Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412201168
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5412201168.20

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: O. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. Ž., Š. XX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Košice,
Mlynská 28, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31
383 408, v konaní o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 100.585,20
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Konanieovčastiozaplateniesumy80.668,30EUR s9,25%úrokomzomeškaniaročneod23.12.2011
do zaplatenia zo sumy 37.988,60 EUR z a s t a v u j e.
II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.966,64 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne
od 31.12.2011 do 09.09.2013 zo sumy 23.531,40 EUR, 9% úrokom z omeškania ročne od 31.12.2011
do 21.04.2015 zo sumy 154,- EUR a 9% úrokom z omeškania ročne od 31.12.2011 do zaplatenia zo
sumy 2.691,30 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
IV. O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2012, navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil
navrhovateľovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 67.056,80 EUR s 9,25 %-ným
ročnýmúrokomzomeškaniaod23.12.2011dozaplatenia,náhraduzazvýšeniesťaženiaspoločenského

uplatnenia vo výške 33.528,40 EUR, ako aj náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 12.09.2010, na ceste č. I/18, smerom od
Mesta Martin na Mesto Dolný Kubín, utrpel ako spolujazdec v motorovom vozidle FIAT Ducato,
ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu spôsobilo motorové vozidlo zn. Opel Astra, ev. č.
H.-XXXAD, vedené vodičkou O.F. T., ktorá po prejdení tiahlej pravotočivej zákruty sa dostatočne

nevenovala vedeniu vozidla, narazila do pred ňou spomaľujúceho vozidla a následne čelne do
oproti idúceho dodávkového vozidla FIAT Ducato, v ktorom sa viezol navrhovateľ. Na základe
upovedomenia Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 06.04.2011, ČVS: ORP-56/D1-
DK-2010 bolo voči vodičke O. T. začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1 Tr. zák. Zodpovednosť vodiča mot. vozidla, ktorým bola navrhovateľovi spôsobená škoda
na zdraví, je daná podľa ust. 420 a prevádzkovateľa tohto mot. vozidla v zmysle ust. 427 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ktorá má objektívny charakter. Zodpovedný prevádzkovateľ mal uzavreté
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s
odporcom v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ako zákon č. 381/2001 Z.z.“). Priamy nárok proti
odporcovi a jeho pasívna legitimácia vyplýva z § 15 a poistné krytie z § 4 zák. č. 381/2001 Z z. V
dôsledku úrazu navrhovateľ utrpel zlomeninu spodiny lebečnej, zlomeninu čeľuste, stlačenie hrudníka,

zlomeninu stavcového výbežku C1, vnútrolebečné krvácanie a pomliaždenie periférnych nervov s
následkom mozgových a duševných porúch, poruchy tvárového nervu vľavo, poruchy okohybnýchnervov a svalov, poúrazového lagoftalmu vľavo a poúrazovej centrálnej hemiparézy ľahkého stupňa.
Na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného MUDr. Jozefom
Hudecom, ortopédom z Národného rehabilitačného centra Kováčová, zo dňa 20.09.2011, bolo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotené vo výške 4360 bodov. V zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za jeden bod
sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci
kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na jej náhradu. Rozhodným obdobím určenia hodnoty 1 bodu
pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia /vznik nároku - rok 2011/ je rok

2010, v ktorom hodnota jedného bodu je 15,38 EUR. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
tak predstavuje 67.056,80 EUR. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil listom
zo dňa 23.09.2011 u odporcu z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 67.056,80 EUR, v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. Uplatnený nárok na náhradu škody
nebol odporcom v zákonnej trojmesačnej lehote, v zmysle ust. § 11 ods. 5, 6, 7 zák. č. 381/2001 Z.z. a §

6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. uspokojený. Navrhovateľ zároveň listom zo dňa 23.09.2011 adresovaným
odporcovi navrhol v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. uzavrieť dohodu o vyrovnaní o
náhradezasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Vzhľadomnajehovekvčaseúrazu,rozsahazávažnosť
následkov, obmedzenie a stratu spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov,
navrhol navrhovateľ 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. K dohode o vyrovnaní nedošlo.

Podľa§5ods.5zák.č.437/2004Z.z.vprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,akýmjeuznanieinvalidity
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Úraz zanechal u
navrhovateľa také následky, ktoré degradovali kvalitu jeho ďalšieho života vo veku 48 rokov. Navrhovateľ
následkom úrazu sa stal čiastočne nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých a je natrvalo vylúčený z
doterajšieho, a vzhľadom k jeho veku, aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života.

Pri chôdzi je nútený používať vychádzkovú paličku, je výrazne obmedzený v možnosti uplatniť sa v
živote, v pracovnom zaradení, v osobných záľubách a v športe. Pred úrazom sa vo voľnom čase venoval
najmä lyžovaniu, futbalu, bicyklovaniu a práci okolo rodinného domu. Pracovne sa venoval osobnej
preprave vnútroštátnej, ale najmä zahraničnej. Tieto činnosti po úraze už nie je schopný vykonávať.
Úraz s vážnymi následkami pre ďalší život utrpel vo veku 48 rokov! Následkom úrazu sa stal invalidným

s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Súd by mal na základe predložených
dôkazov a vykonaného dokazovania zvážiť všetky výnimočné a v tejto žalobe uvádzané skutočnosti. Je
preukázateľné, že navrhovateľ utrpel mimoriadnu ujmu na zdraví, ktorá je nemajetkovej /imateriálnej/
povahy. Je poškodený na svojej osobnosti a má nárok na zadosťučinenie za túto imateriálnu ujmu.
Jednorázovo priznanou finančnou náhradou má byť po celý zvyšok života navrhovateľa kompenzovaná

závažnosť poškodenia a tiež fyzické a psychické strádanie a strata zdravotnej pohody. V náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa okrem iného neodráža skutočnosť, že ťažkú dopravnú nehodu
utrpel navrhovateľ vo veku 48 rokov a znamená tak hlboký zásah do jeho fyzických a psychických
schopností, že výkon akejkoľvek činnosti je u neho spojený s vynaložením zvýšeného úsilia, s ktorým
musí prekonávať osobitné obtiaže vyvolané nepriaznivým zdravotným stavom. Súd by mal preto priznať

primeranúpeňažnúčiastku,nakoľkoodškodnenievtakomtoprípadenemôžebyťnahradenévhodnejším
spôsobom zadosťučinenia. Zdravotný stav po úraze a následky z neho vyplývajúce sú svojou povahou
výnimočné a kvalitatívne predstavujú zmenu podmienok vyjadrenú pojmom „dôvody hodné osobitného
zreteľa“ podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Je možné preukázať, že u navrhovateľa došlo k
zmareniu dosiahnutia celoživotného cieľa a k podstatnému obmedzeniu uspokojovania jeho životných

potrieb. Nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované a nie
sú ani taxatívne, ani demonštratívne uvedené, ide o neurčitý pojem, ktorý bližšie nie je obsahovo
vymedzený, jeho obsah i rozsah sa môže meniť v závislosti od okolnosti konkrétneho prípadu a preto
rozhodnutie súdu o aplikácii tohto právneho výrazu bude výsledkom vykonaného dokazovania. Na
základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby súd u neho zvýšil náhradu na sťaženie spoločenského

uplatnenia o 50 %, čo pri základnom bodovom hodnotení 4360 bodov, t.j. 67.056,80 EUR, predstavuje
33.528,40 EUR.

