Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/246/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613209547
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613209547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: NM

Invest s.r.o., so sídlom Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 11, IČO: 36 862 487, právne zastúpeného:
Ivanič & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská č. 48, IČO: 47 246 774, proti žalovanému: Z.
Š.R., H.. X. X. XXXX, C. N. N. Č.. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 643,18 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Konanie sa čiastočne z a s t a v u j e o sumu 36,30 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.

10. 2009 do zaplatenia.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 17. 9. 2013 v spojení s jej doplnením zo dňa
10. 11. 2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 643,18 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania od 12. 10. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou
Zmluvou o revolvingovom úvere č. 70253193 dňa 15. 12. 2008 medzi právnym predchodcom žalobcu
CORFIDIS a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na

základe uvedenej zmluvy veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 eur. Žalovaný sa zaviazal
splácať úver minimálnymi splátkami 26,53 eur, vždy do 15.dňa v mesiaci. Svoj záväzok riadne a včas
splácať úver žalovaný porušil 16. 1. 2009, kedy nezaplatil ani splátku vo výške minimálnej mesačnej
splátky. Veriteľ v dôsledku porušenia uvedenej zmluvnej povinnosti odstúpil od zmluvy podľa článku 8,
bod 4 Všeobecných obchodných podmienok listom adresovaným žalovanému. Účinnosť odstúpenia od
zmluvy nastala 11. 10. 2009. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobca sa domáhal aj
zaplatenia úrokov z omeškania od 12. 10. 2009 vo výške 9% ročne do zaplatenia, keďže omeškanie s

plnenímdlhudoposiaľtrvá.Podanímzodňa10.11.2014žalobcavzalžalobučiastočnespäťozaplatenie
sumy 36,30 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 12. 10. 2009 do zaplatenia.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o revolvingovom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, odstúpením od zmluvy, kópiou

doručenky, zistiac nasledovné:

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 15. 12. 2008 bolo zistené, že COFIDIS, a.s., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, Tower 115 ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu označenúako zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver
s úverovým limitom 20.000,- Sk, t.j. 663,88 eur. Podľa článku 2 bod 1 Všeobecných obchodných
podmienok na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na žiadosť klienta za predpokladu splnenia

podmienok poskytnutia úveru poskytnúť peňažné prostriedky až do výšky dohodnutého limitu a klient
sa zaväzuje takto poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi z úveru a prípadnými
poplatkami spojenými s poskytnutím a správou úveru. Podľa čl. 8 bod 4 všeobecných obchodných
podmienokveriteľjeoprávnenýodstúpiťsokamžitouúčinnosťouodzmluvyoúverevprípadezávažného
porušenia zmluvy, za ktoré sa považuje najmä, ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej dvoch

minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Zánikom alebo
zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré
vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Podľa článku 12 bod 4 Všeobecných
obchodných podmienok písomnosti adresuje veriteľ dlžníkovi na adresu bydliska uvedeného v zmluve
o úvere alebo na adresu veriteľovi oznámenú. Zásielka zaslaná klientovi sa považuje za doručenú,
keď klient zásielku prevzal alebo sa zásielka zaslaná veriteľovi na posledne známu adresu klienta vráti

veriteľovi ako nedoručiteľná alebo v ostatných prípadoch uplynutím 10 dní odo dňa odoslania zásielky
klientom. Z písomného odstúpenia od zmluvy zo dňa 1. 10. 2009 bolo zistené, že právny predchodca
žalobcu COFIDIS a.s., oznámil žalovanému, že v súlade s čl. 8.4 Všeobecných obchodných podmienok
odstúpil od zmluvy o revolvingovom úvere, v dôsledku čoho vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo
výške 851,11 eur. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 2. 2009 uzavretej medzi

COFIDIS a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bolo
zistené, že postupca odplatne postupuje na postupníka všetky pohľadávky špecifikované v zozname
pohľadávok - v prílohe č. 1 bolo uvedené označenie žalovaného s uvedením výšky dlhu 863,98 eur, s
uvedením čísla zmluvy 70253193 (totožného s označením čísla na predmetnej zmluve). Podľa kópie
doručenky deň uloženia zásielky bol uvedený 13. 10. 2009, poštová pečiatka pošty Bratislava 8. 10.

