Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Komadová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/48/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208203514
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2011:6208203514.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa

Rebschule Tschida GmbH, Krotzen 1A - 7143 Apetlon, Rakúsko, zastúpeného JUDr. Ladislavom
Magyerkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 73 proti odporcovi AGROSPOL
SLOVAKIA, s. r. o., Bušince, Olováry - Potočok 187, IČO 36 039 276, zastúpeného JUDr. Vladimírom
Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A o zaplatenie 210.936,10 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 210.936,10 Eur istiny spolu s 14,25 % ročným úrokom
z omeškania počínajúc od 18. 02. 2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovisa priznáva náhradatrovkonaniavovýške100%potrebnýchnaúčelnéuplatňovanie
práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 210.936,10 Eur s
príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že s odporcom uzavrel zmluvu o dodaní viniča a sadenia
zo dňa 22. 04. 2005 a 21. 05. 2005, na základe ktorej dodal a zasadil pre odporcu sadenice viniča s
tým, že v zmysle zmluvy mal cenu viniča a cenu za sadenie zaplatiť odporca navrhovateľovi v termínoch
31. december 2005, január 2006 a december 2006. Keďže odporca za dodaný a vysadený tovar v

dohodnutých lehotách ani po viacerých prísľuboch nezaplatil vystavil navrhovateľ faktúru odporcovi a
to č. 5045/2008 zo dňa 09. 02. 2008 na čiastku 210.936,10 Eur s tým, aby predmetnú faktúru zaplatil v
lehote do 8 dní. Odporca uvedenú faktúru nezaplatil ani v lehote ani po lehote splatnosti. Navrhovateľ
v návrhu ďalej uviedol, že keďže si odporca svoju povinnosť zaplatiť uvedenú faktúru nesplnil zaslal
26. 02. 2008 odporcovi pokus o zmier a 20. 03. 2008 predžalobnú výzvu, na ktoré odporca reagoval
listom zo dňa 04. 04. 2008, v ktorom uviedol, že faktúru zaplatí po dodaní nových sadeníc, nakoľko
dodané sadenice sú napadnuté mikrobiologickou chorobou. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že

uvedené tvrdenie považoval za nepravdivé a účelové, ktoré smerovalo len k snahe oddialiť povinnosť
plniť za dodané sadenice, pretože odporca neobdržal dotáciu, z ktorej chcel predmetnú faktúru zaplatiť.
Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca je so svojim plnením
v omeškaní uplatňuje si zaplatenie úroku z omeškania dňom 18. 02. 2008 vo výške 14,25 % v súlade
s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vtedy platnom znení a keďže základná úroková
sadzba v uvedenom období predstavovala výšku 4,25 % zvýšená sadzba o 10 % predstavuje 14,25 %
požadovaných úrokov z omeškania.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15. 10. 2008 (na č. l. 47) uviedol, že s návrhom
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nesúhlasí a to najmä s prihliadnutím na tie skutočnosti,
že reklamoval uplatnenie vád dodaného tovaru a to sadeníc viniča, pričom napriek tomu, že výsadbavinohradu prebehla v agrotechnicky správnom termíne a v roku výsadby bola vitalita porastu ešte dobrá
už koncom prvého roku bol zrejmí nerovnomerný vývoj porastu, pričom v ďalšom nasledujúcom roku
došlo k výpadu sadeníc, ktoré nevyrašili a to v množstve cca 30 % celkových vysadených sadeníc v

závislosti podľa odrôd. Odporca ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že výpadok sa v priebehu
vegetácie zvyšoval, čo u dodávateľa, teda navrhovateľa reklamovali, pričom pri návšteve vinohradu
navrhovateľ potvrdil problémy, ale zlý stav viniča odôvodnil nedodržaním agrotechnických postupov zo
strany odporcu a prítomnosť choroby viniča neuznal. Vo svojom vyjadrení odporca ďalej poukázal na
posudok A.. D. Y. zaoberajúceho sa patológiou a chorobami porastov viniča. Poukázal v predmetnom

vyjadrení zároveň na tú skutočnosť, že choroba viniča bola spôsobená nedostatočnou hygienou pri
štepení viniča a nasledovnej manipulácii so sadenicami a teda jedná sa o problém spôsobeným
množiteľom. S prihliadnutím na uvedené žiadal, aby súd návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej
sumy zamietol.