Odporca sa vyjadril k návrhu na začatie konania podaním, súdu doručeným dňa 04.05.2012, v ktorom
uviedol, že s účinnosťou odo dňa 22.03.2010 uzatvoril s p. G. W. poistnú zmluvu č. 7460001997 o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn.
Opel Astra, EČ: H. - XXX V.. Dňa 12.09.2010 došlo medzi Martinom a Dolným Kubínom zavinením
vodiča tohto motorového vozidla k dopravnej nehode. V dôsledku tejto dopravnej nehody bol zranený
aj navrhovateľ. Navrhovateľ uplatnil podaním zo dňa 23.09.2011 doručenom odporcovi dňa 30.09.2011nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu škody na zdraví. Spolu s uplatnením
nároku zároveň predložil Lekársky posudok o sťaženie spoločenského uplatnenia vypracovaným
MUDr. Jozefom Hudecom, ortopédom v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. V záujme

promptného uspokojenia nárokov navrhovateľa ako poškodeného vyzval odporca listom zo dňa
04.10.2011,tedabezprostrednepouplatnenínároku,okreminýchdokladovajnapredloženielekárskeho
posudku vypracovaného posudzujúcim lekárom. Z predloženej zdravotnej dokumentácie je zrejmé,
že v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej absolvoval navrhovateľ rehabilitáciu v určitom
prechodnom období. Vzhľadom na špecializovaný charakter tohto zariadenia je zrejmé, že disponuje

aj odborným lekárskym personálom, čo však neznamená, že lekár tohto zariadenia je bez ďalšieho
posudzujúcim lekárom v zmysle § 2 ods. 3, písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z. Účel zákona spočíva v
tom, aby podával obraz o utrpenej škode na zdraví lekár, ktorý má vedomosť o pacientovi vzhľadom na
aktívnu účasť pri jeho liečbe. S ohľadom na tento záver, má odporca za to, že posudzujúcim lekárom
je lekár špecialista, ktorý liečil navrhovateľa pred jeho rehabilitáciou v Národnom rehabilitačnom centre
v Kováčovej, ako aj po nej. S týmto názorom korešponduje aj Vyjadrenie k žiadosti Ministerstvom

zdravotníctva SR, ktoré súhlasne konštatovalo, že lekár Národného rehabilitačného centra v Kováčovej
nie je lekárom, ktorá naposledy liečil poškodeného. V predložených dokladoch o liečbe navrhovateľa
sa údaj o osobe lekára MUDr. Jozefa Hudeca nenachádza. Skutočnosť, že lekár, ktorý vykonal bodové
ohodnotenie náhrady škody na zdraví nebol posudzujúcim lekárom v zmysle § 2 ods. 3, písm. d) zákona
č. 437/2004 Z. z. je vecným nedostatkom, ktorý ho činí irelevantným na účely preukázania nároku

navrhovateľa. V tejto súvislosti odporca poukázal na analogický záver Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2Co/2016/2009-97 v otázke vecnej správnosti lekárskeho posudku. Keďže navrhovateľ nepredložil
relevantný podklad preukazujúci jeho nárok na náhradu škody na zdraví, nesplnil zákonnú podmienku
podľa § 15 ods. 1 zákona. Z tohto dôvodu nie je žaloba podaná dôvodne. Podľa právneho názoru
odporcu nie je u navrhovateľa dôvod na mimoriadne zvýšenie SSU v rozsahu, v akom bolo uplatnené

(t.j.50 %). Navrhovateľ preukázal priznanie invalidity - zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 75% v porovnaní so zdravou osobou, a to vzhľadom na potvrdenie Sociálnej poisťovne zo
dňa 31.08.2011 predloženého navrhovateľom. Účelom ustanovenia o mimoriadnom zvýšení sťaženia
spoločenského uplatnenia je odškodniť prípady, v ktorých následky škody na zdraví zasiahnu do života
poškodenéhotak,ženestačí,abybolodškodnenýpodľa§5ods.1a§10zákonaoBSSU.Poškodenému

však nemôže byť automaticky a paušálne priznaná maximálna hranica mimoriadneho zvýšenia, nakoľko
zákon o BSSU dáva súdu len právo (nie povinnosť) zvýšiť náhradu za SSU a mieru zvýšenia určuje
intervalom 0-50 %. Zákon nedáva žiadne interpretačné pravidla, ktoré by umožňovalo určiť, v akej výške
má súd mimoriadne zvýšenie SSU určiť. Preto podľa názoru odporcu je nevyhnutné vychádzať jednak
z povahy práva na náhradu SSU a jednak z miery zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

porovnaní so zdravou osobou. Vzhľadom na to, že invalidita vzniká až vtedy, ak pokles tejto schopnosti
je viac ako 40 %, je potrebné vychádzať z rozdielu medzi priznanou invaliditou a zákonom určenou
hranicou invalidity. Rozdielom je potom potrebné pomerovať hranicu možného zvýšenia SSU súdom,
čím získame koeficient jedného percenta invalidity. 50 % zvýšenie by podľa tejto úvahy bolo možné len
ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť klesla o 100 %. Potom rozdiel medzi hranicou invalidity a

100% by bol 60 % a koeficient pre priznanie mimoriadneho zvýšenia SSU podľa § 5 ods. 5 zákona o
BSSUzajednopercentopoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťbybol0,833%mimoriadneho
zvýšenia. V danom prípade by teda do úvahy prichádzalo maximálne zvýšenie o (75%-40%) *0,833 =
29,16 % základnej výmery určenej v posudku podľa § 7-8 zákona o BSSU s prihliadnutím na zvýšenie
podľa § 10 ods. 4 zákona o BSSU. Zároveň odporca považuje za potrebné podotknúť, že i táto hranica

platí len za predpokladu, že až do takejto miery bolo spoločenské uplatnenie navrhovateľa sťažené nad
to, čo je zahrnuté v základnej výmere. Už účelom náhrady SSU v základnej výmere je totiž z povahy
samotného tohto nároku odškodniť navrhovateľa za to, že mu bola sťažená účasť na spoločenskom
živote. Maximálna miera zvýšenia, tak ako ju žaluje navrhovateľ, by bola prípustná len v prípadoch,
v ktorých by bol navrhovateľ napr. kvadruplegický resp. paraplegický (položky č. 306, 307) a zároveň

by došlo k takému degresu kognitívnych funkcií, ktorý by mu znemožňoval vykonávať i prácu čisto
duševného charakteru.

V priebehu konania navrhovateľ rozšíril pôvodný žalobný návrh o sumu 3.390,- EUR s 9,5% úrokom z
omeškania ročne od 19.07.2011 do zaplatenia z titulu vecnej škody. Uvedená zmena bola pripustená

uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.05.2012, č.k. 6C/24/2012-48, právoplatným dňa 28.05.2012.
Následne však navrhovateľ v tejto „rozšírenej časti“ zobral späť (a to ešte pred prvým pojednávaním)
na základe čoho súd konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 15.06.2012, č.k. 6C/24/2012-58,
právoplatným dňa 05.07.2012.Na poslednom pojednávaní vo veci navrhovateľ, prostredníctvom svojho zástupcu, zobral návrh na
začatie konania späť, a to v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 61.674,- EUR

(37.988,60 EUR +23.685,40 EUR) vrátane príslušenstva zo sumy 37.988,60 EUR.

Podaním, súdu doručeným dňa 14.09.2015, navrhovateľ uvedené späťvzatie doplnil tak, že žalobný
návrh zobral späť aj v časti náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a to o sumu
18.994,30 EUR.

