Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212519
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713212519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
obchodno-právnej veci navrhovateľa Proficonsult, spol. s r.o. so sídlom Dobšinského 28, 953 01 Zlaté
Moravce, IČO: 36 738 522, právne zast. Mgr. Martin Babčaník, advokát so sídlom Prievozská 2/A, 821
09 Bratislava proti odporcovi ŠKORPION, spol. s r.o. so sídlom Zvolenská 276/2, 962 62 Sása, IČO: 31
581 170, právne zast JUDr. Daniela Komorová, advokátka so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská
Bystrica o zaplatenie 7.956 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen
č. k. 7Cb/30/2013-224 zo dňa 29. apríla 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/30/2013-224 zo dňa 29. apríla 2015
p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 294,88 Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.956 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 36,5% ročne od 24.03.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
prvostupňového konania vo výške 3.310,92 Eur.

V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ žiadal odporcu zaplatiť žalovanú pohľadávku ako nárok, ktorý
vznikol na základe zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 24. 08. 2008. Odporca žiadal
návrh zamietnuť a vzniesol námietku premlčania.

Okresný súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o
poskytovaní poradenských služieb zo dňa 24.08.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie poradenských

služieb pri získaní finančnej podpory poskytovanej za podmienok stanovených príslušnou schémou
štátnej pomoci. Odporca sa zaviazal za poskytnuté poradenské služby zaplatiť žalobcovi odplatu
dohodnutú v časti „C“ zmluvy, ktorá pozostávala z fixnej časti a z províznej časti. Obsah zmluvy odporca
nenamietal. Na poslednom pojednávaní však namietol, že ustanovenie zmluvy o výške odplaty je
neurčité, a teda neplatné a namietol aj premlčanie pohľadávky. V konaní súd nemal preukázané, že by
medzi účastníkmi konania bol rozsah poskytnutých služieb, alebo spôsob ich výplaty sporný.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že nárok na vznik províznej časti odmeny bol podľa zmluvy
viazaný na prijatie a schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou, teda orgánom, ktorý mal byť druhou
zmluvou stranou grantovej zmluvy s klientom. Týmto orgánom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky, preto až schválenie grantu ministerstvom, t.j. uzavretie grantovej zmluvy s klientom založilonárok na províznu odmenu. Keďže grantovú zmluvu uzavrel navrhovateľ s Ministerstvom hospodárstva
SR dňa 01.08.2009 a nárok si na súde uplatnil dňa 26.07.2013, uplatnil si ho v behu štvorročnej
premlčacej lehoty. Okrem toho v konaní bolo preukázané, že prvú časť provízie odporca zaplatil. Podľa

názoru súdu tým došlo k uznaniu záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ),
nakoľko zaplatením časti záväzku došlo k uznaniu aj zvyšku záväzku. Keďže sa odporca dostal do
omeškania so zaplatením pohľadávky, okresný súd ho podľa § 365 ods. 2 a § 369 ods. 1 ObZ zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania. Podľa bodu 10.10. Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,1

% dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak neuhradí záväzok v lehote splatnosti, preto súd zaviazal
odporcu zaplatiť 36,5 % ročný úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, t.j. od 24.03.2013 do
zaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný priznal
náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 477 Eur a trov právneho

zastúpenia vo výške 2.833,92 Eur.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý
uviedol, že prvostupňový súd sa v konaní aj v napadnutom rozhodnutí len okrajovo zaoberal otázkou
platnosti zmluvy o poskytovaní poradenských služieb, uzavretou medzi navrhovateľom ako poradcom

a odporcom ako klientom dňa 28.04.2008, pričom posúdenie platnosti tejto zmluvy je dôležitou otázkou
majúcou zásadný právny význam pre nárok uplatnený žalobou. V časti „C“ zmluvného formulára pod
označením Provízny systém bola dohodnutá výška fixných platieb, ktorá medzi účastníkmi nie je sporná
a aj výška províznej časti odmeny poradcu, ktorá sporná je. Výška províznej časti odmeny poradcu
bola stanovená takto - poznámky: 10% po prijatí schválení grantu Kontraktačnou agentúrou. Z takto

dohodnutej odmeny nie je vôbec zrejmé, z akého výpočtového základu sa 10% - ná provízia určí. S
ohľadom na to je zmluva o poskytovaní poradenských služieb v časti zmluvného formulára „C“ výška
províznej časti odmeny poradcu absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (OZ). Právny úkon musí byť urobený vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. V
posudzovanom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadnuť ex offo, aj bez

námietky premlčania vznesenej odporcom.

Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú prvostupňový súd
vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože dospel k záveru, že až uzavretie grantovej zmluvy zakladá nárok na
províznu odmenu. Tento záver súdu nekorešponduje s uzavretou zmluvou o poskytnutí poradenských

služieb, podľa ktorej vzniká nárok na províziu 10% po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou agentúrou.
KschváleniugrantuKontraktačnouagentúrouakuzavretiugrantovejzmluvynedošlovtenistýdeň,alev
dvoch rôznych časových obdobiach. K schváleniu grantu došlo 23.10.2008 a lehotu na uplatnenie práva
treba počítať od tohto termínu, resp. od dátumu, kedy bolo oznámenie o schválení žiadosti doručené
odporcovi,čomohlonastaťpárdnípovydanítohtooznámenia.Lehotanauplatnenieprávanavrhovateľa

na zaplatenie provízie preto začala plynúť ešte v roku 2008, takže nárok uplatnený navrhovateľom
žaloboupodanoudňa26.07.2013jepremlčaný,pretožeboluplatnenýpouplynutíštvorročnejpremlčacej
lehoty. Na základe uvedeného prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil
skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto odporca

navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne,
prípadne aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca namietol, že z dohody o odmene vo formulári „C“ nie je vôbec zrejmé, z akého výpočtového
základu sa 10% provízia určí. Provízia požadovaná navrhovateľom je po sčítaní faktúr 13.268,78 Eur.

Ak táto hodnota predstavuje 10% základu, potom by základ musel byť 132.687,80 Eur. Takáto suma
sa ako základ pre určenie províznej časti odmeny nikde v zmluvách neuvádza. Žalovaná čiastka tak
nekorešponduje vo svojej výške s hodnotou 10% so základmi, ktoré prichádzajú do úvahy na výpočet
výšky provízie.

Odporcapoprelzáverokresnéhosúdu,žebyzaplatenímprvejfaktúryzodňa14.09.2009došlokuznaniu
dlhu, pretože toto ustanovenie Obchodného zákonníka nemožno na posudzovaný prípad aplikovať,
keďže vyúčtovanie províznej odmeny bolo realizované dvomi samostatnými faktúrami. Ak by odporca
čiastočne plnil na druhú faktúru zo dňa 18.02.2013, bolo by možné aplikovať ust. § 407 ods. 3 ObZ.Na spornú faktúru uplatnenú v konaní odporca nikdy nič neplnil, preto ani nedošlo k jej čiastočnému
uznaniu. To, že odporca uhradil prvú faktúru zo dňa 14.09.2009 ešte nezakladá domnienku o uznaní
dlhu týkajúceho sa žalovaného nároku.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že zmluva o poskytovaní poradenských služieb
je obchodnoprávnym kontraktom, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto je
potrebné pri výklade vôle aplikovať ustanovenia § 266 ObZ a Všeobecné obchodné podmienky (VOP),
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytovaní poradenských služieb, čo odporca vo svojej

právnej argumentácii opomína. Z bodu 6.3.13 VOP nepochybne vyplýva, že základom pre výpočet
províznej časti odmeny navrhovateľa je výška grantu uvedená v uzavretej grantovej zmluve, resp. v
návrhu grantovej zmluvy, ak klient grantovú zmluvu odmietne uzavrieť. Rovnako z bodu 6.3.18 VOP
vyplýva, že nárok na odmenu, ako aj základ pre výpočet odmeny sa odvíjal od uzavretej grantovej
zmluvy, a to aj v prípade, že zmluvnou stranou grantovej zmluvy nebol klient, ale ním určený beneficient
alebo tretia osoba za predpokladu, že grant vychádzal z projektu a žiadosti. Uvedené ustanovenia

VOP jednoznačne potvrdzujú, že základom pre výpočet províznej odmeny bola výška grantu uvedená
v grantovej zmluve.

