Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Cpr/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221185
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713221185.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

T. S., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX V. XXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Janou Valachovou,
advokátkou, so sídlom 984 01 Lučenec, M Rázusa 49, proti odporcovi: OJALA Slovakia, s.r.o. so sídlom
Kriváň 565, 962 04 Kriváň, IČO: 44 310 226, zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom so sídlom
Zvolen, Trhová ul. č. 1, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa
09.09.2013 je neplatné.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 04.11.2013 doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 04.11.2013 sa navrhovateľ
domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom
odporcu zo dňa 09.09.2013 je neplatné. Ďalej sa navrhovateľ týmto návrhom domáhal náhrady trov
konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe uzavretej Pracovnej zmluvy zo dňa
14.12.2009vznikolnavrhovateľoviuodporcupracovnýpomernadobuurčitúdo30.11.2010spracovným
zaradením: pomocný pracovník, ktoré pracovné zaradenie bolo Dodatkom k pracovnej zmluve zo
dňa 24.05.2002 zmenené na pozíciu: inžinier kvality a Dodatkom k pracovnej zmluve z 31.10.2012

bola zmenená aj doba trvania pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú. Na základe
pracovnej zmluvy v znení dohôd o jej zmene vykonával navrhovateľ pre odporcu prácu podľa pracovnej
náplne naposledy zo dňa 01.06.2012. Pracovné povinnosti vykonával navrhovateľ pre odporcu až do
09.09.2013, kedy navrhovateľ na pracovisku obdržal písomnosť označenú ako Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods.l písm.b) Zákonníka práce, ktorým listom zo dňa 09.09.2013
odporca ako zamestnávateľ navrhovateľa oznámil navrhovateľovi, že s ním podľa § 68 ods.l písm. b)
Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer, a to dňom prevzatia predmetnej písomnosti. Toto

okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnil odporca tým, že v dňoch 08.08.2013 a 09.08.2013
sa mal navrhovateľ nedostaviť na svoju riadnu pracovnú zmenu a nepredložil žiadne relevantné
doklady, ktoré by preukázali dôvod jeho neprítomnosti. Toto konanie navrhovateľa preto odporca
považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny na základe schváleného pracovného poriadku
článok 8 bod 2a - neospravedlnená prítomnosť v práci. Z dôvodov v liste uvedených odporca rozhodol
o nevyplatení pohybovej zložky mzdy navrhovateľovi za mesiac august 2013. Právna kvalifikácia
závažného porušenia pracovnej disciplíny nie je v pracovnoprávnych predpisoch platných na území

SR zakotvená. Podľa dostupnej judikatúry, pokiaľ by aj zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise
bližšie konkretizoval prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny, súd pri rozhodovaní o platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany
zamestnávateľa (Zákonník práce, komentár 3, vydanie 2013, Beckova edícia, komentované zákony,autor Helana Barancová, str. 484, 1 odsek zhora). Navrhovateľ je toho názoru, že k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny z jeho strany voči odporcovi nedošlo. Poukazujúc na odôvodnenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvody nekorešpondujú s jeho správaním sa, ani s dobou,

ani s pracovnoprávnou agendou odporcu. Pokiaľ by sa odporcovi aj podarilo preukázať, že navrhovateľ
mal nedodržať vnútropodnikové organizačné normy a individuálne riadiace akty, čo udáva ako dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, jednalo by sa o menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Navrhovateľovi však nikdy žiadne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v
súvislosti s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uložené nebolo. Na inkriminované dni

08.08.2013 a 09.08.2013 si navrhovateľ voľno riadne vopred vypýtal a bolo mu odporcom poskytnuté,
čo dokazuje aj skutočnosť, že podľa dochádzkového listu navrhovateľa 08/2013 má tento na uvedené
dni odporcom vykázané náhradné voľno. Z výplatnej pásky za mesiac august 2013 navrhovateľa je
zrejmé, že žiadna absencia u neho nebola zaznamenaná. Zostatok starej dovolenky predstavuje 12,5
dňa; nárok na riadnu dovolenku za rok 2013 je 24,5 dňa. K akémukoľvek jej kráteniu odporcom za
neospravedlnenú prítomnosť na pracovisku nedošlo a podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka

Zvolen z 13.09.2013 žiadne prerušenie pracovného pomeru z titulu absencie vykázanej odporcom
nebolo hlásené, a to ani do 13.09.2013, nieto do 3 dní, ako to vyžaduje zákon. Navrhovateľ počas
trvania pracovného pomeru s odporcom vždy plnil svoje pracovné povinnosti zodpovedne a riadne
podľa pokynov zamestnávateľa. Od vzniku pracovného pomeru odporca nijakým spôsobom nenaznačil
navrhovateľovi nespokojnosť s jeho pracovnými výsledkami, ani nemal žiadnu výhradu voči jeho práci.

Konanie odporcu o okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom sa javí ako účelové a bez
zákonom aprobovaného dôvodu. Navrhovateľ nesúhlasí s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného
pomeru doručeným mu odporcom v súlade s ustanovením § 79 ods.l Zákonníka práce a oznámil
odporcovi listom zo dňa 30.09.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručeným odporcovi
doporučene, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom

zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy. Pretože uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru nie je pravdivý a nekorešponduje s ustanovením § 70 Zákonníka práce. Napriek uvedeným
skutočnostiam a oznámeniam navrhovateľa o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní a považuje
uložené okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné odporca neakceptoval udávané dôvody
neplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruuloženéokamžitéskončeniepracovnéhopomeru

neodvolal a navrhovateľovi ďalej odmietol prideľovať prácu. Z tohto dôvodu podal tento návrh na súd.
PredmetnýnávrhbolpodanýnajprvnaOkresnýsúdLučenec.Podoručenípredmetnéhonávrhuodporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal námietku miestnej nepríslušnosti, následne bola vec
postúpená zo strany Okresného súdu Lučenec Okresnému súdu Zvolen z dôvodu miestnej príslušnosti.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom k veci uviedol, že podľa ich názoru
predmetný právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru mal všetky potrebné zákonné,
formálne a právne náležitosti podľa ustanovenia § 68 Zákonníka práce a po skutkovej stránke bol
zo strany odporcu realizovaný dôvodne. Pokiaľ ide o obsah, bol v ňom skutkový dôvod okamžitého
skončenia vymedzený dostatočne, zrozumiteľne a nezameniteľne nato, aby ho nebolo možné zameniť

s iným skutkom. Bolo uvedené, že išlo o neospravedlnené nedostavenie sa do práce v dňoch 08. a
09. augusta 2013, teda neospravedlnenú absenciu v práci u navrhovateľa. Taktiež lehota na doručenie
podľa ustanovenia § 68 ods.2 Zákonníka práce bola dodržaná, keďže zákon určuje 2-mesačnú
lehotu. Nie je tu podstatné, či okamžité skončenie bolo doručené hneď nasledujúci deň po absencii,
alebo neskôr, ak k tomu došlo v priebehu zákonnej prekluzívnej lehoty. Podľa pracovnej zmluvy,

pracovnoprávnych predpisov, aj interného pracovného poriadku odporcu je zamestnanec povinný sa
zdržiavať na pracovisku počas celej pracovnej doby. O pracovnom poriadku sú ich zamestnanci
opakovane školení a postupy pri žiadosti o dovolenku, prekážka v práci a podobne, sú im známe.
Prítomnosť na pracovisku a vykonávanie práce podľa pracovnej zmluvy je základnou povinnosťou
zamestnanca, ktorá mu voči zamestnávateľovi vyplýva. Ak sa zamestnanec do práce nedostaví a

vopred zamestnávateľa prostredníctvom jemu služobne nadriadených osôb neupovedomí o dôvode,
možno jeho konanie považovať za neospravedlnenú absenciu zakladajúcu dôvod na skončenie
pracovného pomeru. Poukázali na znenie pracovného poriadku článok 11. ods.3) a článok 8. ods.2).
K neprítomnosti v práci z dôvodu dovolenky nemal navrhovateľ relevantný podklad, a to dovolenkový
lístok schválený nadriadeným. Obdobný postup sa vyžadoval pri neprítomnosti z dôvodu náhradného