Vzhľadomnato, ževyššieuvedenéspäťvzatiaboliurobenépozačatípojednávania,súdvyzvalodporcu,
aby v súdom určenej lehote oznámil prípadné dôvody svojho nesúhlasu s nimi. Odporca podaním,
súdu doručeným dňa 30.09.2015 oznámil, že s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí. Postupujúc podľa
ust. § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) súd konanie v rozsahu
vymedzenom čiastočným späťvzatím zastavil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V dôsledku rozhodnutia o čiastočnom zastavení konania predmetom konania ostala:
1. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.382,80 EUR (pôvodne žalovaná suma
67.056,80 EUR mínus „späťvzatá“ suma 61.674,- EUR),
2. 9,25% úrok z omeškania ročne od 23.12.2011 do zaplatenia zo sumy 5.382,80 EUR, 9,25% úrok z

omeškania ročne od 23.12.2011 do 09.09.2013 zo sumy 23.531,40 EUR a 9,25% úrok z omeškania
ročne od 23.12.2011 do 21.04.2015 zo sumy 154,-EUR,
3. zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu 14.534,10 EUR.

Všetky nároky, bez príslušenstva v podobe úroku z omeškania, predstavujú 19.916,90 EUR.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré bolo vykonané v dňoch 11.07.2012, 03.09.2012,
28.10.2013, 01.06.2015, 09.09.2015. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré do
spisu predložil navrhovateľ spolu so žalobným návrhom a ktoré na jeho návrh vyžiadal súd, ďalej
výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov (S. N., L.. R. Z., Š. N.R.) a výsluchom znalkyne MUDr.

Mileny Hrehorovskej a MUDr. Stanislava Kollára. Súčasne boli na základe rozhodnutia súdu na návrh
účastníkov konania vypracované celkovo tri znalecké posudky (znalecký posudok MUDr. Miloslava,
znalecký posudok MUDr. Mileny Hrehorovskej a znalecký posudok Inštitútu forenzných medicínskych
expertíz, s.r.o.).

Navrhovateľ vo svojom výsluchom uviedol, že dopravná nehoda dňa 12.09.2010 zmenila jeho život
o 100 %. Pred nehodou mal kopec známych, športoval, žil aktívny spoločenský život, s deťmi chodil
na lyžovačky, lebo bol kedysi závodný lyžiar, ale po nehode ostal doma a z domu sa dostane akurát
keď ide ku lekárovi, aj to sanitkou. Od roku 2004 podnikal. Najprv robil šéfkuchára, lebo má skončenú
strednú hotelovú školu. Túto robotu vykonával šesť rokov a varil, vari pre všetkých, vrátane prezidenta. V

tom čase žil bohatým spoločenským životom. Potom sa rozhodol osamostatniť a keďže v rámci živnosti
mal aj podnikanie v mikrobusovej osobnej doprave, tak začal v tomto podnikať. Mal 3 mikrobusy a mal
stabilne dvoch zamestnancov. Vykonávali osobnú prepravu v rámci celej Európy a aj nehoda sa mu
stala pri vykonávaní tejto činnosti. Po nehode bol PN až do 17.05.2011, kedy bol uznaný za invalidného
dôchodcu. Pred nehodou aj s manželkou, s ktorou nemajú deti žil bohatým spoločenským životom,

chodili do kina, do divadla, cez víkendy na výlety, v zime na lyžovačku do Tatier. Deti má z prvého
manželstva, ktoré sú už osamostatnené. Dnes sa dostane tak akurát do obchodu, ktorý je kúsok od jeho
domu a len cesta mu trvá pol hodinu. Žije aj s manželkou v rodinnom dome, kde žijú piaty rok. Ide o
starší dom, ktorý priebežne prerábajú. A teraz po nehode, pokiaľ ide o prerábky, je odkázaný na svojich
kamarátov, a to nielen pri prerábkach. Predtým si všetko robil sám, vrátane prác na dome, je dosť zručný,

resp. bol dosť zručný. Všetko teraz robí pravou rukou, ľavú má citlivú, ale nepoužiteľnú, nedokáže sa s
ňou ani napiť, takisto ľavá noha musí byť každý deň v ortéze, lebo inak sa na nohách neudrží, lebo na
nej nevládze stáť. Po nehode bol na pol tela ochrnutý a na nohy ho postavili až v Kováčovej. Jemu zo
života pred nehodou chýba prakticky všetko, lebo sa stal nesamostatný. Neudrží moč, alebo podobne.
Zle sa cíti psychicky, lebo zostal na tom, že môže tak akurát pozerať televízor a so všetkým mu musia

pomáhať iní. Nie je schopný šoférovať, lebo by nedokázať stlačiť nohou spojku, takisto by som nemohol
ovládať volant jednou rukou. V čase nehody bol pripútaný a asi aj vďaka tomu utrpel také zranenia
aké utrpel, pretože dodávka sa pri nehode nachýlila dopredu a jeho spolujazdci napadali na neho a v
dôsledku toho mu praskla lebka a nastalo krvácanie do mozgu, mal opuch mozgu, dvojitú fraktúru lebky,zlomený krčný stavec, zlomený nos, pohmoždené pľúca a ochrnutie ľavej strany tela. Má tri deti, pred
nehodou bol s nimi v pravidelnou kontakte, pretože bol prakticky stále na cestách, tak ich kedykoľvek
navštevoval, lebo obaja dospelí žijú v Košiciach. Takisto chodievali na aute na dovolenky, na výlety a

podobne. Teraz sa stretávajú len vtedy, keď ho prídu navštíviť oni a tak sa stretávajú oveľa menej než
pred nehodou. Kým pred úrazom nosil okuliare, preto, že mal od detstva monokulárne videnie na pravom
oku, tak po nehode má dioptrie na diaľku jeden a pol dioptrie a na blízko dva a pol dioptrie. Súčasne
mu v Kováčovej objavili vred na rohovke ľavého oka ako dôsledok nehody a následkom tohto vredu sa
mu odlupuje rohovka. Má stále suché oko, aplikuje si naň gél. Pokiaľ ide o jedenie, keďže má ochrnuté

hltacie svalstvo, stávajú sa mu nepríjemné veci pri jedení, môže sa začať dusiť, alebo pri prehĺtaní sa mu
časť jedla dostane von cez nos a preto ani nemôže ísť jesť do reštaurácie. Je to pre neho nepríjemné.
Pred nehodou nepoznal kto je to lekár, teda takmer 50 rokov nemal zdravotné problémy okrem detských
chorôb. Pred nehodou nielen lyžoval, ale aj bicykloval, plával, hrával futbal aj hádzanú. Má aj preukaz
lyžiarskeho trénera, ale kvôli práci sa tomu nevenoval. Teraz ho oslovili, aby trénoval futbal v ich obci
dorast, ale musel to odmietnuť, lebo tam treba cestovať a hýbať sa, čo on už nedokáže. Teraz ak niečo

potrebuje napríklad urobiť nákup, musí niekoho popýtať, aby ho odviezol, nákup urobil a naložil, on je
schopný ho akurát len zaplatiť. Živnosť si prerušil na tri roky, ale pokiaľ ide o dopravu, túto úplne zrušil. Aj
teraz ho pýtajú, aby robil konzultanta pre poriadanie recepcií, ale toto musel odmietnuť, lebo by sa nemal
ako na takéto akcie dostaviť. Na posudkovú kontrolu má ísť o 5 rokov a jeho neurologička mu povedala,
že jeho zdravotný stav už asi lepší nebude. Prognózu zlepšenia nevidí ani jeho všeobecná lekárka O..