Pokiaľ odporca poukázal v odvolaní na skutočnosť, že navrhovateľom fakturovaná provízna časť
odmeny nekorešponduje s výškou príspevku požadovanou v žiadosti o nenávratný finančný príspevok,

ani s výškou zazmluvneného nenávratného finančného príspevku, samotná skutočnosť, že navrhovateľ
fakturoval províznu odmenu celkovo v sume nižšej, než na akú mal podľa zmluvy nárok, nie je a nemôže
byť dôvodom pre spochybňovanie určitosti zmluvného ustanovenia o províznej časti odmeny. Je pravda,
že navrhovateľ fakturoval províznu odmenu v nižšej sume než na akú mal nárok a že ju fakturoval dvoma
faktúrami s určitým časovým odstupom, no navrhovateľ sa tým len snažil vyhovieť odporcovi, ktorý tvrdil,

že nemá prostriedky na úhradu celej províznej odmeny naraz a taktiež žiadal navrhovateľa o dodatočnú
zľavu z províznej časti odmeny a rozloženie fakturácie na dve časti. Po vystavení a úhrade faktúry na
prvú časť províznej odmeny odporca úhradu zvyšnej časti províznej odmeny zámerne odďaľoval, na
základe čoho potom navrhovateľ v záujme ochrany svojich práv musel pristúpiť k jej uplatneniu v tomto
konaní.

Pokiaľ odporca spochybnil určenie okamihu vzniku nároku na zaplatenie províznej časti odmeny,
okresný súd správne stotožnil okamih vzniku nároku navrhovateľa na províznu časť odmeny s uzavretím
grantovej zmluvy medzi Ministerstvom hospodárstva SR a odporcom. V zmysle bodu 2.2. VOP sa
pod pojmom „Grant“ rozumie finančná podpora poskytovaná za podmienok stanovených príslušnou

schémou štátnej pomoci za predpokladu, že klient splní podmienky pre udelenie grantu, definované
príslušnou schémou štátnej pomoci a Kontraktačná agentúra s ním uzavrie grantovú zmluvu. V zmysle
bodu 2.5 VOP sa pod pojmom Kontraktačná agentúra rozumie orgán, ktorý bude za predpokladu výberu
klienta príslušnou hodnotiacou komisiou vo výberovom konaní o udelenie grantu druhou zmluvnou
stranou grantovej zmluvy s klientom, teda orgán ktorý udeľuje grant. S poukazom na tieto ustanovenia

prvostupňový súd správne vyhodnotil, že výberová komisia nie je v zmysle zmluvy Kontraktačnou
agentúrou, a teda schválenie žiadosti odporcu o nenávratný finančný príspevok výberovou komisiou
nenapĺňa zmluvnú podmienku vzniku nároku navrhovateľa na províznu časť odmeny, ktorá odkazuje
na schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou. Nárok navrhovateľa na províznu časť odmeny mohol
vzniknúť najskôr uzavretím (schválením) grantovej zmluvy (grantu) medzi odporcom a Ministerstvom

hospodárstva SR (Kontraktačnou agentúrou). V bode 6.3.13 VOP je uvedené, že základom pre výpočet
províznej odmeny je výška grantu uvedená v uzavretej grantovej zmluve, resp. v návrhu grantovej
zmluvy ak klient grantovú zmluvu odmietne uzavrieť. Odporca nerozlišuje pojmy „schválenie žiadosti
o nenávratný finančný príspevok výberovou komisiou“, ktoré samo o sebe ešte nezakladá právny
nárok na poskytnutie nenávratného finančného príspevku a pojmu „schválenie grantu Kontraktačnou

agentúrou“, predstavujúcim uzavretie grantovej zmluvy s Kontraktačnou agentúrou, s ktorým je už
spojený právne vymáhateľný nárok odporcu na poskytnutie nenávratného finančného príspevku, a tým
aj nárok navrhovateľa na províznu časť odmeny. K uzavretiu grantovej zmluvy medzi odporcom a
Ministerstvom hospodárstva SR došlo dňa 01.08.2009, preto až týmto dňom vznikol navrhovateľovi
nárok na províznu časť odmeny. Ak navrhovateľ podal žalobný návrh na súde dňa 26.07.2013, uplatnil

si návrh včas, a to pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.

