Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010509
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115010509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 08. septembra 2015 samosudkyňou JUDr.

Evou Tóthovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
V. W. , nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom W. Y. č. XXX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 27.06.2014 v čase medzi 02.20 hodinou až 03.00 hodinou v obci Krivosúd - Bodovka vošiel do

stanu, v ktorom v tom čase spal v spacom vaku W. N., bytom Z., V. F. č. X, ktorý stan využíval na
bývanie počas akcie Tankové dni Laugaricio, ku ktorému obvinený pristúpil a ku krku mu priložil nôž
a povedal mu: „mám ťa zabiť, myslíš že to nespravím“, kde W. N. sa začal brániť, pričom počas toho
ho obvinený nožom porezal na palci pravej ruky, následnom čoho začal poškodený silno krvácať, kde
po tomto obvinený zo stanu odišiel, pričom poškodenému W. N. spôsobil podľa odborného vyjadrenia
č. 15/2014 ťažké zranenie, a to hlbokú reznú ranu (5 cm) pravého zápästia so subtotálnym takmer
úplným prerušením šľachy dlhého vystierača palca, v dôsledku čoho bol poškodený práceneschopný

od 27.06.2014 do 11.08.2014 a obmedzený na obvyklom spôsobe života 7 až 8 týždňov,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a zároveň neoprávnene vnikol
do obydlia iného,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a
s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona a za použitia § 41 ods. 1 a 56 odsek 2 Trestného
zákona k úhrnnému peňažnému trestu vo výške 1.000,- € (tisíc eur).

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX,
okres M., odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. . o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný V. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol organizátorom akcie Tankové dni
Laugaricio v roku 2014. Večer pred akciou popíjal pri jednom stole víno aj s poškodeným W. N., s
ktorým sa dostal najskôr do slovnej výmeny názorov, ktorá neskôr prešla do fyzického konfliktu zo strany
poškodeného W. N., ktorý na ňom neskôr ležal a škrtil ho. Aj sa medzi sebou bili rukami. Od seba ich
odtrhol až O. N.. Keďže sa staral o organizáciu akcie, po tomto konflikte odišiel sám stopom do Nového

Mesta nad Váhom, pričom do miesta svojho trvalého bydliska išiel pešo a domov prišiel okolo 02.30 hod.
Potom za ním na druhý deň prišli policajti. Nevedel, čo sa stalo. Do stanu poškodeného nevchádzal a ani
ho nenapadol nožom tak, ako je to uvedené v obžalobe. Nevie, prečo ho poškodený označil za útočníka.
Počas ich fyzického konfliktu pri stole mohlo dôjsť aj k zakrvaveniu jeho nohavíc od krvi poškodeného.
Krv na nohaviciach ale mohla byť aj jeho. Mal tiež odreté koleno a čelo. Vypil v ten večer asi 4 poháre

vína v priebehu hodiny. Poškodený W. N. chcel, aby s ním spolupracovali pri organizácií aj iných akcií
s tým, že má dosť známych, aby ich dostal do povedomia na iných akciách. Nikdy v minulosti s nikým
do konfliktu neprišiel.

Poškodený W. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že večer pred akciou sa pri pohári vína dostal do

konfliktu s obžalovaným V. W., ale viac tomuto incidentu nevenoval pozornosť. Konflikt vznikol z dôvodu,
že sa dohadovali medzi sebou o akcii, ktorú obžalovaný organizoval. Pri ich konflikte obžalovaného
zdvihol rukami z lavice, ktorá bola pri stole, a položil ho na zem. Zranenia však nemal žiaden z nich.
Potom sa už obžalovanému vyhýbal. V noci videl pri strome obžalovaného kúsok od svojho stanu, to
bolo asi okolo 01.00 až 01.30 hod. a bolo to pred tým, ako išiel do stanu spať. V stane sa zapol do

spacáku, čajovými sviečkami, ktoré horia 6 hodín, si zasvietil lampáš a zaspal v polospánku. Následne
sa zobudil na to, ako na ňom obžalovaný leží, resp. na ňom kľačí. Nôž, ktorý mal obžalovaný so sebou,
mu následne priložil ku krku, aby sa nemohol hýbať. Snažil sa ho presvedčiť, aby prestal. Obžalovaný
mu vtedy asi 3-krát povedal: „mám ťa zabiť, myslíš, že na to nemám“. Podarilo sa mu vytiahnuť ruky zo
spacáku, posadil sa a začal sa rukami útoku obžalovaného brániť. Následne ho obžalovaný porezal a

začala mu tiecť krv „ako z prasaťa“. Obžalovaný potom zo stanu utiekol. On sám išiel zo stanu smerom
k pódiu, kde omdlel. Bol si stopercentne istý, že útočníkom bol práve obžalovaný. Zreteľne ho videl aj
vďaka svetlu z lampáša. K opisu svojho stanu doplnil, že išlo o historický stan z obdobia napoleonských
vojen, ktorý sa síce nedá zavrieť ako klasický stan so zipsom, ale jednotlivé jeho strany k sebe doliehajú.
Zotrval na svojom nároku na náhradu odškodné vo výške 2.500,- €, nakoľko prišiel o zamestnanie a

požadoval uvedenú sumu aj titulom bolestného.