A.. Pri chôdzi ako nosí francúzsku barlu, ktorú drží pravou rukou a v ľavej ruke má vychádzkovú paličku
a v ľavej nohe ortézu a keď nosí celú topánku, dáva si ešte na ľavú nohu na členok ďalšiu ortézu. Má iba
jednu francúzsku barlu, pretože v ľavej ruke by ju neudržal, preto v tejto má vychádzkovú. Invalidný vozík
nepoužíva, mal ho naposledy v Kováčovej a to preto, že by ho jednou rukou nedokázal ovládať. Skúšal
to na vozíku jedného známeho, ale s jednou rukou mu to nešlo. V zime z domu prakticky nevychádza,

preto, že by to s barlou a paličkou nedokázal, spadol by.

Svedkyňa S. N. (teta navrhovateľovej manželky) uviedla, že pred nehodou to bolo tak, že navrhovateľ sa
venoval športu, a to tenisu a futbalu a spoločne s jej neterou (pozn. sudkyne: manželkou navrhovateľa)
sa zúčastňovali spoločenských akcií v Košiciach, chodievali na rodeo, do divadla a za týmto účelom sa

stretávali aspoň dvakrát do mesiaca v Košiciach. Každý týždeň v bývalom dome umenia v Košiciach
bývajú akcie, na ktoré chodieval navrhovateľ aj s jej neterou a keďže rád varí, často tam pripravoval jedlá
a boli s ním spokojní. Buď to robil z priateľstva, alebo mu za to aj platili. Ďalej uviedla, že pred nehodou
chodievali spolu aj na dovolenky do Bulharska, Chorvátska, aj po Slovensku a navrhovateľ robil šoféra
a po nehode sa to už nedalo. Od nehody už na dovolenke s navrhovateľom a jej neterou neboli. Po

nehode sa toto zmenilo o 360 stupňov, keď ho videla v nemocnici, nevedel ani rozprávať, ani sa hýbať.
Keďže navrhovateľ má problém s okom aj s pohybom, za volant sadnúť nemôže a autobusom by to bolo
ťažké, tak on, ani jej neter už do Košíc za účelom spoločenského vyžitia, ktoré popisovala, už nechodia.
Považuje to za úplný zvrat v ich živote v porovnaní s tým, čo bolo predtým. Pokiaľ ide o rodinný život
navrhovateľa, tento je teraz náročnejší aj pre jeho manželku, ktorá sa musí o neho starať, dávať mu

lieky a dávať pozor celkovo. Pokiaľ ide o šport, navrhovateľ chodieval každú sobotu na futbal, a to aj
hrať. V Košiciach chodieval hrávať tenis. V zime, keď chodili na lyžovačku do Tatier, tak tam lyžoval.
Pokiaľ ide o jeho koníčky, veľmi rád a dobre varil. Pokiaľ ide o zmeny, ktoré si u navrhovateľa všimla
po nehode, tak je veľmi nervózny a môže to byť z liekov, ale aj z toho, že nemôže nič robiť, pomôcť
manželke tak ako predtým, napríklad urobiť nákup čo predtým bežne robil. Pokiaľ ide o jeho mobilitu, v

ruke neudrží veci a nohy pri chôdzi ťahá za sebou, snaží sa, ale nejde to tak, ako predtým. Navrhovateľ
má 3 deti sú už veľké, najmladší má 16 rokov, bol u neho cez prázdniny a pomáhal mu ako aj jeho
manželke a snažil sa ho naučiť to, čo on už nedokáže urobiť. Okolo domu si navrhovateľ vedel urobiť
všetko, nepotreboval žiadnych remeselníkov. Išlo o pokosenie záhrady, opravu a údržbu domu. Tenisu
a futbalu sa navrhovateľ nevenoval profesionálne. Futbal hral za dedinu a to pri rôznych príležitostiach

a aj vo veku pred nehodou. Navrhovateľ hrával za starších pánov.

Svedkyňa L.. R. Z. uviedla, že je dcérou navrhovateľa z prvého manželstva, po rozvode jej rodičov sa s
otcom naďalej stretávali a udržiavali pravidelný kontakt, keď od seba bývali cca 80 km. Rozvod rodičov
nič nezmenil na tom, že spolu s otcom, tak ako predtým, chodievali na rôzne výlety, túry a venovali sa

vždy športovým aktivitám. Ona s otcom hrávala futbal, volejbal, plávali, bicyklovali, lyžovali, on ju naučil
lyžovať. V zime chodila s otcom korčuľovať. Takto ako sa venoval jej, sa otec venoval aj jej staršiemu
a mladšiemu bratovi, a to až do nehody. Jej otec aktívne 16 rokov hral futbal a prestal s tým po nehode,
lebo vtedy všetko padlo. Ak povedala, že všetko padlo tak už vlastne nie je nič. Predtým napríklad prišlas autom, tak jej vymenil kolesá, olej a podobne, teraz to nedokáže. Jej na otcovi po nehode chýba to,
že už nemôžu ísť na túry, ako chodili predtým, na bicykel, nič už nezostrojí tak ako predtým, neudrží ani
šrób. Takisto jej chýbajú jeho športové aktivity, teraz je problém, aby zašiel aj do obchodu, trvalo by mu

to hodinu. Má teraz dvojročného vnuka a keď porovná čo robil s bratom v jeho veku, ako sa mu športovo
venoval, tak je to úplne čosi iné. Nemôže dieťa ani podržať na rukách, lebo na ľavej ruke by ho neudržal.
Pred nehodou otec vždy keď bol v Košiciach, v čase keď robil šoféra, tak vždy sa s ním takto stretli
jedenkrát za týždeň, alebo za dva týždne. Po nehode bol u nej otec až doteraz celkovo dvakrát. Raz keď
bol u nej na návšteve, tak sa jej pýtal , či sa má vyzuť, ona mu povedala, že jasné a neuvedomila si, že

on to sám nedokáže a pochopila to až keď pri vyzúvaní spadol. Otec bol špičkový lyžiar, cez zimu boli
na lyžovačke štyri alebo päťkrát. Lyžoval aj v zime pred nehodou. Otec bol dobrý bežec, hrával aj kolky
za Strážske a pokiaľ ide o futbal hral ho pri príležitostiach pravidelne, ale nie v reprezentácii. Nevedela,
či otec hrával futbal za Obec Žipov. Otec robil šéfkuchára v dome umenia v Košiciach, pokiaľ ide o ich
kultúrnevyžitieakorodiny,viacsavenovališportovýmaktivitám,alečastoknimchodilinávštevyatakisto
často chodievali na návštevy oni. Otec bol dobrý spoločník, každý ho mal rád. Otec rád varil nielen pre

rodinu, ale aj pre návštevy. Vedel vybaviť akúkoľvek vec, či už po úradoch, alebo podobne. Ľudia k nemu
chodili po rady. Teraz už nevarí, necíti ani chuť, necestuje, tým že nemôže robiť športové aktivity, tak
sa im nevenuje tak ako predtým. Nedokáže ani cvičiť svojho psa tak, ako predtým. Zdravotný stav otca
pred nehodou bol dobrý, neliečil sa ani sa nikdy na nič nesťažoval. Z toho čo robil otec v minulosti nie je
v súčasnosti schopný robiť nič. Nedokáže ľavou rukou zodvihnúť ani mincu, nemá v nej cit. Ako rodina

na dovolenky k moru nechodievali, raz boli vo Švajčiarsku, keď boli mladí a otec bol v Bulharsku, keď
bol slobodný a tiež bol v Bulharsku, alebo v Chorvátsku so svojou terajšou manželkou.

