Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515201496
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515201496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom D. práce, sociálnych vecí a rodiny W.
Y. nad U., dieťa rodičov: E. T., bytom Q. nad U. XXX a C. T., bytom W. Y. nad U., N. 2, o zvýšenie
výživného, na odvolanie otca mal. dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo

dňa 1.októbra 2015, č. k. 9P/33/2015-24, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa otcovi maloletej U. s účinnosťou od 25.02.2015 zvýšil
vyživovacia povinnosť na maloletú zo sumy 120 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, ktorú sumu
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok

otca na zameškanom výživnom za obdobie od 25.02.2015 do 01.10.2015 v celkovej sume 307,14 eur
uložil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, počnúc
právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.01.2012, č. k. 3P/47/2011-18 v časti určeného výživného. Zároveň
súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, 5, § 62 ods. 1 - 6, § 65

ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného
dokazovania, keď mal preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo predovšetkým
na strane maloletej a jej otca k zmene pomerov, odôvodňujúcej zmenu výšky výživného. U maloletej
došlo predovšetkým k zvýšeniu výdavkov, ktoré súvisia najmä s návštevou II. stupňa základnej školy,
keďže v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá 8 rokov, v súčasnosti má 11 rokov. Matka platí
za stravu do 20 eur mesačne, cestovné 20 eur mesačne, hradí jej školské výlety. V predchádzajúcom
školskom roku maloletá absolvovala lyžiarsky kurz, za ktorý zaplatila 160 eur, zabezpečila jej lyžiarsku

výbavu, v prípade choroby jej uhrádza lieky, telefón, platí poistku so sporením vo výške 30 eur mesačne.
V čase poslednej úpravy výživného dosahovala matka maloletej príjem 568,40 eur, v súčasnosti je jej
priemerný zárobok 607,90 eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom,
ktorý je bez príjmu. Na dom spláca hypotéku v sume 180 eur mesačne, spláca ďalšiu pôžičku mesačne
v sume 60 eur, náklady na cestu do práce má asi 120 eur mesačne. U otca došlo od poslednej úpravy
výživného k zvýšeniu príjmu zo sumy 730,53 eur na sumu 1 425,95 eur, vyživovacia

povinnosť mu nepribudla, spláca úvery na vybavenie domácnosti v sume 180 eur. Je teda zrejmé,
že pôvodne upravená výška výživného nezodpovedá ani potrebám maloletej, ani možnostiam oboch
rodičov podieľať sa na jej výžive. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky, náklady spojené sostravovaním maloletej, ošatením, hygienickými potrebami sú nepomerne vyššie ako v minulosti a dieťa
vo veku 11 rokov má iné nároky. Na strane rodičov pritom došlo k zvýšeniu príjmu, teda ich možnosti
podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletej sú vyššie. Súd pri zvýšení výživného vychádzal aj zo

zásady, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Ak v rodine matky bude príjem 800
eur (mzda 607 eur, PnD 23 eur a výživné 170 eur), otcovi bude zostávať príjem 1 255 eur. Súd dodal,
že je zrejmé, že výživné by mohlo byť určené aj vo vyššej výške, avšak súd zohľadnil, že dieťa
zatiaľ ďalšie zvýšené výdavky nemá a otec sa podieľa na starostlivosti o dieťa. Zvýšené výživné je pritom
primerané potrebám maloletej a zohľadňuje aj možnosť otca podieľať sa na jej výžive. Súd výživné zvýšil

od podania návrhu - od 25.02.2015, keď už v tejto dobe bolo zvýšenie výživného opodstatnené a otec
bol schopný platiť výživné aj vo vyššej sume. Súd vyčíslený nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume
307,14 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. dieťaťa domáhajúc sa jeho zmeny tak, že

výživné bude zvýšené maximálne na sumu 150 Eur mesačne s účinnosťou od rozhodnutia súdu, t.j.
od 01.10.2015. Poukázal na to, že podľa jeho názoru matka podala návrh na zvýšenie výživného z
dôvodu, že si do spoločnej domácnosti nasťahovala priateľa, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný. On sa
s maloletou U. pravidelne stretáva, chodia na výlety, výživné na ňu platí pravidelne, kupuje jej veci
na ošatenie, obuv teda prispieva jej aj nad rámec výživného, taktiež jej sporí na stavebnom sporení.