Svedok O. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po potýčke medzi obžalovaným V. W. a poškodeným
W. N. pri stole nevidel na nich žiadne zranenia, aj preto, že bola vtedy tma. Došlo medzi nimi k hádke,
po ktorej do seba skočili. On chcel zabrániť potýčke, ktorá trvala len chvíľku. Pri potýčke poškodený aj

svojou silou obžalovaného držal ležiaceho na zemi.

Znalec npor. Ing. B. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal k znaleckému posudku pod č. ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2014/10343, pričom zotrval na záveroch v ňom uvedených. Dodal, že skúmal jemu
predloženériflovénohavice(vydanéobžalovanýmnazákladeZápisniceovydanívecizodňa27.06.2014

na č.l. 85 spisu, ktorá bol tiež oboznámená ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní) tak, že na
skúmanie si vybral najväčšie škvrny, ktoré sa na nich nachádzali. Neskúmal všetky škvrny na týchto
riflových nohaviciach, ktoré boli veľmi znečistené od rôznych látok i mechanicky poškodené. Analýzou
DNA najväčších škvŕn následne zistil, že sa na nich nachádza aj krv poškodeného W. N., a to na prednej
vonkajšej strane pod ľavým vreckom.

Za súhlasu procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedí svedkyne W.
V. z č.l. 36-39 spisu. Tá v prípravnom konaní uviedla, že v ranných hodinách dňa 27.06.2014 tancovala
na parkete, pričom medzi 02.00 až 04.00 hod. rannou prišiel zo strany, kde boli stany, na parket aj
poškodený W. N. s prerezanou rukou (presnejšie mal reznú ranu na jednej hornej končatine na predlaktí,

pričom si nespomenula presne, na ktorej končatine to bolo) a povedal, že ho napadol obžalovaný V. W.,a to v stane a keď ležal. Následne poškodený W. N. omdlel, a preto mu volali záchranku a snažili sa mu
dať prvú pomoc. Obžalovaného pozná len pod prezývkou „Džony“ a spoznala ho na tejto akcii. Rovnako
spoznala aj poškodeného W. N.. Osobne ich nepozná.

Zo zápisnice o rekognícií osoby zo dňa 19.11.2014 a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že
poškodený W. N. označil pri rekognícií a aj pri opakovanej rekognícií ako útočníka obžalovaného V. W..

Z odborného vyjadrenia znalca MUDr. X. Q. č. 15/2014 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

Chirurgia,vyplynulo,žezraneniapoškodenéhoW.N.mohlibyťspôsobenétak,akotopoškodenýpopísal
v prípravnom konaní. Rozsah zranení poškodeného spočíval v hlbokej reznej rane (5 cm) pravého
zápästia so subtotálnym (takmer úplným) prerušením šľachy dlhého vystierača palca, ktoré bolo riešené
operačne jeho zošitím a prídavným sádrovým znehybnením. Charakter zranenia bol ťažký - došlo
takmer k úplnému prerušeniu jednej z najdôležitejších šliach pravej (dominantnej) ruky. Poškodený bol
síce citeľne, ale iba menej závažným spôsobom aj obmedzený na bežnom spôsobe života nepretržite,

najmenej však v trvaní 6 týždňov a 3 dni (t.j. 45 dní) do zloženia sádry z pravého predlaktia a najmenej
ešte 1-2 týždne do najnutnejšieho aspoň krátkeho rozcvičenia pohyblivosti zápästia a palca pravej
dominantnej ruky a jej obratnosti. Celkovo bol poškodený obmedzený na bežnom spôsobe života v
trvaní 7 až 8 týždňov od operácie, najmenej však do následnej kontroly chirurga naplánovanej na
deň 11.08.2014 (v odbornom vyjadrení bolo nesprávne uvedené do 11.08.2013), o výsledku ktorej už

znalec v čase vypracovania odborného vyjadrenia nemal vedomosť. Doba nevyhnutného liečenia (PN)
býva pri takomto type zranenia v trvaní najmenej 6 až 8 (10) týždňov. V danom konkrétnom prípade
nebola práceneschopnosť u poškodeného doposiaľ ukončená a je vedená nepretržite od 27.06.2014 do
11.08.2014 (v odbornom vyjadrení bolo nesprávne uvedené do 11.08.2013), t.j. v trvaní 6 týždňov a 3
dni. Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že útočný predmet bol ostrý, hrotnatý, pozdĺžny, pričom podľa

dostupných informácií sa mohlo jednať o nôž s dĺžkou čepele asi 20 cm, čo korešpondovalo tiež s údajmi,
ktoré uvádzal poškodený W. N..