Svedok Š. N., priateľ navrhovateľa a jeho bývalý kolega, vo svojej výpovedi uviedol, že u navrhovateľa
pracoval v čase, keď robil dopravu ako živnostník. Začal robiť u navrhovateľa asi 2 roky pred nehodou,

ale poznali sa aj predtým. Robil pre neho šoféra a šoféra robil aj on. Robievali osobnú dopravu po
Slovensku a po Európe. Toto robili až do nehody. Navrhovateľa poznal ako spoločenský typ, ktorý rád
chodímedziľudíarádsazabáva.Chodievalsoženoudokina,narôznepodujatia.Onspolusmanželkou
navrhovateľa navštevoval a oni chodievali takisto ku nim. Po nehode sa s tým človekom všetko otočilo
o 360 stupňov. Predtým mu navrhovateľ dokázal pomôcť s autom, aj keď sa mu niečo stalo doma v

domácnosti, bol zručný skoro vo všetkom. Teraz mu chodí kosiť okolo domu on, iné veci mu tiež robí on a
totak,žeonmuhovoríčosimázobraťaakotomáurobiť.Nákupyrazdotýždňa,alebodvakrátdotýždňa
robí takisto on. Po nehode so spoločným šoférovaním skončili, navrhovateľ skončil živnosť a on si otvoril
vlastnú živnosť. Navrhovateľ hrával do nehody futbal, nie aktívne a ako amatér. Vie o ňom ďalej, že je
dosť dobrý kuchár, predtým varil, a to predtým než začal podnikať v oblasti prepravy. Teraz keď ho vidí,

tak len sedí zahľadený do neznáma. Ak má zhodnotiť navrhovateľa ako zamestnávateľa a podnikateľa,
tak bol veľmi seriózny a veľmi mu pomohol tým, že ho aj zamestnal. Takisto bol zodpovedný, nemeškal s
platbami. Každý týždeň vedel nájsť nejaké zákazky, prepravovali po Slovensku a do Rakúska, ako aj do
Čiech. Do života dediny sa navrhovateľ zapájal tak, že vzhľadom na to, že mal mikrobus, tak vždy keď
ho popýtali, aby niekoho prepravil, tak to urobil, a to zadarmo. Pokiaľ by mal zhodnotiť jeho najväčšie

obmedzenie v porovnaní s obdobím pred nehodou, tak je to určite v jeho pohybe ako aj v tom, že nemôže
chodiť medzi ľudí, nemôže vykonávať tú prácu čo predtým, je uzavretý, skrátka jeho život už nie je taký
aký bol predtým.

Z listinných dokladov priložených k žalobe, konkrétne z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 620 820

6092 vydaného dňa 08.08.2011 (č.l. 19 spisu) a Potvrdenia o invalidite zo dňa 31.08.2011(č.l. 22 spisu)
vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný invalidným s dátumom vznikom invalidity od 17.05.2011, pričom
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75% a bol mu priznaný invalidný
dôchodok v sume 272,70 EUR (č.l. 21 spisu).

K žalobe bol taktiež priložený Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný
dňa 20.09.2011 ortopédom a primárom Národného rehabilitačného centra Kováčová MUDr. Jozefom
Hudecom, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 2.180 bodov a toto bodové hodnotenie
podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. (ďalej len ako „Zákon č. 437/2004

Z.z.) zvýšil na dvojnásobok, t.j. celkovo na 4.360 bodov (2x1000 bodov za diagnózu č. 253 „Mozgové
alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, 2x130 bodov za diagnózu č. 257a „Traumatická
porucha tvárového nervu vľavo ľahkého stupňa, 2x350 bodov za diagnózu č. 271 „Traumatická porucha
okohybných nervov a okohybných svalov s poruchou binokulárneho videnia, 2x100 bodov za diagnózuč. 278a „Postraumatický lagoftalmus vľavo 8mm a 2 x600 bodov za diagnózu č. 309 „Postraumatická
centrálna hemiparéza ľahkého stupňa“).

Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ dňa 12.09.2010 utrpel úraz
pri dopravnej nehode, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, pričom prevádzateľ tohto
vozidla mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu s odporcom. V konaní
nebolo medzi účastníkmi konania potom sporné, že nároky z titulu náhrady za škodu na zdraví, ktorá
navrhovateľovi vznikla pri úraze spôsobenou uvedenou nehodou navrhovateľ môže uplatňovať priamo

voči odporcovi, a to s poukazom na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
V konaní však bola sporná výška uplatnenej náhrady škody.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je otázkou
odbornou, a to medicínskou. Z uvedeného dôvodu za účelom zistenia výšky náhrady súd nariadil
znalecké dokazovanie, keď pri námietkach odporcu, ako aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ utrpel v
dôsledku nehody trvalé následky, ktoré podľa názoru súdu nemôže posudzovať len ortopéd, nemohol

akceptovať lekársky posudok MUDr. Jozefa Hudeca, ktorý navrhovateľ predložil spolu so žalobou.

Na základe uznesenia súdu č.k. 6C/24/2012 - 107 zo dňa 26.11.2012 znalec z odboru - zdravotníctvo
farmácia, odvetvie neurológia MUDr. Miloslav Sedlák vypracoval znalecký posudok, v ktorom
zodpovedal na otázky uložené v predmetnom uznesení. V závere svojho posudku znalec pokiaľ ide o

jeho vyjadrenie k lekárskemu posudku MUDr. Jozefa Hudeca stanovil bodové ohodnotenie na celkovo
3.195 bodov, a to nasledovne:
- za diagnózu č. 253 „Mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 1000 bodov +50%
zvýšenie, t.j. spolu 1500 bodov,
- za diagnózu č. 257a „Traumatická porucha tvárového nervu vľavo ľahkého stupňa 130 bodov + 50%

zvýšenie, t.j. spolu 195 bodov,
- za diagnózu č. 271 „Traumatická porucha okohybných nervov a okohybných svalov s poruchou
binokulárneho videnia 350 bodov + 50% zvýšenie, t.j. spolu 525 bodov,
- za diagnózu č. 309 „Postraumatická centrálna ľavá hemipareza ľahkého st. 600 bodov + 50% zvýšenie,
t.j. spolu 900 bodov.

Na rozdiel od MUDr. Jozefa Hudeca MUDr. Miloslav Sedlák nezistil diagnózu č. 278a „Postraumatický
lagoftalmus vľavo 8mm“, avšak zistil diagnózu č. 285 „Nedoslýchavosť obojstranná ľahká
postraumatická“, vo vzťahu ku ktorej priznal 50 bodov +50% zvýšenie, t.j. spolu 75 bodov.

Na návrh odporcu, ktorý voči záverom posudku znalca MUDr. Miloslava Sedláka vzniesol námietky,
bolo v konaní nariadené ďalšie znalecké dokazovanie. Súd totiž dospel k záveru, že je to potrebné,
pretože túto potrebu vyžadovala námietka odporcu, že znalec nepracoval s kompletnou zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľa.

