Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7Cb/30/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212519
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713212519.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu
Proficonsult, spol. s.r.o. so sídlom Dobšinského 28, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 738 522, zastúpeného
Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému
ŠKORPION, spol. s.r.o. so sídlom zvolenská 276/2, 962 62 Sása, IČO: 31 581 170, zastúpeného JUDr.
Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP č. 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie
7.956,- € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.956,- € s 36,5 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 24. 03. 2013 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 3.310,92
€, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú pohľadávku ako
nárok, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 24. 08. 2008.

Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a dňa 21. 10. 2013 pod číslom
konania 11Rob/372013 - 24 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti
platobnému rozkazu podal odpor žalovaný dňa 15. 11. 2013, v ktorom namietal, že žalobca nepreukázal
poskytnutie poradenských služieb a dátum ukončenia projektu bol dohodnutý dňa 13. 06. 2008, pričom
k podpisu zmluvy došlo aj 01. 08. 2009.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 24. 08. 2008 súd zistil, že bola uzavretá medzi
žalobcom ako poradcom a žalovaným ako klientom, išlo o zmluvu o poskytovaní poradenských služieb,
predmetom ktorej bolo poskytnutie poradenských služieb pri získaní finančnej podpory poskytovanej
za podmienok stanovených príslušnou schémou štátnej pomoci. Rozsah poradenských služieb bol
zmluvnými stranami dohodnutý v časti b) a podrobne špecifikovaný v časti špecifikácie zmluvy. Žalovaný
sa v časti c) zmluvy zaviazal za poskytnuté poradenské služby zaplatiť žalobcovi odplatu, ktorá
pozostávala z fixnej časti a a z províznej časti.

Faktúrou číslo XX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyfakturoval žalobca žalovanému províznu časť
dohodnutej odplaty vo výške 7.900,15 € a faktúrou číslo XX-XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX vo výške
7.956,- € vyfakturoval fixnú časť odmeny.

Predžalobnou výzvou zo dňa 26. 03. 2013 oznámil žalobca žalovanému, že je v omeškaní s platením
záväzku vo výške 6.630,- € + 20 % DPH a žiadal ho o okamžitú úhradu najneskôr do 7 pracovných dní
od doručenia listu. Upozornil ho, že v prípade, ak pohľadávka nebude uhradená dobrovoľne, pristúpi
klient k vymáhaniu pohľadávky, čím dôjde k zvýšeniu peňažného záväzku o úroky z omeškania.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný riadne a včas zaplatil žalobcovi len faktúru číslo XX-
XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX vo výške 7.900,15 €, ktorá suma bola pripísaná na jeho účet žalobcu dňa
17. 09. 2013. Províznu časť dohodnutej odmeny vyfakturovanej faktúrou číslo XX-XXXXXX zo dňa XX.
XX. XXXX žalovaný neuhradil a to ani na základe dodatočnej výzvy, ktorú mu zaslal. Pokiaľ zástupca
žalovaného vzniesol v priebehu konania námietku premlčania. Trval na tom, že len schválením grantovej
zmluvy Ministerstvom hospodárstva zakladalo nárok na vznik províznej časti odmeny. Schválenie grantu
prebehlo uzavretím grantovej zmluvy s klientom. Keďže ide o obchodno-právny kontrakt, vôľu zmluvnej
strany je potrebné vykladať podľa § 266 Obchodného zákonníka a poukázal na bod 6.3.13., z ktorého
vyplýva, že základom pre výpočet províznej časti odmeny žalobcu je výška grantu uvedená v uzavretej
grantovej zmluve, resp. v návrhu grantovej zmluvy, ak klient grantovú zmluvu odmietne uzavrieť. To
znamená, že obchodné podmienky mysleli aj na takú situáciu, keď by klient grantovú zmluvu odmietol
uzavrieť, alebo z iných dôvodov by ju neuzavrel. V takom prípade základom pre výpočet odmeny by bola
výška grantu uvedená v návrhu tejto grantovej zmluvy. Poukázal na ďalšie ustanovenia všeobecných
obchodných podmienok, z ktorých vyplýva, že nárok na odmenu, ako aj základ pre výpočet odmeny
sa odvíjal od uzavretej grantovej zmluvy aj v prípade, že druhou zmluvnou stranou teda nebol klient,
ale ním určený beneficient, alebo tretia osoba za predpokladu, že grant vychádzal vlastne z projektu a
zo žiadosti. Ide o bod 6.3.18. všeobecných podmienok. Podľa bodu 6.3.11. všeobecných obchodných
podmienok odmena je splatná, v mene akej bol grant vyplatený klientovi, teda aj toto znamená, že sa tu
hovorí o grante, ktorý môže byť poskytnutý len na základe grantovej zmluvy. V roku 2008, keď bola ešte
schválená žiadosť na nenávratný finančný prostriedok sa ešte nevedelo, v akej mene bude vyplatený
tento grant, teda ani nemohol vzniknúť nárok na províznu časť odmeny. Až na základe grantovej zmluvy
bolo možné určiť menu, v ktorej mala byť provízna časť odmeny vyplatená. K uzavretiu grantovej zmluvy
medzi žalovaným, žalobcom a Ministerstvom hospodárstva došlo 01. 08. 2009, takže až od tohto dňa
je možné uvažovať o tom, že vznikol nárok žalobcovi na províznu časť odmeny. Poukázal ďalej na to,
že pokiaľ by sa súd nestotožnil s takouto právnou argumentáciou, podľa jeho názoru došlo k uznaniu
záväzku čiastočným plnením v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, to znamená, že tým, že
žalovaný čiastočne splnil svoje záväzky, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, nakoľko žalovaný
mal vedomosť o tom, že sa jedná len o prvú časť províznej odmeny. Pokiaľ namietal právny zástupca
žalovaného, nebola zmluvne dohodnutá fakturácia na viacero častí, v tejto fakturácii došlo práve na
základe žiadosti žalovaného v dôsledku toho, že mu žalobca na základe dobrých vzťahov umožnil, aby
došlo k takejto fakturácii. Žalovaný tvrdil, že nemá finančné prostriedky a že je vo finančnej núdzi a k
vyplateniu províznej časti odmeny pristúpi vtedy, keď obdrží grant od Ministerstva hospodárstva. Práve
z tohto dôvodu bola dohodnutá fakturácia na dve časti. Vo faktúre je zvýraznené, že ide o prvú časť a
druhá časť bola fakturovaná neskôr. Žalobca z takto vystavenej faktúry riadne odviedol daň a bolo by v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak by na základe týchto skutočností súdu nezvážil,
že ide o uznávací prejav zo strany žalovaného v podobe čiastočného plnenia a žalobe by nevyhovel.

Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že právnym základom v podstate obchodnoprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola zmluva o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 28.
04. 2008, na základe ktorej si v časti „C“ zmluvné strany dohodli, akým spôsobom bude vyplatená
odmena a to fixná odmena a odmena provízna. Pokiaľ sa týka fixnej odmeny, táto v podstate bola
uhradená, čo sa týka províznej odmeny, táto je v podstate dohodnutá tak, ako je uvedené v časti „C“.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ku schváleniu grantu došlo rozhodnutím Slovenskej
inovačnej a energetickej agentúry dňom 04. 09. 2008, čo bolo oznámené aj žalovanému, nenávratný
finančný príspevok bol teda schválený a to isté bolo oznámené aj v oznámení o schválenie žiadosti
o nenávratný finančný príspevok zo dňa 23. 10. 2008. Má teda za to, že námietka premlčania, ktorú
vzniesol je plne odôvodnená, pretože k uplatneniu nároku na zaplatenie províznej odmeny došlo až
po uplynutí štyroch rokov od schválenia grantu kompenzačnou agentúrou. Pokiaľ v podstate by súd
túto námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú, poukázal na to, že z hľadiska dohody o výšky
províznej časti odmeny bod 6.3.5. všeobecných obchodných podmienok hovorí o tom, že pri určení
odmeny prostredníctvom provízneho systému sa klient zaväzuje zaplatiť poradcovi na základe uzavretej
zmluvy odmenu vo výške a za podmienok špecifikovaných v zmluve, prvá veta tohto ustanovenia,
pričom samotné ustanovenie časti 3 je v tejto časti neurčité a z tohoto pohľadu neplatné. Pokiaľ

tvrdil právny zástupca žalobcu, že úhradou časti províznej odmeny došlo k uznaniu v zmysle § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka aj zvyšku dlhu, majú za to, že nemohlo dôjsť k uznaniu zvyšku dlhu,
keď že žalovaný nemal vedomosť o tom, aká bude celá výška províznej časti odmeny, keďže táto je
uvedená len sumou 10 % bez uvedenia základu províznej časti odmeny podľa zmluvy. Trval na námietke
premlčania, nakoľko ku schváleniu žiadosti o nenávratný finančný príspevok došlo 23. 10. 2008 odo dňa
nasledujúceho po schválení žiadosti začala plynúť štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie práva.
Táto lehota uplynula najneskôr dňom 23. 10. 2012. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde 26.
07. 2013, došlo k uplatneniu nároku po uplynutí premlčacej lehoty. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany
nezaniká. Nemôže ho však priznať, alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku záväzku, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky je
odôvodnený. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní
poradenských služieb zo dňa 24. 08. 2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie poradenských služieb
pri získaní finančnej podpory poskytovanej za podmienok stanovených príslušnou schémou štátnej
pomoci. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté poradenské služby zaplatiť žalobcovi odplatu dohodnutú
v časti „C“ zmluvy, ktorá pozostávala z fixnej časti a z províznej časti. Obsah zmluvy žalovaný
nenamietal, len na poslednom pojednávaní namietal, že ide o ustanovenie neurčité a teda neplatné a
namietal premlčanie pohľadávky. V konaní však nemal súd preukázané, že by medzi účastníkmi konania
bol rozsah poskytnutých služieb, alebo spôsob ich výplaty sporný. Právny zástupca žalovaného súdu
nepreukázal, že by pri uzavretí zmluvy, alebo potom neskôr v priebehu jej realizácie toto ustanovenie
zmluvy namietal. Súd preto považoval jeho tvrdenie za účelové.