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie miesta činu vyplynulo, že vo vnútri
stanu poškodeného W. N. sa nachádzala drevená posteľ, na ktorej sa nachádzala matrac, spacák a

deky, pričom deky bielej farby bola znečistená od krvi takmer po celej ploche. Pred stanom sa nachádzal
drevený stôl, na ktorom sa nachádzala vrchná časť pyžama, ktoré bolo bielej farby a bolo znečistené
krvou v oblasti pravého rukáva a taktiež aj v prednej a zadnej časti. Bol tiež vyhotovený náčrt miesta činu.

Z úradného záznamu na č.l. 92 spisu vyplynulo (dňa 12.11.2014 to príslušníkom PZ uviedol W. M.,

ktorým bol oficiálnym organizátorom Tankových dní Laugaricio), že obžalovaný V. W., ktorý má prezývku
„Johny“, bol konfliktný a z klubu Sever proti Juhu, ktorého bol členom, bol vylúčený kvôli incidentu, ktorý
sa stal na tomto podujatí v roku 2014. Dodal, že členovia ich klubu určite používajú aj nože, pričom
takýto vlastnil aj V. W.. Nevedel ale povedať, o aký druh noža išlo.

Z úradného záznamu na č.l. 94 spisu vyplynulo (uviedol to príslušníkom PZ poškodený W. N. dňa
27.06.2014), že obžalovaný V. W. do neho začal slovne vyrývať večer pred útokom, pričom tento vtrhol
do jeho stanu v rozmedzí od 02.00 do 03.00 hod. dňa 27.06.2014, kedy spal v spacom vaku a mal na
sebe bielu košeľu, a priložil mu ku krku starý dobový nôž s dlhou čepeľou. Následne bol príslušníkmi
polície predvedený obžalovaný V. W., ktorý uviedol, že na uvedenom podujatí Tankové dni Laugaricio

bol a že do neho rýpal poškodený W. N. a z dôvodu, aby sa vyhol konfliktu, z akcie odišiel do miesta
svojho trvalého bydliska. Dodal, že pri sebe nosí stále nôž, ale nevie, kde ho dal a nemôže ho doma
nájsť, pričom poprel akýkoľvek útok s nožom na podujatí na osobu W. N..

Zo zápisu o dychovej skúške vyplynulo, že obžalovanému V. W. bolo dňa 27.06.2014 o 11.20 hod.

nameraných 0,40 mg/l alkoholu.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na ustanovenia §§ 2 ods. 19, 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo

vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal
za relevantne preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, bez narušenia jeho právnej kvalifikácie,
stal a že tento skutok spáchal obžalovaný V. W..Obžalovaný sa počas konania bránil tvrdením, že z miesta konania akcie Tankové dni Laugaricio odišiel
sám do miesta trvalého bydliska vo večerných hodinách dňa 26.06.2014 po slovnom i fyzickom incidente
s poškodeným W. N., ktorý sa medzi nimi v ten večer udial. Poškodeného tak nemohol napadnúť a ani

ho nenapadol nožom tak, ako ho z toho viní obžaloba.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, ktorého výsledky boli
v neprospech obžalovaného. Poškodený rovnako tak v prípravnom konaní, a to jednak pri svojom
výsluchu, ako aj pri rekognícií, zároveň aj na hlavnom pojednávaní ako útočníka označoval len

obžalovaného. Jeho výpoveď potvrdila v prípravnom konaní vypočutá svedkyňa W. V.. Naviac podporne
bola vierohodnosť výpovede poškodeného preukázaná nepriamym dôkazom - úradným záznamom
príslušníkov PZ z č.l. 94 spisu. Bolo preukázané a nerozporné, že medzi obžalovaným a poškodeným
došlo k slovnej i fyzickej potýčke pred spáchaním skutku, čo mohlo viesť obžalovaného k pomste voči
poškodenému. Bolo preukázané tiež to, že útok na poškodeného bol vedený nožom, pričom obžalovaný
bol vlastníkom dobového noža, čo aj priznal (viď úradný záznam príslušníkov PZ). Z vykonaných