Ďalší znalecký posudok v konaní vypracovala MUDr. Milena Hrehorovská zo znaleckého odvetvia
Neurológia, ktorá v ňom uviedla, že od roku 2000 až po úraz 12.09.2010 nie je v zdravotnej dokumentácii
žiaden záznam o vyšetrení, či ošetrení navrhovateľa, keď navrhovateľ tvrdil, že lekárov nepotreboval
a drobný úraz ľavej ruky a zlomeninu rebier po páde v roku 206 riešil cestou známych, lekárov. Ďalej
znalkyňa uviedla, že sa nestotožňuje so všetkými závermi znalca MUDr. Sedláka a plne akceptovala

pripomienky a námietky odporcu. Znalkyňa, pokiaľ ide o bodové ohodnotenie duševného stavu
navrhovateľa, pribrala na vypracovanie tohto ohodnotenia konzultanta - znalca z odvetvia psychiatrie
MUDr . Martina Medveckého, ktorý dospel k záveru o diagnóze č. 254 „Vážne duševné poruchy po iných
ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy“ s počtom bodov 500, pričom navýšenie podľa § 10 ods.
4 zákona č. 437/2004 nenavrhol. Znalkyňa MUDr. Hrehorovská zistila diagnózu č. 309 „Postraumatická

centrálnaľaváhemiparézaľahkéhostupňa,ktorúohodnotilapočtom800bodovbeznavýšenia,diagnózu
č. 257a „Traumatická porucha tvárového nervu vľavo ľahkého stupňa“, ktorú ohodnotila na 130 bodov
bez navýšenia, diagnózu č. 285 „Nedoslýchavosť obojstranná ľahká postraumatická“, ktorú ohodnotila
na 100 bodov bez navýšenia. Celkový počet bodov podľa uvedenej znalkyne predstavuje 1.530.Sumu zodpovedajúcu takto stanovenému počtu bodov, t.j. 23.531,40 EUR (1530 bodov pri hodnote
jedného bodu 15,38 EUR podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.) odporca uhradil v priebehu konania

tak, ako to uviedol v podaní na č.l. 234 spisu, ktorú úhradu navrhovateľ akceptoval tým, že v tejto časti
zobral svoj návrh späť.

Závery znaleckého posudku MUDr. Mileny Hrehorovskej namietal navrhovateľ a keď uvedená znalkyňa
na týchto záveroch zotrvala aj pri svojom výsluchu na pojednávaní, navrhovateľ navrhol vykonať ďalšie

znalecké dokazovanie. Tomuto návrhu súd vyhovel, keďže znalecké posudky vypracované v konaní
(posudok MUDr. Sedláka a posudok MUDr. Hrehorovskej) sa podstatne líšili, nakoľko ako už bolo
uvedené MUDr. Sedlák stanovil celkový počet bodov na 3.195 a MUDr. Hrehorovská na 1.530.

V poradí tretí znalecký posudok v konaní vypracovala znalecká organizácia - Inštitút forenzných
medicínskych expertíz, s.r.o., ktorý vo svojom závere uviedol, že navrhuje rovnakú výšku základného

hodnoteniapoložky257a, takakojuhodnotiliznalciMUDr.SedlákaMUDr.Hrehorovská(t.j.130bodov).
Pokiaľ ide o položky 285 a 309, znalecká organizácia navrhla približne rovnakú výšku základného
bodového ohodnotenia (100 a 600 bodov) ako navrhol MUDr. Sedlák (50 +25 bodov a 600+300 bodov)
a MUDr. Hrehorovská (100 a 800 bodov) s tým, že nejde o nesprávny postup znalcov, ale o individuálnu
mieru variability návrhu hodnotenia, ktorá vyplýva z komplikovanosti problematiky a ktorá je v intenciách

príslušného zákona. Znalecká organizácia, v zhode so znalkyňou MUDr. Hrehorovskou u navrhovateľa
nezistila poúrazovú poruchu okohybných nervov, teda priznanie položky 271 na rozdiel od znalca MUDr.
Miloslava Sedláka, nenavrhla. Znalecká organizácia, v zhode so znalkyňou MUDr. Hrehorovskou u
navrhovateľa nezistila také vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ktoré by
bolo možné hodnotiť pod položkou 253, teda priznanie tejto položky, na rozdiel od MUDr. Sedláka

organizácia nenavrhla. Navrhla priznanie položky 254 s počtom bodov 500. Na rozdiel od znalcov MUDr.
Sedláka a MUDr. Hrehorovskej znalecká organizácia navrhla priznať aj položku 269 (poúrazové ľahké
zníženie zrakovej ostrosti) s počtom bodov 70, nakoľko u navrhovateľa zistila škvrnu rohovky, ktorá je
s veľmi vysokou pravdepodobnosťou následkom poúrazového rohovkového vredu. Všetky znaleckou
organizáciou navrhnuté „položky“ organizácia navrhla zvýšiť podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.

o 35%, a to okrem položky 254. Celkové bodové ohodnotenie podľa znaleckej organizácie predstavuje
1.715 bodov.

Z porovnania jednotlivých znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vypracované vyplýva, že najviac sa
k sebe, čo do stanovenia bodového ohodnotenia, približujú posudky vykonané znaleckou organizáciou a

znalkyňou MUDr. Hrehorovskou (rozdiel je čo do počtu 185 bodov), na základe čoho súd vyhodnotil, že
pri svojom rozhodovaní nebude vychádzať zo znaleckého posudku MUDr. Miloslava Sedláka. Súčasne
súd dospel k záveru, že pri svojom rozhodovaní bude vychádzať zo znaleckého posudku znaleckej
organizácie, ktorej ohodnotenie akceptoval aj navrhovateľ- s výnimkou položky 254, ktorú žiadal takisto
ako ostatné položky navýšiť o 35%, čo predstavuje 175 bodov a celkovo 675 bodov, na rozdiel od

priznaných 500 bodov. Dôvodom pre takýto záver súdu je fakt, že v poradí tretí posudok vzhľadom
na časovú postupnosť musel nevyhnutne pracovať s najväčším množstvom podkladov a informácií, čo
zvyšuje jeho objektívnosť a taktiež tým, že bol vypracovaný ako posledný v poradí, najlepšie vystihuje
rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa v čase rozhodovania súdu. Navrhovateľ, ako
už bolo uvedené, mal výhrady vo vzťahu k posudku organizácie len pokiaľ ide o nenavýšenie položky č.

254. Na jeho návrh bol vypočutý psychiater, ktorý túto položku hodnotil (MUDr. Stanislav Kollár), pričom
tento na svojich záveroch uvedených v posudku zotrval. Súd sa nestotožnil s navrhovateľom, aby bola
položka č. 254 navýšená o 35%, tak ako ostatné položky, keď vychádzal z toho, že zhoršenie duševného
stavu u navrhovateľa v dôsledku úrazu nebolo v takom rozsahu ako zhoršenie jeho fyzického stavu,
keď rozhodujúcou diagnózou pre priznanie jeho invalidného dôchodku bolo poškodenie pohybového

aparátu, pričom duševné poruchy neboli zohľadňované medzi ostatnými ochoreniami, ktoré síce nie sú
rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu (viď aj
str. 12 rozsudku).

Ako už bolo uvedené znalecká organizácia stanovila bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia navrhovateľa na 1.715 bodov, ktorá hodnota zahŕňa aj 35% zvýšenie podľa § 10 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré navýšenie znalecké organizácia navrhla vzhľadom k veku navrhovateľa
v čase škodovej udalosti (48 rokov) a stavu jeho pôvodného spoločenského uplatnenia. Nezvýšila
len položku 254, čo odôvodnila tým, že poúrazové duševné poruchy u navrhovateľa majú len ľahkonepriaznivý dosah na jeho uplatnenie, čo je plne zohľadnené v základnej bodovej sadzbe uvedenej
položky. Pokiaľ ide o kvalitu života navrhovateľa, táto sa v porovnaní so stavom pred úrazom
zmenila v stredne ťažkom rozsahu. Navrhovateľ sa pred škodovou udalosťou neliečil na iné vážnejšie

ochorenie (prekonal zlomeninu kľúčnej kosti, natrhnutie Achillovej šľachy, zlomeninu rebier a zlomeninu
záprstnej kosti ruky), v roku 2000 bol u neho konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, v roku
2001 absolvoval protialkoholické liečenie, následne mal sedem rokov plne abstinovať, potom mal
požívať alkoholické nápoje s nízkou intenzitou (znalci MUDr. Sedlák a MUDr. Hrehorovská, zrejme pre
nekompletnosť zdravotnej dokumentácie s informáciou týkajúcou sa požívaní alkoholu nepracovali).