Právny zástupca žalovaného ďalej vzniesol námietku premlčania, preto súd v prvom rade zisťoval, či sa
jedná o nárok premlčaný. V konaní bolo preukázané, že uzatvorením zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku medzi žalovaným a Ministerstvom hospodárstva vznikol nárok na vyplatenie
províznej časti odplaty v zmysle „C“ zmluvy. Žalobca vyfakturoval žalovanému províznu časť dohodnutej
odmeny faktúrou číslo XX-XXX zo dňa 14. 09. 2009 vo výške 7.900,15 €, ktorú žalovaný uhradil. Druhá
časť dohodnutej odmeny vo výške 7.956,- € bola vyfakturovaná faktúrou číslo XX-XXXX J. dňa 18.
02.2013. Túto časť žalovaný neuhradil a namietal premlčanie.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy, nárok na vznik províznej časti odmeny je viazaný na prijatie a schválenie
grantu kontraktačnou agentúrou, teda orgánu, ktorý bude druhou zmluvou stranou grantovej zmluvy
s klientom, čím je Ministerstvo hospodárstva SR. Teda až schválenie grantu ministerstvom, t.j.
uzavretím grantovej zmluvy s klientom podľa záveru súdu zakladá nárok na províznu odmenu. Samotné
schválenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok tento právny nárok na vyplatenie grantu nezakladá,
tento vzniká až uzavretím grantovej zmluvy. Keďže grantovú zmluvu uzavrel žalobca s Ministerstvom
hospodárstva dňa 01. 08. 2009, nárok na súde si uplatnil 26. 07. 2013, uplatnil si ho vo štvorročnej
premlčacej lehote a nejde tak o nárok premlčaný.

Okrem toho v konaní bolo preukázané, že prvú časť provízie žalovaný zaplatil. Súd má za to, že z jeho
strany došlo k uznaniu záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko tým, že zaplatil časť
záväzku, podľa súdu uznal aj zvyšok záväzku. Teda takto mal súd preukázané, že námietka premlčania,
ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného nie je odôvodnená, zo strany žalobcu došlo k uznaniu

záväzku a pokiaľ namietal právny zástupca žalovaného obsah zmluvy, súd považoval jeho vyjadrenie
za účelové, nakoľko ani pri uzavretí zmluvy, ani po uzavretí zmluvy a po doručení predžalobnej výzvy
žalovaný tieto skutočnosti nenamietal. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo
výške 7.956,- €.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky, preto podľa § 365 ods. 2 a § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Podľa bodu 10.10.
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa zaviazal žalovaný
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak neuhradí záväzok
v lehote splatnosti, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť 36,5 % ročný úrok z omeškania od prvého
dňa omeškania, t.j. od 24. 03. 2013 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech.
Žalobca si uplatnil náhradu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku 477,- € a trov právneho zastúpenia
vo výške 2.833,92 €, spolu 3.310,92 €. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi žalobcu podľa vyhlášky číslo 655/2004 Zbierky zákonov a to za jeden úkon právnej pomoci
po 237,34 € a to za úkony príprava prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súde, vyjadrenie k odporu,
vyjadrenie k námietke premlčania zo dňa 05. 03. 2015 a trikrát zastupovanie na pojednávaní dňa 17.
03. 2014, 02. 03. 2015 a 29. 04. 2015. K tomu súdu pripočítal 20 % DPH. Okrem toho súdu priznal
režijný paušál dvakrát po 7,81 € + 20 % DPH, trikrát po 8,04 €a trikrát po 8,39 € + 20 % DPH. Právnemu
zástupcovi žalobcu vznikol nárok aj na náhradu cestovného podľa § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004
Zbierky zákonov na pojednávania dňa 17. 03. 2014, 02. 03. 2015 a 29. 04. 2015 z Bratislavy do Zvolena
a späť 400 km pri použití motorového vozidla I. XXX, evidenčné číslo K. XXX Y. pri priemernej spotrebe
6,4 litra /100 km = 109,86 € + 105,07 € a 107,25 €. K tomu patrí právnemu zástupcovi žalobcu náhrada
za stratu času na pojednávania podľa § 15 písm. b) a § 17 vyhlášky číslo 655/2004 Zbierky zákonov a to
za 18 polhodín na pojednávanie v roku 2014 6 x po 13,40 € + 20 % DPH a dvakrát pojednávanie v roku
2015 12 x 13,98 € + DPH. Žalovaný nemal v konaní úspech, preto ho súdu zaviazal takto vzniknuté
trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany
nezaniká. Nemôže ho však priznať, alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku záväzku, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
g)