Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613010020
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3613010020.1

Uznesenie

Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. mája 2013
prejednal odvolanie obžalovaného

M. J.,

nar. XX.XX.XXXX v O. trvale bytom Z. F. č. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/12/2013 zo dňa 11. marca 2013 a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. J. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr.zák. v súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr.zák.

a v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 18.10.2012 v čase
okolo 18.40 hod. vo Z. F. pod vplyvom alkoholu napriek tomu, že oprávnený užívateľ poškodený M.
V. mu predtým zakázal vstup do dvora a domu, neoprávnene a bez súhlasu vlastníkov a užívateľov
predmetných nehnuteľnosti vnikol cez uzamknutú bránu do dvora rodinného domu súp. č. XXX, prišiel k
vchodovým dverám, na ktoré zaklopal a povedal „M. otvor“ a potom ako oprávnený užívateľ poškodený
M. V. vchodové dvere otvoril, M. J. ako stál pred dverami, tak ho päsťou udrel do nosa, na čo poškodený

spadol na zem v chodbe, M. J. následne bez súhlasu poškodeného vošiel dnu do chodby, prišiel k
poškodenému a snažil sa ho kopnúť do hlavy, čo sa mu nepodarilo, opakovane ho však kopol do
pleca a pritom sa poškodenému M. V. opakovane vyhrážal, že ho zabije aj M. a podpáli ich, načo chytil
poškodeného pod krk, poškodený mu však chytil ruku a podarilo sa mu ju dať preč z jeho krku, následne
M. J. nohou kopol do okna, ktoré je v chodbe oproti vchodovým dverám a tiež aj do ďalšieho okna,
ktoré sa v dôsledku toho rozbili, na to ho poškodený vyzval, aby išiel preč, načo on vyšiel pred vstupné

dvere, ktoré následne poškodený zavrel a zaistil zvnútra klincom, avšak napriek výzve poškodeného M.
J. odtiaľ neodišiel a zotrval vo dvore, pred vchodovými dverami do domu, kde následne päsťou udrel do
stredovej výplne týchto dverí, ktorú rozbil, potom ešte zostal na dvore a až následne odišiel preč, pričom
uvedeným konaním vzbudil u poškodeného M. V. dôvodnú obavu o život a zdravie a poškodenému
spôsobil tržnozmliaždené rany na nose s opuchom a zlomeninu nosných kostí s vytvorením podkožných
krvných výronov s dobou liečenia v trvaní 21 dní a narušenia obvyklého spôsobu života poškodeného

v trvaní 10 dní.Bol za to odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/, 38
ods. 4 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 28 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol podľa §
48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr.zák. súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Union, zdravotnej

poisťovni, a.s., škodu vo výške 19,42 €. Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bol poškodený M. V. s
nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne zdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výrokom o treste, ochrannom liečení

a náhrade škody. Uložený trest považoval za neprimerane prísny. Súd prvého stupňa pochybil,
keď obžalovanému podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovanému mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., pretože od prvého
výsluchu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. K protialkoholickému liečeniu obhajca
uviedol, že vzhľadom na neúspešnosť predchádzajúcej liečby obžalovaného, je uloženie ochranného

liečenia neúčinné. Poškodená zdravotná poisťovňa riadne nepreukázala nárok na náhradu škody, a
preto je výrok o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť škodu, nesprávny. Obhajca navrhol zrušiť
výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa a uložiť obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia
slobodynanajnižšiumožnúvýmeru.Navrholtiežzrušiťvýrokyoochrannomliečeníauloženejpovinnosti
nahradiť škodu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by boli

dôvodom pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie o vine
obžalovaného postupom podľa § 257 Tr.por.

K vytýkaným chybám, týkajúcim sa výroku o treste, uvádza odvolací súd nasledovné. Súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr.zák. prihliadol
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Správne rozhodol, keď
obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák., pretože obžalovaný sa priznal
k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, čo vyplynulo z jeho vyhlásenia o vine na hlavnom
pojednávaní. Taktiež rozhodnutie súdu o dvoch priťažujúcich okolnostiach je správne. Obžalovaný

spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr.zák.) a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/
Tr.zák.). Správne preto súd prvého stupňa podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom
ustanovenej sadzby o 1/3, pretože prevažoval pomer priťažujúcich okolností. Priznaniu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. odvolací súd nevyhovel, pretože obžalovaný sa síce vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní priznal ku skutkovým okolnostiam spáchanej trestnej činnosti, avšak pri

ukončenívyšetrovania(§208Tr.por.)obžalovanývyslovilnesúhlasscelýmvyšetrovacímspisom,pričom
v trestnom spise založené rozsudky o jeho predchádzajúcich odsúdeniach namietal ako pozmenené.
Predmetné rozsudky, pritom sú v súlade s odpisom registra trestov obžalovaného. U obžalovaného preto
nebolo možné dospieť k záveru, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3 je teda zákonné (§ 38 ods. 4 Tr.zák.).

Z hľadiska primeranosti uloženého trestu odňatia slobody, je potrebné v zhode so súdom prvého stupňa
poukázať na to, že obžalovaný sa predmetnej násilnej trestnej činnosti dopustil napriek tomu, že za
obdobnúnásilnútrestnúčinnosťvykonaldňa07.07.2010tiežtrestodňatiaslobody28mesiacovvústavena výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vykonaný trest odňatia slobody sa u obžalovaného
zrejme minul účinku, preto u neho prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody skôr pri hornej
hranici trestnej sadzby (5 rokov odňatia slobody). Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o jeho

vine, však trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby možno považovať
za primeraný a dostatočný na jeho prevýchovu.

Ochranné liečenie bolo obžalovanému uložené v súlade s výsledkami znaleckého dokazovania,
týkajúceho sa jeho duševného stavu, vrátane jeho zistenej závislosti na alkoholických nápojoch.

Obžalovaný pritom sám doznal negatívny vplyv požitého alkoholu na jeho trestnú činnosť. Uložené
ochranné liečenie je preto nielen v záujme ochrany spoločnosti, ale aj v záujme samotného
obžalovaného, ktorý inak prostredníctvom svojho obhajcu na verejnom zasadnutí deklaroval svoje
slušné správanie na verejnosti, keď nie je pod vplyvom alkoholu.

Uložená povinnosť obžalovaného nahradiť poškodenej zdravotnej poisťovni škodu vo výške 19,42 €, je

tiež v súlade s § 287 ods. 1 Tr.por. Poisťovňa nárok riadne a včas uplatnila. Zo zápisnice o výsluchu
splnomocnenej zástupkyne poškodenej Union zdravotnej poisťovni a.s. v prípravnom konaní (č.l. 54-59)
vyplýva, že táto si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 19,42 €. Tento nárok z titulu vynaložených
liečebných nákladov poškodeného aj riadne preukázala (č.l. 62-65).

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej často tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.