Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113202016
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113202016.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: G. D., N.Á. XX/XX, XXX

XX D., zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, vydaný
dňa 19.01.2012 pod sp. zn.2C/1650/2012.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z hotových výdavkov na
cestovnom vo výške 84,56 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 208,68 Eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 23.1.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19.01.2012 vo veci sp. zn. 2C/1650/2012
a uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania z viacerých dôvodov: podľa § 40 ods. 1 písm.
c) zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa § 40 ods. 1 písm.
d), t.j. sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, a podľa § 40 ods. 1 písm. j), t.j. že pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Žalobu odôvodnila tým, že žalobou doručenou rozhodcovskému súdu 4.1.2012 sa žalovaný domáhal,
abyjejbolauloženápovinnosťzaplatiťžalovanémusumu187,99Euratrovyrozhodcovskéhokonaniavo
výške 276,- Eur na základe toho, že vo všeobecných poistných podmienkach platných v čase uzavretia
poistnej zmluvy je v časti XVII. uvedené, e s uzavretím poistnej zmluvy je spojený osobitný provízny

náklad, že táto pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu, pričom nie je uvedená
výška tohto provízneho nákladu. Na základe uvedenej žaloby vydal Arbitrážny súd rozsudok, ktorým
vyhovel návrhu v plnom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený 17.1.2013. Uviedla, že
napáda rozhodcovskú doložku, ktorá nie je individuálne dojednaná, pretože nemohla ovplyvniť obsah
rozhodcovskej doložky, ale len či ju podpíše, alebo nie. Daná rozhodcovská doložka mala byť chápaná
ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je
sporom spotrebiteľským, ale konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského
súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z.z.
Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní. Podaním odporu bydošlo k jeho zrušeniu a ďalšiemu konaniu pred rozhodcovským súdom. V prípade podania odporu
považuje prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným za danú. Pre tento
prípad vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1, O.s.p. s návrhom na zastavenie konania z dôvodu, že

prejednávanie sporov si dojednali rozhodcovskou doložkou.

K platnosti rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že bola dojednaná v Osobitných zmluvných
dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve. Táto rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch
strán bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne

a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola výrazne oddelená od
ostatnýchVPPazrejmáajnavrhovateľoviakoúčastníkovizmluvnéhovzťahu.Bolapriuzatváranízmluvy
žalobcovi vysvetlená tretím subjektom - sprostredkovateľom poistenia. Žalovaný považoval aj preto za
nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu s navrhovateľom ako informovaným spotrebiteľom.
Záznamomopožiadavkáchapotrebáchklientakpoistnejzmluveviedokázaťinformovanosťavedomosť
žalobcu prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých podmienkach poistného vzťahu

vrátane rozhodcovskej doložky. Na pojednávaní doplnil, že rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská
zmluva má byť ponúknutá takým spôsobom, aby spotrebiteľ vedel, že ju môže buď podpísať alebo
odmietnuť. Túto povinnosť poisťovňa splnila.

Vo vzťahu k pohľadávke proti žalobkyni žalovaný uviedol, že na Arbitrážny súd Košice podal návrh na

vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP z 21.5.2007, ktorú vyčíslil na sumu 496,01 Eur a
táto zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred
rozhodcovský súdom podľa žalovaného bola osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú
žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy, a to v súlade s čl. XVII.
bod 7a VPP po zániku poistného vzťahu s tým, že príslušné ustanovenie VPP totiž presne vymedzuje

moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bol žalobca ako klient upovedomený
finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách klienta).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na uzavretie zmluvy, všeobecných poistných
podmienok č.l. 24 a nasledujúcich, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne G. R., oboznámením

kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1650/2012, a to oboznámením obsahu jeho listín, a
zistil tento skutkový stav:

Na základe zhodných tvrdení účastníkov súd zistil, že dňa 23.7.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z priloženej prílohy súd zistil, že v rovnaký deň žalobkyňa podpísala

Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid,
a.s. (ďalej len „VPP“).

Z nespochybnených tvrdení účastníkov a spisu Arbitrážneho súdu Košice vyplýva, že žalobou zo dňa
2.1.2012označenouakonávrhnazačatiekonaniaozaplatenie187,99Euranávrhnasplátkovýkalendár

podanou na Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice sa žalovaný domáhal, aby rozhodcovský
súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým by žalobcovi (vtedy žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému (vtedy žalobcovi) dlžnú pohľadávku vo výške 187,99 Eur a trovy konania, a to do piatich dní
od jeho doručenia. Odôvodnil ju tým, že v okolnostiach prípadu mu vznikla na základe časti XVII. odst.
7a (resp. odst. 8, ak sa na poistenie vzťahujú poistné podmienky s účinnosťou od 1.1.2012 alebo od

1.1.2011)príslušnýchvšeobecnýchpoistnýchpodmienokvočižalovanému(terazžalobcovi)pohľadávka
vo výške 187,99 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia,
a ktorú mu žalobca (vtedy žalovaný) dodnes neuhradil a nedošlo ani k jej zápočtu voči prípadnej
pohľadávke žalobcu (vtedy žalovanému) na odkupnú hodnotu alebo poistné plnenie. Poukázal pritom
na to, že podľa časti XV. poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistenia, sa vzájomné spory medzi

nimi prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. s tým, že rozhodcovská doložka
odkazujúca explicitne na časť XV. Všeobecných poistných podmienok bola samostatne dohodnutá v
rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve. Poplatok za konanie podľa potvrdenia o prijatí návrhu i
spisového prehľadu spisu Arbitrážneho súdu Košice zaplatený nebol.

Arbitrážny súd Košice tejto žalobe s poukazom na časť XVII. ods. 7a (resp. ods. 8, ak sa v okolnostiach
prípadu aplikujú všeobecné poistné podmienky účinné od 1.1.2010 a 1.1.2011), znenie poistnej zmluvy
a všeobecným odkazom na ďalšie listiny predložené žalobcom a jeho tvrdenia v celom rozsahu
vyhovel, a podľa jeho písomného vyhotovenia dňa 19.1.2012 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorýmžalobcovi (vtedy žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť požadovanú sumu, alebo v tej istej lehote podať
odpor. V odôvodnení poukázal aj na to, že z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009, resp. z
časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých

sporov Arbitrážny súd Košice, a tento je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť. Súčasťou
rozhodcovského rozsudku bolo i poučenie, že podmienkou prihliadania na odpor žalovaného je
zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- Eur, a je splatný spolu s podaním odporu.
Rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky Arbitrážneho súdu Košice žalovanému (teraz žalobcovi)
doručený 17.1.2013.

Z výsluchu svedkyne G. R., ktorá poistnú zmluvu (s podpisom syna ako sprostredkovateľa patriaceho
do jej obchodnej skupiny) sprostredkovala, vyplynulo, že si nie je vedomá toho, že klientov bolo treba
informovať o nejakom rozhodcovskom konaní, a podpis na konci všeobecných poistných podmienok, v
časti nazvanej „Osobitné zmluvné dojednania“ chápala len ako súhlas so zmluvou. Nemala vedomosť
o tom, že obsahom je rozhodcovské konanie. Ani doposiaľ nevie čo to vlastne je rozhodcovský súd.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

V danom prípade súd, aj vzhľadom na námietky žalovaného, najprv osobitne preskúmal podmienky

konania a svoju právomoc v tomto konaní. Žalovaný uviedol, že rozhodcovské konanie začalo skôr, a v
prípade podania odporu je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným,
resp. že žalobkyňa mala proti rozhodcovskému rozsudku podať odpor. Podľa názoru súdu však v
tejto súvislosti žalovaný opomenul, že predmet tohto konania nie je totožný s predmetom dotknutého
rozhodcovského konania. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodcovského rozsudku súdom,

