Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 17, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/310/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204762
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3212204762.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD.,
v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu s a z a m i e t a .

Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

125,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 880,- eur z titulu nemajetkovej ujmy, ako aj náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému O. I., ktorá mu vznikla zo zmluvy o úvere.
Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „exekučný súd“) o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.1.2009, a to rozhodnutím o poverení súdneho
exekútora. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom omeškanie
je viac ako 16 mesiacov. Takýto postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Počas špecifikovaného obdobia okresný súd nevykonával vo veci také úkony, ktoré by smerovali

k odstráneniu právnej neistoty žalobcu. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody, sa žalobca dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola žalobcovi spôsobená majetková škoda a aj
nemajetková ujma. Majetková škoda v uplatnenej paušálnej výške 125 eur predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu pri správe a vymáhaní pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a

rozhodnutím o nej, konkrétne na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému (suma 70 eur), na udržiavanie a správu informačného systému (suma
40 eur) a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, výdavkyspojené s ich vyhotovením, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde (suma 15 eur). Výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť

len s nepomernými ťažkosťami. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany
osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť
účtové doklady resp. pracovné a obchodné zmluvy. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vníma
žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných
práv. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu rizík zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, insolventnosti povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku

nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u
žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Zbytočné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom

zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,
ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, sumu cca. 660,- eur (20 000 Sk) za rok
omeškania, teda 55,- eur za mesiac, ktorá zodpovedá doktríne Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Vzniesla námietku premlčania a k tomu uviedla, že k
nesprávnemu úradnému postupu malo podľa žalobcu dôjsť v období pred marcom 2009. Lehota na
uplatnenie nárokov žalobcu uplynula najneskôr v marci 2012. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku boli Ministerstvu spravodlivosti SR doručené dňa 23.4.2012. Žalovaná ďalej poukázala na to,
že v žalobe nie sú uvedené relevantné údaje týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a
pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného nároku, keď žalobca si na jednej strane uplatňuje nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane aj z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Podľa žalovanej všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy

v konaní súdu a toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovanej nárok
na súde bol uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Okrem toho žalobca nedoplnil žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku o žiadané informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či
podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne

prerokovať nárok na náhradu škody, a preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná za predbežne
prerokovaný. Pokiaľ ide o lehotu 15 dní na vydanie poverenia súdneho exekútora, žalovaná poukázala
na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 60/2011-13 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo 146/2011, sp. zn. 3MCdo 11/2010 a sp. zn. 5Cdo 291/2010, v zmysle ktorých má súd povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne
nekalou doložkou viazaný. Žalovaná poukázala aj na to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci

z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote je neopodstatnený. Pred
dňom 1.6.2011 síce ustanovenie § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku znelo „vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“, avšak aj z dôvodovej správy k novele
uvedenéhoustanoveniavyplývasprávnosťaplikáciedotknutéhoustanovenianarozhodcovskýrozsudokako exekučný titul. Skutočnosť, že sa do formulácie novelou vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských
súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám.
Žalovaná tiež poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, ktoré konštatuje, že

nedodržanie lehôt, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, sa nepovažuje automaticky za porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Zoskutkovýchokolností,ktorésatýkajúrozhodovaniaožiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych

vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003(vzneníúčinnomod1.1.2013)žalovanáuviedla,žežalobcanepreukázal,žebypodalsťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
ÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov.

Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody, neuviedol, či predmetné vecné náklady
predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa
mala poskytovať náhrada škody v peniazoch. Napokon žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov.
Podľa žalovanej je žalobca vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc

slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite, považuje žalovaná jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.2.2014, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili.

Zástupkyňa žalovanej svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.
Žalobca doručil súdu e-mailom v piatok 14.2.2014 o 18:16 hod. (po skončení úradných hodín podateľne)
žiadosť o zrušenie pojednávania. V tomto podaní zopakoval svoje tvrdenie uvedené už v žalobe, že
podľa neho sú dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou.
Ďalej uviedol, že mu bolo doručené uznesenie krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto rozhodnutím nesúhlasí a
z dôvodu dosiahnutia ochrany svojich práv podal sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Preto žalobca navrhol, aby súd zrušil nariadené pojednávanie a súčasne aby prerušil toto konanie do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Keďže o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v tejto veci už Krajský súd
v Trenčíne právoplatne rozhodol a keďže v novej námietke zaujatosti žalobca neuvádzal žiadne nové
dôvody na vylúčenie konajúceho sudcu, o jeho námietke súd nerozhodoval.

