Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 4C/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204280
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5412204280.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Župné
nám. 13, IČO: 00 166 073, za účasti Okresného prokurátora v Dolnom Kubíne, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania súd odporkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal náhrady
majetkovej škody 725,52 eura nemajetkovej ujmy vo výške 145,10 eur. Tento návrh bol na Okresnom
súde Dolný Kubín zaevidovaný pod sp.zn. 4C/103/2012.
2/ Návrhom podaným dňa 27.09.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie škody
vo výške 8.818,80 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.763,76 eur. Tento návrh bol na Okresnom súde
Dolný Kubín zaevidovaný pod sp.zn. 4C/104/2012.
Uznesením zo dňa 13.06.2013 (č.l. 33) okresný súd rozhodol o spojení vyššie uvedených dvoch

sporových vecí do jedného konania, ktoré bude ďalej vedené pod sp.zn. 4C/103/2012.

1/ Vo veci vedenej pod sp.zn. 4C/103/2012, návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ ako
oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 5580610) navrhol podaním spísaným procedurálnym
postupom podľa ust. § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP"), súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu voči povinnej O. D. pre svoju pohľadávku vzniknutú neplnením jeho

záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučnej veci pridelil súdny exekútor číslo
EX 12794/2009. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa
efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a
požiadal o udelenie poverenia. Poukázal na povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia do 15 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 16.08.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (viac ako 268 dní).2/ Vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn 4C/104/2012 , návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ
ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX) navrhol podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP"),
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinnému Milan Hanko pre svoju pohľadávku vzniknutú
neplnením jeho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučnej veci pridelil
súdny exekútor číslo EX 11667/2009. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní
pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie

spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia. Poukázal na povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 16.08.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.. K rozhodnutiu

tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (viac ako 282 dní).

Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. §
44 ods. 7 EP, resp. od 01.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 EP. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).

Majetkovú škodu uplatnil ako škodu predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže

byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu.

Uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s

porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Ďalej žiadal, aby súd rozhodol mezitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že odporkyňa je zodpovedná
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie overenia v zákonnom stanovenej lehote a následne
rozsudkom zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi majetkovú škodu725,52 eura nemajetkovú ujmu

vo výške 145,10 eur v konaní pod sp.zn. 4C/103/2012 a majetkovú škodu vo výške 8.818,80 eur a
nemajetkovú ujmu vo výške 1.763,76 eur v konaní pod sp.zn. 4C/104/2012.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila podaním doručeným súdu 28.06.2013 (právny zástupca navrhovateľa
prevzal vyjadrenie dňa 08.07.2013), ktorým žiadala návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietnuť

z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "ZoZŠ") a uplatnila si právo na náhradu trov konania.

Poukázala na nedostatky návrhu spôsobujúce podľa nej zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol

časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Taktiež z návrhu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol
sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (rozhodnutie

II. ÚS 21/2002, IV. ÚS 374/2012). Pokiaľ navrhovateľ tvrdí prieťahy v konaní, neuvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie , neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania
zo strany odporkyne, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (t.j. či využil účinné právneprostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu SR nález z 03.05.2011 č. k. III.
ÚS 69/2011-25) poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady
vigilantibusiura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba

jemu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu.
Túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Ďalej poukázala, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené
MS SR 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že pravdepodobne už dňa 27.09.2012 bol okresnému
súdu doručený návrh na začatie konania, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej

lehoty, ale skôr. Poukazujúc na § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci (ďalej len „ZoZŠ“) uviedla, že v takomto prípade ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Napriek opakovaným výzvam MS SR navrhovateľovi na doplnenie
žiadostí, bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti,
nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na

prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce "ohrozenie" práv zánikom povinného,
jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto MS SR ako orgán príslušný podľa § 4
ods. 1 písm. a) ZoZŠ nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

