Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/175/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219502
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114219502.1

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:
Československá obchodní banka, a.s., so sídlom 150 57 Praha 5, Radlická 335/150, právne
zastúpeného Mgr. Peter Olejár, usadený euroadvokát, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J. X, G., o zaplatenie 110 991,23 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi poplatky vo výške 1 872 Kč spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,05% ročne z tejto sumy od 24.06.2014 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 11.07.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 110991,23,-
Kč vyčíslenej ku dňu 23.06.2014 nasledujúco:
a) istina vo výške 87312,45,-Kč,
b) úroky vo výške 16253,96,-Kč,
c) úroky z omeškania vo výške 5552,82,-Kč,
d) poplatky vo výške 1872,-Kč,
e) úroky vo výške 12,9% ročne zo sumy 87312,45,-Kč od 24.06.2014 do zaplatenia,
f) úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 89184,45,-Kč od 24.06.2014 do zaplatenia.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 100 000,-Kč, ktorý
nebol splácaný v súlade s úverovou zmluvou a preto bol zosplatnený ku dňu 15.08.2013.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 03.09.2015 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju
neprítomnosť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise a s prihliadnutím na
tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Na základe Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere (č.l. 11-13, ďalej len „zmluva“) bol žalovanému
poskytnutý spotrebiteľský úver s nasledujúcimi parametrami:
- výška 100 000,-Kč,
- úroková sadzba 12,90% ročne,
- RPMN 17,10% ročne,
- poplatok za správu úveru 50,-Kč mesačne,
- poistné 111,-Kč mesačne,

- počet splátok 84,
- výška splátky 1816,-Kč,
- splatnosť 1. splátky 15.10.2011,
- splatnosť poslednej splátky 15.09.2018.

Podľa bodu I.6. zmluvy každá anuitná splátka obsahuje čiastku určenú k zaplateniu istiny a čiastku k
zaplateniu úrokov.

Podľa Čl. I.5. zmluvy ČSOB je oprávnená účtovať aj ďalšie poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov
ČSOB.

Listom zo dňa 16.08.2013 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 15.08.2013 vyhlasuje úver za
predčasne splatný. Zásielka bola daná na odoslanie dňa 19.08.2013.

Žalobca súdu ďalej predložil rozpis akým spôsobom dospel k jednotlivým zložkám uplatneného nároku.

Podaním doručeným súdu dňa 23.04.2015 žalobca súdu špecifikoval uplatnenú pohľadávku a pokiaľ
ide o o poplatky vo výške 1872,-Kč uviedol, že ide o
- poplatok zo dňa 18.02.2013 vo výške 300,-Kč za zaslanie upomienky,
- poplatok zo dňa 26.03.2013 vo výške 500,-Kč za zaslanie výzvy,
- poplatok zo dňa 22.04.2013 vo výške 500,-Kč za zaslanie poslednej výzvy,
- poplatok za správu úveru za 7 mesiacov (7 x 50,-Kč = 350,-Kč),
- poplatok za poistenie za 2 mesiace (2 x 111,-Kč = 222,-Kč).

Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2015 žalobca súdu zaslal prehľad žalovaným zaplatených splátok
s ich rozpočítaním na istinu, úroky a poplatky.

Súd listom zo dňa 12.06.2015 okrem iného požiadal žalobcu o zaslanie rozpisu splátok úveru v členení
na istinu, úroky a poplatky.

Listom zo dňa 02.04.2015, doručeným žalobcovi dňa 09.04.2015, súd tomuto postupom podľa § 100
ods. 1 O.s.p. uviedol ako sa mu zatiaľ na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností
javí právne posúdenie veci. Týmto podaním súd oznámil žalobcovi, že z dôvodov v ňom uvedených
nepovažuje úver za zosplatnený.

Pri právnom posudzovaní predmetnej veci súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení právnych
predpisov platných v ČR, keďže záväzkový vzťah sa riadi českým právom:

Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere - Tento zákon zapracovává příslušné předpisy
Evropských společenství a upravuje některá práva a povinnosti související s odloženou platbou, půjčkou,
úvěrem nebo jinou obdobnou finanční službou poskytovanou nebo přislíbenou spotřebiteli věřitelem,
nebo zprostředkovatelem (dále jen „spotřebitelský úvěr“).