a nie pohľadávka uplatnená v rozhodcovskom konaní, a nemôže tak ísť o prekážku rozhodcovského
konania v tej istej veci v zmysle ust. § 106 O.s.p. Ustanovenie §40 ods. 1 ZoRK pritom umožňuje
súdny prieskum tuzemských rozhodcovských rozsudkov, a ako vyplýva z cit. ust. § 40 a 41 ZoRK,
takúto žalobu možno podať, z dôvodov v nich uvedených, proti každému rozhodcovskému rozsudku,
bez ohľadu na „formu“ jeho prijatia, prípadne „stav“ rozhodcovského konania, keď na jej podanie a

konanie o nej zákon, okrem zachovania 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku,
nevyžaduje žiadne ďalšie predpoklady (ZoRK nerozlišuje žiadne formy, resp. druhy rozhodcovského
rozsudku). V posudzovanom prípade pritom podľa obsahu návrhu i vyjadrenia žalobkyne (ktorá okrem
iného tiež uviedla, že nepodávala odpor, lebo u rozhodcu vybraného žalovaným nemohla mať úspecha nemala peniaze na odpor) nepochybne neide o odpor proti rozhodcovskému rozsudku, ale o žalobu
o jeho zrušenie. Táto žaloba smeruje proti vydanému tuzemskému rozhodcovskému rozsudku zo dňa
19.1.2012, ktorý bol žalobkyni doručený 17.1.2013, a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku

podala na súd 23.1.2013, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od jeho doručenia. Preto
považoval súd uvedené procesné námietky žalovaného za nedôvodné a rozhodcovský rozsudok vecne
preskúmal v hľadísk uvedených v § 40 ods. 1 ZoRK.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

1. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobkyňa v danom prípade, okrem iného, popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Podľa napadnutého
rozhodcovského rozsudku rozhodcovské konanie vychádzalo z časti XV. Všeobecných poistných
podmienok k poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že
poskytovanie poistenia bolo predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného (dodávateľ) a žalobca je

fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ) je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi, spolu
so všeobecnými poistnými podmienkami (a rozhodcovskou doložkou) tvoriacimi jej súčasť, spadá pod
režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. OZ, u ktorých
1. v zmysle § 52 ods. 2 OZ zmluvné podmienky (dojednania) nimi upravené, sa nemôžu odchýliť od

ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ (žalobca), v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), a ktoré
2. v zmysle § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ak neboli individuálne dojednané.

Podľa rozhodcovskej doložky a časti XV. Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa

dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Toto ustanovenie nepochybne zodpovedá definícii neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ (ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní), čo nespochybnilani žalovaný. V zmysle tohto všeobecne záväzného indikatívneho zoznamu neprijateľných podmienok
(§ 53 ods. 4 OZ) je teda jednou z neprijateľných podmienok, a pre posúdenie jej platnosti bolo preto
rozhodujúce zistenie v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či, tak ako to namieta aj žalovaný, bola individuálne

dojednaná.

Za individuálne dojednanú podmienku, osobitne v prípade tzv. formulárových zmlúv, napísaných
na vopred pripravených tlačivách (ako tomu bolo aj v tomto prípade), možno pritom podľa súdu
považovať iba takú podmienku, ktorú si zmluvné strany vyjednali osobitne, na základe zvláštnej

požiadavky zmluvnej strany, mimo obvyklého štandardného rámca väčšiny zmlúv. Opačný prípad, keď je
zmluvná podmienka prítomná v drvivej väčšine, možno vo všetkých obdobných zmluvách uzatváraných
dodávateľom totiž indikuje záver, že bola súčasťou štandardných zmlúv, v rámci obchodných praktík
výsledkom obvyklého uzatvárania zmlúv (teda nie individuálne dojednaná), a druhej (slabšej) zmluvnej
strane nejakým spôsobom nanútená. Je totiž prakticky vylúčené, aby si spotrebitelia, individuálne
odlišný, nachádzajúci sa v rôznych životných situáciách, so svojimi rôznymi potrebami a z toho plynúcimi

požiadavkami, individuálne vyjednali úplne identickú podmienku. Toto má napokon svoje vyjadrenie aj
v ust. § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

Žalovaný poukazoval na to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v Osobitných zmluvných

dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve žalobcu, ktoré sú zaradené až v samotnom závere za znením
VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich žalobca všimol a venoval im náležitú
pozornosť. Žalobca mal podľa neho dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať
osobitné zmluvné dojednania, alebo nepodpísať.

