Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Daniela Baranová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214457
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114214457.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: B. W., G..

X.X.XXXX, K. W. XX, XXX XX Z. I. zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom
Ružová 10, 083 01 Sabinov proti žalovanému: Obec Torysa, so sídlom 082 76 Torysa 28, IČO: 00 327
883, zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 553,19 eura na

účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania štátu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.5.2014 domáhal voči žalovanému určenia, že
je výlučným vlastníkom hospodárskej budovy súp. číslo XXX postavenej na C KN parc. č. XXX/XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, zapísanej na L. XXX, kat. úz. E., pričom svoj návrh
odôvodnil tým, že „je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území E. a to kôlne ev. č. 4
bez súpisného čísla postavenej na parcele C KN číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

716 m2 zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX a mostovej váhy so súpisným číslom 342 postavenej
na pozemku na parcele číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2. Ako právny titul
nadobudnutia vlastníckeho práva ku kôlni je na LV uvedený N. XXXX/XX-XX, Ex XXX/XX, J.-XXX/XXXX,
kde túto nehnuteľnosť nadobudol na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. Er 1462/99-19
zo dňa 4.12.2000, ktorým súd schválil príklep udelený pri dražbe tejto nehnuteľnosti dňa 22.9.2000 na
základe Zápisnice z dražby nehnuteľnosti sp. zn. Ex 16/99, Ex 284/99 zo dňa 22.9.2000. Ako právny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva k mostovej váhe je na LV uvedený Rozhodnutie DÚ Sabinov č.

725/2100/25653/02/exe o prechode vlastníckeho práva, Z-1097/02, kde túto nehnuteľnosť nadobudol
na základe rozhodnutia Daňového úradu Sabinov, č. 725/2100/25653/02/exe o prechode vlastníckeho
právaknehnuteľnostinazákladeponukyzodňa31.7.2002.Hneďpodražbekôlnezačalužívaťadoteraz
užíva priľahlú budovu - nehnuteľnosť, vtedy nezapísanú v katastri nehnuteľností bez súpisného čísla,
ktorá slúžila vydraženej budove zapísanej ako kôlňa ev. č. 4 nachádzajúcej sa na parcele C KN XXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2. Vlastníkom pozemku, na ktorom táto budova stojí
je Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť E., ktorá ju nadobudla na základe zámennej zmluvy evidovanej v

KN pod č. Z.-XXX/XX. Táto priľahlá budova sa nachádza hneď pri budove (kôlni) a od svojho vzniku
slúžila ako jej príslušenstvo. Keďže budova nebola evidovaná v KN, nebola ani formálne začlenená do
dražby, pričom bola v dezolátnom stave. Po vstupe do jej užívania ju musel nákladne zrekonštruovať,
pretože neboli na nej okná, dvere, strecha zatekala, boli poničené vnútorné priečky, resp. chýbali vôbec,vo vnútorných priestoroch sa nachádzal stavebný odpad, rástla tam burina. Neskôr túto budovu začal
užívať aj jeho zať B. A., K. E. XXX, XXX XX, ktorý v rekonštrukcii a zveľaďovaní budovy pokračoval,
pričom v podstate vynaložené investície presahujú hodnotu tejto budovy v čase vstupu do jej užívania.

Zároveň sa dlhodobo snažili o odkúpenie pozemku od jeho vlastníka, no doteraz bezúspešne.
Na základe Notárskej zápisnice sp. zn. N 339/2012, ktorá bola spísaná na Notárskom úrade JUDr.
Vladimíra Čuchtu v Prešove na ul. Konštantínovej 6 dňa 21.8.2012, kde sa dostavil starosta žalovanej
obce T.. B. A., ktorý požiadal notára o spísanie osvedčenia o splnení podmienok ustanovených
osobitným predpisom podľa § 63a Zák. 323/92 Zb. k nehnuteľnosti už označenej súpisným číslom XXX,

