Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Michal Boroň
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209911
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814209911.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. Q. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. L. XX,
zast.: JUDr. František Svatuška, advokát, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, za účasti matky: O.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. Q. XX, zast.: JUDr. Anton Wagner, advokát, ul. Kudlovská č. 1,
P.O.BOX 24, 066 01 Humenné, o zníženie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P 202/2014-127 zo dňa 28. 5. 2015 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh otca na
zníženie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd
v danom prípade za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Príjem otca
v roku 2014 sa v porovnaní s rokom 2013 dokonca mierne zvýšil, čo vyplynulo zo mzdových listov
za roky 2013 a 2014. Naopak matka maloletého bola dlhodobo práceneschopná, je poberateľkou
invalidného dôchodku a v súčasnosti je nezamestnaná. O zlepšení jej finančnej situácie nesvedčí
ani predložený výpis z bežného účtu za uplynulý rok. Naposledy určené výživné na maloletého v
sume 120 eur súd prvého stupňa, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého a jeho vek, študijné
povinnosti, považoval za primerané. Maloletému vznikajú náklady najmä v súvislosti s cestovným do
školy, stravným, školskými potrebami a praktickými pomôckami a zároveň v súvislosti so zhoršeným
zdravotným stavom. Maloletý zo zdravotných dôvodov vymeškal ku dňu 12.5.2015 až 484 vyučovacích
hodín. Ani z výpisu z bankového účtu maloletého neboli zistené žiadne významné príjmy, ktoré by mohli
mať vplyv na určenie výšky výživného. Jedná sa iba o rodinné prídavky poskytované úradom práce a
finančné prostriedky poskytnuté matkou maloletého. Pri ostatnej úprave výšky výživného v rozvodovom
konaní súd prvého stupňa vychádzal zo zárobku otca vo výške 610,- eur mesačne. Za rok 2014 príjem
otca v zamestnaní priemerne mesačne činil 670,- eur.
Tvrdenie otca, že výška výživného 120,- eur mesačne bola určená z dôvodu, že matka bude splácať
úvery čerpané za trvania manželstva, sa nepotvrdilo. Matka takúto dohodu poprela a uzavretie dohody
v tomto smere nevyplýva ani zo zápisníc o pojednávaní alebo z rozsudku o rozvode manželstva.
V predmetnej veci súd prvého stupňa porovnával, či v pomeroch rodičov a v pomeroch maloletého
nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Otec maloletého dôvodil,
že zvýšené výdavky má najmä v súvislosti so splácaním úverov, ktoré boli čerpané za trvania
manželstva, a ktoré spláca. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nevyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva rodičov maloletého nemôže byť dôvodom, ktorý by mal mať zásadný vplyv na určenie
výšky výživného pre maloletého. Pri rozhodovaní súd zohľadnil, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Vzhľadom na uvedené nemožno akceptovať splácanie úverov a pôžičiek ako
významný dôvod pre určenie výšky výživného. Skutočnosť, že otec maloletého uhrádza dlhy z úverových
zmlúv uzavretých počas existencie bezpodielového spoluvlastníctva medzi rodičmi maloletého, je
možné zohľadniť práve pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie však v konaní
určenie výživného pre maloleté dieťa. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že výživné zo strany
otca pre maloletého bolo upravené naposledy rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/107/2013-52 zo dňa
17.10.2013, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu pre maloletého sumou 120 eur mesačne.
V súdnom konaní nebolo preukázané, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť
dostatok finančných prostriedkov na platenie vyživovacej povinnosti v doterajšom rozsahu. Vychádzajúc
z ustanovení Zákona o rodine a z nich vyplývajúcej zásady, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená
životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov, pri zvážení všetkých skutočností
ohľadne pomerov na strane rodičov maloletého, akceptujúc potreby maloletého, súd prvého stupňa bol
toho názoru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. l písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. V odvolaní okrem
iného uviedol, že návrh na zníženie výživného podal navrhovateľ z toho dôvodu, že matka mal. J. pri
rozvode manželstva sa zaručila tým, že ona bude naďalej platiť úvery, ktoré patria do masy BSM. Celý
rok 2014 mala dostatočný príjem, takisto mala úspory, ako to uviedla vo svojej výpovedi a za celý tento
rok neuhradila ani jednu splátku úveru. Následne na to začali navrhovateľovi chodiť upomienky, ktoré
ho upozorňovali, že úver nie je splácaný. Navrhovateľ nemal z čoho platiť úvery, nemal kde bývať.