Už z uvedeného je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred,
a hoci sa s ním žalobca mohol oboznámiť pred jeho podpisom, nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah,
a toto ustanovenie tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané.
Žalobca mal k osobitným zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo
nie. Pri rozhodcovskej doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v

tomto prípade nešlo len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o
dohodunaosoberozhodcu(rozhodcov)alebonapostupejehododatočnéhoustanoveniapodľačastiXV.
Všeobecných poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku
aj o dohodu o pravidlách rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na
predtlačenom formulári) však už žalobca (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom,

ktorý mu jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ). V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na „Princípy európskeho zmluvného práva“ (PECL), podľa ktorých „Podmienka je
„individuálne dojednaná“ ak bola výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu
viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou stranou“ (PECL, IURA edition, Bratislava
2009, s. 122).

Okrem toto, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd poukazuje na to, že rozhodcovská
doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s inými
ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie), však,
okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo, osobitne,

svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky jednotlivo a
osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich rámci), pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť.

Žalovaný na preukázanie tvrdení o individuálnom dojednaní poukázal len na osobitné umiestnenie

rozhodcovskej doložky oddelene od ostatného textu s podpisom pod ňou a na informovanosť
spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného vzťahu. Samotná oddelenosť ďalších zmluvných
dojednaní (s rozhodcovskou doložkou) od ostatného textu, keď nebolo preukázané, že by spotrebiteľ
mohol ovplyvniť ich obsah, a keď rozhodcovská doložka bola zároveň súčasťou iných zmluvných
ustanovení, však neznamená, tak ako bolo vysvetlené vyššie, že bola individuálne dojednaná. Nič by

na tom nezmenila ani prípadná výslovná informovanosť spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného
vzťahu. Už len na doplnenie pritom možno uviesť, že sprostredkovateľ pri svojom výsluchu v osobe
svedkyne Antónie Palenčárovej individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nielen že nepotvrdil, ale
práve naopak uviedol, že sám o nej nemal vedomosť, a o jej dojednaní a význame ani nevedel.S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania
zmluvných ustanovení medzi dodávateľom a spotrebiteľom a neunesenie dôkazného bremena opaku

zo strany žalovaného podľa § 53 ods. 2 OZ (podľa ktorej zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže
opak), mal preto súd za to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s
poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako neprijateľná podmienka neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd videl aj z ďalších dôvodov.

2. Podľa § 8 ods. 1 ZoRK zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu
(rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Podľa § 12 ods. 6 ZoRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie

určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

V zmysle rozhodcovskej doložky vo Všeobecných poistných podmienkach v časti Osobitné zmluvné
dojednania sa účastníci dohodli, že namiesto súdneho konania sa podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných poistných podmienok. Podľa časti XV. bod 2.

Všeobecných poistných podmienok pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením
alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

Ustanovenia § 8 ods. 1, resp. § 12 ods. 6 ZoRK umožňujú zmluvným stranám v rozhodcovskej zmluve
dohodnúť sa na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo postupe jeho dodatočného ustanovenia, resp.
že svoj spor predložia určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Pokiaľ sa nedohodnú, platí podporne
postup v zmysle ust. § 8 ods. 2 ZoRK. Z citovaného zmluvného ustanovenia však podľa názoru
súdu nevyplýva určite a zrozumiteľne, že sa zmluvné strany dohodli na osobe rozhodcu (rozhodcov),

pripadne na určitom (konkrétnom) postupe jeho dodatočného ustanovenia, alebo že svoj spor predložia
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Zákon pritom vyžaduje dohodu o osobe sudcu, postupe jeho
ustanovenia, alebo o určitom (konkrétnom) stálom rozhodcovskom súde. Zo slovného vyjadrenia, a
ani z celkového obsahu časti XV. Všeobecných poistných podmienok, tvoriacej súčasť rozhodcovskej
zmluvy,všakvtejtosúvislostižiadnakonkrétnadohodanevyplýva.Akoprejavvôle,vtomtodvojstrannom

právnom úkone (zmluve), smerujúci k zloženiu rozhodcovského súdu, je tak toto vyjadrenie neurčité,
akoby so zachovaním všetkých alternatív, prípadne ponechaním výberu na vôľu poisťovne. Neurčitosť
tohto dojednania preukazuje aj to, že dokonca i v prípade, ak by naopak druhá zmluvná strana
(spotrebiteľ) chcela na základe rozhodcovskej doložky svoj nárok a spor s poisťovňou uplatniť v
rozhodcovskom konaní, určenie resp. neurčenie rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu

z neho nevyplýva, a musela by sa so žiadosťou o ich určenie alebo výklad obrátiť na poisťovňu. Takéto
neurčité zmluvné dojednanie je však v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neprípustné, pre neurčitosť neplatné, a
ako súčasť rozhodcovskej doložky tak spôsobuje aj neurčitosť a neplatnosť časti rozhodcovskej zmluvy
v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ.

3. Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V nadväznosti na vyššie uvedené je tiež zrejmé, že časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok,
tvoriaca súčasť rozhodcovskej doložky (zmluvy), okrem svojej neurčitosti vo vzťahu k zloženiu
rozhodcovského súdu, zveruje určenie osoby rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu,
resp. spôsobu ich ustanovenia, iba poisťovni. Takéto zmluvné ustanovenie je však svojim obsahom a
účelom v príkrom rozpore s ust. § 17 ZoRK, podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania

v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, ako aj v zrejmom rozpore s ustanovením rozhodcu podľa
§ 8 ods. 1, prípadne § 12 ods. 6 ZoRK dohodou zmluvných strán, resp. s ustanovením rozhodcu
podľa § 8 ods. 2 ZoRK rovnakým pôsobením zmluvných strán (každá zmluvná strana jedného
rozhodcu) alebo inou (nezávislou) osobou. Na zdôraznenie toho súd pripomína, že v zmysle ust. §
52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, a teda zmluvné ustanovenia v spotrebiteľských
zmluvách sa nesmú odchýliť od žiadnych ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ (v tomto prípade od ustanovení upravujúcich rozhodcovské konanie), v neprospech
spotrebiteľa. Pri tejto interpretácii, už len doplnkovo, súd poukazuje aj na súčasné znenie výkladového

pravidla podľa § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V danom prípade sa však časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok svojim obsahom a účelom
odchýlila od zákona určujúceho rovné postavenie zmluvných strán pri ustanovení rozhodcu, je s ním v
rozpore, a preto je v tejto časti (o ustanovení rozhodcu podľa vôle poisťovne) rozhodcovská zmluva pre
rozpor so zákonom neplatná aj podľa § 39 OZ.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Poznámka 13a pod čiarou obsahuje iba príkladmý výpočet niektorých ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a rozsah posudzovania porušenia všeobecne záväzných

právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia, okrem toho že sa majú vzťahovať na ochranu práv
spotrebiteľa, tak nie je nijako ohraničený. Pojem všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa pritom nemá žiadnu legálnu definíciu, a podľa názoru súdu tak nimi možno rozumieť všetky
všeobecne záväzné právne predpisy ustanovené na ochranu práv rôznych subjektov, ktoré sa v tom
ktorom prípade dotýkajú subjektu v postavení spotrebiteľa. Na ochranu práv spotrebiteľa totiž neslúžia

iba osobitné predpisy vzťahujúce sa výlučne na spotrebiteľov, ale aj iné všeobecne záväzné právne
predpisy, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené, vo vzťahu k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a k porušeniu
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, s dosahom na zrušenie

rozhodcovského rozsudku, by v danom prípade podľa zisteného skutkového stavu a názoru súdu ďalej
bolo možné uvažovať aj
- o porušení rovnosti účastníkov tým, že rozhodcu vyberala iba poisťovňa bez ingerencie spotrebiteľa,
- o porušení rovnosti účastníkov tým, že odpor spotrebiteľa proti rozhodcovskému rozsudku bol
podmienený zaplatením poplatku za podanie odporu, hoci druhej strane bolo umožnené rozhodcovské