označenej ako hospodárska budova postavená na parcele KN-C XXX/XXX, ktorá nie je evidovaná v
katastri nehnuteľností s tým, že pozemok pod stavbou nie je predmetom majetkového vysporiadania v
tejto notárskej zápisnici. Starosta rovnako postupoval aj pri osvedčovaní iných nehnuteľností v kat. úz.
E., kde si dal vystaviť notárske osvedčenie o vlastníctve vrátnice, skladu a garáže na základe Notárskej
zápisnice sp. zn. N 200/2012, ktorá bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Čuchtu v Prešove
na ul. Konštantínovej 6 dňa 21.5.2012. Avšak okolnosti uvedené v oboch notárskych zápisniciach sa

nezakladajú na pravde na základe čoho žalovaná obec nikdy nemohla nadobudnúť takto vlastnícke
právo na základe vydržania, tak ako sa to uvádza v týchto notárskych zápisniciach. Bez ohľadu
na skúmanie pravdivosti obsahu tejto notárskej zápisnice, Správa katastra v Sabinove zapísala ako
vlastníka budovy označenej súpisným číslom XXX Obec Torysa na LV č. XXX.
Pozápisevlastníckehoprávanažalovanúobecvšakstarostazaslallistzodňa20.3.2014,kdeimzakázal

vstup do budovy súp. č. XXX, vyzval ich na jej vypratanie a zároveň na zaplatenie sumy 1.7.49,95 eur a
to za obdobie od 01.01.2013 - 31.12.2013 sumu 1.399,96 Eur a za obdobie od 01.01.2014 - 31.03.2014
sumu 349,99 eur. V súčasnosti túto nehnuteľnosť dlhodobo od roku 2000 užíva spolu so svojím zaťom
ako dielňu výlučne on. So susedmi ani jednotlivými občanmi obce ohľadne vlastníctva tejto budovy nikdy
spory nemali, pričom pri schvaľovaní ROEP v našej obci výpis z registra nedostal a pritom boli stále v

presvedčení, že uvedená budova doteraz nie je právne vysporiadaná. Podľa jeho názoru neboli splnené
zákonompožadovanépodmienkynavydanieosvedčeniaovydržaní.Údajeobsiahnutévlistevlastníctva
nezodpovedajú skutočnosti, lebo skutočným vlastníkom uvedenej parcely som ja. Preto má aj naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko je potrebné zosúladiť stav právny a stav faktický“.

Žalovanýsnávrhomnesúhlasilanasvojomnesúhlasnomstanoviskuzotrvalajpovykonanídokazovania
s tým, že nie sú splnené podmienky na vydržanie v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka
vzhľadom na to, že žalobcovi chýba nadobúdací titul od ktorého možno odvíjať vydržaciu dobu a chýba
aj dobromyseľnosť žalobcu ako potencionálneho vlastníka. Žalovaný vzniesol aj námietku nedostatku
aktívnej legitimácie a nedodržania lehoty na vydržanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, oboznámením listinných dokladov a zistil
tento skutkový stav:

Žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a to kôlne ev. číslo X bez súpisného čísla

postavenej na parcele XXX/XX ako poľnohospodárskej budovy a mostovej váhy postavenej so súp.
číslom XXX postavenej na parcele č. XXX/XX o výmere 67 m2 zastavané plochy a nádvoria, obe
zapísané na liste vlastníctva XXXX, kat. úz. E., pričom titul nadobudnutia týchto nehnuteľností je
uvedený: uznesenia Er 1462/99-19, Ex 284/99, Z-161/2001, uznesenie Er 50/99, Ex 16/99, Z-418/2001,
rozhodnutia DÚ Sabinov č. 725/2100/25653/02/exe o prechode vlastníckeho práva, Z-1079/02 a kúpna