K navrhovateľom namietanému nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala už dávnejšie,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Ak bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011 nárok je v tejto časti
neopodstatnený.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného

súdu Slovenskej republiky ak bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ nepreukázal, že by takéto sťažnosti podal a preto nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Ďalej uviedla, že v prípade ak mala navrhovateľovi škody vzniknúť práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dní, lehota na

uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia a preto vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovel lehoty na vydanie poverenia pred dňom 23.04.2009.
Ohľadne navrhovateľom vyčíslenej materiálnej škody a nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že podľa
§ 17 ods. 1 ZoZŠ uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre

úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku,
ktorú navrhovateľ podľa názoru odporkyne nepreukázal a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické. Požadovať paušálne sumy navrhovateľom uvádzané všeobecne za ním uvádzané
činnosti je nesprávne a účelové. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Navrhovateľ ako

spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali
bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného

systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Aj u položky "udržiavanie"
systému ide o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní
úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti
daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie úverov, musí mať informačný systém.
Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu

účelové. V súvislosti s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu
a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že si navrhovateľ uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s
ohľadom na skutočnosť, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí o poskytnutie informácií sa mohla
hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Z tohto dôvodu podľa odporkyne je uplatňovanie nároku namajetkovú škodu nepodložené a uplatňovať si 125,- eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu

vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa (ako tomu je podľa názoru odporkyne aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku
škody.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch a navrhovateľovej argumentácii, citujúc § 17

ods. 2 a 3 ZoZŠ uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať
z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha.
Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádza aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v
tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada
aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil,

je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného
súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
"frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo). Navrhovateľ uvádza aj "zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež
neupresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Navrhovateľ

zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Napokon poukázala na aspekt
dobrých mravov poukazujúc na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné zohľadniť
spolu s § 17 ods. 2 a 3 ZoZŠ pri formulovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

Vo veci bolo rozhodnuté zastupujúcim sudcom JUDr. Rastislavom Stierankom rozsudkom č.k.
4C/103/2012-120 zo dňa 18.03.2014 tak, že návrh bol zamietnutý. Na základe odvolania navrhovateľa
Krajský súd v Žiline rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že zistil, že zastupujúci sudca
JUDr. Rastislav Stieranka konal vo veci bez toho, aby bolo rozhodnuté o jeho vylúčení alebo nevylúčení

nadriadeným súdom, keďže vo veci sa predmetný sudca vyjadril dňa 29.11.2012, pričom uviedol, že
sa cíti zaujatý.

Nakoľko JUDr. Rastislav Stieranka konal vo veci ako zastupujúci sudca a v čase nariadeného
pojednávania na deň 14.10.2014 vo veci už zastupujúcim sudcom nebol ale konala zákonná sudkyňa, o

nevylúčení ktorej bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn 5NcC/56/2012,
nebolo potrebné vec predkladať nadriadenému súdu na rozhodnutie o vy/nevylúčení sudcu JUDr.
Rastislav Stieranku.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavili navrhovateľ, zástupca navrhovateľa a odporkyňa. Odporkyňa

svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu e-mailom 10.10.2014 z dôvodu kolízie a aj
hospodárnosti konania a nepožiadala o odročenie pojednávania.

V podaní zaslanom e-mailom a doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 navrhovateľ oznámil, že
zasiela ústavnú sťažnosť a návrhy na zrušenie pojednávania. Ako príloha e-mailu bola pripojená len

ústavná sťažnosť nedatumovaná, bez prezentačnej pečiatky Ústavného súdu a ako bolo zistené jedná
sa o obsahovo totožnú sťažnosť ako na č.l. 52-61 spisu datumovanú dňa 06.05.2013. Prílohu netvoril
návrh na zrušenie pojednávania.

Nakoľko nebolo zistené, že by ktorýkoľvek z účastníkov požiadal o odročenie pojednávania pre vážny

dôvod, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky § 101 ods. 2 O. s. p. a vo veci vykonal navrhované
dokazovanie a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, zástupcu navrhovateľa a odporkyne.