Musel opustiť dom, v ktorom ako manželia bývali a ktorý zrekonštruovali. Úvery boli čerpané počas
manželstva v Poštovej banke. Prvý úver bol čerpaný vo výške 3.500 Eur, navrhovateľ je vedený ako
dlžník, odporkyňa ako spoludlžníčka. Druhý úver bol čerpaný 19. 12. 2012 vo výške 3.550 Eur. Finančné
prostriedky z úverov boli použité na výstavbu prístavby v rodinnom dome, kde matka aj s maloletým
synom býva. Navrhovateľ býva s priateľkou v rodinnom dome, ktorý je jej vlastníctvom. Priateľka je
nezamestnaná, takže v podstate všetky výdavky uhrádza navrhovateľ. K tvrdeniam matky ohľadom
jej výdavkov za bývanie, uviedla rozporné tvrdenia. Prvýkrát uviedla, že tieto výdavky činia 300 Eur,
neskôr hovorila o 80 eurách, potom o 30 eurách. Matka nedodala výpis zo svojho účtu v peňažnom
ústave, ktorý navrhovateľ musel dodať a dokladovať svoj stav za 12 mesiacov. Pri rozvode matka zatajila,
že poberá aj peňažné prostriedky ako člen obecného zastupiteľstva. Rozhodnutie súdu o zamietnutí
návrhu na zníženie výživného odvolateľ považuje za neodôvodnené a to čo sa týka možností otca
prispievať na výživu mal. J. P. mesačne sumou vo výške 120 Eur. Navrhovateľ nesúhlasí s odôvodnením
rozsudku, že nie je možné zohľadniť výdavky navrhovateľa - splácanie úverov a pôžičiek ako významný
dôvod pre určenie, resp. zmenu rozhodnutia o výživnom. Ak by si navrhovateľ neplnil svoje povinnosti
ohľadom splácania záväzkov, vystavil by nielen seba, ale aj matku mal. J. súdnym exekúciám, ktoré
by v konečnom dôsledku ohrozili existenciu nielen rodičov maloletého, ale aj samotného maloletého J..
Navrhovateľ zastáva názor, že súd nesprávne vyhodnotil osobné, majetkové a zárobkové pomery tak na
strane navrhovateľa, ako aj na strane odporkyne. Zatiaľ čo odporkyňa svojimi tendenčnými tvrdeniami
presvedčila súd o svojich nepriaznivých zárobkových pomeroch, ako aj o svojej nepriaznivej životnej
situácii, navrhovateľovi súd pri vykonávaní dokazovania dal na ťarchu skutočnosť, že práve výlučne on
je zaťažený spoločnými záväzkami, ktoré uhrádza sám. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, resp.
aby rozsudok zmenil a vyhovel návrhu v celom rozsahu.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého navrhujúc rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.
Berúc do úvahy súdom prvého stupňa zistený skutkový stav ako aj citované právne predpisy odvolací
súd právne uzatvára a konštatuje nasledovné:
Je potrebné prisvedčiť argumentácii súdu prvého stupňa, že návrh otca maloletého nie je dôvodný,
nakoľko otec maloletého mal podľa obsahu spisu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa zárobok o cca
60 eur vyšší, ako v čase, keď sa rozhodovalo o pôvodnom výživnom v konaní, ktorým bolo manželstvo
rozvedené, maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a stanovené výživné vo výške 120
eur mesačne.
Matka maloletého je teda osobou, ktorá sa o maloletého v zmysle § 62 ods. 4 zákona o rodine stará,
pričom odvolací súd konštatuje, že otec maloletého vo vzťahu k maloletému uhrádza výživné bez tejto
osobnej starostlivosti. Výdavky otca, ktoré uviedol vo svojom odvolaní súvisia najmä s jeho bytovou
otázkou, pričom tento býva so svojou priateľkou v dome, ktorého je ona vlastníčkou.
Odvolací dôvod navrhovateľa, že matka mal. J. sa zaručila pri rozvode manželstva tým, že ona bude
naďalej platiť úvery patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je vo vzťahu k výživnému
maloletého bezpredmetný, pretože vyporiadanie, resp. nevyporiadanie tzv. BSM nemôže byť na ťarchu
maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho výživnému, pretože záujem maloletého dieťaťa má vždy prednosť
pred vyporiadaním majetkových pomerov medzi manželmi.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi prvostupňového súdu. Len na zdôraznenie odvolací súd
poukazuje na fakt, že k inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu
dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia.
Nesporným jej aj fakt, že s narastajúcim vekom, rastom a vývojom maloletého dieťaťa narastajú aj
výdavky na maloleté dieťa. V danom prípade maloletý dovŕši v roku 2016 osemnásty rok veku a odvolací
súd rovnako ako aj súd prvého stupňa považuje s ohľadom na majetkové a zárobkové pomery oboch
rodičov výživné vo výške 120 eur mesačne za primerané.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p., nakoľko toto konanie je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.