zmluva Z-931/2013.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti z listu vlastníctva XXX kat. úz. E., žalovaná obec je uvedená ako
vlastník hospodárskej budovy súp. č. 377 postavenej na parcele č. XXX/XXX s tým, že právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba č. XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 9.12.2000 sp. zn. Er/1462/99-19, Ex 284/99 súd v exekučnej
veci oprávneného Z. Q.. A.. K., O.Č. O., M. 13 proti povinnému O. E. A.. P.. U.., C. XX, o vymoženie
81.004,80 Sk schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľnosti dňa 22.9.2000 zapísaných na LV č. XXX,
okres Sabinov a to kôlňa ev. číslo 4 na parcele č. XXX/XX žalobcovi ako vydražiteľovi vo výške 35.353,-
Sk.

Podľa rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania predajom nehnuteľnosti Daňového úradu
Sabinov č. 752/2100/1980/01 zo dňa 16.7.2001, predmetom tohto exekučného konania bola kancelária
na parcele č. 293/226 súp. č. 343 a mostová váha na parc. č. XXX/XX, súp. č. XXX.Podľa geometrického plánu zo dňa 31.7.2011 vypracovaného T.. O. P. na zameranie stavieb č. XXX/
XX a XXX/XXX je pod súp.číslom XXX na parcele XXX/XX vedené ako druh stavby 200 mostová váha,
pozemok neusporiadaný vlastníkom Poľnospol Torysa spol. s r. o.

Podľa oznámenia o vydaní súpisného čísla k stavbe kancelárie v obci E. postavené na parcele č. XXX/
XXX, stavba bola dokončená v roku 1975, oznámenie o vydaní súpisného čísla k stavbe vydala obec E.
pod č. XXX/XXXX dňa 2.8.2001 a adresovala to Okresnému úradu v Sabinove, katastrálnemu odboru.
Podľa znaleckého posudku T.. B. M., znalca z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, ocenenie
nehnuteľnosti č. XXX/XXXX zo dňa 6.8.2001, predmetný znalecký posudok bol vyžiadaný na základe

objednávky Daňového úradu Sabinov č. 72/01/28 zo dňa 3.8.2001 a predmetom tohto znaleckého
posudku mala byť kancelária technikov živočíšnej výroby na parcele č. XXX/XXX kat. úz. E. registrovaná
v obci E. pod súp. č. XXX, rok 1975 a budova vážnice s mostovou váhou parcele č. XXX/XX kat. úz. E.,
registrovaná v obci E. pod súp. č. XXX, rok 1975.
V posudku je budova kancelárie technikov súp. č. XXX popísaná ako prízemná budova nepodpivničená,
postavená na pozemku parc. číslo XXX/XXX kat. úz. E., registrovaná v obci Torysa pod súp. č. XXX s

tým, že stavba je užívaní od roku 1975. Životnosť stavby určil znalec na 50 rokov. V posudku uviedol,
že stavba je v zlom stavebno-technickom stave, zničené sú rozvody vody, elektriny, kanalizácie, chýbajú
okná, dvere a zariaďovacie predmety. Vlastník zanedbával údržbu stavby. Cena tejto nehnuteľnosti bola
stanovená po úprave na 149.829,46 Sk.
V posudku popísal znalec vážnicu s mostovou váhou súp. č. XXX ako prevádzkovú stavbu

pozostávajúcu z dvoch častí, v prvej časti kancelária, sociálne zariadenie pre obsluhu vážnice a v druhej
prístrešok na samotnú mostovú váhu. Do ocenenia započítal aj pozemnú monolitickú časť, v ktorej je
zabudovaná mostová váha. Cenu tejto stavby určil na 30.720,58 Sk.
Celkovo v tomto znaleckom posudku ohodnotil prevádzkovú budovu kancelárie súp. č. 343 na sumu
149.829,46 Sk, prevádzkovú stavbu - mostová váha súp. č. XXX E. pozostávajúcu z kancelárie,

prístrešku a jamu pre mostovú váhu na sumu 57.221,96 Sk a pozemky parcelné číslo XXX/XX a XXX/
XX na sumu 3.170,60 Sk.
Podľa dražobnej vyhlášky zo dňa 3.12.2001 na opätovanú dražbu nehnuteľnosti, predmet dražby je
uvedený ako kancelária na parc. č. XXX/XXX súp.č. XXX a mostová váha na parc. č. XXX/XX, súp. číslo
XXX. Vyvolávacia cena za kanceláriu stanovená vo výške 112.372,- Sk a za mostovú váhu 42.916,- Sk.

