Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204796
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4615204796.7

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal.
dieťa: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. B.
XXXX/X a otca: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., C. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - otec podal dňa 14.05.2015 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo
sumy 100 eur na sumu 30 eur mesačne, ktorý odôvodnil tým, že je evidovaný na ÚPSVaR od mája r.

2014, nedostáva žiadne peniaze, pracuje na dohodu, kde jeho zárobok činí 120 eur, z toho mu sťahuje
zamestnávateľ exekúciu, pričom žije s manželkou v jednej domácnosti, kde platia za podnájom 300 eur,
pričom spolu s nimi žije aj jej dcéra I. B.. Manželka má takisto dlhy, ktoré jej sťahujú zo mzdy.
Na pojednávaní dňa 11.06.2015 uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že prišiel o
prácu, je evidovaný na ÚPSVaR Topoľčany ako nezamestnaný od 15.02.2015. Dovtedy bol zamestnaný
u I. I. s.r.o. B. S., kde pracoval ako stolár, pričom tam dosahoval čistú mzdu cca 90 eur. Túto dohodu o

vykonaní práce skončil dňa 15.02.2015 z dôvodu, že u tohto zamestnávateľa nemohol byť zamestnaný
viacakojedenrok.Potomtodni,t.j.15.02.2015sahlásilnaÚPSVaR,preukazovalzáujemozamestnanie
u jednotlivých subjektov, z hlavy ich teraz nevie povedať. Inak žije na adrese C. XXX, M., v spoločnej
domácnosti so svojou manželkou Y. B., kde platí za podnájom bytu sumu 300 eur, pričom spolu s nimi
žije aj jej dcéra I. B.. Manželka pracuje u zamestnávateľa I. Partizánske, s priemernou mesačnou mzdou
400 - 450 eur. Po tom ako ukončil prácu na dohodu, nedostáva žiadnu sociálnu dávku ani dávku v

hmotnej núdzi z dôvodu, že nespĺňa podmienky pre priznanie takejto dávky, manželka zarobí viac a teda
nespĺňa kritéria z dôvodu príjmu ostatných členov domácnosti - manželky. On manželstvo uzatvoril dňa
09.06.2012. Trvalý pobyt má na adrese S. XXX, pričom je to len evidenčná povinnosť z jeho strany,
naposledy tam mal bydlisko so svojou manželkou, fakticky tam nebýva asi trištvrte roka. Naposledy
bola vyživovacia povinnosť upravená OS Topoľčany sp. zn. 9P/485/2010 zo dňa 09.02.2011, pričom v
tomto čase si nepamätá či pracoval, približne v tomto období bol vo výkone trestu, pričom bol vo výkone

trestu 2x po 3 mesiace, nakoľko v druhom prípade došlo k rozhodnutiu o premene trestu. Tieto rozsudky
v trestnom konaní boli vydané OS Topoľčany a OS Partizánske. Bol odsúdený za prečin sprenevery.
Výživné si neplní, iba v obmedzenej miere 27 eur.
Matka na pojednávaní dňa 11.06.2015 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, aktuálne je zamestnaná u
zamestnávateľa Q. O. - D., kde pracuje od minulého roka ako predavačka s priemerným zárobkom 2
eur na hodinu, je vedená na 6 hodín, jej príjem je do 200 eur mesačne, pracovnú zmluvu má na dobu

neurčitú. Poberám čiastočný invalidný dôchodok v sume 162 eur. Býva na adrese D., J. B. XXXX v 3 izb.
byte spoločne s rodičmi, s ktorými spoločne hradia náklady na domácnosť, ona platí 170 eur ako energieaj nájom, všetko spolu. Jej majetkové pomery od posledného rozhodovania o výživnom sa nezmenili
okrem toho, že si zobrala tablet na splátky po 11 eur, o čom predkladá súdu písomné doklady: zmluvu
o pôžičke a splátkový kalendár. Maloletý navštevuje 4. ročník ZŠ D., od septembra 2015 prestupuje na

hokejovú školu ZŠ A., bude sa tam platiť štvrťročne 120 eur a každý mesiac po 15 eur, tieto finančné
prostriedky bude platiť do hokejové klubu, nie v rámci školy. Platí maloletému stravu 20 eur mesačne,
10 eur družinu plus bežná strava a oblečenie. Teraz ide maloletý do hokejového kempu, čo ju bude
stáť 80 eur.
Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že sa pridržiava písomne podanej správy zo dňa

