Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/586/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407200542
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6407200542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa:
Agropodnik, a.s., so sídlom Hliník nad Hronom, Železničná 5, IČO: 31 611 826, zastúpený advokátom
JUDr.ViktoromŠurkom,advokátskakanceláriasosídlomŽiarnadHronom,ul.SNP120,protiodporcom:
1/ V. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. D. C., O. XXX, 2/ W. F., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. D. C., O. XXX, o zaplatenie sumy 493,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11. 02. 2014, č. k. 7C/126/2009
- 317, takto

r o z h o d o l :

Konanie proti odporcovi 1/ z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o uložení povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne uhradiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom m e n í tak, že odporkyňa 2/ je povinná
zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 307,05 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy zo sumy 13,35
Eurvovýške12,5%ročneod15.12.2003aždozaplatenia,12%ročneod15.01.2004aždozaplatenia,
12 % ročne od 15. 02. 2004 až do zaplatenia, 12 % ročne od 15. 03. 2004 až do zaplatenia, 11 % ročne

od 15. 04. 2004 až do zaplatenia, 10 % ročne od 15. 05. 2004 až do zaplatenia, 10 % ročne od 15. 06.
2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 07. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 08. 2004 až do
zaplatenia, 9 % ročne od 15. 09. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 10. 2004 až do zaplatenia,
9 % ročne od 15. 11. 2004 až do zaplatenia, 8 % ročne od 15. 12. 2004 až do zaplatenia, 8 % ročne
od 15. 01. 2005 až do zaplatenia, 8 % ročne od 15. 02. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 03.
2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 04. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 05. 2005 až do
zaplatenia, 6 % ročne od 15. 06. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 07. 2005 až do zaplatenia,
6 % ročne od 15. 08. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 09. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne

od 15. 10. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 11. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 12.
2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 01. 2006 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 02. 2006 až do
zaplatenia, 7 % ročne od 15. 03. 2006 až do zaplatenia, 7 % ročne od 15. 04. 2006 až do zaplatenia,
7 % ročne od 15. 05. 2006 až do zaplatenia, 8 % ročne od 15. 06. 2006 až do zaplatenia, 8 % ročne
od 15. 07. 2006 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 08. 2006 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 09.
2006 až do zaplatenia, 9,5 % ročne od 15. 10. 2006 až do zaplatenia, 9,5 % ročne od 15. 12. 2006 až do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 425,72 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa

v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporkyňa 2/ j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 49,49
Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť
navrhovateľovi istinu vo výške 307,05 Eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako uviedol vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku. Návrh navrhovateľa na úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške

186,70 Eur s príslušenstvom zamietol. Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 425,72 Eur. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku po doplnení dokazovania v zmysle usmernenia zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 29. 10. 2013 č. k. 14Co/476/2012 vychádzal zo zistenia, že odporcovia užívajú
nebytový priestor, garáž, za ktorý neuhrádzajú žiadne finančné prostriedky, a to ani formou nájomného,

ani formou bezdôvodného obohatenia. Predmetom sporu je tak výška bezdôvodného obohatenia za
nebytový priestor stanovená ako priemer sumy, za ktorý sa nebytový priestor v danej lokalite prenajíma
a uplatnený bol za obdobie mesiacov december 2003 až december 2006. K námietke odporcov, podľa
ktorej garáž tvorí súčasť bytového priestoru, uviedol, že táto otázka bola už vyriešená rozsudkami
prvostupňového aj druhostupňového súdu v minulosti, a preto ju považoval za irelevantnú. Pretože
odporcovia vzniesli námietku premlčania, ktorá nebola špecifikovaná, v zmysle záverov zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu sa prvostupňový súd opätovne zaoberal námietkou premlčania. Uviedol,
že navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 19. 01. 2007. Pri zohľadnení
subjektívnej premlčacej doby, ktorá bežala v priebehu objektívnej premlčacej doby a trvala dva roky,
súd považoval za premlčaný nárok navrhovateľa uplatnený za mesiace december roku 2003 až január
roku 2005. Vo finančnom ekvivalente odplata za obdobie mesiacov december 2003 až január 2005

vo forme bezdôvodného obohatenia predstavovala finančný obnos 186,70 Eur. V tejto časti súd návrh
navrhovateľa ako premlčaný zamietol. V zostávajúcej časti za obdobie mesiacov február 2005 až
december 2006 súd kvalifikoval návrh navrhovateľa ako dôvodný a v tejto časti vo finančnom ekvivalente
307,05 Eur návrhu vyhovel. Úrok z omeškania ako tzv. vedľajší záväzok k hlavnému záväzku (samotnej
istiny), ktorý zdieľa rovnaký osud ako hlavný záväzok, priznal rovnako za obdobie počnúc februárom

2005 a v časti december 2003 až január 2005 nárok zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 2/3 uplatnenej náhrady.

