnenému
nároku nevzniesla žiadne relevantné skutočnosti, mal okresný súd v zmysle Nariadenia vychádzať
z uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť bez vykonávania dokazovania pripojením
exekučného spisu. Žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci vykonať žiadne dokazovanie. Ustanovenie čl.
7 ods. 3 Nariadenia pritom stanovuje koncentračnú zásadu, ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity

žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu nedoručí v Nariadením stanovenej lehote
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva
dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia,
ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov doručením odpovede žalovanej strany. Vykonávanie
dôkazov pritom upravuje čl. 9 Nariadenia s tým, že súd je povinný určiť spôsob a rozsah vykonania

dôkazov potrebných na rozhodnutie, a to podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu nie sú naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov
nad rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom
prípade jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným

majiteľom zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným
súdom nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, nakoľko žalovaná žiadne tvrdenia
na svoju obranu voči uplatnenému nároku žalobcu nevzniesla. Okresný súd napriek tomu vykonával
dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre rozhodnutie

o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na
posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,
a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne

uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,
k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,
že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri

využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,
skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve
týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných
dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založilsvoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného
súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na
posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo

spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovanej zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný majiteľ
zmenky. Okresný súd však posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo
spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom žalobcom

uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou
stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie
základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaná ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi
námietky, že k indosácii došlo na jej škodu alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musela zároveň preukázať.
Okresný súd napriek tomu, že predmetom uplatneného nároku je nárok zo zmenky, z vykonaného

dokazovania konštatoval záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovanou
a spoločnosťou pohotovosť, s.r.o. Okresný súd konštatoval, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, a to napriek tomu, že zo samotnej zmluvy zistil, že úver mal byť žalovanej poskytnutý na výkon
povolania, pričom uviedol, že nositeľom dôkazného bremena preukázania skutočnosti, že úver bol
skutočne poskytnutý na výkon povolania, je žalobca. S uvedeným posúdením dôkazného bremena sa

krajský súd nestotožnil. Okresný súd konštatoval povinnosť žalobcu preukázať skutočnosť, že úver bol
poskytnutý na výkon povolania napriek tomu, že o vykonávaní takýchto dôkazov, teda o vykonávaní
dôkazov oboznámením zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou pohotovosť, s.r.o. a žalovanou,
žalobca nemal žiadnu vedomosť. Záver vyplývajúci z listinného dôkazu tejto zmluvy o úvere, ktorého
vykonanie nikto nenavrhol, spochybnil samotný okresný súd s tým, že táto skutočnosť žalobcom, ktorý

túto okolnosť ani netvrdil, nebola preukázaná. Ak žalobca uplatnil nárok titulom zaplatenia zmenkovej
pohľadávky podľa predloženej zmenky, môže byť nositeľom dôkazného bremena len ohľadom tých
skutkových tvrdení, na základe ktorých uplatňuje nárok voči žalovanej. Ak žalobca netvrdí existenciu
zmluvy o úvere, tak nemôže byť nositeľom dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnosti, že
úver bol žalovanej poskytnutý za účelom výkonu jej zamestnania.

Okresný súd argumentuje rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a nemeckým rozsudkom, ktorý
okresný súd označil ako Z 1965, z ktorých má vyplývať záver, že je povinnosťou súdu skúmať postavenie
žalovanej strany ako spotrebiteľa bez ohľadu na skutočnosť, že sa jedná o nárok uplatnený na
základe zmenky ako abstraktného cenného papiera. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového

vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky,
ktoré sú úplne oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k ich vzniku. V zmysle
tohto ustanovenia potom dlžník nie je oprávnený namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku skutočnosti,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky, a to práve z dôvodu, že došlo
k jej indosácii. Odvolací súd je toho názoru, že výlučne žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je

oprávnenýazároveňajpovinnýtvrdiťnasvojuobranuprotiplatobnejpovinnostivšetkyskutočnosti,ktoré
považuje za významné. Žalovaná strana tak musí tvrdiť a preukázať tiež okolnosti, ktoré by spochybnili
abstraktný charakter indosamentu v zmysle ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, teda okolnosti,
ktoré by preukazovali záver, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dlžník
tak musí preukázať, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Pri posudzovaní tejto okolnosti je

možné zobrať do úvahy charakter účastníkov zmenkovo-právneho vzťahu. Je možné rozlišovať situáciu,
kedy do zmenkového vzťahu vstupuje podnikateľ, ktorý zmenky využíva aktívne pri svojej podnikateľskej
činnosti, napríklad na zabezpečenie svojich záväzkov vyplývajúcich z úverových vzťahov, a postavenie
spotrebiteľa,ktorývstupujedozmenkovo-právnehovzťahuvýlučnezdôvodupotrebyzabezpečeniajeho
záväzku voči veriteľovi, pričom nie je možné predpokladať jeho aktívnu znalosť zmenkovej úpravy. Je tak