Podľa správy Daňového úradu Sabinov zo dňa 7.1.2002 bolo zaslané Katastrálnemu úradu, Správe
katastra Sabinov rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a daňový exekučný príkaz
na predaj nehnuteľností s tým, že správca dane podal dňa 15.7.2002 návrh na zápis do katastra
nehnuteľnosti len na mostovú váhu na parcele XXX/XX. Na ďalšiu nehnuteľnosť uvedené v rozhodnutí
a v exekučnom príkaze ešte návrh na zápis nebol podaný.

Daňový úrad rozhodol o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky, nakoľko
opätovná dražba nehnuteľnosti bola neúspešná. Cena nehnuteľnosti bola podľa § 87m ods. 6 z. č.
511/1992 Zb. určená na sumu 34.333,- Sk, ktorá predstavuje 60 % z ceny zistenej podľa znaleckého
posudku.
Predaja na základe ponuky sa zúčastnil jeden záujemca, ktorý splnil podmienky účasti. Na základe

vyhodnotenia písomných ponúk sa stal nadobúdateľom nehnuteľnosti B. W., Z. I. XX, ktorý nadobudol
najvyššiu cenu uvedenej nehnuteľnosti vo výške 34.350,- Sk.
Správca dane súhlasil s tým, aby sa záujemca s najvyššou ponukou po doručení rozhodnutia o prechode
vlastníckeho práva na základe ponuky ujal držby nehnuteľnosti.
Listom zo dňa 23.7.2002 žalobca adresoval ponuku na kúpu nehnuteľnosti Daňovému úradu Sabinov, v

ktorom žiada o kúpu nehnuteľnosti na základe tejto ponuky s tým, že sa jedná o nehnuteľnosti mostová
váha na parc. č. XXX/XX, súp.č. XXX.
Podľa zápisnice o priebehu konania o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky
zo dňa 23.7.2002 č. 725/2100/25644/02/exe sa na Daňovom úrade v Sabinove tohto dňa o 8.00
hod. konal predaj nehnuteľnosti, ktorého sa zúčastnil T.. B. Š., vedúci oddelenia správy a T.. V. C.,

vedúca oddelenia kontroly, jediným záujemcom bol žalobca a predmetom predaja bola mostová váha
na parcelnom čísle XXX/XX súp. č. XXX v kat. úz. E. podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo
dňa 31.7.2001 vyhotoveného združením GEOGRAF, Konštantínova 3, Prešov, tak ako je popísané v
znaleckom posudku č. 193/2001 T.. B. M.. Nehnuteľnosť bola predávaná bez pozemku.
Rozhodnutím Daňového úradu Sabinov zo dňa 31.7.2002 č. 725/2100/25653/02/exe rozhodol tento

úrad o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky a to na základe právoplatného
daňového exekučného príkazu zo dňa 14.8.2001 daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti vedenej na
Správe katastra Sabinov - mostová váha na parc. č. XXX/XX, súp. č. XXX v kat. uz. E., LV č. XXX, bezpozemku, vo vlastníctve daňového dlžníka POĽNOSPOL TORYSA spol. s r. o., Kollárova 38, Lipany,
IČO: 31 736 131.