voľna. Tu si navrhovateľ sám rozporuje vo svojich tvrdeniach, keď na jednej strane predkladal
doklady o údajnej dovolenke a na druhej strane teraz v návrhu tvrdí, že mal náhradné voľno. Podľa ich
interného predpisu sa navrhovateľovo správanie klasifikuje ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny
a porušenie základných povinností zamestnanca, ako to vyplýva z článku 6. ods.c) pracovnéhoporiadku. V článku 8. ods.2a pracovného poriadku a v pracovnej zmluve je to uvedené v článku
6.3. Právne posúdenie závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľom je smerodajné
pre zamestnancov, ktorí sú s jeho obsahom oboznámení, školení, povinní rešpektovať, zároveň slúži

ako prevencia pred porušovaní pracovnej disciplíny zamestnancami, ako záruka právnej istoty vo
vzájomných pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby zamestnanec vopred vedel aké sankcie hrozia pri
niektorých špecifických porušeniach. Navyše v danom prípade mal rovnaké právne posúdenie osobitne
zakotvené navrhovateľ aj v jeho pracovnej zmluve. Nemožno súhlasiť s názorom vysloveným v návrhu,
že neospravedlnená absencia nie je judikatúrou považovaná za obzvlášť

závažné porušenie pracovnej disciplíny, práve naopak. Podľa komentára k ustanoveniu § 68 ods.l
písm. b/ Zákonníka práce naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným
porušovaním pracovnej disciplíny, základných povinností formulovaných v ustanovení § 81 Zákonníka
práce. V ustanovení § 81 Zákonníka práce sa okrem iného uvádza, že zamestnanec je povinný
najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať
z neho až po skončení pracovného času. V zmysle R18/1977 za závažné porušenie pracovnej

disciplíny považovali súdy neospravedlnenú absenciu zamestnancov, výkon práce pre seba iné osoby v
pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty,
opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov
nadriadených, urážky a podobne; Obdobne aj v judikáte pod V2/1976 a v rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. 5Cdo 81/2010. Odporca je výrobná spoločnosť, preto prítomnosť zamestnancov na pracovisku,

v prípade neúčasti bezodkladná informovanosť a zastupiteľnosť je pre výkony podnikateľskej činnosti
mimoriadne významná. Majú s ich zákazníkmi zmluvné dohodnuté zákazky, ktoré pri nedodržaní
môžu byť peňažne penalizované, resp. až stratou obchodného partnera. Preto v ich spoločnosti
školia o týchto základných povinnostiach a na riadnej dochádzke trvajú. Nie sú spoločnosťou, kde by
benevolentný prístup zamestnancov k dochádzke mohol byť tolerovaný najmä s poukazom na predmet

ich podnikateľskej činnosti a hrozby omeškania výroby. Vzniknuté porušenie už nebolo možné neskôr
konvalidovať pokusmi o legitimizáciu absencie. Až v septembri 2013 sa zistilo, že navrhovateľ si do tzv.
dochádzkového listu svojvoľne, bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa dopísal tieto dva dni dovolenky,
čo je neprípustné. Z vyjadrenia bezprostredne navrhovateľovi nadriadeného zamestnanca vyplynulo,
že navrhovateľ podal žiadosť o dovolenku, tzv. dovolenkový lístok až s viactýždňovým oneskorením

oproti dátumu dovolenky, ktorá vopred pred jej začiatkom nebola podpísaná jemu nadriadenými
zamestnancami. Ak aj v čase jeho úmyslu vziať si voľno nebol prítomný priamy nadriadený, mal
navrhovateľ povinnosť oznámiť a dohodnúť dovolenku buď personálnemu oddeleniu, manažérovi kvality
a podobne. Keďže si navrhovateľ do systému dochádzky sám nahral svoju neprítomnosť až dňa
21.08.2013, ich mzdový účtovník R. C. nemal ako vedieť, že ide o neospravedlnenú absenciu a pri

uzatváraní dochádzky už uplynula lehota 8 dní dokedy je potrebné nahlásiť na sociálnu poisťovňu
prerušenie poistného. K zisteniu došlo v priebehu spracovania dochádzky počas mzdovej uzávierky,
čo bolo v prvý septembrový týždeň. Prakticky len pri mzdovej uzávierke vedúci zamestnanec overí
správnosť dokladov a zdokumentovanie všetkých neprítomností. Toto je ich štandardný postup mzdovej
uzávierky. Navrhovateľov nadriadený pán Y. V. o dodatočnom zistení ihneď informoval personálne

oddelenie. O tejto neprítomnosti nebol informovaný ani N+1 manažér kvality R. Y., ktorý bol vtedy v
práci. Čo sa týka sankcií za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, nebola navrhovateľovi vyplatená jeho
pohyblivá zložka mzdy a následne bol s ním rozviazaný pracovný pomer. Nemožno tvrdiť, žeby ako
zamestnávateľ neurobili daný právny úkon bezodkladne, pretože ho podali bez zbytočného omeškania
potom, čo vyšli najavo relevantné skutočnosti o neohlásenej neprítomnosti práci a táto bola vyhodnotená

ako neospravedlnená. Zamestnanec svojim postupom okrem vedomého porušenia pracovnej disciplíny
vystavil ich spoločnosť ako strojárskeho výrobcu riziku nedostatku pracovníkov na danom úseku, vzniku
škôd a ušlého zisku pri nedodaní výrobkov odberateľom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah

spisu, ako aj výsluchom navrhovateľa, výsluchom zástupcu odporcu, výsluchom svedkov: K.. Y. V., R.
C., Y. A., K.. R. Y., C. V., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe uzavretej Pracovnej zmluvy zo dňa 14.12.2009 vznikol navrhovateľovi u odporcu pracovný
pomer na dobu určitú do 30.11.2010 s pracovným zaradením: pomocný pracovník, ktoré pracovné

zaradenie bolo Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 24.05.2012 zmenené na pozíciu: inžinier kvality
a Dodatkom k pracovnej zmluve z 31.10.2012 bola zmenená aj doba trvania pracovného pomeru z
doby určitej na dobu neurčitú. Na základe pracovnej zmluvy v znení dohôd o jej zmene vykonával
navrhovateľ pre odporcu prácu podľa pracovnej náplne, naposledy zo dňa 01.06.2012. V pracovnejzmluve zo dňa 14.12.2009 v článku 6.3. bolo uvedené, že zamestnanec je povinný dodržiavať pracovný
čas, byť prítomný na svojom pracovisku, prípadne na mieste určenom jeho priamym nadriadeným na
začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z pracoviska až po

skončení pracovného času. Nedodržanie tejto povinnosti bez náležitého dôvodu bude považované za
závažné porušenie pracovnej disciplíny a môže byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa v súlade s § 68 Zákonníka práce. V článku 10
ods.l bolo dohodnuté, že odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer je zamestnanec povinný najmä
podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa tejto zmluvy, vnútorných predpisov

zamestnávateľa a dodržiavať pracovnú disciplínu. V článku 10 ods.11 bolo dohodnuté, že odo dňa,
kedy vznikol pracovný pomer je zamestnanec povinný najmä dodržiavať pracovný poriadok, ak bude
vydaný,ktorýbudekonkretizovaťzamestnancoveprávaapovinnostistanovenézákonníkompráceinými
pracovnoprávnymi predpismi a touto zmluvou, resp. ak zamestnávateľ zmení ním vydané vnútorné
predpisy bude zamestnanec pracovný poriadok, resp. zmenené predpisy odo dňa ich vyhlásenia a
oboznámenia sa s nimi dodržiavať a riadiť sa nimi.