možné zaoberať sa otázkou, či zo strany veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý bol pôvodným
majiteľom zmenky, nedošlo k zneužívaniu zmenkového práva a či tým nedošlo k neprimeranému
zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej strany. Takéto zisťovanie a posudzovanie je
však možné výlučne v prípade, ak zo strany dlžníka sú vznesené námietky proti jeho povinnosti zaplatiť
zmenku,oplatnostiazáväznostiktorejinakniesúžiadnepochybnosti.Dlžníkpretomusítakétonámietky

v konaní nielen uplatniť, ale ich aj riadne zdôvodniť a preukázať, nakoľko samotný majiteľ zmenky je
dostatočne legitimovaný už tým, že drží zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvod jej vzniku,
dôvod jej prijatia, či dôvod jej indosácie a nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo
zmenky je záväzkom samostatným, a preto nie je závislým na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobcauplatnil nárok zo zmenky, bez ďalšieho nie je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by
bolo nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Neobstojí ani odkaz na nemecký rozsudok Z 1965. Ohľadom tohto rozsudku krajský súd uvádza,
že nie je zrejmé, na základe akého právneho stavu bol daný rozsudok vydaný. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, či právna úprava, ktorú nemecký súd v danom
rozsudku aplikoval, je totožná s právnou úpravou obsiahnutou v slovenskom Zákone zmenkovom a
šekovom. Z citácie dotknutého nemeckého rozsudku okresným súdom nie je možné zistiť, aký nárok

nemecký súd posudzoval, či sa jednalo o zmenku prevedenú bežným rubopisom alebo
rubopisom uskutočneným po lehote na protest, ktorý má len účinky postúpenia pohľadávky, ani to, či
nemecký súd na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere prihliadol na námietku zmenkového dlžníka
alebo bez takejto námietky. Okrem toho treba poukázať na judikatúru súdov SR, ktorá závery tohto
nemeckého rozhodnutia prekonáva názorom, podľa ktorého ...„z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne

vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp. zn.
5Obo 3/2008). Krajský súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 21/2012,
podľa ktorého ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne
nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok
zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok

preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti,
zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.

Krajský súd je potom názoru, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia
základného vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, pretože žalovaná ako dlžník

zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla, nemôže stačiť na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a
šekového dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu
boli podané a preukázané námietky zo strany dlžníka. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov
môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal

na škodu dlžníka. Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však
musí byť ako relatívna námietka uplatnená dlžníkom a musí ním byť aj preukázaná. Okresný súd tak pri
posudzovaní uplatneného nároku žalobcu bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky
zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej
uviesť. Nebol však oprávnený skúmať podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Zákaz zneužitia

práva je síce jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava
zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť
zásadu uvedenú v ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným
záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter vzťahu spotrebiteľského.

V tejto súvislosti nemôže obstáť ani odkaz okresného súdu na pripomienku Európskej komisie k veci
vedenej na Európskom súdnom dvore pod sp. zn. C-558/13. V danom prípade sa jedná len o názor
jedného z účastníkov prejudiciálneho konania vedeného pred Európskym súdnym dvorom, pričom zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by pre súdy konajúce v obdobnej právnej veci mala byť
pripomienka komisie záväzná.

Krajský súd v súvislosti s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k § 4 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za potrebné citovať relevantné odseky tohto
ustanovenia.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu vystavenia
zmenky 19.05.2009, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovikedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Okresný súd z ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru, že podmienky pre prijatie zmenky
od spotrebiteľa stanovené týmto zákonom neboli splnené, čo odôvodnil tým, že istina poskytnutého
úveru predstavovala 200 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 211,67 Eur. Krajský súd

uvádza, že v prejednávanom prípade zmenková suma nepresiahla súčet istiny a príslušenstva vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak by aj zmenková suma vyplnená
do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu stanovenú ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., mohlo by to mať podľa názoru krajského súdu za následok len vznik práva na náhradu škody,
avšak nemohlo by to spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody o vyplnení
zmenky. Uvedený zákon totiž v ust. § 4 ods. 7 porušenie ust. § 4 ods. 6 nesankcionoval neplatnosťou

zmenky, či neplatnosťou dohody o jej vyplnení, ale vznikom zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením povinnosti podľa ods. 6 veriteľom. V dôsledku porušenia tohto obmedzenia
by tak prípadne mohol žalovanej vzniknúť výlučne nárok na náhradu škody voči pôvodnému veriteľovi,
teda voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá zmenku vystavenú v rozpore s týmto ustanovením
od žalovanej ako dlžníka prijala. pohotovosť, s.r.o. však nie je účastníkom tohto konania, a v dôsledku