dôkazov vyplynulo aj to, že obžalovaný je konfliktnej povahy. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nebolo
možné vyvodiť záver o tom, že by sa krv poškodeného, ktorá bola nájdená znaleckým dokazovaním na
riflových nohaviciach obžalovaného, mohla na tieto nohavice dostať tak, ako to uvádzal obžalovaný, t.j.
pri ich fyzickej potýčke vo večerných hodinách pred spáchaním skutku. Ani poškodený a ani vypočutí
svedkovia či iné dôkazy túto jeho výpoveď nepotvrdili, ba naopak svedok O. N. vypovedal, že po tejto

večernej potýčke nevidel na obžalovanom a ani na poškodenom žiadne zranenia. Vedomosť o nejakom
krvácajúcom zranení po tejto potýčke nemal ani sám poškodený. Z toho bolo možné vyvodiť záver, že
krvná škvrna (krv poškodeného) sa mohla dostať na riflové nohavice obžalovaného pri útoku nožom tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vprejednávanejvecibolavprípravnomkonanízadováženáinahlavnompojednávanívykonanáskupina
dôkazov, ktoré na seba navzájom a logicky nadväzovali. Pritom súhrn priamych a nepriamych dôkazov
musí na preukázanie viny obžalovaného tvoriť logickú, ako aj ničím nenarušovanú sústavu navzájom
sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti stíhaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného

možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Po právnej stránke bol stíhaný skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku posúdený totožne, ako tento
posúdil prokurátor v podanej obžalobe, t.j. ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3

písm. c/ Tr. zák. v (jednočinnom) súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1 Tr. zák., keďže boli naplnené všetky pojmové znaky skutkových podstát týchto trestných činov tak
po formálnej, ako aj materiálnej stránke, t.j. stupňa závažnosti protiprávneho konania obžalovaného,
ktorý bol zjavne vyšší ako nepatrný. Bolo nepochybne preukázané, že zranenia, ktoré obžalovaný
spôsobil poškodenému, boli ťažkou ujmou na zdraví, resp. boli poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas

v zmysle § 123 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., ako to vyplynulo z odborného vyjadrenia č. 15/2014. Pokiaľ
ide o právnu kvalifikáciu skutku aj ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.
zák., súd prihliadol na tú skutočnosť, že stan, v ktorom sa skutok stal a do ktorého jednoznačne
obžalovaný vnikol neoprávnene (bez súhlasu poškodeného), je potrebné právne posudzovať za obydlie,
pretože ide o iný priestor slúžiaci na bývanie iného v zmysle § 122 ods. 5 Tr. zák. Išlo o dobový stan

z obdobia napoleonských vojen, ktorý bol ohraničený a uzatvorený jeho stenami s jedným vstupom,
ktorý síce nebol opatrený zipsom či iným mechanizmom, ktorý by technicky zabraňoval vstupu do
stanu, ale jednotlivé strany stanu pri vstupe doňho k sebe doliehali, čím stan poskytoval poškodenému
určité súkromie, možnosť odpočinku, ochranu pred vonkajšími vplyvmi a pod., a teda spĺňal definičné
predpoklady pojmu obydlie v zmysle Tr. zák. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej

zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka,
t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel
spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol i objekt útoku
a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo správ o povesti na obžalovaného vyplynulo, že tento je z miesta trvalého bydliska hodnotený kladne
a doposiaľ nebol súdne trestaný či priestupkovo postihnutý.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného V. W. poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život, dospel súd k záveru, že obžalovanému postačuje uloženie

alternatívneho trestu, a to peňažného trestu vo výške 1.000,- € (tisíc eur), ktorý zabezpečí ochranu
spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Tento trest bude
nepochybne vyjadrovať i morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd nedospel k záveru,
že účel trestu by bol v prípade obžalovaného naplnený uložením iného druhu trestu, napr. trestom
odňatia slobody. Peňažný trest ukladal podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., t.j. toho zákonného ustanovenia,

ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom ho ukladal ako trest úhrnný, keď
obžalovaného odsudzoval za dva trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu (obžalovaný naplnil
jedným skutkom skutkové podstaty dvoch trestných činov). Taktiež pre prípad, že by výkon uloženého
úhrnného peňažného trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený, ustanovil súd obligatórne
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, ktorého výmeru považoval za primeranú

okolnostiam prípadu.

Poškodený W. N. si v prípravnom konaní uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške
najmenej 2.500,- €. Pokiaľ ide o tento uplatnený nárok, podľa výsledku dokazovania nebol podklad na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody a bolo by potrebné v tejto otázke vykonať ďalšie dokazovanie,

ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Preto súd odkázal poškodeného
Martina Kompasa s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a zároveň neoprávnene vnikol
do obydlia iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.