Súd z pracovného poriadku odporcu platného od 01.04.2013 zistil, že v článku 3 ods.5 je uvedené,
že zamestnávateľ aj zamestnanec môžu písomne pracovný pomer okamžite zrušiť len výnimočne,
a to z dôvodov uvedených v §§ 68 a 69 ZP (zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, závažné porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu,

náhradu mzdy, cestovné náhrady, ak je bezprostredne ohrozený život, alebo zdravie zamestnanca).
V článku 8 ods.2 písm. a/ bolo v tomto pracovnom poriadku uvedené: „Za závažné porušenie
pracovnej disciplíny sa považuje najmä neospravedlnená neprítomnosť v práci, majetkové a morálne
priestupky na pracovisku.“ V článku 8 ods.3 toho istého pracovného poriadku je uvedené, že závažnosť
konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny podľa miery zavinenia a vzniknutých následkov konania

posudzuje zamestnávateľ. Pri opakovanom, menej závažnom porušení pracovnej disciplíny riaditeľ
písomne upozorní zamestnanca na možnosť výpovede. V článku 8 ods.4 toho istého pracovného
poriadku je uvedené, že spôsob riešenia porušenia pracovnej disciplíny navrhne v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákonníka práce vedúci zamestnanec po schválení generálnym riaditeľom. Za porušenie
pracovnej disciplíny môže byť krátená variabilná zložka mzdy, výšku a dobu krátenia schvaľuje

generálny riaditeľ. V článku 6 písm. c/ toho istého pracovného poriadku bolo dohodnuté, že zamestnanci
sú povinní okrem základných povinností uvedených v ustanovení § 81 Zákonníka práce vopred
oznámiť zamestnávateľovi neprítomnosť v práci a dôvod neprítomnosti (pred nástupom na dovolenku
vypísať a dať potvrdiť zamestnávateľovi dovolenkový lístok, alebo priepustku). V prípade nepredvídanej
neprítomnosti treba telefonicky zamestnávateľa informovať o dôvode a dĺžke neprítomnosti. V článku 11

ods.3 toho istého pracovného poriadku je uvedené: „Žiadanku na dovolenku /vzor tlačiva - príloha č.2/ je
nutné predložiť na schválenie nadriadenému minimálne 2 dni pred nástupom na dovolenku“. Súd ďalej
z dovolenkového lístka s dátumom 06.08.2013 zistil, že na tomto dovolenkovom lístku je uvedené meno
navrhovateľa, žiada o dovolenku na zotavenie za kalendárny rok 2013 od 08.08. do 09.08., vrátane, t.j. 2
pracovných dní, miesto pobytu na dovolenke SR. Na tomto dovolenkovom lístku sa nachádza len podpis

pracovníka, t.j. navrhovateľa a nenachádza sa podpis osoby, ktorá by túto dovolenku schválila. Súd ďalej
z dochádzkového listu navrhovateľa za mesiac august 2013 zistil, že v tomto dochádzkovom liste je na
dni ôsmeho - štvrtok a deviateho - piatok uvedené „náhradné voľno“, potom je tam ceruzkou dopísané
pri obidvoch dňoch: „? absencia“. Dňa 09.09.2013 odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný
pomer podľa § 68 ods.l písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že v dňoch 08.08.2013 a 09.08.2013 sa

odporca nedostavil na svoju riadnu pracovnú zmenu a nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré
by preukázali dôvody jeho neprítomnosti. Toto jeho konanie považoval za hrubé porušenie pracovnej
disciplíny na základe schváleného pracovného poriadku článok 8, bod 2a) neospravedlnená prítomnosť
v práci. Na základe jeho nezodpovedného konania mu nebude vyplatená pohybová zložka mzdy za
mesiac august 2013. V zmysle uvedených skutočností bol s navrhovateľom ukončený pracovný pomer

v zmysle Zákonníka práce tak, ako je to uvedené v úvodnej časti tohto listu. Toto okamžité skončenie
pracovného pomeru je opatrené pečiatkou odporcu a je na ňom uvedený podpis generálneho riaditeľa
K.. C. H.. Na druhej strane tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru je miesto pre písomné
vyjadrenie zamestnanca, kde na záver je rukou dopísané: „Zamestnanec prevzal výpoveď a zároveň
uznal chybu, ktorá bola dôvodom pre okamžité ukončenie pracovného pomeru. V Kriváni 09.09.2013.“

Ďalej sa tu nachádzajú dva podpisy.Listom zo dňa 30.09.2013, ktorý vypracovala právna zástupkyňa navrhovateľa a ktorý bol zaslaný
odporcovi navrhovateľ odporcovi oznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za
neplatné a naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pôvodnej pracovnej zmluvy.

Súd z podacieho lístku k tomuto listu zistil, že tento list bol podaný na poštovú prepravu dňa 01.10.2013.

Súd ďalej z listinného dôkazu z čl. 88 zistil, že navrhovateľovi bol doručený pracovný poriadok mailovou
poštou.

Súd ďalej z prezenčnej listiny školenia: Pracovný poriadok v dňoch 01.03.2010 až 15.03.2010 zistil, že
navrhovateľ sa zúčastnil tohto školenia, keďže sa tam nachádza jeho meno a podpis.

Súd z prednesu navrhovateľa zistil, že čo sa týka jeho neprítomnosti v práci dňa 08.08.2013 a
09.08.2013, tak on nahlásil dovolenku u pána A., ktorý bol jeho rovnocenný kolega a jeho priamy

nadriadený v tom čase bol pán V., ktorý však v tom čase bol na riadnej dovolenke a oznámil im, že všetky
jeho právomoci preberá kolega pán A.. Dovolenku nahlásil pánovi A. v pondelok dňa 05.08.2013, a to na
presné dni: 08. a 09.08.2013. Pán A. mu nato uviedol, že túto dovolenku si môže zobrať v tom prípade,
ak si dokončí svoju prácu, ktorú mal pridelenú na ten týždeň. Navrhovateľ si svoju prácu zadelil tak, že
túto prácu urobil s tým, že on potom chodil do roboty v pondelok, utorok, streda, t.j. v dňoch 05., 06. a

07. august s tým, že v stredu s kolegom A. sa stretol a povedal mu, že má robotu urobenú a následne
na to mu on povedal, že si môže zobrať tie dva dni dovolenky. Je pravda, že si navrhovateľ nevypísal
dovolenkový lístok písomne, a to z toho dôvodu, že do tohto momentu vždy, keď si bral dovolenku
u odporcu, odkedy bol u neho zamestnaný, tak dovolenka sa vypisovala tým spôsobom, že sa vždy
nahlásila. Priamy nadriadený mu to odsúhlasil a vyplňovali sa dovolenkové lístky vždy ku koncu toho-

ktorého mesiaca, keď dovolenka bola vyčerpaná. Takto postupoval aj v tomto prípade a zopakoval,
že on nikdy si nevypísal dovolenkový lístok ešte predtým, ako nastúpil na dovolenku a doteraz nikdy
nebol s tým problém. K veci ďalej uviedol, že počas dní tejto dovolenky bol v dosahu na služobnom
telefóne a pánovi A. povedal, že keby bolo niečo súrne, niečo poradiť, alebo potrebné urobiť, aby mu
zavolal. Dokonca dňa 08.08.2013 mu pán A. zavolal a riešili nejaký problém s expedíciou a samozrejme

pán A. vedel, že v ten deň aj na druhý deň je na dovolenke. Vtedy mu pán A. zavolal približne okolo
obeda. Navrhovateľ tvrdil, že on dobre vedel, že má dovolenku. K veci ďalej uviedol, že v tieto dni mal
dovolenku aj jeho priamy nadriadený K.. Y. V.. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že pán V. začiatkom
augusta im uviedol, že všetky právomoci, ktoré má on, preberá pán A. a pán V., pokiaľ vie, odišiel na
dovolenku približne na 2 týždne začiatkom augusta roku 2013. K veci ďalej uviedol, že keď mu bolo dané

okamžité skončenie pracovného pomeru, tak manažérom kvality bol K.. R. Y., ale predtým manažérom
kvality bol pán V., ktorý bol jeho priamym nadriadeným. On im povedal, že dovolenku majú nahlasovať
tým spôsobom, že nahlásia dovolenku ústne u neho, on im ju odsúhlasí a potom písomne sa vyplní
ku koncu toho-ktorého mesiaca, presne tak postupoval v júni 2013, kedy naposledy mal dovolenku;
pred dovolenkou v dňoch 08.08. a 09.08.2013 a vtedy to urobil tým spôsobom, že pánovi V. povedal,

že si berie dovolenku na konkrétne dva dni v júni 2013. On zareagoval na to tým spôsobom, že nie
je problém, ale aby sa stihlo urobiť všetko tak, ako má byť. Keďže sa všetko stihlo urobiť, tak pán V.
mu povedal, že tú dovolenku si môže zobrať, túto si aj zobral a dva dni neprišiel do roboty z týchto
dôvodov. Následne ku koncu mesiaca júna sa písomne vypísal dovolenkový lístok, ktorý podpísal pán
V.. Potom, ako pán V. už nebol manažérom kvality, tak novým manažérom kvality sa stal K.. R. Y.. Tento

po nástupe do tejto funkcie mu oznámil, že ich priamym nadriadeným je K.. Y. V., ktorému majú
nahlasovať napríklad aj dovolenky a od tohto momentu on tak aj postupoval, pričom v danom prípade,
čo sa týka dovolenky v auguste 2013, tak to prebiehalo tým istým spôsobom ako to opísal pri dovolenke
v júni 2013, avšak keďže pán V. im uviedol, že všetky jeho právomoci počas jeho dovolenky preberá
pán A., on si dovolenku tým istým spôsobom nahlásil u pána A. a následne ku koncu mesiaca august

bola aj vypísaná, ktorú potom nepodpísal nikto. Pokiaľ vie, tak pán A. je stále zamestnancom odporcu.
Následne po čerpaní dovolenky bola sobota, nedeľa, teda víkend, a od dňa 12.08.2013 znova nastúpil
do roboty a všetko bolo v poriadku. Nastúpil do svojej riadne práce a riadne si svoju prácu vykonával.
On celý mesiac vykonával robotu najlepšie ako vedel a nikto ho na nič neupozornil. O prvom nejakom
probléme sa dozvedel začiatkom septembra 2013 pri vypisovaní dochádzky za mesiac august 2013.

Postupoval tak, že si do systému nahral dovolenku na dané dva dni v auguste tým istým spôsobom,
ako sa to dialo predtým a isto postupoval aj v tom júni 2013. Vytlačil si hodinovú dochádzku za mesiac
august a na následný deň si chcel skontrolovať plusové a mínusové hodiny v systéme. Prvý deň, keď
si vytláčal tieto údaje, tak bolo v systéme, že mal dovolenku, na druhý deň, keď si už chcel vytláčaťúdaje, tam bolo uvedené, že mal náhradné voľno s tým, že nevie, kto to tam nahral. Následne išiel za
nadriadeným K.. V., keďže zistil, že na tom liste, kde bolo nahrávané, bolo uvedené jeho meno. On mu
vtedy povedal, že sú nejaké návrhy a on sa o tom dozvie, čo sa deje. Toto sa udialo v piatok 06.09.2013.

Následne nastúpil do práce dňa 09.09.2013 s tým, že o 09,00 hod. mali riadnu pracovnú poradu, ktorej
sa zúčastnil. Po tejto porade mu K.. Y. oznámil, aby sa zastavil po tejto porade o 10,00 hod. v malej
mítingovej miestnosti. Navrhovateľ sa dostavil a bol tam prítomný K.. V., ako aj K.. Y.. Vtedy mu
ponúkli dve možnosti skončenia pracovného pomeru, a to jednak dohodu, a jednak hodinovú výpoveď,
a to z toho dôvodu, že v mesiaci august mal dve absencie. Pán Y. mu na jeho reakciu, že veď on mal

dovolenku, povedal, že jeho to nezaujíma, potrebujú robiť precedens, aby sa ostatní ľudia začali báť.
Oni sa ho snažili ovplyvniť, aby podpísal dohodu, nakoľko z toho bude mať väčšie výhody, čo sa týka
skončenia pracovného pomeru, ako keby dostal okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ
potvrdil, že prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru za prítomnosti Y. E. V.. Tieto osoby chceli,
aby on podpísal prevzatie tejto listiny, toto on odmietol, avšak je pravda, že túto listinu on obdržal a zobral
ju so sebou. Následne bol odovzdať firemný notebook, firemný telefón, ako aj ďalšie veci a následne

opustil pracovisko. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že u odporcu pracoval približne celé 4 roky a začal
v pozícii pracovníka vo výrobe. Postúpil na základe svojich znalostí a schopností na finálnu kontrolu a
ďalej postúpil dokonca na inžiniera kvality a v tejto pozícii bol v čase, keď s ním bol skončený pracovný
pomer. Počas jeho pracovného pôsobenia u odporcu nedostal žiadne pokarhanie, žiadne disciplinárne
opatrenia a podobne. Ďalej k veci uviedol, že dokonca ani ústna výtka mu nebola počas jeho pôsobenia

daná.

Súd z prednesu zástupkyne odporcu K.. U. Y. zistil, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu.
K veci uviedla, že každý zamestnanec, ktorý do ich firmy nastúpi, hneď absolvuje školenie predmetom
ktorého je aj pracovný poriadok, na ktorý sa odvolávajú. Takto sa postupuje odkedy je ona v tejto funkcii,

ktorú zastáva ako personalista od 08.12.2010. Dovtedy sa postupovalo tým spôsobom, že jednotliví
zamestnanci, ktorí nastúpili, sa zavolali a urobilo sa im také školenie ohľadom pracovného poriadku.
Od jej nástupu sa zmenila činnosť v tom zmysle, že každý nový pracovník je okamžite školený na tento
pracovný poriadok. K veci uviedla, že každý zamestnanec je upozornený nato, že obzvlášť závažné
porušenie pracovnej disciplíny predstavuje: 1/ neospravedlnená neprítomnosť v práci, 2/ požívanie

alkoholických nápojov v práci a 3/ nerešpektovanie príkazu nadriadeného. Čo sa týka dovolenie, tak k
tomu uviedla a poukázala na článok 12 ods.2 pracovného poriadku, ktorého súčasťou je aj žiadanka
o pracovné voľno, ktorá sa nachádza v prílohe tohto pracovného poriadku. Podľa nej zamestnanec
túto prílohu pre čerpanie dovolenky si má vypísať, následne nadriadený zamestnanec mu má túto
prílohu podpísať a následne môže čerpať dovolenku. V prípade, že nie je v zamestnaní prítomný priamy

nadriadený konkrétneho zamestnanca, tak takýto postup je potrebné zachovať z jeho ďalším, o jeden
stupeň vyšším nadriadeným alebo nakoniec je to všeobecne zamestnávateľ, a to štatutár spoločnosti.
Ďalej k veci uviedla, že navrhovateľ uviedol, že si vypísal predmetný dovolenkový lístok na dni: 08.08. a
09.08.2013 ku koncu mesiaca augusta 2013 s tým, že na dovolenkovom lístku je však uvedený spätný
dátum 06.08.2013. Zástupkyňa odporcu tvrdila, že keďže navrhovateľ ku koncu mesiaca odovzdal im

všetkypodkladyohľadnedochádzky,kdebolipodkladyajohľadnetohtodovolenkovéholístka,oninemali
ako zistiť, že on nemal odsúhlasenú dovolenku. Toto bolo zistené až dňa 04.09.2013 zo strany pána
V.. Je pravda, že písomné upozornenie ohľadne kvality práce a pracovnej disciplíny navrhovateľa neboli
urobené s tým však, že ona osobne vie, že predchádzajúci manažér kvality K.. V. ju upozorňoval
na nedostatky v činnosti navrhovateľa ohľadne dodržiavania termínov a lehôt. Zástupkyňa odporcu mu

uviedla, že nie je potrebné to robiť písomne, avšak je potrebné mu dávať ústne upozornenia, čo podľa
nej aj bolo robené, avšak ku konkrétnostiam sa nevedela vyjadriť.