10.06.2015 a vzhľadom k tomu, že zníženie vyživovacej povinnosti nie je na prospech maloletého
dieťaťa, žiadajú návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav:
RozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.8C/197/2006zodňa30.11.2006bolomanželstvorodičov
mal. K. rozvedené a mal. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti

matky a otcovi bolo určené výživné v sume 1.500 Sk.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/485/2010 zo dňa 09.02.2011 bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné otcovi na mal. K. zo sumy 50 eur na sumu
100 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2011.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. z. 9P/161/2013 zo dňa 29.11.2013 bol návrh otca na

zníženie výživného zamietnutý, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2014.
V čase poslednej úpravy výživného bol otec mal. dieťaťa nezamestnaný už štyri roky, nepoberal žiadne
sociálne dávky a jediným zdrojom jeho príjmu bol príjem ako pomocníka na stavbách. Žil v spoločnej
domácnosti s priateľkou v podnájme a v spoločnej domácnosti žili aj ďalšie dve deti z jej manželstva,
pričom vyživovaciu povinnosť mal len k mal. K..

Aktuálne je otec evidovaný ako nezamestnaný na ÚPSVaR Topoľčany, pričom v čase od 05.11.2015
pracuje na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa D. M. s.r.o. Partizánske, kde v mesiaci november
2015 dosiahol mzdu 24,56 eura a v mesiaci december 2015 27,60 eura. Dňa 09.06.2012 uzatvoril
manželstvo s manželkou Y. B., s ktorou však aktuálne nežije v spoločnej domácnosti. Má uzatvorenú
nájomnúzmluvuatood20.01.2016,kdeplatímesačnénájomné200eurzamesiac,čopreukázallistinný

dôkaznač.l.78-84.Listinnédôkazynač.l.42,46,58,67preukazujú,ženavrhovateľjevedenývevidencii
uchádzačov o zamestnanie od 12.5.2014, nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky,
bola mu ponúknutá práca na pozíciu vodič dňa 03.12.2014, avšak nespĺňal podmienky zamestnávateľa.
Zároveň v spisovej dokumentácii ÚP sa nenachádzajú žiadne doklady o hľadaní zamestnania.
Písomné doklady na č.l. 29 preukazujú, že navrhovateľ si hľadal zamestnanie 02.11.2015, 03.11.2015

v dvoch prípadoch a 05.11.2015 u zamestnávateľov, pričom žiadna práca mu ponúknutá nebola.
Z písomných dokladov na č.l. 19-24 vyplýva, že navrhovateľ pacoval u zamestnávateľa I. I. s.r.o. od
15.02.2014 do 15.02.2015, pričom tu v tomto čase dosiahol čistú mzdu v rozpätí od 30,31 eura do 121,24
eura.
Písomné doklady na č.l. 29 preukazujú, že manželka navrhovateľa pracuje v I. v Partizánskom, kde

dosahuje čistú mzdu v rozpätí od 299,86 eura do 528,83 eura.
Z dohody o vyporiadaní BSM, ktorú uzavrel navrhovateľ so svojou manželkou okrem iného vyplýva, že
táto bola uzatvorená 20.01.2016 a účastníci sa dohodli o splácaní pohľadávok subjektom - L. O., R. J. O.,
SE, M. R. s.r.o., ktoré budú splácať každý rovnakým dielom v sumách 10 eur, 10 eur a 9 eur mesačne.
V čase poslednej úpravy výživného matka bola od 15.10.2010 dlhodobo práceneschopná keďže utrpela

pracovný úraz a vyživovaciu povinnosť mala len k mal. K..
Matka v súčasnej dobe je invalidná dôchodkyňa, poberá 159,60 eur invalidný dôchodok, pričom žije v
spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a to starým otcom U. Q. a matkou X. Q., pričom v spoločnej
domácnosti žije aj syn U. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je žiakom 4. ročníka SOŠ Drevárska v D.. Zároveň
je zamestnaná u zamestnávateľa - Q. O., kde v období august 2014 až apríl 2015 dosiahla priemerný

čistý mesačný príjem 312,16 eura, kde pracuje na pozícii predavačka. Náklady matky na maloletého -
stravné v školskej jedálni ako aj výdavok do hokejového klubu preukazujú písomné doklady na č.l. 50.
Včaseposlednejúpravyvýživnéhomal.K.navštevovalMŠvD.naD.uliciavtomčaseaktívnešportoval
- hral hokej.
Aktuálne mal. K. navštevuje 5. ročník ZŠ A., kde navštevuje hokejovú triedu, pričom má hokejové

tréningy 4x do týždňa. Zároveň sa stravuje v škole, kde mu matka za obedy platí cca 20 eur, pričom otec
maloletého nekontaktuje, nenavštevuje, ani neobdaruváva a matka poberá náhradné výživné z ÚPSVaR
Topoľčany od 01.02.2012.Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Hmotno-právnou podmienkou roho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.