Podľa § 6 ods.1 zákona č. 145/2010 Sb. - Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, vyžaduje
písemnou formu a věřitel je povinen v ní uvést informace stanovené v příloze č. 3 k tomuto zákonu.
Nesplnění této informační povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neplatnost smlouvy. Jedno
vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel v listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 55 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v Českej republike ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
- Smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele.
Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní
postavení.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka - jde-li o plnění ve splátkách, může věřitel žádat o zaplacení celé
pohledávky pro nesplnění některé splátky, jen bylo-li to dohodnuto nebo v rozhodnutí určeno. Toto právo
však může věřitel použít nejpozději do splatnosti nejblíže příští splátky.

Podľa § 262 ods.4 Obchodného zákonníka účinného v ČR ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Ve
vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí,
nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části
na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách,
adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je
však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana,
která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského
zákoníku a na
její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku .

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca skutočne vo výške ním prezentovanej poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý bol vrátený len čiastočne v rozsahu
- istiny 12687,55,-Kč,
- úrokov 16368,45,-Kč,
- úrokov z omeškania 154,87,-Kč,
- poplatkov 10426,-Kč.

Podľa bodu 9.1 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery (č.l. 76-77, ďalej len OP) v
prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola
zmluva uzavretá a ktorá môže podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta,
najmä: klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky voči ČSOB, poprípade inému subjektu,
ktorý mu poskytol úver je ČSOB oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením odoslaným
klientom prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v
prehlásení (písm. d).

Žalobca postavil svoju žalobu a nároky z nej vyplývajúce (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky),
ktoré majú povahu objektívnej kumulácie (čo znamená, že súd nie je viazaný iba výslednou sumou
uplatneného nároku ale aj sumou, ktorou sú vyčíslené vyššie uvedené jednotlivé čiastkové nároky
celkového nároku) na tom, že dňom 15.08.2013 došlo u žalovaného k strate výhody splátok, teda k tzv.
zosplatneniu úveru v zmysle vyššie citovaných ustanovení OP.

Súd teda musel ako prvú riešiť otázku, či k tomuto zosplatneniu platne došlo. Súd zotrváva na svojom
názore prezentovanom žalobcovi oznámením zo dňa 02.04.2015, a to že k platnému zosplatneniu
nedošlo v dôsledku toho, že vyššie citovaný dôvod zosplatnenia uvedený v OP pre spotrebiteľské úvery
je neplatný.

Tento záver robí súd na základe vyššie citovaných ustanovení § 55 ods. 1 a § 565 Obč. zákonníka v
spojení s § 262 ods. 4 Obch. zákonníka vychádzajúc zo zvýšenej ochrany spotrebiteľa a z toho, že
napriek tomu, že zmluva o úvere ako forma spotrebiteľského úveru je v klasickom členení obchodného
práva tzv. absolútnym obchodom, došlo v dôsledku expanzie spotrebiteľského práva k narušeniu
tohto doterajšieho delenia, a to tým, že vzťah zo spotrebiteľského úveru napriek tomu, že tento
je poskytnutý formou úveru podľa Obchodného zákonníka je vzťahom občianskoprávnym, a teda v
záujme ochrany spotrebiteľa sa na neho vzťahujú ustanovenia spotrebiteľského práva obsiahnuté v
Občianskom zákonníku, prípadne v iných predpisoch a v zmysle § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka
dochádza v prospech spotrebiteľa aj k tzv. jednostrannej kogentnosti inak dispozitívnych právnych
noriem obsiahnutých v Občianskom zákonníku, pokiaľ odchýlenie od tejto dispozitívnosti je v neprospech
spotrebiteľa.

V tomto prípade má súd za to, že prostredníctvom § 55 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka
možno zaujať záver, že formulácia straty výhody splátok tak ako je uvedená v bode 9.1. OP ČSOB
pre spotrebiteľské úvery sa odkláňa od § 565 Obč. zákonníka upravujúceho stratu výhody splátok
v neprospech spotrebiteľa. Z § 565 Obč. zákonníka je totiž zrejmé, že tento (logicky) predpokladá

zosplatnenie pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky iba na čas, keď právny úkon tohto zosplatnenia
sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka (pozri aj § 45 Občianskeho zákonníka) a zároveň predmetné
ustanovenie bodu 9.1 OP odporuje aj druhej vete § 565 Obč. zákonníka tým, že na rozdiel od neho
umožňuje zosplatnenie kedykoľvek.
Predmetný bod 9.1 OP odporuje § 565 Občianskeho zákonníka aj v tom, že umožňuje stratu výhody
splátok nielen pre omeškanie vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom ohľadne ich záväzkového vzťahu
ale aj pre omeškanie dlžníka voči inému veriteľovi, ako je veriteľ, ktorý k zosplatneniu úveru pristupuje
a vo vzťahu, ku ktorému dlžník v omeškaní ani nemusí byť.