Pokiaľ odporca spochybnil záver prvostupňového súdu, že uhradenie prvej časti províznej odmeny
má účinky uznania dlhu v zmysle § 407 ods. 3 ObZ, navrhovateľ upozornil, že právnym záväzkom zktorého uplatňuje svoj nárok voči odporcovi je zmluvný záväzok zaplatiť províznu časť odmeny a nie
konkrétna faktúra, ktorá je len formou účtovného dokladu. Z pohľadu aplikácie § 407 ods. 3 ObZ je
právnevýznamnévýlučneto,čidošlokčiastočnémuplneniuzmluvnéhozáväzkunazaplatenieprovíznej

časti odmeny, a nie konkrétnej faktúry ako účtovného dokladu. V prejednávanej veci je nepochybné, že
odporca uhradil navrhovateľovi prvú časť peňažného záväzku titulom províznej časti odmeny, pričom
toto čiastočné plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu a zakladá vyvrátiteľnú domnienku o tom, že
záväzok odporcu v dobe uznania trval. S uznaním záväzku je zároveň spojené plynutie novej štvorročnej
premlčacej doby v zmysle § 407 ods. 1 ObZ. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľovi priznal trovy
odvolacieho konania.

Odporca doručil odvolaciemu súdu stanovisko k vyjadreniu k odvolaniu, v ktorom uviedol, že otázka
absolútnej neplatnosti právnych úkonov sa vždy posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
čomu zodpovedá znenie ust. § 1 ods. 2 Obch. zákonníka. Namietol, že ust. bodu 6.3.13 VOP upravuje

situáciu, ak klient neuzatvorí grantovú zmluvu, nerieši však situáciu, keď ju klient uzatvorí. Všeobecné
obchodné podmienky tak neurčujú spôsob stanovenia výšky províznej časti odmeny a neupravujú, kedy
vzniká nárok na zaplatenie províznej časti odmeny navrhovateľovi. Moment vzniku nároku na odmenu je
upravený len v zmluvnom formulári časť „C“ tak, že je to 10% po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou
agentúrou.Sútuuvedenédvačasovémomenty,prijatiegrantuaschváleniegrantu,ktoréniesúidentické

a aj z tohto aspektu je dohoda o províznej časti odmeny neplatná pre neurčitosť.

Odporca ďalej zotrval na stanovisku, že navrhovateľ nepreukázal, z akého základu by sa mala odmena
určiť, ak by bola zmluva o poskytovaní poradenských služieb platná v časti dohody o províznej
odmene. Doplnil, že nie je dôvod, aby vznik nároku na províznu odmenu a jej výška boli naviazané

na uzavretie grantovej zmluvy, lebo predmetom Zmluvy o poskytovaní nenávratnej finančnej pomoci
(NFP) nie je prijatie a ani schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou. Predmetom grantovej zmluvy
je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom a poskytovateľom konkrétneho
už schváleného nenávratného finančného príspevku - grantu zo strany poskytovateľa prijímateľovi na
realizáciuaktivít,ktorýjepredmetomschválenejžiadostiNFP,t.j.užschválenéhograntu.Bezschválenia

výšky grantu a jeho akceptácie prijímateľom nie je možné uzavrieť grantovú zmluvu. Z uvedeného
vyplýva, že grant musí byť schválený pred uzavretím grantovej zmluvy, pričom grant bol schválený
04.09.2008, preto vtedy začala plynúť štvorročná premlčacia lehota.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že v prejednávanej veci je nepochybné, že mu odporca

uhradil prvú časť peňažného záväzku titulom províznej časti odmeny a že toto čiastočné plnenie má
účinky uznania zvyšku záväzku, ktoré zakladá vyvrátiteľnú domnienku o tom, že záväzok odporcu v
dobe uznania trval, odporca uviedol, že prvá faktúra, ktorú mu doručil navrhovateľ 14.09.2009 má
označenie záverečná faktúra a keďže odporcovi nebola známa výška dlhu a nebolo dohodnuté, že
provízna odmena sa má platiť na dve časti, z označenia záverečná faktúra sa domnieval, že ďalšiu