V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o

neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže
byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane
povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto
straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene

výšky vyživovacej povinnosti.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného)
s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom
prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,

kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných
plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,

vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery,
ktorésaposudzujúkomplexne,zahŕňajújednakmajetokpovinnéhoakoobjektívnukategóriu(vlastníctvo
k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak
jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).

Neprimerané majetkové riziká sú determinované pomerom medzi možnosťou získať majetkový
prospech určitej hodnoty a rizikom straty v prípade neúspechu. Neprimeranosť sa však môže vzťahovať
aj na hodnotu potencionálneho neúspechu v porovnaní s majetkom povinného ako celkom. Za
neprimerané majetkové riziko môže súd považovať aj inak bežné záväzky pokiaľ presahujú svojou
výškou dokladované možnosti povinného a to aj napr. hypotekárny úver na zabezpečenie bývania s

poukazom na výšku splátky. V takomto prípade má súd možnosť ich zohľadniť v celkovej životnej úrovni
povinného alebo na ne môže prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko.Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti nie je dôvodný. Súd zistil, že došlo k zmene pomerov na strane účastníkov a to najmä na
strane mal. K., ktorý v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval MŠ. Aktuálne navštevuje

5. ročník ZŠ, čo je závažná zmena, za ktorú sa vždy v praxi považuje prechod na iný stupeň školskej
dochádzky, v tomto prípade z predškoláka na prvý stupeň, s čím sú bezprostredne vždy spojené
zvýšené náklady, jednak jednorazové, ako aj ďalšie povinné platby a tak isto ako aj zvýšené náklady
na zakupovanie školských pomôcok, najmä pred začiatkom školského roka, ktoré matka preukázala
písomnými dokladmi na č.l. 50. Tak isto aj na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že sa u tejto

znížila pracovná schopnosť, čo preukázali listinné dôkazy na čl. 78 pripojeného spisu OS Topoľčany sp.
zn. 11P/134/2014, z čoho je zrejmé, že matka má obmedzenú pracovnú schopnosť aj uplatniť sa na
trhu práce. Otec ako základný dôvod návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti uviedol skutočnosť, že
aktuálne je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a pracuje iba na dohodu s mesačným zárobkom
aktuálne vo výške cca 30 eur. Tu však poukazuje súd na skutočnosť, že navrhovateľ v čase poslednej
úpravy výživného bol dobrovoľne nezamestnaný a to až po dobu 4 rokov a jediným jeho zdrojom bol

príjem ako pomocníka na stavbách. Súd aktuálne skúmal aj to, čo povinný, resp. navrhovateľ skutočne
zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce, pričom má za to, že je
v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval vyšší príjem, než aktuálne dosahuje, t.j. 30 eur
mesačne, nehľadiac na to, že príjem ktorý dosahuje otec nepostačuje ani na to, aby pokrýval základné

výdavky, ktoré otec deklaroval na čl. 78-84 a je teda zrejmé, že na strane otca musia byť aj iné príjmy,
ktoré dosahuje, aby nimi kryl svoje výdavky a pohľadávky. Len platba na nájomnom spoločne s platbami
do spoločností, kde je otec dlžníkom sú úhrnne mesačne vo výške 229 eur, pričom jeho mesačný príjem
je okolo 30 eur. Okrem toho písomné dôkazy na čl. 42, 46, 58, 67 preukazujú, že otec doposiaľ hľadanie
zamestnania riadne nepreukázal, resp. nebol aktívny pri jeho hľadaní, nakoľko predložil súdu iba 4

potvrdenia o hľadaní si práce, z čoho aj súd usudzuje, že toto nemožno považovať za dostatočný záujem
o prácu a hľadanie si zamestnania, na čom nemení nič ani skutočnosť, že otec doložil doklad na čl. 29,
z ktorého vyplýva, že v štyroch prípade sa o zamestnanie u pracovných subjektov zaujímal.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na
ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.