Listom zo dňa 10.5.2012 adresovaným B. A., zaťom žalobcu žalovanej obci tento žiadal „o odkúpenie v
súčasnosti cirkevného pozemku a budovy na ňom, s tým, že na tomto cirkevnom pozemku sa nachádza
budova, ktorá bola v dezolátnom stave, a preto túto budovu vypratal a časom ju poopravoval. V
súčasnosti je budova zatvorená po obvode, investoval na jej úpravu náklady, a preto žiada o odkúpenie
pozemku a budovy za primeranú cenu“.

Na základe Notárskej zápisnice zo dňa 21.8.2012 N 339/2012, Nz 29866/2012, NCRls 30517/2012
pre žalovanú Obec Torysu spísal notár osvedčenie o splnení podmienok ustanovených osobitným
predpisom podľa § 63a Zák. 323/92 Zb. s tým, že táto prehlásila, že je vlastníkom stavby v kat. úz. E.
a to hospodárskej budovy súp. č. XXX na parcele KN-C XXX/XXX;
hospodárskej budovy súp. č. XXX na parcele KN-C XXX/XXX, nie je evidovaná v katastri nehnuteľnosti;

parcely KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 124 m2, kde stojí stavba, podľa geometrického
plánu T.. T. E. - E., č. plánu: 37055739-11/2012 bola zameraná z časti pôvodnej parcely KN-C XXX/XXX
v LV XXX kat. územia E., kde ako vlastník je zapísaná Rímsko-katolícka cirkev, farnosť E., v celosti.
Pozemok pod stavbou nie je predmetom majetkového vysporiadania v tejto notárskej zápisnici.
V notárskej zápisnici sa konštatuje, že žalovaná obec v návrhu na vydanie osvedčenia uviedla, že

žiada o zápis vlastníckeho práva k dávno postavenej budove. Jedná sa o staršiu budovu. Ohľadom
vlastníctva tejto stavby nemala obec E. v obci žiadne spory s vlastníkmi pozemku, na ktorých stavba
stojí,aniinýmiosobami.Akodokladtýchtosvojichtvrdenípredložilaoznámenieovydanísúpisnéhočísla
k stavbe - Prevádzkovej budovy súp. č. XXX na parcele KN - C XXX/XXX zo dňa 17.8.2012 č. 917/2012
a geometrický plán, ktorým bola uvedená stavba zameraná T.. T. E. E. č. plánu 37055739-11/2012.

Na základe týchto údajov notár osvedčil, že žalovaná obec je vlastníkom hospodárskej budovy súp. č.
XXX na parcele KN - C XXX/XXX v celosti.

Listom zo dňa 12.6.2013 žalobca požiadal žalovaného o odkúpenie budovy, pričom ihneď v prvej
vete uvádza, že budova sč. XXX bola nadobudnutá do vlastníctva obce Torysa titulom nadobudnutia

Osvedčenie č. N 339/2012, Z 1231/2012.
Žalovanýoznámilžalobcovilistomzodňa3.7.2013,žeobecnézastupiteľstvouznesenímč.78/2013/20.1
zo dňa 14.6.2013 neschválilo predaj predmetnej budovy žalobcovi. Proti tomuto oznámeniu podal
žalobca odvolanie zo dňa 26.8.2015, v ktorom uvádza, že „opätovne Vás žiadam o odkúpenie budovy
so súpisným č. XXX“. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 2.10.2013 oznámil, že odvolanie občana

proti uzneseniu Obecného zastupiteľstva nie je podľa zákona prípustné. Následne žalobca listom zo
dňa 9.10.2013 uviedol, že žiada, aby sa „opätovne prerokovala žiadosť za účelom odpredaja budovy
sč.XXX“, na čo mu žalovaný odpovedal listom zo dňa 29.10.2013 a vyzval ho na uzavretie nájomnej
zmluvy.
Listom zo dňa 20.3.2014 žalovaná obec vyzvala žalobcu ako výlučná vlastníčka tejto nehnuteľnosti

na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej budovy, v ktorej vykonáva B. A.
podnikateľskú činnosť bez súhlasu obce Torysa.