Okresný prokurátor navrhol návrh zamietnuť.Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ pred podaním návrhu na začatie konania podal na
MS SR v návrhu uvádzanú písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie uplatneného nároku podľa

§ 15 ods. 1 ZoZŠ, a že na jej podklade nedošlo ku dňu rozhodnutia súdu čo i len k čiastočnému
uspokojeniu navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. Keďže
už od podania návrhu na začatie konania do rozhodnutia súdu uplynula lehota viac ako 6 mesiacov,
súd aj v záujme hospodárnosti konania nepotreboval za potrebné zisťovať, kedy konkrétne bola taká
žiadosť podaná, keďže nepochybne táto bola podaná ešte pred podaním návrhu na začatie konania

a od jeho podania už uplynula 6-mesačná lehota a navrhovateľ (v čase, kedy súd vo veci rozhodol)
sa už mohol domáhať uspokojenia uplatneného nároku na súde (súd v čase vydania rozhodnutia už
nemohol z predčasného uplatnenia nároku navrhovateľom na súde pred uplynutím 6-mesačnej lehoty
vyvodzovať nejaké procesné dôsledky).

1/ Vo veci sp.zn. 4C/103/2012 súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so súvisiacim exekučným

spisom sp.zn. 7Er/387/2009, EX 12794/2009, z ktorého bolo zistené, že dňa 28.12.2009 podal súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti O. D., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky 197,91 eur s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., č. SR01859/09 zo dňa 26.05.2009. Uznesením zo dňa 05.01.2010 bolo exekučné

konanie zastavené. Dňa 24.02.2010 oprávnený podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu, ktoré bolo
doručované exekútorovi a povinnej a dňa 09.04.2010 bolo odvolanie doručené Krajskému súdu v Žiline,
ktorý uznesením 8CoE/32/2010-29 zo dňa 30.04.2010 uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil na nové
konanie. Predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené 11.08.2010. Dňa 10.12.2010 doručil
Stály rozhodcovský súd žiadosť o predĺženie lehoty na doručenie žiadaných písomností a tieto súdu

potom následne doručil dňa 23.12.2010. Dňa 23.12.2010 uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.02.2011 okresný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Následne uznesením zo dňa 24.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.04.2011 exekučné
konanie súd zastavil.

2/Vo veci sp.zn.4C/104/2012 súd vykonal dokazovanie oboznámením so súvisiacim exekučným spisom
sp.zn. 10Er/355/2009, EX 11667/2009, z ktorého bolo zistené, že dňa 23.11.2009 podal súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti K. H., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky 2.080,47 eur s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s., č. SR07606/09 zo dňa 19.08.2009. Uznesením zo dňa 08.12.2009 bolo exekučné
konanie zastavené. Dňa 04.02.2010 oprávnený podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu, ktoré bolo
doručované exekútorovi a povinnému a dňa 04.03.2010 bolo odvolanie doručené Krajskému súdu v
Žiline, ktorý uznesením 6CoE/17/2010-19 zo dňa 30.09.2010 uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil
na nové konanie. Predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené 19.11.2010. Dňa 29.12.2010

bol požiadaný Stály rozhodcovský súd o zapožičanie súvisiaceho spisu. Dňa 05.01.2011 doručil Stály
rozhodcovský súd žiadosť o predĺženie lehoty na doručenie žiadaných písomností a tieto súdu potom
následne doručil dňa 24.01.2011. Dňa 27.04.2011 uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.05.2011 Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Následne uznesením zo dňa 20.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.08.2011 exekučné

konanie súd zastavil.

Podľa § 3 ods. 1ZoZŠ v znení účinnom do 31.12.2012ods.:
1)Štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. ZoZŠ vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 9ZoZŠ ods.:
1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15ZoZŠ ods.:
1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16ZoZŠ ods.1, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17ZoZŠ ods.:

1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 z č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“) účinného k
14.12.2009 ods.:

1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.3) Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom
ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej
poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže

týkať zmluvných pokút.

§ 44 ods.:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)

a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 účinného do 30.05.2010 ods.:

1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu. 4eaa)
3) Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom
ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej

poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže
týkať zmluvných pokút.

Podľa § 44 ods.:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh

spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 účinného do 30.05.2011ods.:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 102/2011- zmene zákona o štátnej pomoci a zmene EP Čl.II., bod 2

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v

ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom
na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že
exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.
Ustanovenie sa nedotýka problematiky vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci.