Pokiaľ ide o opakovaný návrh žalobcu na prerušenie konania, súd k tomu uvádza, že o rovnakom

návrhu bolo už skôr v tomto konaní právoplatne rozhodnuté. Keďže však Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.) neupravuje výslovne postup v prípade podania návrhu na prerušenie konania s rovnakým
obsahom ako ten, o ktorom už bolo v tom istom konaní rozhodnuté (na rozdiel od výslovnej úpravy
opakovane podanej námietky zaujatosti, na ktorú sa neprihliada), súd považoval za potrebné o novom
návrhu žalobcu na prerušenie konania opätovne rozhodnúť. Na rozdiel od predchádzajúceho návrhu

však tentoraz súd nerozhodol samostatným uznesením a nepočkal s pojednávaním na právoplatnosť
takéhoto rozhodnutia, a to práve z dôvodu, že o rovnakom návrhu na prerušenie konania bolo už v
minulosti v tom istom konaní právoplatne rozhodnuté a podľa názoru tunajšieho súdu odvtedy nedošlo k
žiadnej zmene, ktorá by odôvodňovala predpoklad, že by sa mohlo (na ktoromkoľvek stupni) rozhodnúť
inak. Napokon aj v prípade, ak by mal odvolací súd iný názor, takáto procesná situácia by bola ľahko

reparovateľná tak, že by odvolací súd zrušil resp. zmenil výrok rozhodnutia o návrhu žalobcu na
prerušenie konania a súčasne by zrušil ostatné výroky rozsudku. Aj keď O.s.p. nemá výslovnú úpravu o
opakovaní rovnakých návrhov na prerušenie konania, treba vychádzať zo všeobecných zásad civilného
konania, najmä zo zásady účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konania (§ 6 O.s.p.). Súd si ctí
právo každého účastníka konania podávať akékoľvek procesné návrhy v súlade so zákonom, avšak na

druhej strane opakované podávanie tých istých procesných návrhov, pokiaľ nedošlo k zmene okolností,
možno považovať za zneužitie práva. Bolo by v rozpore s požiadavkou účinného a rýchleho súdneho
konania, ak by účastníci konania mohli opakovane podávanými procesnými návrhmi brániť ďalšiemu
postupu v konaní, v danom prípade ak by pred každým nariadeným pojednávaním mohli žiadať oopätovné právoplatné rozhodnutie o tej istej procesnej otázke, a tak prakticky zmariť každé nariadené
pojednávanie. Podľa názoru tunajšieho súdu, ak už raz bolo o procesnej otázke nastolenej účastníkom
konania (v tomto prípade o návrhu na prerušenie konania) rozhodnuté, pričom súd zrušil prvé nariadené

pojednávanie práve preto, aby vyčkal na právoplatnosť tohto rozhodnutia, v prípade podania ďalšieho
návrhu s totožným znením nie je už potrebné čakať na právoplatnosť rozhodnutia o tomto návrhu a súd
sa môže s daným procesným návrhom vysporiadať v konečnom rozhodnutí (v rozsudku, samozrejme
s tým, že daný výrok rozsudku má účinky uznesenia).

Súd dňa 17.2.2014 pred pojednávaním e-mailom informoval právneho zástupcu žalobcu, že nie sú dané
dôvodynazrušenieresp.odročeniepojednávania,keďžeonámietkezaujatostiajonávrhunaprerušenie
konania bolo už zákonným spôsobom právoplatne rozhodnuté.

Súd na pojednávaní oboznámil písomné podania účastníkov a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov, a to znaleckého posudku znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD. č.

