Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9C/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315208524
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5315208524.2

Uznesenie

Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľa: S. H., J.. XX. X. XXXX, G.: S.-Č. XXX, XXX XX S.-
Č., proti odporkyni: M. H., J.. XX. X. XXXX, G.: XXX XX S.-Č. XX, v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia o nevstupovanie dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivý z násilia, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 22. 9. 2015 domáhal vydania predbežného
opatrenia vo veci vysťahovania odporkyne z domu, nakoľko rozvodové konanie sa neprimerane
predlžuje a spolužitie s odporkyňou sa stalo neúnosným. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že odporkyňa
mu nedovoľuje prať veci, bráni mu vo varení, kradne jedlo, nahlas počúva televíziu, schováva ovládač,
berie mu peniaze, doklady, otvára a zadržuje poštu, rozkráda majetok, poškodzuje majetok, štve ich

spoločnú dcéru proti nemu. Z týchto dôvodov je spolužitie v dome, ktorého je navrhovateľ výlučným
vlastníkom nemožné až protizákonné.

Súd uznesením č. k. 9C/261/2015-3 zo dňa 25. 9. 2015 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád, t. j.
doplniť návrh o relevantné a hodnoverné tvrdenia, ako aj listinné dôkazy osvedčujúcu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov, ako aj deklarovanie vecnej

súvislosti medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci samej.

Dňa 6. 10. 2015 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa označené ako odstránenie závad v návrhu
konania na predbežné opatrenie vo veci vysťahovania manželky z domu. V doplnenom návrhu zo dňa 6.
10. 2015 navrhovateľ k osvedčeniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy dopĺňa, že tvrdenia o
tom, že mu odporkyňa nedovoľuje prať, bráni navrhovateľovi vo varení, poškodzuje mu sluch, schováva

TV ovládač, berie mu osobné doklady, otvára a zadržuje poštu, odmieta dohodu, poškodzuje majetok
a záhradu, sú pravdivé. Odporkyňa sa navrhovateľovi neustále vyhráža, že navrhovateľa opäť dostane
do väzenia a bude sama užívať dom. Zadržuje navrhovateľovi kreditné karty, na ktoré mu je zasielaný
dôchodok. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení pripojil k podaniu výpis z listu vlastníctva, ako aj
potvrdenie OR PZ Turzovka, že odporca podal dňa 22. 9. 2015 oznámenie týkajúce sa priestupku proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na výzvu súdu o doplnenie návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia o to, čoho sa navrhovateľ mieni návrhom vo veci samej domáhať
a aká je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozhodnutím
vo veci samej navrhovateľ uvádza, že navrhovateľ sa chce predbežným opatrením domôcť, aby mu
odporkyňa nebránila relevantne užívať dom a spoločné zariadenie, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve,
nepoškodzovala majetok navrhovateľa, nešikanoval ho, netrápila psychicky a prestala navrhovateľovi
sťažovať jeho žitie so zdravotným postihnutím. Navrhovateľ ďalej udáva, že vecná súvislosť vyplýva

z podstaty vysťahovania manželky s účinkom, v ktorom sa predíde uvedenému konaniu, zabráni sa
protiprávnemu konaniu, poškodzovaniu spolužitia s dcérou a ostatným príbuzenstvom.Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä,
aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia.

Účelom predbežného opatrenia je dočasná, provizórna úprava pomerov účastníkov konania s cieľom
zabezpečiť ničím nerušené judikovanie vo veci samej alebo predbežné opatrenie môže slúžiť aj ako
záruka budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Súd pred nariadením predbežného opatrenia
vychádza z jeho vymedzia v návrhu, skúma, či je dostatočne odôvodnený, či sú osvedčené skutočnosti
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie,

že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa
síce nedokazuje, ale osvedčuje, čo znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, no miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou potreby riešenia vzťahov. Podmienkou pre vydanie
predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov
by bolo právo účastníka ohrozené.

Vychádzajúc z uvedeného ako aj zo skutkového stavu, aký tu existuje ku dňu rozhodovania o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia, bol súd toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania. Predpokladom pre nariadenie predbežné opatrenia o uložení
povinnosti dočasne nevstupovať do domu alebo bytu je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá

z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť
podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového
konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému
obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia vyplýva napríklad z obsahu
trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov príslušných orgánov alebo z

vedomostí svedkov. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí mať súd za preukázané odôvodnené
podozrenie z násilia. Vzhľadom na to, že predbežné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na
návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi. Navrhovateľ bude musieť preukázať existenciu
odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými a hodnovernými tvrdeniami a
dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického

násilia. Navrhovateľ tak s prihliadnutím na uvedené skutočnosti v konaní o vydanie predbežného
opatrenia podľa názoru súdu nepreukázal takú intenzitu konania odporkyne, ktorou by navrhovateľ
osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Okolnosti, ktoré navrhovateľ v návrhu, ako
aj doplnenom návrhu uvádza, neodôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ síce k
doplnenému návrhu zo dňa 6. 10. 2015 priložil kópiu potvrdenia o podaní trestného oznámenia zo

dňa 22. 9. 2015. Z predloženého listinného dôkazu však nie je súdu známy jeho obsah ani proti komu
bolo podané, ani čoho sa týkalo. Práve naopak, súd z obsahu pripojeného spisu 2T/166/2014 mal
preukázanú opačnú situáciu, že navrhovateľ sa dopúšťal fyzického a psychického násilia na odporkyni,
teda týral blízku osobu, ktorej spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním. Súd teda konštatuje, že navrhovateľ v danom

prípade neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie uviesť, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej.
Konanie v merite veci musí mať skutkový a právny súvis s navrhovaným predbežným opatrením.
Navrhovateľ by mal vždy dbať na to, aby jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia spĺňal všetky

náležitosti predpokladané zákonom. Súd má za to, že navrhovateľ ani napriek výzve súdu, ktorou ho súd
vyzval o doplnenie návrhu o vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežný opatrením a požadovaným
rozhodnutím vo veci samej, nepreukázal.

Súd preto z týchto dôvodov návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.