Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/836/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204782
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: Q.
Q.,rod.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.XX,P.S.,štátnyobčanSRzastúpenáJUDr.AntonomSlamkom,
advokátom, so sídlom Y. XXXX/XX, P. S., proti odporcovi: V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/
X, J. Q., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Luciou Hurajovou, advokátkou, so sídlom Ul. 1. mája 709,
Liptovský Mikuláš, IČO: 42 061 857, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní
odporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.4C/112/2014-123zodňa23.9.2014,takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 83,89 eur na účet
právneho zástupcu advokáta JUDr. Antona Slamku v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/112/2014-123 zo dňa 23.9.2014 uložil odporcovi
povinnosť uviesť pozemok KN-C parcela č. 151/3, k. ú. O., vlastnícky patriacom navrhovateľke do
pôvodného stavu tak, že inžinierske siete zabudované v časti napojenia na rodinný dom súpisné číslo

XX vlastnícky patriacom odporcovi o dĺžke 1m budú odpojené, súd ukladá odporcovi povinnosť odstrániť
z pozemku KN-C parcela č. 151/3 k. ú. O. stavebný materiál a to štrk a stavebný materiál, ktorý sa
nachádza namiesto pôvodných dlaždíc, ktoré pôvodne slúžili na výjazd a státie motorového vozidla a
zdržať sa neoprávneného prechodu k rodinnému domu súpisné číslo XX, cez pozemok KN-C parc. č.
151/3,k.ú.O.,vlastníckypatriacomnavrhovateľke.Vozvyšnejčastisúdkonaniezastavil.Navrhovateľke
priznal náhradu trov konania vo výške 49,75 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 434,16 eur, ktoré
je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že návrhu vyhovel z dôvodu, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, že
je vlastníčkou nehnuteľnosti pozemku parc. KN-C č. 151/3, k.ú. O., keď výsluchom účastníkov mal
preukázané, že odporca bez vedomia a súhlasu navrhovateľky jej pozemok prekopal v rozsahu jedného
metra a napojil sa už na existujúce inžinierske siete, zasypal pozemok navrhovateľky stavebným
materiálom a štrkom na mieste pôvodných dlaždíc, ktoré slúžili na výjazd a státie motorového vozidla,

rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný pozemok odporca využíva ako
prístupovú cestu k svojmu rodinnému súp. č. XX, k.ú. O.. Právne vec posúdil podľa ust. § 123 a
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si súd prvého stupňa osvojil
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania. Odporca nepreukázal žiadnyprávny dôvod na vykonávanie tohto zásahu, ktorý môže byť vecným právom (vecné bremeno, záložné,
zádržné právo, obligačným právom napr. právo nájomné alebo môže vyplývať zo zákona, napr. právo
všeobecného užívania tzv. zákonné, vecné bremeno) alebo úradného rozhodnutia. Tvrdenie odporcu,

že prístupová cesta sa riešila v stavebnom konaní, sa nepreukázalo, nakoľko príslušné správne orgány
(Štátny archív v Bytči, pobočka Liptovský Mikuláš a Okresný úrad Liptovský Mikuláš, organizačný
odbor) predmetným spisovým materiálom nedisponujú. Keďže odporca nepreukázal, že by vykonával
oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena, z platnej zmluvy alebo inej právnej skutočnosti, s ktorou
právne predpisy takéto oprávnenie spájajú, návrhu navrhovateľky vyhovel. Zároveň súd prvého stupňa

konštatoval, že negatórnou žalobou je možné domáhať sa uvedenia veci do pôvodného stavu, t.j. nielen
uloženia povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu, ale aj odstránenie ich následkov. Pokiaľ právny
zástupca odporcu poukázal na novšiu judikatúru, táto sa vzťahuje na prípady, kedy odporca poškodil
navrhovateľovu vec pred dlhšou dobou, jeho nárok na náhradu škody je dávno premlčaný, navrhovateľ
však môže premlčanie obísť podaním negatórnej žaloby, ktorá sa podľa súdnej praxe nepremlčuje.
Takýto postup však judikatúru vylučuje. Ak vznikla v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho

práva taká škoda, ktorej náhrady sa možno domáhať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
náhrade škody, nemožno vlastníckou žalobou požadovať uvedenie veci do pôvodného stavu, prípadne
odstránenia následkov neoprávneného zásahu spočívajúcom v uvedení do predchádzajúceho stavu
(Soubor rozhodnutí NS č. C 1076). V súdenej veci však o takýto prípad (náhradu škody) nešlo. Podľa
názoru prvostupňového súdu je potrebné v širšom zmysle za negatórnu žalobu považovať aj žalobu,