fakturáciu už navrhovateľ nebude uplatňovať. Podľa § 407 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní
čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Musí tak existovať úsudok o uznaní zvyšku záväzku, pretože samotné
uhradenie faktúry, ktorou bola vyúčtovaná časť záväzku, nestačí. Okrem toho podmienkou uznania
záväzku je, že musí ísť o záväzok určitý, t. j. záväzok musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takej

identifikácie zákon neurčuje, preto ju možno vykonať akýmkoľvek jednoznačným spôsobom, čo sa ale
v posudzovanom prípade nestalo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) bez nariadenia pojednávania podľa

ustanovenia § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.
2 a § 156 ods. 1 OSP, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 28.04.2008 Zmluvu
o poskytovaní poradenských služieb, ktorej predmetom bola analýza, príprava projektu, spracovanie

dokumentácie a tender ku grantovej schéme Prioritná os 2 - energetika, opatrenie 2.1 - zvyšovanie
energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológii v
energetike.V zmluvnom formulári časť „C“ si strany dohodli provízny systém pozostávajúci z fixných platieb a
províznej časti odmeny. Fixná platba jedna - vo výške 50.000,- Sk bola zálohová platba pri podpise
zmluvy bez DPH, fixná platba dva - vo výške 50.000,- Sk bola platba po administratívnom schválení

Kontraktačnou agentúrou bez DPH.
V časti Výška províznej časti odmeny poradcu je uvedené „dohodnutá výška províznej časti odmeny
číslom - 10%“, „dohodnutá výška províznej časti odmeny slovom - bez DPH desať percent“, „poznámky:
10% po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou agentúrou“. Strany si tiež dohodli, že fixné platby sa do
províznej odmeny poradcu nezapočítavajú.

Podľa bodu 2.2. Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) je Grant vymedzený ako finančná
podpora poskytovaná za podmienok stanovených príslušnou schémou štátnej pomoci za predpokladu,
že klient splní podmienky pre udelenie grantu, definované príslušnou schémou štátnej pomoci a
Kontraktačnáagentúrasnímuzavriegrantovúzmluvu.Grantovázmluvabolavbode2.4vymedzenáako
zmluva medzi Kontraktačnou agentúrou a klientom, na základe ktorej za podmienok príslušnej schémy
štátnej pomoci klientovi bude vyplatený grant, a to za predpokladu, že príslušná hodnotiaca komisia

vyhodnotí žiadosť tak, že budú splnené všetky podmienky príslušnej schémy štátnej pomoci na udelenie
grantu. Kontraktačná agentúra bola v bode 2.5 vymedzená ako orgán, ktorý bude za predpokladu výberu
klienta príslušnou hodnotiacou komisiou vo výberovom konaní o udelenie grantu druhou zmluvnou
stranou grantovej zmluvy s klientom, teda orgán ktorý udeľuje grant. V bode 6.3.5. sa strany dohodli, že
pri určení odmeny prostredníctvom provízneho systému sa klient zaväzuje zaplatiť poradcovi na základe

uzavretej zmluvy odmenu vo výške a za podmienok špecifikovaných v zmluve. Ak dôjde k zvýšeniu
grantu dodatkom ku grantovej zmluve alebo iným spôsobom, bude sa odmena počítať zo zvýšeného
základu.
OdporcapredložilMinisterstvuhospodárstvaSRžiadosťonenávratnýfinančnýpríspevokvpožadovanej
výške 4.155.572,54 Eur. Slovenská inovačná a energetická agentúra zaslala odporcovi oznámenie o

schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo výške 4.155.572,54 Eur zo dňa 23.10.2008. V
oznámení bol odporca informovaný, že k podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratnej finančnej pomoci
môže dôjsť až po predložení priloženého akceptačného listu vrátane dokumentov, identifikovaných v
akceptačnom liste, konštatovaní Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry o bezvadnosti vykonanej
obchodnej verejnej súťaže v zmysle Obchodného zákonníka a podmienok stanovených vo výzve na

predkladaniežiadostiapopriloženízmluvyoposkytnutomúvere,resp.dokladezbankyovýškezostatku
finančných prostriedkov na účte, potvrdzujúcom disponovanie dostatočnými finančnými prostriedkami
na zrealizovanie projektu, minimálne vo výške spolufinancovania oprávnených výdavkov projektu a
celkových neoprávnených výdavkov projektu.
Dňa 01.08.2009 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi

poskytovateľom Ministerstvo hospodárstva SR a odporcom ako prijímateľom, v zmysle ktorej sa
poskytovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi nenávratný finančný príspevok vo výške 135.075,63 Eur.
Podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), účastníci môžu uzavrieť
aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet
svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 387 ods. 1 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho
však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku

dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Zmluva o poskytovaní poradenských služieb je podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka tzv.
nepomenovaným zmluvný typom. Zmluvné strany si preto práva a povinnosti musia podrobne upraviť
v uzavretej zmluve, keďže podľa Obchodného zákonníka sa pri nepomenovaných zmluvách riadia iba
niektoré všeobecné inštitúty, ako sú premlčanie, následky nesplnenia zmluvy, vznik a zánik záväzku a

pod.
Vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy vychádzal odvolací súd pri posudzovaní uplatneného nároku z
vymedzenia pojmov upravených vo Všeobecných zmluvných podmienkach, ako aj zo znenia zmluvných
formulárov, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi stranami a dospel k záveru, že námietka odporcu,
že Zmluva o poskytovaní poradenských služieb je v časti zmluvného formulára „C“ absolútne neplatným

právnym úkonom v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je dôvodná. Odhliadnuc od
skutočnosti, že pred začatím sporu nebol obsah zmluvy medzi stranami sporný a aj na základe časti
zmluvného formulára „C“ odporca už navrhovateľovi plnil fixnú platbu 1, fixnú platbu 2 a prvú časť
províznej odmeny, samotné znenie dohody je dostatočne určité a jasné na to, aby bolo zrejmé, zakej výšky sa vypočíta provízna odmena poradcu na základe uzavretej zmluvy. Pojem Grant, rovnako
ako pojem Kontraktačná agentúra sú vymedzené vo všeobecných zmluvných podmienkach v bode
2.2 a 2.5. Grant je finančná podpora poskytovaná za podmienok stanovených príslušnou schémou

štátnej pomoci za predpokladu, že klient splní podmienky pre udelenie grantu, definované príslušnou
schémou štátnej pomoci a Kontraktačná agentúra s ním uzavrie grantovú zmluvu. Pod pojmom Grant
preto treba rozumieť výšku finančných prostriedkov, ktoré na základe zmluvy uzavretej medzi odporcom
a Kontraktačnou agentúrou budú odporcovi poskytnuté vo forme štátnej pomoci. Je pochopiteľné,
že strany si vo všeobecných zmluvných podmienkach ani vo formulárových častiach nemohli vopred

dohodnúť konkrétnu výšku grantu, z ktorej sa mala vypočítať provízna odmena, pretože o tejto výške
rozhodovala Kontraktačná agentúra a jej rozhodnutie nemohlo byť vopred známe. Finálna výška Grantu
bola v grantovej zmluve určená vo výške 135.075,63 Eur. Preto pokiaľ v poznámke zmluvného formulára
časť „C“ je pri výške províznej časti odmeny poradcu uvedené, že je to 10% po prijatí - schválení grantu
Kontraktačnou agentúrou, vzhľadom na definíciu grantu v bode 2.2 ide o ustanovenie, v ktorom sa strany
dohodli, že to bude 10% z hodnoty grantu po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou agentúrou, a ten

je 135.075,64 Eur, z čoho vyplýva, že navrhovateľovi ako poradcovi vznikol nárok na províznu odmenu
vo výške 13.507,56 Eur.
Samotná skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi výšku províznej odmeny iba v hodnote
13.268,78 Eur nemôže spochybniť zmluvné dojednanie strán, podľa ktorého navrhovateľovi vznikol
nárok na 10 % z grantu schváleného Kontraktačnou agentúrou. Je právom navrhovateľa uplatniť si

nižší nárok, než aký mu vyplýva zo zmluvy a navrhovateľ nie je povinný uvádzať dôvody tohto konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvod, pre ktorý je provízia uplatnená v nižšej hodnote
súvisí s komunikáciou navrhovateľa a odporcu, kedy odporca žiadal o dodatočnú zľavu z províznej časti
odmeny, čomu navrhovateľ vyhovel. Bez ohľadu na jeho motiváciu, v zmysle zmluvy mu vznikol nárok
na províznu odmenu vo výške 13.507,56 Eur, preto pokiaľ si voči odporcovi uplatnil sumu 13.268,78

Eur, odporca je povinný ju zaplatiť.
Odporca v odvolaní zotrval na stanovisku, že nárok navrhovateľa na zaplatenie províznej odmeny je
premlčaný z dôvodu, že v Zmluve o poskytovaní poradenských služieb bol vznik nároku na províznu
odmenu viazaný na prijatie - schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou a k tomu podľa odporcu
došlo dňa 23.10.2008, preto treba lehotu na uplatnenie práva počítať od tohto termínu. Odvolací súd

zistil, že rozhodnutie o udelení nenávratného finančného príspevku nie je jednorazovým konaním, ale
prebieha v dvoch samostatných fázach. V prvej fáze doručí žiadateľ o nenávratný finančný príspevok
ku konkrétnej výzve poskytovateľa pomoci žiadosť, ktorá je v prvom kole posudzovaná príslušnou
hodnotiacou komisiou. Rozhodnutie hodnotiacej komisie pritom nie je rozhodnutím o udelení grantu,
ani z neho záväzne nevyplýva výška nenávratného finančného príspevku, ktorý žiadateľ obdrží, pretože

hodnotiaca komisia určí v oznámení o výške príspevku len to, aké povinnosti musí žiadateľ splniť, aby
mu bol grant poskytnutý. V závislosti od toho, či ich uchádzač o grant splní, rozhodne Kontraktačná
agentúra o tom, či s ním uzavrie Zmluvu o poskytnutí NFP a v akej konkrétnej výške. Z oznámenia o
schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok je zrejmé, že táto bola schválená v celkovej výške
4.155.572,54,-Sk,čozodpovedá137.939,73Eur.Vtakejtovýškevšakodporcovigrantposkytnutýnebol,

keďže Kontraktačná agentúra schválila grant len vo výške 135.075,64 Eur, čo je o 2.864,09 Eur menej.
Špecifiká procesu schvaľovania grantu pritom boli premietnuté aj do Všeobecných zmluvných
podmienok k zmluve, ktorú uzavrel navrhovateľ a odporca. Ako už bolo vyššie uvedené, grant ako určitá
finančná podpora bola vymedzená v zmluve ako suma stanovená príslušnou schémou štátnej pomoci
za predpokladu, že klient splní podmienky pre udelenie grantu a zároveň, že Kontraktačná agentúra

s ním uzavrie grantovú zmluvu. Samotný pojem „Grant“ je vo svojom vymedzení naviazaný až na
moment, kedy „Kontraktačná agentúra“ uzavrie so žiadateľom zmluvu, a nie na moment, kedy príslušná
hodnotiaca komisia schváli žiadosť, na základe čoho môže neskôr kontraktačná agentúra uzavrieť so
žiadateľom zmluvu. Schválenie žiadosti o udelenie nenávratnej finančnej pomoci nie je udelením grantu,
a preto by ním nárok na províziu navrhovateľovi vzniknúť nemohol. Zároveň vo formulári „C“ si strany

jasne dohodli, že provízia sa určuje z grantu prijatého Kontraktačnou agentúrou. Oznámenie o schválení
grantu zo dňa 04.09.2008, na ktoré odporca odkazuje ako na „schválenie grantu“, nebolo rozhodnutím
Kontraktačnej agentúry, preto nemohlo spĺňať ani vymedzenie pojmu „prijatie - schválenie grantu“, ani
podmienku že k tomuto prijatiu má prísť „Kontraktačnou agentúrou“. Vzhľadom na uvedené okresný
súd rozhodol správne, ak zistil, že nárok na vyplatenie províznej časti odmeny navrhovateľa nebol

premlčaný, pretože grantovú zmluvu uzavrel odporca s Kontraktačnou agentúrou, ktorou je Ministerstvo
hospodárstva SR dňa 01.08.2009 a navrhovateľ si nárok na súde uplatnil 26.07.2013, t.j. počas
štvorročnej premlčacej doby.Nad rámec toho odvolací súd upozorňuje, že obrana odporcu, podľa ktorej je na jednej strane dohoda
o určení výšky províznej odmeny absolútne neurčitým právnym úkonom a zároveň je podľa nej nárok
na zaplatenie províznej odmeny premlčaný, je vnútorne rozporná. Pokiaľ odporca tvrdí, že nárok na