Po vykonanom dokazovaní súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu z týchto dôvodov:

1/ Vo veci vedenej pod sp.zn. 4C/103/2012, návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ ako
oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX) navrhol podaním spísaným procedurálnym
postupom podľa ust. § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP"), súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu voči povinne S. D. pre svoju pohľadávku vzniknutú neplnením jeho
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučnej veci pridelil súdny exekútor číslo
EX 12794/2009. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa
efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a

požiadal o udelenie poverenia. Poukázal na povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia do 15 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti aj je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 16.08.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.. K rozhodnutiu
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (viac ako 268 dní).

2/ vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn 4C/104/2012, návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ

ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX) navrhol podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP"),
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinnému K. H. pre svoju pohľadávku vzniknutú
neplnením jeho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučnej veci pridelil

súdny exekútor číslo EX 11667/2009. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní
pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia. Poukázal na povinnosť exekučného súdurozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti aj je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti

a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 16.08.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.. K rozhodnutiu
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (viac ako 282 dní).

V spojitosti so zákonom stanovenou procesnou 15-dňovou lehotou je potrebné uviesť, že táto
vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa poverenie mohlo vydať
avšak iba za podmienok, že sú v prípade podania žiadosti o udelenie poverenia zo strany súdneho
exekútora splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. Možno povedať, že z tohto aspektu
má táto lehota poriadkový charakter. Preto na záver o zbytočných prieťahoch pri postupe súdu
nebude stačiť len prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu a hlavne

zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto
poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, t.j. predovšetkým formálnej
a materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie. Zložitosť preskúmavania exekučných titulov hlavane v spotrebiteľských veciach vydaných
rozhodcovskými súdmi (čo je aj tento prípad) v konečnom dôsledku viedla zákonodarcu k tomu, že v

týchto prípadoch bol nútený novelizovať ust. § 44 EP a s účinnosťou od 01.06.2011výslovne upravil,
že v prípade preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu podľa § 41 ods.2 písm. c/a d/, 15 dňová lehota od doručenia žiadosti na
písomné poverenie exekútora, aby vykonal exekúciu, neplatí.

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. V danom prípade je
exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 01859/09 zo dňa 26.05.2009( vec sp.zn 4C/103/2012) a
sp.zn. SR 07606/09 zo dňa19.08.2009 (vec sp.zn 4C/104/2012), bolo preto povinnosťou exekučného
súdu zaoberať sa preskúmaním tohto exekučného titulu a to v súlade s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní (§ 45 Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/) a vykonať úkony smerujúce
k posúdeniu vykonateľnosti a súladnosti exekučného titulu so zákonom pričom:

1/ vo veci 7Er/387/2009 (sp.zn 4C/103/2012) po doručení návrhu dňa 28.12.2009 už dňa 05.01.2010
rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil. Vo veci sa oprávnený odvolal a krajský súd uznesením zo
dňa 30.04.2010 uznesenie okresného súdu zrušil, a po doplnení dokazovania následne exekučný súd
uznesením zo dňa 23.10.2010 žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia zamietol. Proti tomuto
uzneseniu odvolanie nebolo podané.

2/ vo veci 10Er /355/2009 (sp.zn. 4C/104/2012) po doručení návrhu dňa 23.11.2009 exekučný súd už
dňa 08.12.2009 rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil. Vo veci sa oprávnený odvolal a krajský súd
uznesením zo dňa 19.11.2010 uznesenie okresného súdu zrušil, a po doplnení dokazovania následne
exekučný súd uznesením zo dňa 27.04.2011 žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nebolo podané.