1/2013 a spisu Okresného súd Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3Er/9/2009, z neho najmä: žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie, rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, poverenie, žiadosť/výzva na predloženie zmluvy o pôžičke/ o úvere vrátane
všeobecných podmienok, odpoveď na výzvu súdu, zmluva o úvere vrátane všeobecných podmienok a
uznesenie č. k. 3Er/9/2009-37. Súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) aj v tejto veci. Žiadosti žalobca podával v dňoch 23.4.2012, 25.5.2012, 30.5.2012 a
25.9.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod
sp. zn. Spr/843/2012.
Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní

podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave dňa
17.12.2008 návrh na vykonanie exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnému O. I.. Súdny exekútor doručil
exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 8.1.2009. Exekučný
súd vydal dňa 14.1.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Exekučný súd

výzvou z 26.7.2011, doručenou dňa 29.7.2011, vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o
úvere spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Oprávnený doložil požadovanú zmluvu dňa
11.8.2011. Uznesením č. k. 3Er/9/2009-37 zo dňa 14.12.2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Žalobca (oprávnený) podal odvolanie a Krajský súd v Trenčíne
uznesenie prvostupňového exekučného súdu potvrdil, takže uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

28.3.2012.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012)
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tento zákon neustanovuje inak.Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že súd nie je v tomto

konaní oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil a je toho názoru, že
právnym základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť aj nesprávny
úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa
žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní (či už v dôsledku nedodržania zákonnej 15-
dňovej lehoty alebo v dôsledku iných prieťahov), je tak daná právomoc a príslušnosť okresného súdu

tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom.

Jednouzpodmienokkonaniaonáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnym
úradným postupom je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci bola podaná žaloba na súde

skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia písomnej žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody ministerstvom. V čase začatia konania teda nebola splnená podmienka na
súdne rozhodnutie o nároku, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom neuplynula lehota 6 mesiacov.
Ministerstvo však nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota
uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku žalovanej o nesplnení podmienky predbežného

prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu
konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a
ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka,
aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia.
Pokiaľ žalovaná namietala procesné nedostatky žaloby (najmä neuvedenie spisovej značky exekučného
konania, v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda), tak je pravdou, že žaloba mala nedostatky,
no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Žalobca uviedol v žalobe
rozhodujúce skutočnosti a z označenia exekučnej veci menom povinného a exekútorskou spisovou

značkou (EX) bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci žalobca svoj nárok odvodzuje. Taktiež
nebolo potrebné, aby žalobca predkladal listiny z exekučného spisu, keďže tento je spisom tunajšieho
súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Na druhej strane však treba dodať, že ak by
žalobca bol uviedol spisovú značku, pod ktorou bola exekučná vec vedená na tunajšom súde, prispelo
by to k jednoduchšiemu a rýchlejšiemu vyhľadaniu a pripojeniu exekučného spisu. Neuvedenie spisovej

značky exekučného konania vzhľadom na vysoký počet podaní, ktoré podal žalobca v ten istý deň,
podstatne predĺžilo čas potrebný na „spárovanie“ exekučných spisov so žalobami na náhradu škody.
Ak žalobca tvrdil, že nemohol uviesť spisovú značku, pod ktorou bola exekučná vec vedená na súde,
z dôvodu, že exekučný súd mu túto spisovú značku neoznámil, zjavne neuviedol pravdu, keďže v
exekučnej veci mu boli doručované písomnosti, z ktorých mu musela byť zrejmá aj spisová značka. V

akom úmysle, resp. z akej pohnútky tak žalobca resp. jeho právny zástupca konal, nie je v tomto konaní
podstatné.

Námietka žalovanej, že žaloba je zmätočná v tom, že nie je jasné, či žalobca svoj nárok odvodzuje
od nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15-dňovej zákonnej lehoty alebo v

prieťahoch v konaní, je neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a
nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok v zásade vyvodzoval z toho, že neskorým
rozhodnutím súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, či už v dôsledku nedodržania 15-
dňovej zákonnej lehoty, alebo v dôsledku iných prieťahov v konaní.

K námietke premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, súd uvádza, že nemal k dispozícii listinné dôkazy
na zistenie dátumu, kedy sa žalobca dozvedel o ním tvrdenom omeškaní súdu a o škode. Súd
súhlasí so žalobcom v tom, že o omeškaní súdu sa mohol dozvedieť až doručením upovedomenia ozačatí exekúcie. Vzhľadom na nižšie uvedené posúdenie (neexistenciu prieťahov v konaní) však súd
nepovažoval za potrebné zisťovať dátum doručenia upovedomenia o začatí exekúcie žalobcovi.

Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie zákonnej lehoty pre rozhodnutie súdu resp. prieťahy v
exekučnom konaní, súd dospel k záveru, že k týmto nedošlo. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods.
2 v čase začatia exekučného konania stanovoval 15-dňovú lehotu pre udelenie poverenia exekútorovi
na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od

doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.
V danom prípade súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 8.1.2009 a exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14.1.2009, teda v
rámci 15-dňovej zákonnej lehoty. Konaním súdu nedošlo ani k porušeniu zákonom stanovenej lehoty
ani k prieťahom, a nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu - práva, aby jeho vec bola
v primeranej lehote prejednaná a rozhodnutá.

Keďže vecný základ nároku žalobcu bol nedôvodný, t. j. keďže súd nezistil nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočívajúci v nedodržaní zákonnej 15-dňovej lehoty ani v iných prieťahoch v konaní
na strane súdu, je bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi
postupom súdu a škodou žalobcu. Pre úplnosť však súd uvádza, že žalobca vôbec nepreukázal
vznik škody, jej výšku a ani príčinnú súvislosť medzi postupom súdu (údajným nedoržaním 15-dňovej

lehoty) a žalobcom tvrdenou škodou. K výške majetkovej škody žalobca nepredložil ani nenavrhol
žiadne relevantné dôkazy. Táto ani nevyplýva z pripojeného exekučného spisu. Žalobca uplatňoval
nárok v časti majetkovej škody paušálnou sumou 125 eur skladajúcou sa z troch zložiek, a to správa
pohľadávky (70 eur), správa informačného systému (40 eur) a vyhotovenie a zaslanie urgencií (15
eur) bez uvedenia spôsobu výpočtu jednotlivých zložiek tejto paušálnej sumy a bez akýchkoľvek

dôkazov o správnosti takéhoto určenia paušálnej sumy. Takéto paušalizovanie výšky škody nie je možné
akceptovať - v zmysle zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom paušálne sumy uvádzané
žalobcomnepredstavujúaniskutočnúškodu(túbymuselžalobcapresnevyčísliť)aniušlýzisk.Neobstojí
tvrdenie žalobcu, že skutočnú škodu nie je možné vyčísliť resp. je to možné len s nepomernými
ťažkosťami. Ak má byť žalovaná zaviazaná na náhradu škody, musí byť výška tejto škody presne

vyčíslená. Okrem toho žalobca nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie nepomerných
ťažkostí pri výpočte skutočnej škody. Takisto neobstojí tvrdenie žalobcu, že z dôvodu ochrany osobných
údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtové
doklady resp. pracovné a obchodné zmluvy. Súd v konaní dokáže zabezpečiť zachovanie ochrany
osobných údajov či obchodného tajomstva, preto to, že by takéto skutočnosti mali byť súčasťou dôkazov

potrebných na rozhodnutie, nezbavuje účastníkov konania povinnosti predložiť takéto dôkazy (ak nie
korešpondenčne, je možné predložiť ich súdu osobne). Ak ich žalobca nepredložil, potom neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku ním tvrdenej škody. Rovnako žalobca nepredložil ani nenavrhol
žiadne dôkazy na preukázanie príčinnej súvislosti medzi údajným omeškaním súdu a ním tvrdenou
škodou.

Podobne súd nemohol priznať žalobcovi ani náhradu nemajetkovej ujmy, a to jednak z dôvodu, že
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by samotné konštatovanie porušenia jeho práv nebolo
dostatočným zadosťučinením, a najmä preto, že žalobca nepreukázal ani nemajetkovú ujmu. Ani v tomto
prípade neobstojí paušalizovaná náhrada vo výške 660 eur za rok prieťahov, keďže je potrebné (najmä

pri právnických osobách) prihliadať na význam sporu pre žalobcu (v tomto prípade je žalobca právnická
osobaposkytujúcaveľkémnožstvoúverov).Akžalobcauvádzal,žemárnymplynutímčasuboliohrozené
jeho očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniurizíkzánikupovinného,zmareniaúčelukonaniaprestratukontaktuspovinnýmainsolventnosti
povinného, a ďalej uvádzal (bližšie nešpecifikovanú) hospodársku stratu na strane žalobcu a na strane