zaplatenie províznej odmeny je premlčaný, implicitne tak uznáva, že tento nárok musel vzniknúť, inak
by nemohlo prísť k jeho premlčaniu. O takomto stanovisku odporcu svedčí aj skutočnosť, že prvú časť
odmeny dojednanej podľa uvedeného ustanovenia zmluvy riadne a včas zaplatil. Preto sa jeho tvrdenie,
že dohoda o určení províznej odmeny nie je dostatočne určitým právnym úkonom, javí ako účelové.
Okresný súd tiež správne posúdil skutočnosť, že odporca už na nárok na zaplatenie províznej časti

odmeny navrhovateľa sčasti uspokojil dňa 17.09.2009, kedy uhradil navrhovateľovi sumu 7.900,15 Eur,
ktorá zodpovedala prvej časti uplatnenej províznej odmeny vo výške 6.638,78 Eur a DPH. Vo faktúre
č. #41-90030 vystavenej dňa 14.09.2009 s dátumom splatnosti 21.09.2009, ktorú odporca uhradil dňa
17.09.2009 je výslovne uvedené, že je to Záverečná faktúra a text „na základe zmluvy o poskytovaní
poradenských služieb Vám fakturujeme prvú časť provízie pre projekt energetika“. Odporca v doplnení
odvolania uviedol, že prvá faktúra, ktorá mu bola doručená, mala označenia záverečná faktúra a zároveň

nebolodojednané,žeprovíznaodmenasamáplatiťnadvečasti,pretosadomnieval,žeďalšiufakturáciu
už žalobca u neho nebude uplatňovať. K tejto námietke nie je možné prihliadnuť vzhľadom na text
uvedený vo faktúre, z ktorého jasne vyplýva, že ide o prvú časť provízie.
Vystavenie faktúry ako daňového dokladu samo o sebe nezakladá nárok na poskytnutie plnenia.
Nárok na zaplatenie províznej časti odmeny vznikol navrhovateľovi na základe zmluvy o poskytovaní

poradenských služieb. Samotná skutočnosť, že tento nárok bol uplatnený dvoma samostatnými
faktúrami nevyvoláva následok, že jeden nárok je rozdelený na dva samostatné nároky. Preto pokiaľ
odporca už na uplatnený nárok prvú časť sumy zaplatil, pričom plnenie poskytnuté navrhovateľom
na základe uzavretej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb nenamietal, nepredložil žiadnu
reklamáciuvzhľadomnaplnenieposkytnuténavrhovateľom,jeztakéhotočiastočnéhouhradenianároku

možné vyvodiť, že tým právny základ nároku uznal čo do základu a výšky nároku. Výška províznej
odmeny vyplývala zo zmluvy, podľa ktorej mal navrhovateľ nárok na zaplatenie 10% z výšky grantu, čo
predstavovalo 13.507,56 Eur, takže pokiaľ poskytol navrhovateľovi plnenie vo výške 6.638,78 Eur bez
DPH, čo predstavuje 7.900,15 Eur s DPH, musel si byť vedomý skutočnosti, že nárok navrhovateľa nie
je uspokojený v celej výške. Uznaním záväzku zároveň začala v zmysle § 407 ods. 1 ObZ plynúť nová

4- ročná premlčacia doba.
Okresný súd sa tak správne vysporiadal so všetkými námietkami odporcu, ktoré vzniesol v priebehu
prvostupňového konania, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ktoré je vecne správne
podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP a §

142 ods. 1 OSP. Keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, okresný súd mu
v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a
§ 18 ods. 3 priznal trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie sa k odvolaniu, pričom pri hodnote sporu
7.956 Eur je základná sadzba za jeden úkon právnej služby 237,34 Eur a nárok na náhradu paušálnych

nákladov za rok 2015 je 8,39 Eur. DPH vo výške 20% z celkovej sumy 245,73 eur je 49,15 Eur, takže
navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 294,88
Eur, ktoré je odporca podľa § 149 ods. 1 OSP povinný uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.