Proti rozsudku okresného súdu podali odporcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní

odporcovia namietajú nedostatočné vyhodnotenie dokazovania, nesprávne právne rozhodnutie, keď
súd prvého stupňa nebral do úvahy pripomienky v dokazovaní vznesené odporcami, ale pripomienkam
navrhovateľa vyhovel. Majú za to, že došlo k porušeniu základného práva účastníka na spravodlivý
súdny proces. Poukazujú na skutočnosť, že užívajú trojizbový byt s príslušenstvom, keď podľa všetkých
dokladov predmetná garáž je príslušenstvom tohto bytu, pričom nie je pravdou, že by predmetné

priestory užívali bez dôvodu. Odporcovia preukázali, že im vzniklo právo osobného užívania aj garáže
dohodou uzavretou s právnym predchodcom navrhovateľa, čo dokazuje zápisnica zo dňa 01. 06. 1979,
v ktorej záhlaví sa konštatuje prevzatie garáže do osobného užívania. Od 01. 01. 1992 sa toto právo v
zmysle § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenilo na nájom. Navrhovateľ dôkazné bremeno týkajúce
sa zániku (zrejme nájmu) garáže neuniesol, a preto nemožno konštatovať, že by odporcovia garáž

užívali bez právneho dôvodu. Tvrdia, že nájomné uhrádzajú podľa platnej Nájomnej zmluvy zo dňa 01.
06. 1979, ktorá doposiaľ nebola zrušená. Poukazujú na to, že navrhovateľ požaduje sumu 13,35 Eur
za 1 m2 a nie je zrejmé, ako dospel k takejto sume. Podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov je s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctva alebo iných spoločných práv k

pozemku. Pokiaľ sa vlastníci nedohodnú inak, zo zákona platí, že spoločné časti domu a spoločné
zariadenie domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Navrhovateľ je vlastníkom len jednej štvrtiny, to znamená jedného bytu s príslušenstvom. Ďalej
poukazuje na výsledky cenovej kontroly č. Q. Správy finančnej kontroly Zvolen, kde bolo zistené, že
navrhovateľ nepredložil kontrolnej skupine evidenčný list, čím nebolo preukázané potvrdenie údajov na

evidenčnom liste zo strany nájomníka o veľkosti podlahovej plochy bytov o zariadení a vybavení bytov.
Podľa opatrenia maximálne ceny sa zvyšovali o cenu nájmu základného prevádzkového zariadenia bytu
za rok u prvej kategórie o 203,95 Eur, teda mesačne 16,99 Eur. Navrhovateľ ignoruje zákony, ktoré
platia pre každého. Odporcovia nájomné uhrádzajú vo výške 78,14 Eur, nie ako uvádza navrhovateľ. Za
zásobáreň (garáž) platia v zmysle uvádzanej zmluvy. Nové nájomné zmluvy boli odporcom vystavené

dňa 02. 01. 1997 bez udania dôvodu a nespĺňali náležitosti podľa § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka
a bez výpovede predchádzajúcej nájomnej zmluvy, čím je táto pôvodná zmluva stále platná. V ďalšom
poukazujú na to, že im navrhovateľ bráni riadne užívať byt, nevyhovel žiadosti o výmenu plynového
sporáka a prietokového ohrievača, a napriek tomu požaduje platenie nájomného. Rovnako nevykonalopravu, keď do vrchných bytov zatekala dažďová voda. Tvrdia, že sú od roku 2000 navrhovateľom
diskriminovaní a nemôžu si odkúpiť byt ako ostatní nájomníci. Domáhajú sa zamietnutia návrhu v celom
rozsahu.

Navrhovateľ vo vyjadrení nesúhlasí s názorom odvolateľov, že by prvostupňový súd nedostatočne
vyhodnotil dokazovanie a že by došlo k nesprávnemu právnemu rozhodnutiu vo veci, resp. že by boli
porušené základné práva žalobcov na spravodlivý proces. Poukázal na to, že ide o konania medzi
totožnými účastníkmi v právne aj skutkovo totožnej veci. V uvedených konaniach bol ustálený ako

skutkový stav, tak aj právna kvalifikácia uplatneného nároku, čo konštatoval aj odvolací súd v tomto
konaní v rozsudku zo dňa 09. 12. 2008 sp. zn. 14Co/278/2008 - 115. Prvostupňový súd odporcov
na túto skutočnosť opakovane v priebehu celého konania upozorňoval. Tvrdenia o diskriminácii zo
strany navrhovateľa voči súdu nie sú ničím podložené a označuje ich za výmysly odporcov. Má za
to, že prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, toto riadne vyhodnotil a v napadnutom
rozsudku aj podrobne odôvodnil. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať

navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným
paušálom a 20 % DPH.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako

vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V priebehu odvolacieho konania nastala nová právna skutočnosť, keď odporca 1/ zomrel dňa XX. XX.
XXXX. Dedičské konanie po nebohom V. F. bolo zastavené, keďže bolo preukázané, že nezanechal
majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd pokračoval v konaní s odporkyňou 2/, pretože odporcovia boli
v danej veci solidárnymi účastníkmi (záväzok odporcu 1/ a odporkyne 2/ voči navrhovateľovi bol
nerozdielny - solidárny), keď podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený v prípade
viacerých (solidárnych) dlžníkov požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pričom v zmysle ods. 3

citovaného zákonného ustanovenia, pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa
tento diel rovnakým dielom na všetkých ostatných (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09.
1977 sp. zn. 5Cdo/71/97). Konanie voči odporcovi 1/ s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 a § 107
ods. 1 O. s. p. zastavil. V konaní pokračoval s odporkyňou 2/ v zmysle prv citovaného ustanovenia §
511 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a obsahom odvolania viazaný.

Odvolatelia v podanom odvolaní namietajú, že podľa ich názoru je nedôvodný návrh navrhovateľa,
pretože za predmetnú garáž platia v zmysle pôvodnej zmluvy zo dňa 01. 06. 1979, kde garáž bola

uvedená ako príslušenstvo bytu. K tejto odvolacej námietke odvolací súd odkazuje na svoje závery
v predchádzajúcom rozhodnutí, v zmysle ktorých je návrh navrhovateľov na zaplatenie užívania za
predmetné nebytové priestory - garáž dôvodný. Na tomto svojom závere odvolací súd nemá čo meniť.
Dôvodom, pre ktorý zrušil predchádzajúci rozsudok, bolo nesprávne vyhodnotenie, resp. nedostatočné
vyhodnotenie námietky premlčania. Pokiaľ teda ide o opätovné námietky ohľadne dôvodnosti domáhať

sa zaplatenia za užívanie uvedených priestorov a právnu kvalifikáciu tohto užívania ako bezdôvodného
obohatenia, odvolací súd opätovne zaujíma právny názor, v zmysle ktorého je bez akýchkoľvek
pochybností, že uvedený nebytový priestor - garáž nezdieľal režim samotného bytu, a preto platenie -
plnenie za užívanie (nájom) v sebe neobsahovalo zároveň aj plnenie za užívanie predmetnej garáže. Za
obdobie, ktoré je predmetom tohto sporu, teda od 15. 12. 2003 do 15. 12. 2006, vzniklo navrhovateľovi

právo na plnenie odplaty za užívanie nebytového priestoru. Pokiaľ ide o výšku tejto odplaty, súd
považoval uplatnený nárok za primeraný výške platby nájomného v lokalite, kde sa tento nebytový
priestor nachádza. Odporcovia v odvolaní v podstate vyjadrujú svoj už prezentovaný názor, v zmysle
ktorého za predmetnú garáž uhrádzajú nájom podľa platnej nájomnej zmluvy z dôvodu, že ide o
príslušenstvo bytu, s ktorým sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko už v predchádzajúcich svojich

rozhodnutiach vyjadril názor, že garáž ako nebytový priestor nie je v tomto prípade možné považovať
za príslušenstvo bytu, čo znamená, že odporcovia za užívanie tejto garáže navrhovateľovi neplatili,
a preto je ich povinnosťou nahradiť navrhovateľovi finančný ekvivalent za toto užívanie, a to z titulu
bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom naviazanosť odvolacieho súdu rozsahom a obsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) nemal odvolací
súd dôvod na ďalšie preskúmavanie napadnutého rozsudku - resp. zaoberať sa tvrdeniami odporcu,
že mu navrhovateľ bráni riadne užívať byt, že nevyhovel jeho žiadosti o výmenu plynového sporáka a

prietokového ohrievača, že odmietol vykonanie opravy (zrejme strechy) ako aj skutočnosť, že je odporca
diskriminovaný, keď si nemôže odkúpiť byt podľa zákona ako ostatní nájomníci bytovky č. XXX na
ulici O. v C. D. C., pretože nejde o skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť toto súdne konanie, ktorého
predmetom je uplatnený nárok na plnenie za užívanie nebytového priestoru.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý
rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporkyni nárok na zaplatenie trov odvolacieho konania
vo výške spolu 49,49 Eur, a to podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - § 10, § 13a, § 15 za jeden úkon právnej

služby (vyjadrenie k odvolaniu 33,20 Eur, režijný paušál 8,04 Eur a 20 % DPH).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.