Súd z prednesu svedka K.. Y. V. zistil, že u odporcu pracuje ako inžinier kvality a je zamestnancom
odporcu od decembra 2009. Najskôr nastúpil do pozície majstra výroby a momentálne je v pozícii

inžiniera kvality. Pred ním túto pozíciu zastával R. V.. K veci ďalej uviedol, že navrhovateľ vrámci
jeho činnosti bol jeho priamym podriadeným a on bol jeho priamym nadriadeným. Z pozície vedúceho
zamestnanca ho vnímal ako najslabší článok medzi jeho podriadenými. Nevedel sa na neho napríklad
spoľahnúť na všetky veci, ktoré mal robiť a podobne s tým, že mu dával aj nejaké výtky ústne. Čo si
spomína, posledný projekt, ktorý spoločne robili bol LT kabinet, toto mu dal na starosť a videl z jeho

strany takú neaktivitu. Keď už uplynul čas, tak svedok ho požiadal o pomoc a boli s tým proste
problémy. K veci ďalej uviedol, že on čerpal riadnu dovolenku v dňoch 24.07.2013 až do 09.08.2013 a
do roboty nastúpil dňa 12.08.2013. Túto dovolenku svedok nahlásil v ich internom systéme cez excel
a následne, ešte pred nástupom na dovolenku si vypísal dovolenkový lístok, ktorýodniesol potom svojmu priamemu nadriadenému - T.. V. a odovzdal som mu ho. Svedok sa nevedel
vyjadriť, či tento dovolenkový lístok T. V. pred ním podpísal, ale povedal mu, že súhlasí s predmetnou
dovolenkou a následne čerpal dovolenku. Čo sa týka technickej stránky, tak jeho pozíciu mal zastupovať

T.. Y. A. s tým, že všetko to išlo formou mailu. V tomto období T.. A. mal rovnocennú funkciu aj s
navrhovateľom. Je pravda, že navrhovateľ sa mohol dozvedieť o tom, že T.. A. prevzal jeho kompetencie
ohľadne technickej stránky veci s tým, že kompetencie, ktoré mu zveril, mal na mysli v prípade nejakých
technických nedostatkov, mal riešiť za neho tieto úlohy, mal napr. kontaktovať zákazníka a podobne. K
veci ďalej uviedol, že keď on udeľuje dovolenku alebo súhlas svojim podriadeným, a sa postupovalo

vždy tým spôsobom, že zamestnanec prišiel za ním, povedal mu, ktoré dni by chcel dovolenku. On mu
povedal, či nemá takú a takú robotu, a ak mu povedal, že je to možné, následne si vypísal dovolenkový
lístok, potom ho za ním doniesol a následne on túto dovolenku písomne schválil a podpísal v prítomnosti
zamestnanca. Samozrejme vo výnimočných prípadoch, napr. keď niekto potreboval dovolenku cez
telefón, tak sa to nerobilo týmto spôsobom. Svedok nepoprel, že sa stávalo, keď mu niekto zavolal z
jeho podriadených a povedal mu nejaký relevantný dôvod, že na druhý deň potrebuje dovolenku, tak

je pravda, že on to ústne v telefóne odsúhlasil. V čase, keď on nebol v robote a bol na dovolenke,
tak odsúhlasovanie dovoleniek mal robiť jeho nadriadený, a to p. Y., alebo jeho ďalší nadriadený - C.F.
H.. K veci ďalej uviedol, že on žiadnym spôsobom neinštruoval svojich podriadených, že koho majú
kontaktovať ohľadne dovolenky, keď bol on na dovolenke. Svedok uviedol, že nie je pravda, že by T..
A. splnomocnil aj na túto kompetenciu, a to kompetenciu odsúhlasovať dovolenky. Zopakoval, že je

pravda, že ho splnomocnil, avšak len na technické riešenia nejakých problémov, ktoré by vznikli v čase
jeho neprítomnosti. Svedok uviedol, že podľa neho robotu v dňoch 08. a 09.08.2013 za navrhovateľa
robil T.. A. alebo nejaký jeho podriadený. Svedok o tom, že navrhovateľ nebol v robote sa dozvedel
dňa 04.09.2013, keď mu navrhovateľ doniesol vypísaný dovolenkový lístok z jeho strany aj s pripojenou
ďalšiu dochádzkou. Svedok mu povedal, že si to preverí u svojho nadriadeného a mu povie, či je to

platné. Pán Y. mu následne povedal, že navrhovateľovi neschvaľoval žiadnu dovolenku. K veci ďalej
uviedol, že keď to zistil od T.. Y., že tento mu neodsúhlasil dovolenku, on vyznačil v systému neúčasť
navrhovateľa na pracovisku ako absenciu v dňoch 08. a 09.08.2013. Je pravda, že s navrhovateľom
o tom žiadnym spôsobom nekomunikoval a nepýtal sa ho, resp. nespomína, že by sa ho pýtal, kto mu
odsúhlasildovolenku.Následne,akotozistil,taktokonzultovalnapersonálnomsT..C.,ktorýmuuviedol,

že to už nie možné nahrať do systému a podobne. S tým sú spojené aj nejaké odvody a tak následne
potom inicioval postup tým spôsobom, že je to závažné porušenie pracovnej disciplíny a okamžite zrušil
pracovný pomer a k veci ďalej uviedol, že sa rozhodol aj z toho dôvodu, že bol nespokojný s prácou
navrhovateľa v tých intenciách, ako predtým uvádzal. Svedok nepoprel, že u neho to zohralo úlohu, že
takýmto spôsobom bude potom postupovať a to sa aj udialo. V deň, kedy sa dozvedel z personálneho

oddelenia, že je vypracované okamžité skončenie pracovného pomeru, tak navrhovateľovi oznámil,
že sa potrebuje s ním stretnúť, následne sa stretli aj za prítomnosti T.. Y. a odovzdali mu okamžité
skončenie pracovného pomeru. Ako mu to odovzdávali, tak pokiaľ vie, navrhovateľ im uviedol, že si je
vedomý svojej chyby, ktorú urobil a že je pripravený niesť následky, ktoré z toho plynú. Je pravda,
že za jeho prítomnosti bolo navrhovateľovi ponúknuté aj iné riešenie skončenia pracovného pomeru,

a to dohodou a bolo mu povedané, že až nebude podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru,
bude mu dané okamžité skončenie pracovného pomeru. Následne požiadal navrhovateľ o možnosť,
aby si mohol zavolať, toto mu bolo umožnené, odišiel z miestnosti, po dlhšom čase sa vrátil a povedal,
že to nepodpíše. Svedok sa nepamätal, či navrhovateľ toto okamžité skončenie pracovného pomeru
prevzal a nevie, či v afekte odišiel. Svedok po nahliadnutí do okamžitého skončenia pracovného

pomeru k veci uviedol: „Áno, je to to, čo mu odovzdali a na druhej strane potom zapísali ten zápis tak,
ako je urobený, avšak nie v prítomnosti navrhovateľa“. Svedok následne tento zápis podpísal, a to z toho
dôvodu, nakoľko s ním súhlasil, čo je tam uvedené. Podľa názoru svedka navrhovateľ vedel, že urobil
chybu, dokonca sa snažil ho kontaktovať pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Svedok mu povedal, že už sa s tým veľmi nedá nič robiť alebo nech nečaká od toho niečo. Je pravda, že

ako sa to dozvedel, tak navrhovateľ zvýšil svoj výkon a snažil sa proste pracovať lepšie. Keby ho mal
zhrnúť, tak vo všeobecnosti s ním nebol spokojný v porovnaní s ostatnými, a to hlavne ohľadne toho, ako
bol nastavený ten level náročnosti, ako aj ohľadom na samostatnosť. Ďalej ako výtku by mu napríklad
vytkol, že ho často prichytil, že je na internete cez pracovný čas, ale keďže on bol zaneprázdnený,
nejakým spôsobom to neriešil. Svedok považoval postup navrhovateľa za podraz, a to tým spôsobom,

že on si zoberie dovolenku hocikedy a on to považoval za podraz v kolektíve a aj to, že ho obišiel pri
tej dovolenke a považoval to ako nepríkladné správanie, napr. keby to robili aj ďalší, tak celá práca by
sa rozpadla. Svedok potvrdil, že nevytkol navrhovateľovi nedostatky, na ktoré poukázal a to z dôvodu
jeho zaneprázdnenosti, pričom tvrdil, že navrhovateľ síce nebol zlý zamestnanec, ale bol najslabší zostatných zamestnancov, ktorí pod neho spadali a nevidel som u neho žiadny pokrok za dlhšiu dobu a
keď ešte videl k tomu, že trávi čas aj na internete, tak mu to proste vadilo. Ďalej tvrdil, že navrhovateľ
nesplnil aj nejaké priame úlohy napriek tomu, že mu boli povedané na mítingu ústne. Nikdy neriešil tieto

jeho nedostatky v práci z jeho pohľadu cez personálne oddelenie.