konanie a vydanie rozhodcovského rozsudku bez toho, aby zo spisu vyplývala úhrada poplatku za návrh,
- o porušení rovnosti účastníkov a zákona o rozhodcovskom konaní (na ochranu práv spotrebiteľa)
tým, že rozhodcovský súd vychádzal z tvrdení iba jednej strany a bez dôkazov o dojednaní povinnosti
zaplatiť províziu v konkrétnej výške (Všeobecné poistné podmienky dokonca v tomto prípade vôbecneobsahovali ani všeobecne formulované ustanovenie časti XVII. odst. 7a), hoci podľa § 26 ods. 2
ZoRK mal postupovať tak, aby skutkový stav zistil úplne, podľa § 30 ods. 2 ZoRK i v prípade nečinnosti
žalovaného pokračovať bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu, a podľa

§ 30 ods. 3 ZoRK rozhodnúť na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené (zákon rozhodcovský
rozsudok v skrátenom konaní nepozná, podaním „odporu“ sa rozhodcovský rozsudok nezrušuje, v
zmysle kogentných ust. § 35 a § 37 ZoRK ho možno preskúmať iba na základe dohody v rozhodcovskej
zmluve, a to vždy iným rozhodcom)
- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní tým, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská

zmluva nevzťahovala (mimo rámca rozhodcovskej doložky), keď rozhodoval stály rozhodcovský súd,
hoci podľa časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok (keďže poisťovňa nepoverila osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp.
nezriadila stály rozhodcovský súd) mal byť rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k
prípadu troma fyzickými osobami, a podľa § 26 ods. 2 ZoRK mal rozhodcovský súd pripravovať a viesť
rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, a

- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, keď rozhodcovský súd prisúdil poisťovni osobitný provízny náklad na uzavretie poistenia,
o ktorom nebol spotrebiteľ preukázateľne informovaný, hoci podľa § 33 ods. 2 ZoRK rozhodcovský
súd nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú

podmienku. Podľa indikatívneho zoznamu § 53 ods. 4 písm. a) a v) OZ pritom za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými
sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých
úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského súdu súd považuje za nemenej
dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia silnejšej zmluvnej strany
(hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaním spotrebiteľov do omylu s podozrením, že sa
podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a tak pravdepodobnosť

jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito dôvodmi pre nadbytočnosť
už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.

Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa § 40 ods.1 písm.c) ZoRK, po
právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZoRK pokračovať v konaní vo veci
vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému
súdu.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi ako účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva
pozostávajúcich z hotových výdavkov žalobkyne na cestovnom vo výške 84,56 Eur za jej cestovné na
pojednávanie dňa 24.4.2013 a 3.6.2013 autobusom na ceste Praha - Prešov a späť, t.j. 2 x 42,28 Eur,
a z trov jej právneho zastúpenia na odmene za zastupovanie za 2 úkony právnej služby (prevzatie a

príprava zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu v roku 2013) po 60,07 Eur a 1 úkon právnej služby za účasť
na pojednávaní 17.2.2015 vo výške 64,53 Eur, čo po prirátaní režijného paušálu vo výške 2 x 7,81 Eur k
dvom úkonom v roku 2013 a 1 x 8,39 Eur k úkonu v roku 2015 predstavuje spolu 208,68 Eur. Celkom má
teda nárok na náhradu trov konania vo výške 84,56 Eur za hotové výdavky na cestovné a 208,68 Eur za
trovy právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O.s.p.). Vo vzťahu k pochybnostiam o náhrade trov konania v

súvislosti s nadväzujúcim konaním súd poukazuje na to, že teraz rozhodoval o trovách tohto konania, v
ktorom bol žalobca úspešný, a ktoré mu preukázateľne vznikli. O trovách ďalšieho nadväzujúceho, ale
samostatného konania, ktorého predmet je odlišný, a ktorého výsledok nemožno dopredu prejudikovať,
sa bude rozhodovať v inom konaní. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že o trovách rozhoduje na návrh
(kedykoľvek), v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. iba spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.