ktorou sa navrhovateľ domáha aj toho, aby odporca odstránil následky už vykonaných rušivých zásahov,
keďžecieľomnavrhovateľkybolopráveobnoviťtakýstav,akýtubolpredneoprávnenýmzásahom.Preto
vzhľadom na žalobou uplatnený a vo výrokovej časti súdom uvedený rozsah obnovy pôvodného stavu
v časti napojenia na inžinierske siete - jeden meter, je navrhovateľka aktívne legitimovaná na podanie
takejto žaloby, keďže je vlastníčkou dotknutého pozemku a odporca je pasívne vecne legitimovaný ako

rušiteľ dotknutého vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s obranou odporcu, ktorý
poukázal na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vlastníci susediacich
pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky,
prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacich pozemkov a stavieb. Uvedeným ustanovením Občiansky zákonník zakotvuje povinnosť

vlastníka umožniť vstup susedovi na svoj pozemok za splnenia stanovených podmienok. Vstup na
pozemok suseda je vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva, a preto sa pripúšťa len vtedy, keď
to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Vstupom na
susedný pozemok je vlastník susednej nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na
obhospodarovaniejehopozemkovalebostavbynevyhnutné(R50/1985).Vstupomnasusedovpozemok

v zmysle tohto ustanovenia je i pobyt po dobu nevyhnutnú k vykonaniu úkonov, ktoré si vyžaduje
údržba alebo obhospodarovanie vlastného pozemku. Nemožno ním rozumieť trvalé právo prechodu
alebo prejazdu (R 3/1988). V konaní bolo preukázané, že odporca vstupuje na pozemok navrhovateľky
bez jej súhlasu, nie za účelom údržby alebo obhospodarovania svojej stavby, nie v stave núdze alebo
naliehavého verejného záujmu, čím obmedzuje vlastníčku susedného pozemku. Nakoľko zo strany

odporcu došlo k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva navrhovateľky, súd jej žalobe v zmysle
čiastočného späťvzatia vyhovel a vo zvyšnej časti konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľke, ktorá mala
vo veci prevažný úspech (75%), nakoľko v časti 25 % z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie
zastavilo (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) náhradu trov konania v časti, v ktorej jej úspech prevyšoval

úspech odporcu a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške
49,75 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 434,16 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní vytýkal

prvostupňovému súdu, že rozhodol nesprávne. Podľa jeho názoru je rozsudok súdu prvého stupňa v
tej časti, kde uložil odporcovi povinnosť uviesť pozemok navrhovateľky do pôvodného stavu tak, že
„inžinierske siete zabudované v časti napojenia na rodinný dom súp. č. XX, vlastnícky patriace odporcovi
o dĺžke 1 m, budú odpojené“. Podľa odvolateľa je rozsudok v tejto časti materiálne nevykonateľný.
Podľa neho stav pripojenia, resp. odpojenia nie je možné merať dĺžkou, preto rozsudok v tejto časti

je nezrozumiteľný. Ak mal súd na mysli uloženie inžinierskych sieti v rozsahu 1 m, mal v rozsudku
určitým spôsobom vymedziť, o ktorý meter sa jedná, keďže inžinierske siete môžu byť v pozemku
uložené nielen horizontálne, ale aj vertikálne. To, že súd o takto uplatnenom nároku konal a rozhodol,
predstavuje vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Čo sa týkaočistenia od nahromadeného stavebného materiálu, odvolateľ uvádza, že aj z fotografií, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, je možné zistiť, že stavebný materiál tvorí iba spodnú vrstvu v koľajach.
Vrchnú vrstvu tvorí zem, dokonca zarastená trávou. Konaním odporcu bol tak dosiahnutý rovnaký

výsledok, ako zamýšľala navrhovateľka, preto nepochybne šlo o konanie v jej prospech. Čo sa týka
zdržania sa prechodu k rodinnému domu, je výrok rozsudku vyjadrený veľmi všeobecne, dokonca tak,
že rovnaká povinnosť vyplýva žalovanému priamo zo zákona. Účelom každého individuálneho právneho
aktu je individualizácia všeobecného pravidlá na konkrétne skutočnosti, čo však napadnutému výroku
rozsudku chýba. Podľa odvolateľa rozsudok má aj procesnoprávne vady. V danom prípade právny

poriadok poskytuje navrhovateľke účinný prostriedok ochrany jej práva - náhradu škody uvedením do
pôvodného stavu. Navrhovateľka sa teda mohla domáhať náhrady škody, ale napriek tomu nesprávne
zvolila vlastnícku žalobu. Preto, ak súd jej žalobe vyhovel, vychádzal z nesprávneho právneho názoru.
Podľa odvolateľa súd prvého stupňa aj nesprávne určil pomer úspechu a neúspechu navrhovateľky v
konaní. Podľa neho z procesného hľadiska uspela iba v pomerne nepatrnej časti, preto súd mal právo
na náhradu trov konania rozdeliť na pomer 1 : 1, resp. celkovo mal byť správne ustálený na pomery 1 : 3

v prospech odporcu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 518,96 eur.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že sa s rozsudok okresného
súdu stotožňuje, ako aj s názorom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Počas konania

odporca sám potvrdil, že zasiahol do pozemku navrhovateľky tým, že prekopal daný pozemok, aby zistil,
kde sú zabudované inžinierske siete. Následne však vykonal zásah do uvedeného pozemku tým, že bez
vedomia navrhovateľky ako majiteľky pozemku, sa pripojil na tieto inžinierske siete, ktoré viedol zemou.
Rozhodujúcou skutočnosťou nie je rozsah zásahu, ale samotný fakt, že odporca vykonal protiprávny
zásah do pozemku navrhovateľky, a preto je povinný takto zabudované inžinierske siete od svojho

domu odpojiť. Rozhodnutie v tejto časti je vykonateľné, nakoľko časť inžinierskych sieti bola protiprávne
zabudovaná odporcom a tie naďalej existujú. Aj v časti týkajúcej sa očistenia od nahromadeného
stavebného materiálu sa taktiež jednalo o konanie odporcu bez súhlasu navrhovateľky alebo čo i len
upovedomenia navrhovateľky ako vlastníčky pozemku. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
malo ísť o konanie v prospech navrhovateľky. Z fotografií obstaraných navrhovateľkou je zrejmé, že

stavebný materiál sa nachádzal na viacerých miestach pozemku. Aj v časti trov konania sa stotožňuje
s názorom súdu, nakoľko navrhovateľka čiastočným späťvzatím v časti týkajúcej sa oplotenia nebola
úspešná, ale vo zvyšných častiach úspešná bola, preto pomer úspešnosti v konaní bol prvostupňovým
súdom správne stanovený v prospech navrhovateľky. Na základe uvedených skutočností navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy

odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané odporcom v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods.

3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v
súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v

celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Je zrejmé, že v danom prípade sa navrhovateľka domáhala negatórnej žaloby, teda žaloby proti
rušeniu vo výkone jej vlastníckeho práva a to podľa ust. § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Bolo teda len a len na navrhovateľke preukázať, že žaloba má svoje opodstatnenie pri
tomto právnom základe a že odporca vo vzťahu, ku ktorému žiadala vyslovenie povinnosti zdržať sa
zásahov do jej vlastníckeho práva, ako aj uviesť predmetný pozemok do pôvodného stavu, resp. že tieto

zásahy naďalej pretrvávajú. Keďže základnou podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je preukázanie
vlastníckeho práva navrhovateľa, konkretizácia jednotlivých druhov zásahov a preukázanie, že zásahy
sú neoprávnené, resp. že neoprávnený zásah trvá, bolo povinnosťou navrhovateľky uniesť dôkazné
bremeno a tak, ako konštatoval správne prvostupňový súd, navrhovateľka toto dôkazné bremeno
uniesla, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca bez jej vedomia a súhlasu prekopal
jej pozemok v rozsahu jedného metra a napojil sa na už existujúce inžinierske siete, zasypal pozemok

navrhovateľky stavebným materiálom a štrkom na mieste pôvodných dlaždíc, ktoré slúžili na výjazd a
státie motorového vozidla a rovnako bolo preukázané, že sporný predmetný pozemok odporca využíva
ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu.

Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie

a keďže odvolací súd v rozhodnutí prvostupňového súdu nezistil pochybenie, z dôvodu jeho vecnej
správnosti ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a ich náhrada bola priznaná úspešnej navrhovateľke. V odvolacom konaní jej vznikli trovy len

na nákladoch právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 20.11.2014 vo výške 61,87 eur + 8,04 eur, 20 % DPH, spolu teda za jeden úkon vo výške 83,89 eur,
teda tak, ako si ich vyčíslil právny zástupca vo svojom vyjadrení. Uvedené trovy konania boli priznané
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný odporca nahradiť

navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.