Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202316
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8512202316.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne O. W., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, občianky
SR, právne zastúpenej JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom Sokolovská 12, Poprad, proti
žalovanej L.. V. U., rod. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, Z. Ľ., občianke SR, v konaní o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
dňa 19.12.2014 č. k. 5C/57/2012-106, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov
konania účastníkov.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5C/57/2012-106 konanie zastavil. Účastníkom konania súd
náhradu trov konania nepriznal. Súd vrátil žalobkyni sumu 92,80 eur za v kolkových známkach zaplatený
súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania. Uložil Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova
7, Prešov vrátiť uvedenú sumu žalobkyni v lehote 30 dní od doručenia odpisu tohto uznesenia s
vyznačenou doložkou právoplatnosti. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala
určenia spoluvlastníckeho práva v podiele 1/6 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre
katastrálne územie C.. Pôvodným žalovaným bol M. O., ktorý v priebehu konania XX.X.XXXX zomrel.
Spoluvlastnícky podiel, ku ktorému sa žalobkyňa domáhala vlastníckeho práva nadobudla dedením L..
V. U. uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa 1D/130/2013, Dnot 204/2013 zo dňa 9.5.2014, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.7.2014. Následne žalovaná zaslala list zástupcovi žalobkyne,
že nemá záujem riešiť spor súdnou cestou a zaslala dohodu o vyporiadaní spoluvlastníckeho podielu.
Podaním z 5.11.2014 žalobkyňa zobrala návrh späť s tým, že došlo k uzavretiu dohody o vydaní
spoluvlastníckeho podielu tak, ako sa toho domáhala žalobkyňa žalobou. Pre späťvzatie žaloby súd s
poukazom na § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil.

O náhrade trov konania bolo rozhodované podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p..
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Okresný súd vychádzal z toho, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva. Súd je
toho názoru, že dôvodnosť žaloby zatiaľ nebola zrejmá. Žalovaná ani jej právny predchodca výslovne
neuznali nárok žalobkyne za dôvodný. Z podania žalovanej z 18.8.2014 vyplýva len to, že nemá záujem
riešiť spor súdnou cestou. Sama navrhla uzavretie dohody o vydaní spoluvlastníckeho podielu. Súd vidí
pri riešení otázky náhrady trov konania dôvody osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v tom, že
právna nástupkyňa pôvodne žalovaného chcela ukončiť súdny spor a navrhla mimosúdnu dohodu. Do
konania vstúpila len na základe dedičského konania a nadobudnutia práv po svojom nebohom otcovi.
Pre snahu žalovanej o promptné ukončenie súdneho sporu a výnimočnosť situácie súd využil ust. § 150
ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti náhrady trov konania dal odvolanie zástupca žalobkyne.
Žalobkyňa poukazuje na to, že pôvodný žalovaný spolu s ďalšou sestrou Ľ. O. zdedili nehnuteľnosti
zapísané v pozemnoknižnej zápisnici XXX v katastrálnom územní C. každý v 1/3 po svojom nebohom
otcovi S. O.. Ich matka F. O. mala druhú polovicu nehnuteľnosti. Uvedený podiel po 1/6 nehnuteľnosti po
svojich rodičoch patrí do vlastníctva žalobkyne. V rozhodnutí súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný
záver ohľadom tvrdenia, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, keď k vydaniu rozhodnutia vo veci
samej nedošlo. Súd opomenul skutočnosť, že právny predchodca žalovanej vyjadril svoju vôľu riešiť
vec súdnou cestou a že žalovanému bola zaslaná dohoda o vydaní spoluvlastníckeho podielu,
ktorú nepodpísal. Aj keď právna nástupkyňa žalovaného prejavila vôľu riešiť vec mimosúdne, ale v
dohode neboli uvádzané pravdivé skutočnosti o spornom spoluvlastníckom podiele. Preto žalobkyňa
vypracovala vlastný návrh dohody o vydaní spoluvlastníckeho podielu z uvedených skutočností, ktoré
uviedla v žalobe. Žalobkyňa nikdy nedala súhlas právnemu predchodcovi žalovanej na prepísanie
sporných podielov na pôvodne žalovaného M. O.. Keď na žalovanú prešli práva a povinnosti po jej
nebohom právnom predchodcovi a z hľadiska tohto prechodu, nie prevodu, potom použitie ust. § 150
ods. 1 O.s.p. pri riešení náhrady trov konania nie je náležité. Pri náhrade trov konania malo byť použité
ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. V danom prípade je to práve žalovaná. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa a zaviazať žalovanú k náhrade trov konania právnym zástupcom žalobkyne v čiastke 409,67 eur.

Žalobkyňou bola doložená dohoda o vydaní spoluvlastníckeho podielu z 10.9.2014 uzavretá medzi
žalovanou L.. V. U. a O. W. - žalobkyňou.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako
vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(§ 119 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobkyňa dňa 2.5.2012 podala žalobu na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v
katastrálnom území C.. Išlo o určenie spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/6, ktorú nehnuteľnosť v
takomto pomere mala žalobkyňa získať titulom dedenia po svojom nebohom otcovi S. O.. Pôvodne
žalovaný M. O. so žalobou nesúhlasil, pretože spornú nehnuteľnosť O. W. nikdy neužívala a naviac pred
rokmi súhlasila s vyporiadaním ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) na neho. V tejto veci
postupoval čestne a spravodlivo. Naviac ona užívala iné pozemky, čo zdedili a on sa jej tiež vypísal. Keď
zomrel pôvodný žalovaný M. O., jeho dcéra vstúpila do konania ako nástupca v dôsledku dedičského
konania po nebohom žalovanom. Terajšia žalovaná L.. U. podala návrh na mimosúdne vyporiadanie
sporu a došlo k uzavretiu dohody o vydaní spoluvlastníckeho podielu, čím predmet sporu zanikol. Preto
žalobkyňa zobrala svoj návrh späť. Odvolací súd sa v tejto veci stotožňuje s použitím § 150 ods. 1 O.s.p.
pri riešení náhrady trov konania medzi žalovanou a žalobkyňou. Je nesporné, že došlo k zastaveniu
konania pre mimosúdne vyporiadanie sporu dohodou účastníkov, preto prichádzalo v úvahu použitie §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p., že žalobca pre správanie žalovanej zobral žalobu späť, preto žalovaná je
povinná nahradiť trovy konania, ale pre dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
úspešnej žalobkyni nebola priznaná náhrada trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou
súdu prvého stupňa, že terajšia žalovaná sa stala účastníčkou konania len na základe predchádzajúceho
dedičského konania po pôvodnom žalovanom, kde navrhla uzavretie mimosúdnej dohody a aj takúto
dohodu podpísala. Je potrebné prisvedčiť tej skutočnosti, že pôvodne bol žalovaný otec L.. U. M. O.,
a terajšia žalovaná L.. U. vstúpila do konania namiesto pôvodného žalovaného svojho otca. Nebola
príčinou predmetu sporu, naviac mala snahu ukončiť spor medzi účastníkmi uzavretím dohody. Urobila
to promptne, preto aj odvolací súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by úspešnej žalobkyni
nemala byť priznaná náhrada trov konania. Terajšia žalovaná nie je príčinou sporu. Za jej súčinnosti bol
spor medzi účastníkmi ukončený, preto by nemala byť zaťažená povinnosťou nahradiť trovy doterajšieho
súdneho sporu, ktorý nevyvolala. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov konania tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva. Použitie § 150
ods. 1 O.s.p. je vhodné aj z dôvodu nerozširovať ďalej spor medzi účastníkmi povinnosťou zaplatiť trovy
konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov
konania neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.