Súd z prednesu svedka R. C. zistil, že tento je zamestnaný u odporcu ako personalista, mzdový
účtovník. K veci svedok uviedol, že sa dozvedel o tom, že s navrhovateľom bol okamžite skončený
pracovný pomer, z titulu svojej funkcie, keďže je mzdový účtovník a jeho povinnosťou je aj hlásiť a

odhlasovať zamestnancov zo sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a podobne. Svedkovi prišli
materiály až po tom, keď bol okamžite skončený pracovný pomer.

Súd z prednesu svedka Y. A. zistil, že on pracuje u odporcu a pracoval na tej istej pozícii ako navrhovateľ
v čase skončenia jeho pracovného pomeru. K veci uviedol, že keďže on pracoval na tej istej pozícii ako
navrhovateľ, boli kolegovia s tým, že ich priamym nadriadeným pokiaľ vie, do júna, resp. júla 2013 bol

C. V., ktorý zastával funkciu manažéra kvality. Po jeho odchode ich priamym nadriadeným sa stal T. V. s
tým, že on nezastával tú istú funkciu ako T. V.Č., ale bol proste vedúci ich oddelenia a je pravda, že T. V.
bol v inej pozícii ako predtým pán V., avšak boli informovaní o tom, že ich priamym nadriadeným je T. V..
Svedok k veci uviedol, že sa pamätá, keď v letných mesiacoch roku 2013 odchádzal na dovolenku ich
priamy nadriadený T. V., v tom čase im zaslal mailom poštu z ktorej vyplynulo, kto je za čo zodpovedný,

čo sa týka výrobnej stránky. K veci uviedol, že V. ho nepoveril žiadnou takou funkciou, aby on mohol
rozhodovať o udelení dovolenky. Tak isto on takúto kompetenciu nemal. Je pravda, že navrhovateľ mu
oznámil, že si chce brať dovolenku, avšak mu to oznamoval len ako kolegovi, nie ako osobe, ktorá by
mu mala schváliť túto dovolenku. K veci ďalej uviedol, že je pravda, že navrhovateľ mu povedal, že
má záujem konkrétne dni ísť na dovolenku, avšak on mu v žiadnom prípade neudelil žiadny súhlas

na túto dovolenku, keďže on takéto oprávnenie ani nemal a bral to tak, že mu to len oznamuje ako
kolegovi. K veci ďalej uviedol, že on od navrhovateľa len dostal informáciu, že v tých a v tých dňoch ide
na dovolenku, to je všetko. Svedok sa už presne nepamätal, ale je možné, že navrhovateľ v tých dňoch,
keď chcel dovolenku, neprišiel do práce. Svedok si myslel, že on svoju robotu má už spravenú, avšak
nad jeho prácou nerobili žiadny dohľad. Svedok poprel tú skutočnosť, žeby navrhovateľ ho požiadal o

udelenie súhlasu na dovolenku na dni 08. a 09.08.2013, a to z toho dôvodu, že jednak ho nikdy nikto
nepoveril takou kompetenciou, aby on udeľoval súhlas dovolenky a tak isto ho navrhovateľ ho nikdy
nepožiadal, aby mu takýto súhlas udelil. K veci uviedol, že v ich firme sa postupuje pri udelení dovolenky
tým spôsobom, že konkrétny zamestnanec najskôr prekonzultuje so svojím priamym nadriadeným, že
kedy si chce zobrať dovolenku, keď je všetko v poriadku, tak tento to odsúhlasí. Následne si vždy vypísal

dovolenkový lístok a išiel za svojim priamym nadriadeným. V súčasnosti je to pán V., predtým to bol
pán V.. Napríklad v letných mesiacoch roku 2013 keď mal dovolenku, tak postupoval tým spôsobom,
že si vypísal dovolenkový lístok, odniesol ho za svojím priamym nadriadeným, ktorý mu ho podpísal a
následne to považoval za odsúhlasenie dovolenky a následne na dovolenku nastúpil. Nevedel svedok
100 %-tne uviesť, či za jeho prítomnosti priamy nadriadený podpisoval tú dovolenku, alebo až keď tam

nebol. Svedok ďalej k veci uviedol, že v čase, keď bol pán V. na dovolenke, tak ich ďalším nadriadeným
bolpánY.azatoutoosoboubolotrebaísť,abytátopovoliladovolenku,resp.udelilasúhlasnadovolenku.
Svedok k veci uviedol, že počas doby, keď navrhovateľ pracoval u odporcu, tak on nebol svedkom toho,
anisanedozvedelotom,žebymuodporca,akozamestnávateľniečovytýkal,čosatýkajehopracovných
povinností. Svedok ďalej uviedol, že si nepamätá na to, žeby niekto postrádal navrhovateľa počas dní

08. a 09.08.2013.

Súd z prednesu svedka K.. R. Y. zistil, že je zamestnancom odporcu od 15.07.2013 a
týmto dňom nastúpil do pozície manažéra kvality a navrhovateľ bol jeho priamym podriadeným a aby
bol presný, tak bol podriadeným jeho podriadeného, teda jeho pozícia bola taká, že on bol manažér

kvality, jeho priamym podriadeným bol K.. V. a T. S. bol podriadeným pána K.. V.. Svedok mal na
starosti celé oddelenie kvality. Jedným z týchto oddelení kvality je aj oddelenie prototypov, na ktorom
pracoval navrhovateľ. Svedok ďalej uviedol, že zhodou okolností od začiatku augusta 2013 zdieľal tú
istú kanceláriu ako navrhovateľ, a teda boli v denno-dennom kontakte. K veci uviedol, že keďže sedel
v tej istej kancelárii ako navrhovateľ, tak samozrejme zaregistroval, že navrhovateľ neprišiel do práce,

avšak svedok predpokladal, že jeho priamy nadriadený - pán V. mu na tieto dni udelil dovolenku. Svedok
sa o tomto probléme dozvedel až neskoršie, začiatkom septembra 2013, keď mu priamy nadriadený
navrhovateľa a jeho podriadený pán V. oznámil, že prišiel za ním navrhovateľ s čistým dovolenkovým
lístkomapožiadalhovypísaniedovolenky. PánV. stakýmtopostupomnesúhlasilanásledneinformovalsvedka, ako svojho priameho nadriadeného. Následne v zmysle ich pracovného poriadku považovali
neospravedlnenú účasť navrhovateľa v zamestnaní za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Danú
skutočnosť išiel konzultovať so zamestnankyňou ich personálneho oddelenia a dospeli k záveru, že

daná skutočnosť je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. K veci ďalej uviedol, že po
prerokovaní týchto vecí na personálnom oddelení za jeho prítomnosti a prítomnosti pána V., zavolali
navrhovateľa do osobitnej miestnosti, kde mu predniesli predmetnú vec a povedali mu, že je to dôvod
na okamžité skončenie pracovného pomeru. Po vysvetlení tejto situácie navrhovateľ sám uznal svoju
chybu, chytil sa za hlavu a prestal komunikovať. Doručili mu okamžité skončenie pracovného pomeru a