Podľa názoru súdu neplatnosť bodu 9.1. OP pre ČSOB spotrebiteľské úvery by bola daná aj bez
citovaných ustanovení § 55 ods. 1 a 565 Obč. zákonníka z dôvodu, že právny úkon, ktorým zosplatnenie
pohľadávky nepochybne je, môže mať spätné (retroaktívne) účinky iba v prípade, ak to ustanoví zákon.
Podľa názoru súdu je neprípustné, aby mohlo byť zosplatnenie vykonané spätne, čím by sa vlastne
vytvoril stav, že so zaplatením zosplatnenej pohľadávky sa dlžník dostáva do omeškania ešte skôr ako
sa o tomto zosplatnení dozvie. Takto to bolo aj v danom prípade, keď list o zosplatnení úveru vo vzťahu k
žalovanemu bol vyhotovený až dňa 16.08.2013, daný na prepravu dňa 19.08.2013 (pričom sa logicky do
jeho dispozičnej sféry čo je pre jeho účinky v zmysle § 45 Obč. zákonníka nevyhnutné dostal až neskôr),
pričom k zosplatneniu malo dôjsť dňom 15.08.2013, teda spätne.
Na ilustráciu súd uvádza, že záver o tom, že strata výhody splátok nemôže predchádzať príslušný
právny úkon veriteľa vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého
dovolatel správně v této souvislosti uvádí, že bylo na věřiteli, zda a případně kdy svého oprávnění
požadovat zaplacení celé pohledávky (zůstatku
úvěru s příslušenstvím)
využije, a že splatnost celé pohledávky nemůže
nastat dříve, dokud věřitel nepožádá
dlužníka o její
zaplacení z důvodu prodlení se zaplacením splátky (splátek);
pro splatnost celé pohledávky není
významné, kdy věřitel mohl dlužníka
z důvodu jeho
prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve
požádat, ale zda a kdy se rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy
ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně
požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníku nadále nárok
jen na sjednané splátky.
Vyššie prezentovaný právny názor je uvedený aj v rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn.
6C/21/2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom KS v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/201/2013.

Z uvedeného je zrejmé, že súd sa musel ďalej zaoberať otázkou, či v dôsledku tohto právneho názoru
a toho, že zo strany žalobcu nedošlo k zmene žaloby, nejde o takú zmenu skutkového stavu, ktorá by
sama o sebe spôsobila, že súd žalobe nemôže vyhovieť.
Pokiaľ ide o totožnosť skutku, tak v slovenskej ako aj v českej civilistike sa vyskytujú tri základné poňatia
totožnosti skutku :
1. Skutok je dostatočne charakterizovaný ak je nezameniteľný s iným skutkom. Táto koncepcia reaguje
na skutočnosť, že pre žalobcu môže byť niekedy veľmi obtiažne popísať v žalobe všetky skutočnosti,

ktoré sú z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie veci podstatné. Mnoho rozhodujúcich skutkových
okolností totiž vyjde najavo až behom dokazovania.
2. Skutok zostáva zachovaný (a nedochádza k potrebe zmeny žaloby), ak doplnenie skutkových
okolností zo strany žalobcu neodôvodňuje z pohľadu súdu použitie inej právnej normy pre posúdenie
spornej záležitosti. Koncepcia previazanosti skutku s hmotnoprávnou úpravou zdôrazňuje, že so zmenou
základného predpisu hmotného práva, podľa ktorého súd záležitosť posudzuje, je spravidla spojená
veľmi zásadná zmena v skutkových tvrdeniach. Konanie tým začína prakticky odznova. Preto v takomto
prípade nie je totožnosť skutku zachovaná.
3. Skutok je zachovaný aj vtedy, ak pri zmene skutkových tvrdení zostáva zachovaná aspoň čiastočná
totožnosť konania alebo aspoň čiastočná totožnosť následku. Táto koncepcia vychádza z poňatia skutku
v trestnej judikatúre.
Súd má za to, že v dôsledku jeho právneho názoru k zmene skutku nedošlo, pretože podstatou žaloby je
uplatnený nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého a za podmienok uvedených v zmluve nesplácaného
úveru a to či došlo alebo nedošlo k zosplatneniu pohľadávky z úveru je vecou právneho posúdenia súdu.