2009.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní.
Nepožiadali o odročenie pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah

spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne
rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka:Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110).

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Z. b.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 1. 5. 2014):

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. V konaní nebolo sporné uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu COFIDIS a.s., ako veriteľom a žalovaným

ako dlžníkom dňa 15. 12. 2008. Žalovaný nenamietal tvrdenie žalobcu ohľadom výšky poskytnutého
úveru, ako ani porušenia zmluvnej povinnosti prevzatej zmluvou žalovaným a to splácať úver riadne a
včas dohodnutými splátkami. V konaní nebolo sporné, že k splatnosti celého dlhu došlo odstúpením od
zmluvy, podľa tvrdenia žalobcu sa následne dňa 12. 10. 2009 žalovaný dostal do omeškania s plnením
dlhu (v dôsledku predčasnej splatnosti celého dlhu).

Keďže od uvedeného dňa začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 12. 10.
2012, žaloba podaná na súde dňa 17. 9. 2013, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
Inštitút premlčania predstavuje zánik vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho veriteľ sa nemôže dôvodne
pred súdom domáhať zaplatenia dlžnej sumy. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy bola daná

aplikácia Občianskeho zákonníka, upravujúca trojročnú premlčaciu lehotu. Podľa § 54 Občianskeho
zákonníka sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať práv, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník. Pre
spotrebiteľa je výhodnejšia právna úprava priznaná Občianskym zákonníkom. Námietky, že treba
favorizovať Obchodný zákonník neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu
spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy (čo je aj daný prípad) platia

aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom (Rozsudok Krajského súdu
v Prešove, č. konania 6Co/95/2010 zo dňa 27. 1. 2011). Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z. z. explicitne (v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) upravila
favorizovanú aplikáciu Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ (prednostne sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť

normy obchodného práva). Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý aj na inštitút premlčania, aj keby sa na právny režim mala použiť inak právna úprava
Obchodného zákonníka (ktorý upravuje zmluvu o úvere). Ústavný súd SR v Uznesení pod sp. zn. I.
ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 6. 2013, konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka
na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k

porušeniu ústavných práv veriteľa.

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je
premlčaný resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať

(Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. konania 11Co/503/2014-63 zo dňa 24. 11. 2014). Citované
ustanovenie (§ 5b) má procesnoprávny charakter, bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z., pričom
neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky aplikácie ustanovenia posunulo na veci
rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy; ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorá sa
uplatňuje pri procesných predpisoch (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 11. 2014, č. konania

11Co/503/2014-63, Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. konania 11Co/478/2014-142 zo dňa 9. 2. 2015
a Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. konania 5Co/716/2014-63 zo dňa 16. 12. 2014).

Žaloba bola zamietnutá aj o zaplatenie príslušenstva premlčanej pohľadávky, keďže v prípade
premlčania hlavného záväzku sa účinky premlčania vzťahujú aj na príslušenstvo, ktoré malo vzniknúť

za obdobie po premlčaní dlhu. Vzhľadom na dátum podania žaloby (17. 9. 2013) a dátumy obsiahnuté
na poštovej zásielke, odosielané veriteľom žalovanému - listina odstúpenia od zmluvy, bolo potrebné
konštatovať premlčanie celého uplatneného nároku.Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie čiastočne zastavil z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby žalobcom, ktorému prislúchal tento dispozitívny úkon (o sumu 36,30 eur s 9% ročným
úrokom o omeškania od 12. 10. 2009 do zaplatenia).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatňoval súd rozhodol tak,
že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.