jeho majiteľov, súd k tomu uvádza, že žiadna z uvedených okolností, ak by ich aj žalobca bol preukázal
(čo však neurobil), by nebola dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy, pretože všetky tieto okolnosti
predstavujú potenciálnu majetkovú ujmu, ktorú je potrebné presne vyčísliť (čo žalobca takisto neurobil),
nie nemajetkovú ujmu. Ani pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti (frustrácia, neistota, nedôvera),
ako na ne odkazoval žalobca, nie sú relevantné pre konštatovanie nemajetkovej ujmy právnickej osoby

a pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a plány,
toto žalobca nijako nekonkretizoval ani nepodložil žiadnymi dôkazmi.Žalovaná považovala nárok žalobcu za nepreukázaný aj z iného dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania
ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2013. Aj z tohto hľadiska by síce bol nárok žalobcu nedôvodný, no podľa názoru súdu nemožno

toto ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže žalobca svoj nárok uplatnil skôr, než nadobudlo účinnosť
uvedené ustanovenie. Aj keď sa uvedené ustanovenie javí byť procesného charakteru a novela zákona,
ktorou bolo zavedené, nemá žiadne prechodné ustanovenia, nemožno ho použiť, pretože súd by to
považoval za retroaktívne aj vo vzťahu k vecnému posúdeniu nároku žalobcu, keďže tento sa svojho
nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené ustanovenie nebolo ešte účinné, a teda

nebolo ešte povinnosťou žalobcu podávať sťažnosť na prieťahy v konaní, prípadne iným, v citovanom
ustanovení uvedeným spôsobom preukazovať základ svojho nároku na náhradu škody.

Žalobca založil do jedného z konaní v obdobnej veci (6C/109/2012) znalecký posudok č. 1/2013
vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. Súd oboznámil uvedený znalecký
posudok aj v tomto konaní, hoci žalobca nepredložil jeho kópiu, naopak v sprievodnom liste z 2.9.2013

výslovne uviedol, že v každom konaní predloží podrobnú právnu argumentáciu založenú na tomto
znaleckom posudku, čo napokon v tomto konaní neurobil. Tento posudok však nie je dôkazom, ktorý
by mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru právnych
vzťahov k cudzine, odvetvia európskeho práva za účelom zistenia, či je právom Európskej únie
zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, boli rozhodované rozhodcom

alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Akákoľvek odpoveď na takto položenú otázku
však nemá význam pre toto konanie, pretože nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch
v exekučnom konaní možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného
spisu. Pokiaľ mal tento znalecký posudok preukazovať, že exekučný súd nemal v exekučnom konaní
preskúmavať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, je to v tomto konaní o náhradu škody právne

bezvýznamné,atovzhľadomnavšeobecnepoloženúotázkuznalcovi.Priposudzovanírozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu v exekučnom konaní totiž nešlo o otázku, či právo Európskej únie vo
všeobecnosti obsahuje výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch (odpoveď
bola už v čase exekučného konania jasná: nie), ale o posúdenie konkrétnej rozhodcovskej zmluvy resp.
rozhodcovskej doložky a na jej základe vydaného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v

konkrétnomprípade,anajmäposúdenieprijateľnostirozhodcovskejzmluvyresp.rozhodcovskejdoložky
v zmluve (a s tým spojené posúdenie, či daná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou alebo nie), ako aj
posúdenie plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom vo vzťahu k jeho súladu s dobrými mravmi
a s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na tieto aspekty ochrany spotrebiteľa a povinnosť
súdov skúmať ich naplnenie v každom, aj v exekučnom konaní, treba postup exekučného súdu ako

aplikáciu práva - tak vnútroštátneho, ako aj práva Európskej únie - na konkrétne skutkové okolnosti
daného exekučného konania považovať za správny.

Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní
navrhnúť vypočutie svedkov, a to z osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému

postupu súdu. Žalobca však v tomto konaní takýto dôkaz nenavrhol, no napriek tomu súd konštatuje,
že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie výsluchom svedkov z
uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom
nesprávnom úradnom postupe súdu a o prípadnom nezákonnom rozhodnutí môže byť iba exekučný
spis, z ktorého sú zrejmé všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania a čas

vykonávania jednotlivých úkonov.

Keďže žaloba bola nedôvodná už v samotnom právnom základe uplatneného nároku, nebol dôvod o
právnom základe uplatneného nároku rozhodovať medzitýmnym rozsudkom.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. súd nie je viazaný
výrokom o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou
do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum, podpis) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.