K vyjadreniu odporcu podal vyjadrenie navrhovateľ a to podaním zo dňa 24. 11. 2008 (č. l. 63), v ktorom

uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu týkajúce sa včasnej reklamácie pri dodaných sadeniciach
viniča, nakoľko úvahy odporcu o možnej chorobe sadeníc začal tento prezentovať len krátko pred
podaním žalobného návrhu, nakoľko nebol schopný zaplatiť cenu za dodané a zasadené sadenice
viniča. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa jednalo o chorobu dodaného viniča tak správu o vadách mal odporca
podať navrhovateľovi bez zbytočného odkladu potom ako ich zistil. V predmetnom vyjadrení navrhovateľ

vzniesol námietku nesplnenia povinnosti odporcu včas oznámiť vady tovaru, teda dodaných sadeníc
viniča. Ďalej uviedol, že posudok zo dňa 22. 03. 2007, ktorý bol súdu predložený nemal k dispozícii a
bol mu predložený až po uplatnení si žalovanej sumy návrhom na začatie konania. Zároveň poukázal
aj na tú skutočnosť, že odporca sa o vinič takmer vôbec nestaral. Neuskutočňoval chemickú ochranu
viniča, ak áno tak len vo veľmi malej miere, takže vinič neošetril proti burine a spalierový systém začal

odporca zriaďovať až v treťom roku a aj to len v malom množstve.

Odporca 05. 01. 2009 podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že 04. 04. 2008 navrhol navrhovateľovi
riešiť vzniknutý problém dodávkou nových zdravých nezávadných sadeníc, zároveň poukázal na tú
skutočnosť a opieral sa o stanovisko A.. D. Y., ktorý vo svojom stanovisku k výsadbe viniča a k

prebiehajúcej chorobe viniča uviedol, že pôsobenie tejto choroby sa prejavuje typicky tým, že prvý rok
je stav výpestkov takmer normálny, druhý rok je určitá retardácia a výpady krov, retardácia vrcholí po
treťom roku výsadby viniča.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a svojich vyjadrení, pričom

jeho právny zástupca uviedol, že pokiaľ sa týka voľby práva rozhodného v danej veci je rozhodným
právo Slovenskej republiky, nakoľko si účastníci právneho vzťahu zvolili slovenský právny poriadok
pre usporiadanie svojich záväzkových právnych vzťahov. Zároveň pri výsluchu navrhovateľ uviedol, že
kontrakt, ktorý uzavrel s odporcom sa netýkal len dodávky sadeníc viniča, pričom medzi účastníkmi
zmluvy bolo dohodnuté mechanické strojové zasadenie rastlín a odborné poradenstvo.

Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že dôvodom pre nezaplatenie faktúry, ktorou si
navrhovateľ uplatnil zaplatenie za vykonanie diela bola tá skutočnosť, že neboli odporcovi poskytnuté
dotácie, nakoľko tieto im neposkytli a došlo k vyššiemu výpadku viniča a medzi účastníkmi sa tieto
skutočnosti neriešili, preto potom k zaplateniu ani nedošlo. Ďalej uviedol, že v roku 2006 si všimli, že

s porastom viniča nie je niečo v poriadku, že nie sú rovnomerné a nemá prírastky. Potom následne sa
zúčastnili pracovného školenia v Dvoroch nad Žitavou a tam bola nertraktovaná Petriho choroba a na
základe týchto skutočností prizval odporca odborníkov, ktorí by posúdili stav viniča a spracovali posudok,
bolo to niekedy koncom roku 2006, pričom odborníci sa dostavili niekedy v roku 2007. Tiež uviedol, že
navrhovateľa k tejto problematike neprizval na samom začiatku nakoľko mal záujem, aby znalec urobil

stanovisko k tejto veci, posudok. Pričom uviedol, že navrhovateľa na uvedený problém upozorňovali e-
mailovými správami.

Svedok A.. Y. Z. na pojednávaní dňa 13. 07. 2009 uviedol, že vlastne s navrhovateľom si odporca
dohodol založenie vinice, pričom navrhovateľ prakticky realizoval výsadbu sadeníc viniča v roku 2005.