Pokiaľ ide o zrak navrhovateľa, po úraze je škúlenie navrhovateľa následkom ďalekozrakosti od detstva,
pohyblivosť očí je aktuálne správna, bez známok ochrnutia okohybných nervov, škvrna rohovky (ktorá
je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou následkom poúrazového rohovkového vredu) ovplyvňuje zrak
navrhovateľa len minimálne. Znalecká organizácia sa nestotožnila so záverom znalca MUDr. Sedláka,
ktorý u navrhovateľa konštatoval poruchu okohybných nervov (poznámka sudkyne: poškodenie pri
znaleckej organizácii skúmal oftamológ MUDr. Peter Žiak, znalec MUDr. Sedlák na stanovenie tejto

diagnózy nemal pribratého konzultanta z daného odboru). Obdobne to bolo aj u znalkyne MUDr.
Hrehorovskej, ktorá uzavrela, že úrazom nedošlo k zhoršeniu zraku navrhovateľa. S týmto tvrdením
sa znalecká organizácia nestotožnila, keď zistila mierne poúrazové zhoršenie zraku navrhovateľa.
Čo sa týka psychiky navrhovateľa, podľa znaleckej organizácie došlo u neho v dôsledku poškodenia
zdravia po dopravnej nehode k rozvoju adaptačných porúch a poúrazovej emočnej lability, pričom

zistené poškodenia zdravia a psychické poruchy je možné považovať za trvalé. Znalecká organizácia
sa nestotožnila so záverom znalca MUDr. Sedláka, že psychický stav navrhovateľa mu nebráni
uplatňovať sa v živote a spoločnosti bez podstatného obmedzenia, nakoľko majú aj duševné poruchy
negatívny vplyv na osobný život navrhovateľa (subjektívny diskomfort) a majú aj negatívny dosah
na kvalitu jeho interpersonálnych vzťahov. Pokiaľ ide o odpovede na otázky súdu pod poradovým

č. 1,3,4 znalecká organizácia uviedla, že sa v zásade so závermi znalcov MUDr. Sedláka a MUDr.
Hrehorovskej stotožňuje. Z týchto záverov vyplýva, že kvalita života navrhovateľa sa po úraze zmenila
v zmysle uspokojenia jeho životných a spoločenských potrieb v oblasti športovej, spoločenskej
kultúrnej, napriek tomu, že navrhovateľ je sebestačný, mobilný, nie je schopný vykonávať pôvodné
povolanie - mikrobusovú prepravnú službu, riadiť motorové vozidlo, realizovanie záľub je redukované,

cestovanie a dovolenky sú obmedzené, pri fyzickej práci a okolo domu je potrebná pomoc druhej
osoby, v partnerskom vzťahu problémy neudáva (závery znalca MUDr. Sedláka). Podľa záverov MUDr.
Hrehorovskej ľavostrannú spastickú hemiparézu akcentovanú na ľavej dolnej končatine ľahkého až
stredne ťažkého stupňa je možné považovať za trvalý stav, ktorý sa už terapeuticky výraznejšie nedá
ovplyvniť. Etiologicky problém nerieši ani užívanie liekov na zmiernenie spasticity - stuhlosti ľavých

končatín, nakoľko lieky majú prechodný účinok, pri dlhodobom užívaní sa ich účinok postupne znižuje a
majú nežiadúce vedľajšie účinky, trvalým následkom je aj poúrazové poškodenie ľavého lícneho nervu,
adaptačná porucha na telesné postihnutie úrazom je taktiež trvalým prejavom. MUDr. Hrehorovská,
rovnako ako MUDr. Sedlák, konštatovala, že navrhovateľ už nemôže byť profesionálnym vodičom. Ďalej
ale uviedla, že jeho určitý pracovný potenciál ostal zachovaný a je presvedčená, že vo vyššom rozsahu

ako bol určený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.

Okrem priznania „základného“ sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré súd ustálil podľa posudku
znaleckej organizácie na sumu 26.376,70 EUR (1715 bodov x 15,38 EUR/1 bod), sa navrhovateľ
domáhal aj jeho zvýšenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a žiadal (po čiastočnom späťvzatí)

priznať sumu 14.534,10 EUR.
Podľa uvedeného ustanovenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
V danom prípade je nepochybné, že tu existuje dôvod osobitného zreteľa, kedy súd môže náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, pretože ide o dôvod, ktorý zákon výslovne uvádza, a tým

je uznanie invalidity. Navrhovateľ bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 75%, pričom ako vyplýva z lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej
poisťovne,ktorýtútoinvalidituajejrozsahustálil(č.l.84-85spisu),rozhodujúcimzdravotnýmpostihnutím
odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a
pohybového aparátu, oddiel F - Stavy po úrazoch, pod Položku 1 - Stav po kraniocerebrálnom poranení,

písm. d.. Pokiaľ ide o ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou
podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár percentuálnu mieru poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti (najviac o 10%) nenavýšil.V nadväznosti na uvedené súd skúmal, ako poúrazový stav navrhovateľa súvisiaci s jeho pohybovým
aparátom zúžil jeho uplatnenia sa v živote a spoločnosti. V prípade navrhovateľa súd dospel k záveru,
že jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sa vplyvom následkov úrazu výrazne zmenili v

jeho neprospech, resp. následky úrazu trvale sťažili alebo úplne znemožnili uplatnenie navrhovateľa
v jednotlivých oblastiach spoločenského života. Okrem toho, že sa natrvalo zmenila jeho pracovná
schopnosť, následky úrazu mu znemožnili vykonávať jeho dovtedajšie zamestnanie profesionálneho
vodiča. Ako mal súd preukázané z výpovedí svedkov a so záverov znalcov, natrvalo sa zmenili jeho
schopnosti vykonávať práce súvisiace s údržbou rodinného domu a iných vecí (napríklad auta). Okrem

toho sa znemožnilo, resp. sťažilo uplatnenie navrhovateľa v mimopracovnej oblasti (rekreačné športy,
kultúrnevyžitie,plnohodnotnétráveniečasusdeťmiavnúčatami).Napokonsúdzohľadnilskutočnosť,že
k zraneniu navrhovateľa došlo vo veku 48 rokov, kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločenskom
živote neboli ešte „zatvorené“, ako aj to, že u navrhovateľa nemožno predpokladať zlepšenie jeho
súčasného zdravotného stavu, od ktorého priamo úmerne závisí jeho spoločenské uplatnenie, ale skôr
naopak (závery znalcov o trvalých následkoch). Z vyššieho uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že

je na mieste zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20% „základného“ bodového
ohodnotenia, t.j. zvýšiť sumu 26.376,70 EUR o sumu 5.275,34 EUR, čo spolu predstavuje 31.652,04
EUR. Od tejto sumy súd odpočítal sumu už odporcom zaplatenú v priebehu konania, t.j. 23.685,40 EUR
a navrhovateľovi tak priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia podľa
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. vo výške 7.966,64 EUR.

Zhrnúc doteraz uvedené, navrhovateľovi priznaná suma 7.966,64 EUR pozostáva z:
a) tzv. „základného“ bodového ohodnotenia v sume 2.691,30 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi sumou
26.376,70 EUR, ktorú súd ustálil ako výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumou
23.685,40 EUR, ktorú odporca navrhovateľovi, resp. v jeho prospech, zaplatil v priebehu konania.
Pokiaľ sa potom navrhovateľ z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia domáhal zaplatenia

sumy 5.382,80 EUR, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 2.691,50 EUR (5.382,80 - 2.691,30) ako
nedôvodný zamietol.
b) tzv. „zvýšenia“ náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z. v sume 5.275,34 EUR.
Pokiaľ sa potom navrhovateľ z titulu zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia domáhal

zaplatenia sumy 14.534,10 EUR, súd jeho návrh v časti o zaplatenie sumy 9.258,76 EUR (14.534,10
EUR - 5.275,34 EUR) ako nedôvodný zamietol.
Ako už bolo uvedené, po čiastočných späťvzatiach návrhu predmetom konania ostalo zaplatenie sumy
spolu vo výške 19.916,90 EUR, z ktorej bolo 7.966,64 EUR priznaných a 11.950,26 EUR zamietnutých.