porušenia tejto zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden nárok žalovanej ako dlžníkovi voči
žalobcovi, ktorý nie je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti neobstoja ani právne závery okresného súdu, podľa ktorých je
dohoda o vyplnení zmenky neplatná pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľná zmluvná

podmienka. Okresný súd takýto záver vyvodil s odkazom na ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru zakazuje splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Okresný súd argumentuje tiež tým, že dohoda o vyplnení
zmenkymábyťneprijateľnouzmluvnoupodmienkouzdôvodu,žeobchádzaprávnepredpisynaochranu
spotrebiteľa a umožňuje vystaviť zmenku, v ktorej nie je uvedená zmenková suma a dátum začiatku

jej úročenia, čo dodatočne vyplní veriteľ v rozsahu svojich peňažných nárokov voči dlžníkovi. Krajský
súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Toto ustanovenie
priamo počítalo s tým, že za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru je
možné vystaviť zabezpečovaciu zmenku, ktorá musí spĺňať zákonom v danom ustanovení určené
podmienky. Zákon pritom priamo počítal aj s tým, že zmenka bude vystavená ako blankozmenka, keď

uvádzal, že veriteľ je povinný dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
týmto ustanovením. Samotný zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví blankozmenku, ktorú dodatočne
vyplní veriteľ. V danom čase tak vystavenie takejto zmenky bolo v súlade s právnou úpravou zákona
o spotrebiteľských úveroch, a teda nie je možné konštatovať, že by sa malo jednať o postup veriteľa,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, alebo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené

vyššie, otázku porušenia zákonom stanoveného limitu, do ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu,
zákonodarca riešil nie neplatnosťou zmenky alebo dohody o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku
spotrebiteľa na náhradu škody vzniknutej spotrebiteľovi porušením tohto ustanovenia veriteľom. Krajský
súd konštatuje, že z doterajšieho stavu nebolo zistené, že by zmenka bola vystavená v rozpore so
zákonom. Žalobcom predložená zmenka má zákonom zmenkovým a šekovým požadované náležitosti.

Jedná sa o zmenku vystavenú žalovanou.

Okresný súd tiež konštatoval značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa z dôvodu požiadavky žalobcu na
zmenkovýúrokvovýške0,25%denne,ktorýmábyťpodľaokresnéhosúduvrozporesdobrýmimravmia
vspotrebiteľskýchzmluvnýchvzťahochneprípustný.Krajskýsúdkonštatuje,žeztejtočastiodôvodnenia

odvolaním napadnutého rozsudku nevyplývajú dôvody, pre ktoré okresný súd zmenkový úrok vo výške
0,25% denne považuje za rozporný s dobrými mravmi, okresný súd neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré
by takáto úroková miera mala byť v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch neprípustná. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Vo všeobecnosti platí,
že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, pričom sa súd musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť odôvodnený a dostatočne vysvetlený.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia nie je len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivýchaleboneurčitýchanezrozumiteľnýchrozhodnutí,alemábyťtiežprameňompoznaniaúvahsúduvotázke
zisťovania skutkového stavu a tiež v právnom posúdení veci. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu
chýba akákoľvek úvaha a skutkové zistenia súdu, ktoré by odôvodňovali záver o rozpore úrokovej miery

0,25% s dobrými mravmi, resp. o zhoršení postavenia spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovanou, pričom žalobca
v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie
skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobcaakonadobúdateľzmenky,ktorýniejeprávnymnástupcompôvodnéhomajiteľa,nemápovinnosť
preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou. Okresný

súd bude vychádzať z aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaná v Nariadením stanovenej
lehoteneuplatnilažiadnenámietkyvočiuplatnenémunárokužalobcusozáverom,žeakžalovanážiadne
námietkynepodala,niejeokresnýsúdbeznámietokoprávnenýexoffoskúmaťavykonávaťdokazovanie
ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom
spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude

okresný súd tento nárok posudzovať podľa Zákona zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať
z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere, že žalobcom predložená zmenka je
zmenkou,ktorámázákonomzmenkovýmašekovýmvyžadovanénáležitosti.Krajskýsúdjetohonázoru,
že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti ust. § 17 zákona zmenkového
a šekového, najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané

v konaní voči indosatárovi zmenky neuplatnili. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď je tento
spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. § 17 Zákona zmenkového
a šekového, v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia. V rámci vrátenia veci okresný súd
dôsledne vyhodnotí žalobcom uplatnený nárok na zmenkový úrok 0,25 % denne, t.zn. že sa vyjadrí i k
zmenkovému úroku 0,25 % denne, dojednanému v zmysle čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., jeho

výšku posúdi s vyhodnotením doby ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy v súlade s obsahom
ust. § 48 a § 49 čl. I zákona č. 191/1950 Zb.. Okresný súd svoje rozhodnutie v tejto časti uplatneného
zmenkového nároku odôvodní náležitosťami vyžadovanými ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ v
rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu
veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.