Zároveň uviedol, že v roku 2006 v novembri alebo v decembri sa pracovníci odporcu zúčastnili
pracovného školenia v Dvoroch nad Žitavou, kde prezentovali určité problémy týkajúce sa stavu viniča,
tiež telefonicky kontaktovali navrhovateľa, že tu problém existuje a niekedy vo februári 2007 sa na miesto
samé dostavil aj otec navrhovateľa. V dôsledku týchto problémov odporca dal vypracovať posudky, ktorévšak navrhovateľovi nedodal. Ďalej uviedol, že pokiaľ nezaplatili fakturované sumy za dodaný materiál
a za vykonané práce bolo to najmä z toho dôvodu, že na predmetnom viniči sa vyskytla choroba, žiadali
nápravu nedostatkov, odstrániť chorý vinič, zastaviť postup choroby. Svedok pri výsluchu ďalej uviedol,

že nezrovnalosti, ktoré vznikali v sadeniciach viniča spozorovali v roku 2006.

Svedok A.. E. F. pri svojom výsluchu uviedol, že na jeseň v roku 2006 za ním prišiel A.. Z., kedy mu
avizoval, že existujú vo vinohrade nejaké problémy a on sa potom zúčastnil na konkrétnom mieste kde
konštatoval zhoršený zdravotný stav sadeníc viniča. Tiež uviedol, že niekedy vo februári 2007 sa stretol

s pracovníkmi odporcu a A.. Y., kde bol prítomný aj otec štatutárneho zástupcu navrhovateľa, kde prešli
sadenice, poškodené sadenice a zistili, že v oblasti pňa je vytvorená zhnitá čierna časť, kedy on navrhol
odber vzorky. Zároveň uviedol, že následne sa potom stretol pri rakúskych hraniciach s navrhovateľom
a informoval ho o existujúcom posudku, čo mal vlastne zaznamenaný v osobnom počítači a údaje mu
ukázal, navrhovateľ sa k tomu nevyjadril, zobral však túto skutočnosť na vedomie. Zároveň uviedol,
že pokiaľ sa týka odberu vzoriek, ktoré odobrali oni pri spracovaní znaleckého posudku A.. Y. neboli

vzorky protokolárne odobraté. Pokiaľ sa týka odberu sadeníc pre autorizované pracovisko UKSUPU
tieto odoberal pracovník UKSUPU.

Svedok A.. Y. uviedol, že v marci 2007 sa na neho obrátil A.. F. so žiadosťou o posúdenie vzoriek viniča
v lokalite Potočka z dôvodu, že mal podozrenie na prítomnosť chorôb a na základe tejto žiadosti on

posudok vypracoval a potom následne v októbri 2007 na požiadanie A.. F. sa dostavil na miesto samé
nahliadnuť na postihnuté vinohrady a vypracoval posudok na základe toho čo videl na mieste samom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, svedka A.. Z.,

svedka A.. E. F., zápisnicou o výsluchu svedka A.. Y., odborným stanoviskom A.. D. Y., znaleckým
posudkom znalca A.. P., koráciou, e-mailovými správami medzi navrhovateľom, spoločníkom odporcu,
výpismi z Obchodných registrov navrhovateľa a odporcu, zmluvou, faktúrami a pokusom o pokonávku,
dodacím listom, pokusom o zmier, predžalobnou výzvou, faktúrou č. 45/2008, vyjadreniami navrhovateľa
a vyjadreniami odporcu, posudok výpestkov viniča vyhotovený A.. D. Y., výsledkami laboratórneho

rozboru, osvedčením o registrácii vinohradu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu zo dňa 22. 04.
2005 o dielo, predmetom ktorej bolo dodávka a výsadba sadeníc viniča, na základe ktorej sa účastníci
dohodli, že navrhovateľ dodá pre odporca, zároveň vysadí pre odporcu sadenice viniča a to 43.000

ks Frankovky modrej, 54.000 ks Zweigelt, 22.000 ks Tramínu červeného, 22.000 ks Roesler a to ks
za 0,7 Eur a strojové zasadenie viniča na jar roku 2005 za cenu 0,1 Eur za ks a zároveň platobné
podmienky s tým, že 50 % ceny za dielo zaplatí v januári 2006 a 50 % v decembri 2006. Ďalej sa
dohodli účastníci na dodávke a zasadení viniča na jar v roku 2005 v počte 53.500 ks Portugalské modré,
27.000 ks Rulandské, 32.100 ks Burgundské modré, 21.500 ks Merlot, 6.000 ks Veltlínske zelené a