Navrhovateľ k sume „základnej“ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadal priznať aj úrok
z omeškania vo výške 9,25% ročne, a to počnúc dňom ročne od 23.12.2011 do zaplatenia zo sumy
5.382,80 EUR, 9,25% ročne od 23.12.2011 do 09.09.2013 zo sumy 23.531,40 EUR a 9,25% ročne
od 23.12.2011 do 21.04.2015 zo sumy 154,-EUR.

Odporca žiadal návrh v časti zaplatenia úroku z omeškania zamietnuť s poukazom na to, že má podľa
§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. zaplatiť úrok z omeškania len vtedy, ak by nesplnil svoju povinnosť
uvedenú v § 11 ods. 6 (bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o
škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť

poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška

poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,
odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené).
Odporca poukazoval na to, že si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 11 ods. 6 písm. b/ splnil, keď listom
zo dňa 04.10.2011 navrhovateľovi oznámil, aké doklady má navrhovateľ predložiť za účelom došetrenia
poistnej udalosti, posúdenia oprávnenosti a výšky nárokov vyplývajúcich z povinného zmluvného

poistenia (č.l. 44 spisu). Podľa uvedeného listu odporca od navrhovateľa požadoval predloženie
vyplneného lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č.
437/2004 Z.z., keďže navrhovateľom predložený lekársky posudok MUDr. Jozefa Hudeca vyhodnotil ako
posudok, ktorý požiadavky uvedeného ustanovenia nespĺňa. Okrem toho od navrhovateľa požadovalzaslanie znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, ak bol vypracovaný pre účely trestného konania
alebo pre iné účely, všetky lekárske správy z ošetrení, prijímacie a prepúšťacie správy z nemocníc,
lekársku správu z lekárskej posudkovej komisie Sociálnej poisťovne a všetky doklady zo šetrenia

dopravnej nehody z polície, prokuratúry, súdu, poprípade inej inštitúcie, ktoré má k dispozícii a súčasne,
aby odporcu priebežne informoval o stave tohto riešenia.
Podľa názoru súdu, pokiaľ navrhovateľ odporcovi predložil lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia, ktorý vypracoval primár Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, pričom išlo o
posledné zariadenie, v ktorom bol navrhovateľ v lekárskej starostlivosti pred vydaním posudku

(prepúšťacia správa navrhovateľa z uvedeného zariadenia je z 26.01.2011 - č.l. 12 spisu a lekársky
posudok je zo dňa 20.09.2011), splnil si svoju povinnosť preukázať svoj nárok na náhradu škody.
Pokiaľ sa odporca nestotožňoval so subjektom, ktorým podal posudok mohol v trojmesačnej lehote
využiť svoje oprávnenie dané ust. § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého o vydanie
lekárskeho posudku môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na
zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady. K tomuto je potrebný súhlas poškodeného. Tento však

odporca od navrhovateľa ani nežiadal. Rovnako tak odporca, pokiaľ mal pochybnosti o výške náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa predloženého lekárskeho posudku, nič mu nebránilo, aby
navrhovateľovi poskytoval výšku náhrady, akú považoval sám za dôvodnú a ktorú napokon akceptoval v
priebehu konania zaplatením sumy 23.685,40 EUR. Pokiaľ tak v trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia
navrhovateľa o škodovej udalosti, ktoré mu bolo doručené dňa 30.09.2011 (ako to uvádza odporca vo

svojom vyjadrení na č.l. 38 spisu) neurobil, dostal sa do omeškania a jeho list zo dňa 04.10.2011 to
nemohol zmeniť. Prvým dňom omeškania bol 31.12.2011, keďže trojmesačná lehota uvedená v § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. začala plynúť 30.09.2011 a jej koniec pripadol na 30.12.2011. V uvedený
deň bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1%, na základe čoho navrhovateľovi vznikol nárok na
úrok z omeškania vo výške 9% ročne s poukazom na ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení

s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V nadväznosti na uvedené by navrhovateľovi počnúc dňom 31.12.2011 náležal 9% úrok z omeškania zo
sumy 26.376,70 EUR do 09.09.2013, pretože k prvej úhrade zo strany odporcu vo výške spolu 23.531,40
EUR mohlo dôjsť podľa listu odporcu z č.l. 234 spisu najneskôr 09.09.2013, resp. odporca nepreukázal

či k tejto úhrade došlo skôr a súd tak vychádzal z navrhovateľom vymedzenej doby plnenia.

Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania za obdobie od 23.12.2011 do 09.09.2013 vo výške
9,25% ročne a zo sumy 23.531,40 EUR. Na základe uvedeného súd úrok z omeškania za obdobie
od 23.12.2011 do 30.12.2011 zamietol úplne. Za obdobie od 31.12.2011 do 09.09.2013 súd návrh

zamietol v časti žalovaného úroku vo výške 0,25% ročne z uvedenej sumy a za uvedené obdobie.
Napokon navrhovateľovi za dané obdobie priznal úrok z omeškania zo sumy 23.531,40 EUR žiadanej
navrhovateľom. Priznaný úrok tak predstavuje 9% ročne zo sumy 23.531,40 EUR od 31.12.2011 do
09.09.2013.

Ďalej súd navrhovateľovi priznal 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 154,- EUR od 31.12.2011 do
21.04.2015, pretože ďalšia úhrada zo strany odporcu bola, podľa listu odporcu z č.l. 414 spisu najneskôr
21.04.2013, resp. odporca nepreukázal či k tejto úhrade došlo skôr a súd tak vychádzal z navrhovateľom
vymedzenej doby plnenia. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyšší úrok (9,25% ročne), súd v časti úroku
0,25% ročne návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania žalovaný za obdobie od

23.12.2011 do 30.12.2011, v tejto časti súd návrh zamietol v celom rozsahu.

Napokon počnúc dňom 31.12.2011 súd navrhovateľovi priznal 9% úrok z omeškania ročne a to až do
zaplatenia zo sumy 2.691,30 EUR. Súd teda zamietol žalovaný úrok z omeškania v celom rozsahu za
obdobie od 23.12.2011 do 30.12.2011, ďalej v rozsahu 0,25% ročne z uvedenej sumy a za uvedené

obdobie a napokon v rozsahu omeškanej sumy čo do výšky 2.691,50 EUR (5.382,80 EUR - 2.691,30
EUR).

Zhrnúc doteraz uvedené súd navrhovateľovi priznal počnúc dňom 31.12.2011 9% úrok z omeškania
ročne:

- zo sumy 23.531,40 EUR do 09.09.2013
- zo sumy 154,- EUR do 21.04.2015
- zo sumy 2.691,30 EUR do zaplatenia.Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd si vzhľadom na zložitosť veci, rozhodnutie o nich
ponechal s poukazom na ust. § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p. na čas po právoplatnosti rozhodnutia o veci
samej, keď súčasne s rozhodnutím o trovách konania účastníkov je potrebné rozhodnúť aj trovách štátu

(časť znalečného vyplateného v konaní bola hradená aj zo štátneho rozpočtu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).