V tejto súvislosti súd uvádza, že postup Okresného súdu Dolný Kubín nevykazuje známky nesprávnosti
či nezákonnosti v tom smere, ako uvádzal navrhovateľ. Lehota určená v § 44 ods. 2 Ex. por. vo vtedy
platnom znení sa vzťahovala len na kladné rozhodnutie o udelení poverenia exekútorovi. Pokiaľ súd
podanej žiadosti nevyhovel a poverenie nevydal, takéto rozhodnutie mohol učiniť aj v dlhšej než 15

dňovej lehote. Na tzv. negatívne rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia totiž zákon
neurčoval žiadnu procesnú lehotu. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného
súdu SR č. II ÚS 112/2013-17, kde samotný ústavný súd vo veciach podaných sťažností navrhovateľa
konštatuje „Pokiaľ ide o sťažovateľkinu námietku, že okresný súd nerozhodol v zákonom ustanovenejlehote 15 dní, ústavný súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že
exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) (t. j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica) a d) (t. j. ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok). Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej
existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska

zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1. júna 2010.V predmetných
veciach, tak ako to vyplýva z exekučných spisov okresného súdu, boli exekučným titulom rozsudky
rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala.
Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala

vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá. Navyše, aj v prípadoch,
na ktoré sa vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ústavný súd vyslovil
právny názor, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v

„primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu
alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale
ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávanaprerokovanieveci
bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať
len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS
86/02, IV. ÚS 440/2012)“.
V zmysle vyššie citovaných ust. ZoZŠ, štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia týchto troch

podmienok: 1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2) nesprávny úradný postup
orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Zákon neobsahuje vyčerpávajúcu definíciu pojmu nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto

výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Pretožeúradnýpostupspravidlanemožnovprávnompredpiseupraviťdonajmenšíchpodrobností,treba
správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup sa však podľa výslovného znenia § 9 ods. 1 ZoZŠ

považuje (aj) porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Vykonaným dokazovaním mal však súd spoľahlivo preukázané, že vo vyššie uvedených exekučných

konaniach nemohlo dôjsť k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu, pretože tvrdenia
navrhovateľa sa nepreukázali. V tejto veci nepochybne absentuje existencia navrhovateľom tvrdenej
skutočnosti, ktorá mala predstavovať nesprávny úradný postup exekučného súdu a teda nemôže byť
daná ani zodpovednosť odporkyne za navrhovateľom tvrdenú, ale nepreukázanú škodu pre nenaplnenie
ani jedného zo základných predpokladov pre vznik takejto zodpovednosti na strane odporkyne, ktoré

predpoklady naviac musia byť naplnené súčasne. Preto súd podaný návrh v celom rozsahu, a to jednak
ohľadne uplatnenej škody a tiež uplatnenej nemajetkovej ujmy, ako zjavne nedôvodnú zamietol, keďže
navrhovateľ nepreukázal základný predpoklad pre konštatovanie zodpovednosti štátneho orgánu za
spôsobenú škodu, t.j. nepreukázal, že Okresný súd Dolný Kubín zvolil v predmetných dvoch exekučných
veciach nesprávny úradný postup, ktorého definícia je upravená v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

v platnom znení.
Navrhovateľtiežžiadnymspôsobomnepreukázal existenciuškody(ujmy),ktorámumalabyťvdôsledku
ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spôsobená. Jeho všeobecné tvrdenia
o nemožnosti dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky nie sú ničím podložené a výška spôsobenejškody nie je riadne odôvodnená. Stotožnenie výšky spôsobenej škody s výškou vymáhanej pohľadávky
je neurčité a nepreskúmateľné a na preukázanie výšky škody neboli poskytnuté žiadne dôkazy. Súd
preto v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady spôsobenej škody zamietol návrh v celom

rozsahu. Rovnako súd zamietol návrh aj ohľadom jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže ani
v tomto smere nebol nárok navrhovateľom preukázaný, pričom treba zdôrazniť, že priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy len v tých prípadoch, kedy je zistené porušenie práva (§ 17 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z.z.), čo sa však v tomto prípade nepreukázalo.
Z dôvodu, že nebolo zistené porušenie práva navrhovateľa, súd sa nezaoberal jeho návrhom na vydanie

medzitýmneho rozsudku a ani vznesenou námietkou premlčania zo strany odporkyne.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporkyni ako úspešnej účastníčke, ktorej by inak za použitia
§ 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s týmto
konaním, právo na ich náhradu nepriznal, pretože odporkyňa si v súvislosti s týmto konaním trovy
konania uplatnila, no nevyčíslila ich výšku a z obsahu spisu nevyplýva, že by odporkyni v rámci tohto

konania vznikli nejaké trovy v konkrétne zistiteľnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.