6.000 ks Burgundské, biele za ks 0,6 Eur a za výsadbu po 0,1 Eur za 1 ks s platobnými podmienkami
do 31. decembra 2005. Faktúrou zo dňa 09. 02. 2008 č. 5045/2008 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi
za vykonané dielo 210.936,10 Eur, pričom splatnosť predmetnej faktúry bola okamžite. Z podania zo
dňa 09. 02. 2008 súd zistil, že navrhovateľ týmto podaním vyzval odporcu o zaplatenie fakturovanej
sumy. Súd zároveň mal preukázanú tú skutočnosť, že navrhovateľ podaním zo dňa 26. 02. 2008 vyzval

odporcu na zaplatenie faktúry 5045/2008 so splatnosťou 09. 02. 2008 a dňa 20. 03. 2008 predžalobnou
výzvou vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 31. 08. 2008 a zároveň ho upozornil, že v prípade
ak uvedenú sumu nezaplatí bude si uplatňovať úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1
Obchodnéhozákonníka.Zpodaniaodporcuzodňa04.04.2008súdzistil,žeodporcaoznámilprávnemu
zástupcovi navrhovateľa, že žalovanú sumu nie sú schopní zaplatiť a to pokiaľ nebude daná nová séria

nových zdravých nezávadných sadeníc. Súd mal ďalej preukázané, že dňa 22. 03. 2007 spracoval A.. D.
Y. posudok výpestkov viniča z hľadiska fitopatologického pre AGROSPOL SLOVAKIA, s. r. o. Potočok,
kde vo svojich záveroch konštatoval pre väčšinu vzoriek odobratých zoslabených, resp. hynúcich
jedincov výskyt v kxílemovej časti koreňového dreva, resp. aj dreva ušľachtilej časti, nad miestom
štiepenia príznaky Petriho choroby, t. j. tmavnutie cievnych zväzkov, z ktorých je vylučovaný tmavý

exudát, kedy však uviedol, že dôkaz patogéna musí byť potvrdený biologickým testom prítomnosti huby,
ktorá môže chorobu spôsobiť. Zo stanoviska zdravotného stavu trojročných vinohradov spracovaného
pre AGROSPOL SLOVAKIA s. r. o. Potočok dňa 10. 10. 2007 súd zistil, že A.. D. Y. spracoval
stanovisko na požiadanie odporcu kedy dňa 03. 10. 2007 uskutočnil prehliadku vinohradov. Ďalej malsúd preukázané, že Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodárky v Bratislave dňa 17. 04. - 12.
05. 2008 vykonal laboratórny rozbor piatich ks viniča hroznorodého odrody Zweigeltrebe a Frankovka
modrá.

Z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a štatutárnym zástupcom odporcu A.. Z. súd zistil, že
táto komunikácia prebiehala v Anglickom jazyku a z písomne predložených podkladov tejto komunikácie
súd zistil, že táto sa medzi účastníkmi viedla od novembra roku 2007 a z uvedenej je zrejmé, že
navrhovateľ so štatutárnym zástupcom odporcu komunikovali aj o probléme výskytu ochorenia viniča

(viď e-mailovú komunikáciu na č. l. 255 zo dňa 22. 11. 2007). Zo znaleckého posudku znalca G.. A..
F. P., J.. súd zistil, že pokiaľ sa týka možnosti spozorovať vady, výpadky viniča a zároveň ako sa tieto
vo vinici zvyknú prejavovať a kedy mohol prvýkrát odporca zistiť, že došlo k výpadku v raste sadeníc
znalec uviedol, že pri nákupe sadeníc je vizuálny prejav symptómov Petriho choroby veľmi obmedzený
a nešpecifický, preto ani dodávateľ a ani odberateľ pri odbere a ani výsadbe nemusia spozorovať nijaké
symptómy Petriho choroby, pričom veľkým predpokladom na neskoršie prejavenie sa Petriho choroby

sú však vady na sadeniciach v podobe nezahojených a neošetrených rán po reze a štepení, ako aj
poškodený pienik alebo koreňová sústava, čo vytvára veľké predpoklady pre vznik a neskorší prejav
Petriho choroby. Z posudku G.. P. súd zistil, že najčastejším prvým symptómom Petriho choroby vo
viniciach je odumieranie sadeníc po výsadbe, resp. mladých krov. V prvom roku po výsadbe býva výskyt
odumierania sadeníc nízky a nenápadný, v druhom roku napadnuté kry začínajú zaostávať vo vývoji

a mnohé z nich odumrú už v druhom roku po výsadbe, v treťom roku býva výpadok sadeníc najväčší.
Znalec vo svojom znaleckom posudku poukázal na symptómy Petriho choroby, ktoré sa prejavujú v
zaostávaní v raste, v slabšom vývoji koreňovej sústavy, pomalšom raste výhonkov, strate intenzity
sfarbenia listov, chlorózou, prípadne okrajovou nekrózou listov, ďalej aj postupným odumieraním krov
s prípadnou tvorbou výhonkov zo spodnej časti odumierajúceho pňa, tiež úplným odumretím sadeníc

(krov), pričom pre detailnejšie zistenie choroby je potrebné sledovať prierez pňa, resp. miesto štiepenia a
koreňovú pätu, kde sú príznaky vyvinuté najčastejšie. Prierez napadnutého dreva vidno tmavé sfarbenie
cievnych zväzkov, prípadne tmovosfarbenú časť prierezu dreva, zo stmavnutých cievnych zväzkov
obvykle vyteká tmavý exudát. Podľa názoru znalca prvýkrát mohol odporca zistiť, že došlo k výpadku
sadeníc viniča už v prvom roku kedy sa výpadky začínajú prejavovať aj keď slabo nenápadne najmä

zaostávaním v raste. Na otázku súdu, ktorá mu bola položená v uznesení v ustanovení znalca znalec
uviedol, že odporca vady na sadeniciach pri výsadbe spozorovať nemusel, pretože sa nemuseli prejaviť,
mohol si všimnúť nešpecifické vady na sadeniciach (nezahojené a neošetrené rany po reze a štepení,
poškodený kmienik alebo koreňovú sústavu, ktoré sú veľkým predpokladom pre vznik a neskorší prejav
Petrihochoroby).Napadnutévšakmohlibyťajvizuálnebezchybnésadenice.PrvýmsymptómomPetriho

choroby vo viniciach je odumieranie sadeníc vo výsadbe, resp. mladých krov. V prvom roku po výsadbe
býva výskyt odumierania sadeníc nízky a nenápadný. Najviac sa prejavuje v druhom a v treťom roku.
Podľa znalca prvýkrát teda mohol odporca zistiť, že došlo k výpadkom sadeníc Petriho chorobou
zrejme koncom prvého roka po výsadbe, najmä však v prvom a v treťom roku. Pri svojom výsluchu na
pojednávaní dňa 29. 09. 2010 znalec uviedol, že Petriho choroba je chorobou prvých troch rokov po

výsadbe, pričom pri nákupe sadeníc sadenice nemusia vykazovať žiadne príznaky, symptómy a nemusí
o nich vedieť ani samotný výrobca. Prvé symptómy sa prejavia až po vysadení a vyvŕšení, pričom sa
jedná o obdobie zhruba v prvom roku, teda prvé symptómy podľa znalca sa môžu prejaviť v prvom roku
v druhej polovici vegetácie, ale najviac v druhom a treťom roku.

Podľa oddielu 1 článku 2 bodu 1 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

Podľa oddielu 2 článku 3 bodu 1 Dohovoru o voľbe rozhodného práva zo dňa 19. 06.1980
zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo
musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy
si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej
veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy
alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.

Podľa ustanovenia § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela
prezrieť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd
neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela po a) bez zbytočného
odkladu potom čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu potom čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej

starostlivosti, pri prehliadke uskutočnenej podľa ods. 1, c) bez zbytočného odkladu potom čo mohli byť
zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do
5 rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje sa záruka platí namiesto tejto
lehoty záručná doba.

Podľa ustanovenia § 565 Obchodného zákonníka, ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených

v § 564 právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať
zhotoviteľovi platí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela
neoznámil včas zhotoviteľovi.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. V zmysle vyššie

citovaného Nariadenia Rady oddielu prvého článku druhého bod 1 je daná právomoc Okresného súdu
vo Veľkom Krtíši, zároveň v zmysle Dohovoru o voľbe rozhodného práva podľa článku 3 bodu prvého,
keďže si účastníci zmluvy zvolili právny poriadok Slovenskej republiky, spravuje sa táto zmluva, teda
zmluva o dielo právnym poriadkom Slovenskej republiky. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodný, keďže mal preukázané, že

medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie a výsadba
sadenícviniča,pričommalsúdpreukázané,žeúčastnícikonania,tedaúčastnícizmluvyodielosidohodli
aj cenu za vykonanie diela, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Súd mal zároveň
preukázané, že na základe takto uzatvorenej zmluvy došlo aj k vykonaniu diela zhotoviteľom, teda
navrhovateľom, došlo k výsadbe viniča, ktorá skutočnosť v tomto konaní sporná nebola. Navrhovateľ si

za zhotovenie, resp. vykonanie diela uplatnil faktúrou zaplatenie dohodnutej sumy, pričom odporca mu
v lehote splatnosti ani po lehote splatnosti vyfakturovanú sumu nezaplatil. Odporca odmieta zaplatenie
ceny za vykonanie diela s prihliadnutím na tú skutočnosť, že tvrdí, že dielo má vady a tvrdí, že
skutočnosť, že dielo vady má oznámil navrhovateľovi bez zbytočného odkladu a to potom ako mal
preukázané, že sadenice viniča dodané navrhovateľom sú napadnuté Petriho chorobou. Pokiaľ sa týka

však navrhovateľa tento poprel, žeby odporca u neho reklamoval vady diela a to v zákonom stanovenej
lehote tieto nevytkol bez zbytočného odkladu potom ako ich zistil, a preto v súdnom konaní už nie
je možné priznať prípadné nároky z vád v zmysle ustanovenia § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného
zákonníka. Teda tvrdenia navrhovateľa a odporcu ohľadne reklamácie kvality vykonaných prác sú vo
vzájomnom rozpore. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti spočívalo na odporcovi,

ktorý namietal kvalitatívne vady diela a z uvedeného dôvodu odmietol navrhovateľovi zaplatiť cenu diela.
Z ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka zároveň vyplýva, že pri vadách diela platia primerane
ustanovenia § 436 a § 441 Obchodného zákonníka, pričom právna úprava nárokov z vád vychádza z
rozlíšenia podstatného a nepodstatného porušenia zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že odporca v konaní nepreukázal, že voči navrhovateľovi ako zhotoviteľovi oznámil konkrétnu

vadu diela, ktorá predstavovala napadnuté sadenice viniča Petriho chorobou a to bez zbytočného
odkladu potom čo ju mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti po vykonaní diela (objektívne mal
a mohol ju zistiť podľa záverov znaleckého posudku znalca G.. A.. F. P. prvýkrát koncom prvého roka
po výsadbe), pričom pri nákupe sadeníc sadenice nemusia vykazovať žiadne príznaky, symptómy a
nemusí o nich vedieť ani samotný výrobca a prvé symptómy sa prejavia až po vysadení a vyvŕšení,

to je zhruba v prvom roku a prvé symptómy sa môžu prejaviť v prvom roku druhej polovici vegetácie.
Keďže k výsadbe sadeníc došlo v máji v roku 2005 prvý rok po vysadení predstavuje obdobie od
mája 2005 do mája 2006, pričom odporca nepreukázal, že si voči navrhovateľovi uplatnil konkrétny
nárok z vadného diela, to znamená to, že si právne relevantným spôsobom voči navrhovateľovi riadne
a včas uplatnil právo zo zodpovednosti za vady diela v súlade s Obchodným zákonníkom. Jedinou

písomnosťou, ktorá by mohla predstavovať reklamáciu na vzniknuté vady je písomnosť zo dňa 04. 04.
2008, ktorú odporca doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa ako reakciu na pokus o zmier (viď na č.
l. 34), toto však nie je možné považovať za bezodkladné oznámenie vady diela. Zároveň podľa názoru
súdu za bezodkladné oznámenie vady diela nie je možné považovať ani mailovú komunikáciu medzinavrhovateľom a svedkom Z., ktorá je z obdobia novembra roku 2007 a začiatku roka 2008. Pokiaľ
odporca tvrdil, že za dodané sadenice i za ich výsadbu nezaplatil z dôvodu, že tieto boli napadnuté
Petriho chorobou, avšak pre dôvodnú reklamáciu boli potrebné relevantné dôkazy, súd poukazuje

na to, že za sadenice a výsadbu mal zaplatiť v decembri 2005, v januári 2006 a v decembri 2006,
kedy ešte neboli najmä v decembri 2005 a v januári 2006 žiadne podozrenia z jeho strany, že sa
jedná o vôbec nejakú chorobu a pokiaľ bola následne po 2 1/2 rokoch vyhotovená faktúra, tu už mali
vedomosti o existencii problému a žiadnym relevantným spôsobom fakturáciu nespochybnili. Bolo to
až na upozornenie navrhovateľa, že si svoje nároky z nezaplatenej faktúry budú uplatňovať na súde.

Je však pravdou, že dôkazy, ktoré predložil odporca na súde o existencii choroby sadeníc viniča (ide
o laboratórne vyšetrenie UKSUPU, ale i posudok A.. Y., jeho výsluch i výsluch svedka F.) nasvedčujú
tomu, že sadenice viniča dodané navrhovateľovi mohli byť napadnuté Petriho chorobou, avšak je
potrebné opätovne zdôrazniť, že odporca tieto nereklamoval bez zbytočného odkladu, súd mu nemohol
prípadne priznať právo z vád. Keďže podľa názoru súdu odporca na svoje tvrdenie o existencii vady
diela, jej včasnej reklamácie voči navrhovateľovi a voľbe nároku z vadného plnenia neuniesol dôkazné

bremeno a zároveň keďže odporca v konaní tieto skutočnosti nenamietal v potrebnom čase, teda bez
zbytočného odkladu súd mu nemohol priznať nárok z vadného plnenia a uložil mu povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi cenu diela tak ako to navrhol navrhovateľ v písomne vyhotovenom návrhu na základe
ich vzájomného dojednania spolu s úrokom z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, v vtedy platnom znení, pretože zo zákona navrhovateľovi ako zhotoviteľovi vznikol nárok

na zaplatenie ceny diela jeho vykonaním. Súd opätovne poukazuje na to, že objednávateľ v tomto
prípade odporca je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady dielo
nemusí prevziať. Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť alebo zabezpečiť jeho prehliadku
odbornou osobou, pričom objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. Je potrebné tiež uviesť,
že v tomto oznámení nemusí objednávateľ uviesť konkrétne nároky, ktoré vyplývajú z vád, pričom

však s nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva, ale zhotoviteľ, môže v
súdnomkonanínamietnuťnesplnenieoznamovacejpovinnostiozistenejvade,nazákladetejtonámietky
súd potom neprizná právo z vád diela. Zároveň súd pokiaľ odporca na pojednávaní dňa 28. 03. 2011
uviedol, že v dôsledku nesporných a neodstrániteľných vád došlo k odstúpeniu od zmluvy, poukazuje
na ustanovenia § 436 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je možné odstúpiť od zmluvy

vtedy, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, pričom voľba nároku
je možná vtedy, ak je oznámená včas alebo bez zbytočného odkladu. Z uvedeného vyplýva, že na
zachovanie súdnej vymáhateľnosti nároku z vád tovaru musí byť vykonané včasné oznámenie vád,
avšak pokiaľ objednávateľ neoznámil vady diela včas zhotoviteľovi nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy
(§ 565 Obchodného zákonníka), ak ich neoznámi včas právo odstúpiť od zmluvy objednávateľovi zaniká.

S poukazom na uvedené je nesporné, že odporcovi právo odstúpiť od zmluvy zaniklo, avšak súd nemal
ani preukázané, žeby právne relevantným spôsobom vôbec odporca od zmluvy o dielo odstúpil. Pokiaľ
sa týka úroku z omeškania tak ako bolo vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške 14,25 % ročne z dlžnej sumy, keďže základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu bola vo výške 4,25

% a táto sadzba je v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vtedy platnom znení
zvýšená o 10 % predstavuje úrok z omeškania v zmysle tohto zákonného ustanovenia 14,25 %, pričom
úrok z omeškania súd priznal navrhovateľovi od 18. 02. 2008, teda počínajúc dňom nasledujúcim po
dátume splatnosti faktúry.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého
súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi
náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže bol navrhovateľ v konaní
úspešný súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 )uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom
dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.