Napriek vyššie uvedenému záveru nebolo možné žalobe vyhovieť v prevažnej časti z nasledujúcich
dôvodov:

Úver mal byť splatený 84 mesačnými anuitnými splátkami po 1816,-Kč (+ poplatok za poistenie - 111,-Kč
a poplatok za správu úveru - 50,-Kč), teda celkovo mala byť zaplatená suma 152544,-Kč (a s poplatkami
suma 166444,-Kč). Vychádzajúc zo záveru o tom, že k zosplatneniu dlžnej pohľadávky z nevráteného
úveru nedošlo, žalovaný ku dňu rozhodovania súdu mal zaplatiť splátky za čas 15.10.2011 - 15.08.2015
v počte 47 + poplatky za správu úveru a poistenie. Týmto dlžným splátkam zodpovedá suma istiny a
úrokov 47 x 1816,-Kč = 85352,-Kč.

Vzhľadom na to, ako súd uviedol vyššie, že je viazaný aj vyčíslením jednotlivých čiastkových nárokov
celkového nároku nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože vzhľadom na anuitný charakter splátok (v
každej splátke je iná výška istiny a úroku) nie je zrejmé čo z tejto sumy 85352,-Kč tvorí istina a čo úrok
vo vzťahu k istine a úroku vyčíslenému žalobcom. V spojení s tým nemožno vyhovieť žalobe ani v časti
úrokov z omeškania, pretože úročená môže byť iba časť splátky týkajúca sa istiny (tzv. zákaz úročenia
úrokov) a súdu nie je zrejmé, čo z nezaplatených splátok tvorí istina.

Pokiaľ ide o poplatky, tu súd žalobe vyhovel pri viazanosti návrhom a priznal poplatky požadované
žalobcom a príslušenstvo z nich vo forme úrokov z omeškania.

Právo na úroky z omeškania vyplýva z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže
jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy
odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých
plnění.
§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo
požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek
z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
§ 1 NV č. 142/1994 Sb. - Výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou
národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž
došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.
Repo sadzba mala od 02.11.2012 výšku 0,05% ročne a preto výška úrokov z omeškania je 8,05% ročne.
Nemožnosť vyhovenia žalobe vo väčšom rozsahu je výlučne daná tým, že žalobca napriek tomu, že ho
súd výslovne vyzval na zaslanie splátkového kalendára pre všetky splátky a to práve preto, aby bolo
zrejmé, čo z dlžných splátok predstavuje úrok a čo istina, tento na predmetnú výzvu nereagoval.

Žalobca zaujal právny názor (č.l. 61), že ak by aj zmluvná podmienka 9.1 bola neplatná, tak zákonne
zosplatnil úver na základe § 506 Obch. z. - ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
K uvedenému právnemu názoru žalobcu, súd uvádza: Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy o
úvere, je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky /dlžnú sumu/ vyplýva priamo zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z

nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia
veriteľa od zmluvy. Rovnaký cieľ /vrátenie úveru spolu s úrokmi/ možno dosiahnuť aj dohodou o
predčasnom zosplatnení úveru, pričom tento spôsob sa od predchádzajúceho líši tým, že na rozdiel od
odstúpenia od zmluvy, pri dohode o zosplatnení a jej aplikácii zmluva o úvere ostáva v platnosti.
Predčasné zosplatnenie úveru postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda iným postupom
a inštitútom ako odstúpenie od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka.
List žalobcu zo dňa 16.08.2013 má názov „Oznámenie o zosplatnení úveru“ a o odstúpení od úverovej
zmluvy v ňom niet zmienky. Žalobca tak jasne svoju vôľu vyjadril a po zistení jej neplatnosti nemôže túto
vôľu prezentovať ako vôľu inú, ktorá z ním urobeného právneho úkonu vôbec nevyplýva.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak žalobca v konaní podstatne neúspešný právo na ich náhradu
nemá (§ 142 ods.1, 2 O.s.p.) a úspešní žalovaný náhradu trov konania nepožadoval (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.