Kpodanémuodvolaniuotcamal.dieťaťasapísomnevyjadrilamatkamal.dieťaťa,ktorážiadalarozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec sa s maloletou stretáva
len, keď mu to vyhovuje, ošatenie a obuv jej kúpi asi 2x do roka, dostane od neho 5 - 10 eur, ale nie
vždy. Keď matka otca dala maloletej 50 eur, tieto peniaze jej vzal. Otec maloletej sľúbil, že budú čas

tráviť iba spolu, no často musí byť aj v spoločnosti priateľky otca a jej detí, ktoré sa medzi sebou hádajú.
Maloletá je potom plačlivá, utiahnutá a obmedzuje návštevy u otca iba na najnutnejšie. Niekoľko krát sa
stalo, že otec večer nechal maloletú iba s deťmi priateľky a ona ju žiadala, aby pre ňu prišla, že
chce ísť domov. Dodala, že nie je pravdou tvrdenie otca, že návrh na zvýšenie výživného podala iba
z dôvodu dobrovoľne nezamestnaného priateľa. Jej priateľ pracuje v zahraničí, čo môže dokladovať

pracovnými zmluvami. S maloletou si rozumie, má ho rada a vo voľnom čase jej s maloletou pomáha,
venuje sa jej, učí sa s ňou.

Opatrovník sa k podanému odvolaniu otca mal. dieťaťa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca mal. dieťaťa nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o návrhu matky na zvýšenie výživného

pre maloletú rozhodol správne, v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, predovšetkým §
78 ods. 1 Zákona o rodine. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o výživnom,
a to ako jeho zvýšením, tak aj znížením v prípade, ak nastane zmena pomerov. Vychádza zo
skutočnosti, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia
o výživnom. Plynutím času však môže nastať ako zmena na strane osoby oprávnenej, t. j. dieťaťa v

dôsledku pribúdajúceho veku, príp. zmeny typu školy, ktoré dieťa navštevuje alebo aj inými okolnosťami
týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu, jeho záľub a podobne. Významná je aj zmena na strane
rodičov súvisiaca so zmenou príjmov, prípadne inými majetkovými a osobnými pomermi, ako aj
zmenou v počte vyživovacích osôb.

V predmetnej veci je nepochybné, že na strane mal. U. nastala zmena pomerov, keďže od poslednej
úpravy výživného uplynuli viac ako 3 roky. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá žiačkou 2.
triedy základnej školy, matka dosahovala priemerný zárobok 568,40 eur a otec 730,53 eur. V súčasnosti
má maloletá takmer 12 rokov, navštevuje 6. triedu ZŠ v V., mimo miesta bydliska, má teda výdavky s
cestovným, stravuje sa v škole, absolvovala lyžiarsky zájazd, min. 4x do roka je chorá. Je teda zrejmé,

že jednak uplynutím doby a jednak nástupom maloletej na II. stupeň základnej školy nastala podstatná
zmenapomerovnajejstrane,atovkaždejoblastiichuspokojovania.Nákladynavýživutakmer12-ročnej
žiačky v porovnaní s nákladmi 7 a pol ročnej žiačky základnej školy sú nepochybne podstatne vyššie, a
to jednak náklady spojené so školskými potrebami, stravou, ako aj oblečením, obuvou a hygienickýmipotrebami. Zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú o 50 Eur mesačne preto považoval odvolací
súd za primerané vzniknutej zmene pomerov na strane maloletej, pričom túto sumu súd považoval za
primeranú aj schopnostiam a možnostiam otca mal. U.. Berúc do úvahy príjem otca v súčasnosti v

sume 1 425,95 Eur, bol aj odvolací súd toho názoru, že výživné určené na mal. U. v sume 170 Eur
mesačne je primerané a zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca mal. dieťaťa. Otec mal. T. si
musí byť vedomý toho, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pokiaľ jeho životná
úroveň je vyššia, táto skutočnosť je zohľadňovaná aj vo zvýšenom výživnom.

Pokiaľ otec mal. U. poukazuje na prispievanie na výživu maloletej aj vo forme kúpy ošatenia, obuvi,
vreckového je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za bežné plnenie vyživovacej povinnosti.
Rovnako tak platenie stavebného sporenia pre maloletú v žiadnom prípade otca nezbavuje plnenia
jeho bežnej mesačnej vyživovacej povinnosti, pritom v súčasnosti je otázne, či sa sporená suma otcom
mal. dieťaťa pre maloletú U. po ukončení sporenia aj skutočne dostane. Rovnako na zvýšenie výživného
nemá vplyv skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý nemá k maloletej

vyživovaciu povinnosť, napriek tomu jej s výchovou maloletej pomáha, pričom tento má v súčasnosti
príjem zo svojho zamestnania.

Súd prvého stupňa teda správne posúdil zmenu pomerov, ktorá nastala od predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom ako na strane oprávnenej osoby, tak aj na strane otca, ktorý je povinný výživné

platiť, správne rozhodol aj o výške nedoplatku na zročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a preto
krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania, keďže ide o konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .