Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209768
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615209768.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: A.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Z. č. XX, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume
1 087,73 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom

Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 2019/15, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/551/2015-16 zo dňa 06.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova
č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „Rozhodcovský súd“) pod spis. značkou IA-

B/0912/0013 zo dňa 20.01.2014. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu
zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 15.08.2007
(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému
úverapovinnýsazaviazalposkytnutéfinančnéprostriedkysplácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.
Rozhodcovský súd svoju právomoc prejednať nárok oprávneného a vo veci rozhodnúť odvodil od
rozhodcovskej doložky upravenej v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú integrálnou

súčasťou zmluvy o úvere.

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul ex offo z
hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe
exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej skúmal rozhodcovskú doložku,

od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený
uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou, a to s ohľadom

na ust. § 2, písm. b) a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, preto na daný právny vzťah aplikoval normyspotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia V. hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka. S
poukazom na citované zákonné ustanovenia, normy európskeho práva, predovšetkým Smernicu Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská

doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Veriteľ takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky, ktorú pri svojej podnikateľskej činnosti používa od
počiatku sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa
nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv

spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou dochádza k narušeniu rovnovážneho stavu
medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Ten vzhľadom na svoje majetkové a zárobkové
pomery nemali možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. zúčastniť sa konania
či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskom súdnom konaní. Neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky spočíva už aj v samotnej skutočnosti, že v prípade, ak veriteľ podá žalobu na rozhodcovskom
súde nie spotrebiteľovi nie je umožnené uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska tak, ako

tomu je v občianskom súdnom konaní. Uzatvorením rozhodcovskej doložky sa tak spotrebiteľ ešte pred
vznikom sporu reálne vzdávajú práva na účinnú procesnú obranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti
ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným
javom.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel okresný súd k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4) Občianskeho zákonníka neplatnou,
pretorozhodnutierozhodcovskéhosúduposúdilakomateriálnenevykonateľnýexekučnýtitulaabsenciu
tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z

Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval
sa, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však
zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku
v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka

rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci
materiálnehoprieskumuobmedziťlennapreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuzdôvodovpodľaust.§
45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci
v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe
dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom

zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana
sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky
rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv

sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,

predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci
neprezumoval žiaden z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Normatívny text ustanovenia prisudzuje neprijateľnej zmluvnej podmienke len právny následok,
nevymedzuje však samotný pojem neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na skutočnosť, že
pokiaľ povinným ako klientom banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca,

ktorým je Poštová banka, a.s. postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého
banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť
zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym
predchodcom oprávneného a povinnými došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnouformou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu.
Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil
oprávnenémuuplatniťprávopriznanéexekučnýmtitulom,ktoréhoúčinkysavzásadezhodujúsúčinkami

právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní.

Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z
právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu

tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ.
Oprávnený zároveň nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/
EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je
určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za

neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre
výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských

zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a
vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na

rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a
postupompodľaust.§214ods.2,§219ods.1O.s.p.beznariadeniapojednávaniauznesenieokresného
súdu potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova č. 4, IČO: 35 862 882 pod spisovou značkou IA-B/0912/0013

zo dňa 20.01.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na Rozhodcovskom súde na základe zmluvy o
úvere uzavretej dňa 15.08.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s.,
Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.

V čl. 2 bode 2.6 zmluvy o úvere povinný potvrdil, že právny predchodca oprávneného splnil svoju

povinnosť podľa § 93b zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách.

V čl. 11 bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody podľa

uvedeného bodu čl. 11 Obchodných podmienok pre úver sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A

MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (ďalej
len „rozhodcovský súd“) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa zaviazali
rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadiť s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a
záväzné. Miestom rozhodcovského konania bola určená Bratislava.Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného

titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného

konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd
SR“) sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie

zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania

i bez návrhu zastavená“.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že
zmluva o úvere uzavretá dňa 15.08.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, a to nielen s ohľadom na § 2 písm. b) zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že by
povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej
obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský

vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný
súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho

núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu povinný nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,
je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv
nadobudol voči spotrebiteľom neprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej
zmluve s adhéznou povahou určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil takochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Navyše je neprimeraná aj samotná tá skutočnosť,
že právny predchodca oprávneného núti povinného vyjadriť nesúhlas s navrhovaným formulárovým
znením zmluvy osobitným úkonom bez možnosti povinného dojednať zmluvné podmienky v štádiu

pred uzavretím zmluvy o úvere. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je
v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka, od ktorej Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť
klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť
rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných
obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej

doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade
spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na
formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú
doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s všeobecnými obchodnými podmienkami,
a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na

uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,
Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť

považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za

zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov

konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora

odvolacísúdnepovažovalzadôvodný,nakoľkoexekučnýsúdvrozhodnutíaplikovalvnútroštátnuprávnu
úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, do ktorej bola uvedená smernica
implementovaná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,

že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté
uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.