predmetnú písomnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru si navrhovateľ prevzal fyzicky, avšak
prevzatie fyzicky nepodpísal. Potom odišiel z miestnosti, išiel niekde vonku, keď sa vrátil, povedal im, že
totookamžitéskončeniepracovnéhopomeruneakceptujeabudetoešteriešiť.Svedokponahliadnutído
listinnéhodôkazunalisteč.87a87Pvkveciuviedol,žetotookamžitéskončeniepracovnéhopomerumu
za prítomnosti pána V. doručovali toho dňa tam, ako je to uvedené a navrhovateľ nepodpísal prevzatie
a preto on osobne na druhú stranu okamžitého skončenia pracovného pomeru rukou dopísal tie veci,

ktoré sú tam uvedené. Svedok uznanie chyby vnímal tak, že on sám pred nimi ústne uznal, že urobil
chybu a to v tom zmysle, že sa bezdôvodne nedostavil do práce 2 dni a nevedel zdokladovať dôvod
neprítomnosti v práci. Svedok k veci uviedol, že keby mu navrhovateľ vysvetlil dôvod z akého potrebuje
dovolenku, on nevidí dôvod, prečo by mu dovolenku neposkytol. K veci ďalej uviedol, že jeho osobný
názor, prečo navrhovateľ postupoval tým spôsobom, ako postupoval, tak chcel využiť situáciu, že jeho

priamy nadriadený nebol v práci a on sa iba zaúčal a proste tam bol dosť krátko a z toho dôvodu podľa
neho navrhovateľ postupoval tak, ako postupoval a neprišiel do práce. Svedok k veci uviedol, že on
vylučuje, žeby mohol schvaľovať dovolenku navrhovateľ dovolenku jeho kolega v tej istej línii, v tomto
prípade pán A.. Svedok nevedel o tom, žeby pán V. poveril pána A. aj takouto činnosťou, to znamená
udeľovať súhlas na dovolenku.

Súd z prednesu svedka C. V. zistil, že bol zamestnancom odporcu približne dva roky a jeho
pracovný pomer bol ukončený v júni 2013. Jeho pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany
zamestnávateľa, a to z organizačných dôvodov, nakoľko sa znižovali stavy. K veci uviedol, že počas
jeho pracovnej činnosti pre odporcu zastával funkciu manažéra kvality. Svedok k veci uviedol, že pozná

navrhovateľa, ktorý bol jeho kolegom počas jeho pracovnej činnosti u odporcu a spočiatku zastával
pozíciu technika kvality a ku koncu, keď odchádzal, tak zastával pozíciu inžiniera kvality. K veci uviedol,
že čo sa týka jeho pracovnej pozície, tak bol stále priamy nadriadený navrhovateľovi a počas výkonu
jeho pracovnej činnosti, to znamená najskôr technika kvality, bol s ním spokojný a čo sa týka výkonu
práce pozície inžiniera kvality, tak na tejto bol pomerne krátko za jeho prítomnosti, ale aj počas tohto

času bol z jeho výkonom spokojný. K veci uviedol, že keďže svedok bol v pozícii vedúceho zamestnanca,
on udeľoval dovolenky svojim priamym podriadeným, a teda tým udeľoval dovolenku aj navrhovateľovi.
Čo sa týka letných mesiacov, tak vo firme odporcu bolo tak zaužívané, že sa robil plán dovoleniek a
postupovalo sa podľa toho, keď nejaký zamestnanec potreboval niečo pre seba vybaviť, tak sa to riešilo
tým spôsobom, že konkrétny zamestnanec prišiel za ním, informoval ho o tom, že v ten a ten deň by

potreboval dovolenku, na čo on mu uviedol, že až si zoženie zástup, tak mu nebude robiť problémy.
Takže napríklad čo sa týka navrhovateľa, ako aj iných jeho priamych podriadených, tak to prebiehalo
tým spôsobom, že ten-ktorý pracovník chcel dovolenku, prišiel za ním, verbálne si to odkomunikovali
a potom mu povedal, že keď si zabezpečí náhradu a nie je nejaký iný problém, tak nie je problém
s dovolenkou. Následne potom prišiel ten-ktorý pracovník aj s vypísaným dovolenkovým lístkom na

konkrétne dni dovolenky, tento dovolenkový lístok on prevzal, nie stále ho podpisoval pred konkrétnym
pracovníkom, ale vždy mu bol odovzdaný do jeho rúk a on si ho založil a buď ho podpísal ešte vtedy,
alebo následne po predložení tohto dovolenkového lístka už v neprítomnosti toho-ktorého zamestnanca.
Toto prebiehalo vtedy, keď neboli nejaké zdravotné problémy, samozrejme boli výnimky, keď nejaký
pracovník náhle ochorel a vtedy to týmto spôsobom nemohlo prebiehať. Svedok uviedol, že nemohlo sa

stať, žeby navrhovateľ za jeho prítomnosti nastúpil dovolenku bez toho, aby mu neodovzdal dovolenkový
lístok a následne po jeho odsúhlasení, žeby potom mohol nastúpiť na dovolenku. Teda nestalo sa, žeby
onnemaldovolenkovýlístokažebynastúpilnadovolenku,aažpotombymuhoodovzdal.Totosamohlo
stať jedine vtedy, keby náhle ochorel a podobne a proste vo výnimočných prípadoch, ale v bežných
situáciáchsatonemohlostať.Svedokkveciuviedol,žeonvždydovolenkovýlístokpodpisovalazároveň

dovolenkový lístok ostal u neho ešte pred nástupom na dovolenku. Svedok ďalej k veci uviedol, že
navrhovateľa v čase, keď tam robil aj on, tak by ho charakterizoval tým spôsobom, že v čase, keď tam
prišiel, tak navrhovateľ robil technika kvality a bol veľmi dobrý a postupne počas tých dvoch rokov ho
povýšil na inžiniera kvality, a to hlavne z dôvodu, že mali v tom čase nemeckého zákazníka a T. S. vedelfamiliárne hovoriť po nemecky a z toho dôvodu sa stal inžinierom kvality a prevzal dokumentáciu od tohto
zákazníka a potom riešil problémy s týmto zákazníkom. Podľa názoru svedka navrhovateľ s tým nemal
problém a tak isto počas auditu za jeho prítomnosti sa komunikovalo s týmto nemeckým partnerom

a samozrejme aj v jeho prítomnosti aj on komunikoval s týmto partnerom. Keby mal charakterizovať
navrhovateľa ohľadne práce, tak by povedal, že je zodpovedný a ambiciózny. Svedok ďalej uviedol,
že keď prišiel pracovať on k odporcovi, tak navrhovateľ sa mu javil tým spôsobom, že chce na sebe
pracovať a chce ísť vyššie.

Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa zistil, že žiadajú návrhu v celom
rozsahu vyhovieť, pričom k veci okrem iného uviedla, že v konaní odporca nepreukázal akékoľvek
negatívne následky z dôvodu dvojdňovej neprítomnosti navrhovateľa v práci. Naopak tvrdila, že ani po
návrate navrhovateľa do zamestnania po tých dvoch dňoch jeho neprítomnosti v práci nikto nepovažoval
za potrebné zo strany odporcu riešiť. Navrhovateľ odo dňa 12.08.2013 naďalej vykonával pre odporcu
prácu, a nič mu nebolo vytýkané v práci, a to ani jeho neprítomnosť. Tak sa dialo až do 09.09.2013, teda

dôvody, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru a to, že navrhovateľ sa nedostavil
v dňoch 08.08.2013 a 09.08.2013 na riadnu pracovnú zmenu, nemožno považovať za tak závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by zakladalo použitie § 68 ods.l písm. b) Zákonníka práce zo strany
odporcu, ako jeho zamestnávateľa a preto majú zato, že odporca neuniesol v spore dôkazné bremeno
a z tohto dôvodu žiadali ich návrhu vyhovieť. V prípade úspechu v spore si uplatnili trovy konania.

Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne odporcu zistil, že podľa nich tak po stránke formálnej,
ako hmotnoprávnej došlo k riadnemu skončeniu pracovného pomeru. Navrhovateľ bol dlhoročným
zamestnancom odporcu, a teda navrhovateľ vedel, čo vyplýva z listinných dôkazov, aké sú základné
povinnosti zamestnanca, že zamestnávateľ považuje neospravedlnenú neprítomnosť v práci za závažné

porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zakladá dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, a toto
navrhovateľ vedel zo zákonníka práce, mal to zakotvené priamo v pracovnej zmluve, ako aj v pracovnom
poriadku o ktorého obsahu bol školený a tak isto vedel, akým spôsobom sa udeľuje dovolenka, keďže to
vyplývalo z interných predpisov zamestnávateľa. Tento postup bol preukázaný aj výpoveďami svedkov.
Pokiaľ ide o závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, samozrejme výklad každého zamestnávateľa je

rôzny. Výklad tohto ustanovenia však stanovil odporca vo svojich interných predpisoch a na tomto aj
trval, čo tak isto potvrdili svojimi jednotlivými výpoveďami jednotliví svedkovia. Okolnosť, že absencia
bola zistená až s odstupom niekoľkých ďalších dní, podľa ich názoru nie je v danom prípade relevantná,
nakoľko je podstatné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané v zákonnej lehote a
tvrdili, že absencia bola zistená až vtedy, keď boli pripojené všetky relevantné dokumenty po návrate

nadriadených navrhovateľa z dovolenky. Konaním navrhovateľa vznikla škoda, nakoľko z relevantných
dôkazov vyplýva, že navrhovateľ pri plnení svojich pracovných úloh bol v omeškaní a je pravda, že
nedošlo k penalizácii odporcu, avšak takáto penalizácia mohla nastať a tvrdili, že samotná hrozba škody
bola natoľko závažná, aby pristúpili k tomuto okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Podľa jej
názoru navrhovateľ priudelení dovolenky nepostupoval tým spôsobom ako mal, preto jeho neprítomnosť

v práci bola vyhodnotená ako neospravedlniteľná, a teda bolo pristúpené k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru s tým, že po obsahovej stránke dôvody boli dané. Z tohto dôvodu žiadala návrh v
celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu v spore si uplatňovala trovy konania.

Žiaden z účastníkov po zákonnom poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. nežiadal vo veci doplniť

dokazovanie.

Podľa § 47 ods.l Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné

podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 47 ods.2 Zákonníka práce pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca

oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa
na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o
zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality aleboinej protispoločenskej činnosti. Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť
mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4
aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich

sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 47 ods.3 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak
zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré
a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,

b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Podľa § 47 ods.4 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný predkladať zástupcom zamestnancov
správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol.

Podľa § 68 ods.l Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne,
a to iba vtedy, ak zamestnanec:
a/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b/ porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods.4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 111 ods.l Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovávaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek účinného z predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca
kalendárnehoroka.Priurčovanídovolenkyjepotrebnéprihliadaťnaúlohyzamestnávateľanaoprávnené
záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov

dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky
v práci na strane zamestnanca.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je

dôvodný. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len pre tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd poukazuje na tú skutočnosť,
že v danom prípade neprihliadal na zákonné ustanovenie § 74 Zákonníka práce, ktorý pojednáva o

účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, nakoľko u odporcu nie sú vytvorení
zástupcovia zamestnancov.

Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
zo strany navrhovateľa prevzaté dňa 09.09.2013 a táto skutočnosť v konaní nebola ani sporná.

Tak isto v konaní bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 09.09.2013
bolo urobené v dvojmesačnej lehote v zmysle § 68 ods.2 Zákonníka práce a tak isto v konaní bolo
preukázané, že v zmysle § 77 Zákonníka práce navrhovateľ podal návrh v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, keďže pracovný pomer sa mal skončiť ku dňu
09.09.2013 a návrh bol podaný dňa 04.11.2013. Preto súd v ďalšom zameral svoje dokazovanie

na posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného
pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon
zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom
doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancomokamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Jedným z dôvodov pre
ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru je porušenie
pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu

patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje,
aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu
porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je
jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Dodržiavanie
pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok

a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva, alebo pokyny vedúceho zamestnanca.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností. Pre účely
posúdenia platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 09.09.2013 je potrebné v prvom rade
posúdiť, či nedostavenie sa navrhovateľa do zamestnania v dňoch 08.08. a 09.08.2013 malo
za následok neospravedlnenú absenciu navrhovateľa v práci a či v tejto súvislosti došlo k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec

v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z
dôvoduneprítomnostinadohodnutompracoviskuaakneprítomnosťniejespôsobenájehopreukázanou
pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce udelením neplateného
pracovného voľna, alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci
môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné

porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.l písm. b/ Zákonníka práce. Skutočnosti,
ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorázového, ale
opakovaného konania zamestnanca, niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. Povinnosť dodržiavať
pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru
(§ 47 ods.l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi

(§ 81 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou, alebo pokynom nadriadeného
vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné, ako dôvod
na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným

porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej
disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods.l písm. b/ a § 63 ods.l písm. e/). Tieto
pojmy napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca zákonník
práce nedefinuje a ani neustanovuje z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo

základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia
pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, ktorej porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu

a podobne. O tom, či zamestnanec bude čerpať dovolenku v ním označených dňoch nerozhoduje
sám (§ 111 ods.l Zákonníka práce). V prejednávanej veci bolo potrebné zistiť, či zamestnávateľ (ten,
kto bol vrámci jeho vnútornej organizačnej štruktúry oprávnený rozhodovať v zmysle § 111 ods.1
Zákonníka práce) navrhovateľovi určil čerpanie dovolenky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovateľ nepostupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, ako aj vnútornými

organizačnými predpismi odporcu, v tomto prípade pracovného poriadku. Nakoľko v konaní navrhovateľ
hodnoverným spôsobom nepreukázal, žeby mu zamestnávateľ v dňoch 08. a 09.08.2013 určil čerpanie
dovolenky v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce a príslušných ustanovení pracovného
poriadku. Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že navrhovateľ v dňoch 08.
a 09. augusta 2013 v dohodnutom pracovnom čase si neplnil svoje pracovné povinnosti, vyplývajúce

z pracovného pomeru a v konaní nepreukázal, že jeho neprítomnosť na pracovisku bola spôsobená
čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce. To však neznamená, žeby bolo možné bez
ďalšieho dôjsť k záveru, že porušil pracovnú disciplínu, naviac závažným spôsobom, ale je potrebné
vychádzať jednak zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ako aj zo všetkých okolností daného prípadu. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, pokiaľ ide o

kritériá podľa ktorých sa posudzuje intenzita porušenia pracovnej disciplíny (osoba zamestnanca, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie
zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne) odporca v konaní ničím nepreukázal, žeby
mu navrhovateľ svojím konaním spôsobil škodu, ani to, žeby si navrhovateľ v minulosti riadne neplnilsvoje pracovné povinnosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny okrem
iného dlhotrvajúcu neospravedlnenú absenciu. Zamestnávateľ sa potom môže rozhodnúť, či na základe
tohto dôvodu zamestnancovi pracovný pomer okamžite skončí, lebo už nie je možná prítomnosť tohto

zamestnanca na pracovisku ani počas výpovednej doby, alebo či mu dá výpoveď. Pri rozhodovaní
zamestnávateľ prihliada na vyššie uvedené kritériá. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnanec
závažne porušil pracovnú disciplínu zaťažuje zamestnávateľa, teda odporcu. Súd mal zato, že odporca v
konanínepreukázal,žebynavrhovateľsvojímkonanímzávažnýmspôsobomporušilpracovnúdisciplínu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a návrhu

navrhovateľa vyhovel.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).