Na ohliadke na mieste samom súd zistil, že sporná nehnuteľnosť je vo vzťahu k budove mostovej váhy
stavebne technicky samostatnou budovou, pričom žalobca na ohliadke tvrdil, že táto budova mostovej

váhy je zastrešená a drevené piloty zastrešenia hraničia s ďalšou samostatnou budovou, ktorá podľa
tvrdenia žalobcu je v takom stave, v akom bola v čase, keď došlo k nadobudnutiu nehnuteľnosti, pričom
on vymenil len okná a dvere. V predmetnej budove sa podľa neho nachádzajú v súčasnosti hospodárske
zvieratá, ktoré chová jeho zať B. A. a v prednej časti je dielňa na opravu strojov. Objekt je napojený
na elektrický prúd z blízkej žalobcovej píly. Sporná nehnuteľnosť, tak ako bolo zaznamenané aj vo

fotodokumentácii, je zvonku vo veľmi zanedbanom stave, okolo nej nie sú riadne chodníky, na niektorých
miestach budova aj praská, je na nej starý sivý brizolit. Celkovo pôsobí dojmom veľkej ošarpanosti.
Zvnútra sa jedná o tri miestnosti, jednu veľkú a dve malé, v ktorých sú rôzne predmety slúžiace podľa
žalobcu na podnikanie a v poslednej miestnosti je provizórna maštaľ, v ktorej sú 4 kozy. Na stenách
budovy zvnútra sú badateľné stopy po pôvodnej maľovke.

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že „spornú budovu kúpil od exekútora v roku 2001, keďže bola susedstve
píly a potreboval šatne pre robotníkov a kanceláriu pre seba a dielňu. Daňový exekútor T.. B.Á. Š. mu
to predal pod menom mostová váha a prišiel mu osobne odovzdať celý objekt. Keďže budovy boli vdezolátnom stave, boli vybité okná, priečky, dvere, zárubne, všetko bolo v dezolátnom stave, sčasti to
dal do poriadku, urobil tam šatne a založil dvere, domuroval určité časti obvodových múrov, strechu
opravil, keďže bola deravá a od toho času to užíva, a keďže má v blízkosti dcéru, tak zať chová v jednej

miestnosti domáce zvieratá. Robí tu momentálne aj palety v tejto dielni na opravu, dotiahol kábel od
susednej budovy na elektrinu, keďže potrebuje pre nástroje. Odviezol z objektu kopu sutiny ktorá tam
bola a namontoval zdvihák. Nerušene ju užíval až do roku 2012. Platil za ňu aj dane. Ani mostová váha
ani sporná budova nemali v čase dražby súpisné čísla. Na otázku súdu, na základe akých skutočností sa
domnieval, že draží oba nehnuteľnosti, keď v znaleckom posudku, ohľadom ktorého T.. Š. odkazoval, že

bol kľúčový pre dražbu predmetných nehnuteľností pre daňovú exekúciu sú oba nehnuteľnosti uvedené
ako samostatné objekty, uviedol, že tento znalecký posudok nemal k dispozícii v čase dražby. Jemu bolo
povedané, že draží všetko, teda i mostovú váhu, i túto budovu. Poprel svoj predchádzajúce tvrdenie a
uviedol, že exekútor mu nebol osobne odovzdať tieto priestory, takže v tom čase bol v presvedčení, že
vydražil oba tieto budovy. Neriešil otázku prípadného rozdielu ceny týchto objektov, ako je stanovená
v znaleckom posudku, teda že v znaleckom posudku je objekt kancelárií ohodnotený na oveľa vyššiu

cenu, ako mostová váha. Bolo mu povedané, že je vyvolávacia cena 34.000 eur a s touto cenou aj išiel
do tejto dražby.

Z výsluchu starostu žalovanej obce T.. B. A. súd zistil, že „býva v obci Torysa od roku 1996, kde je
ženatý a vlastní rodinný dom. Sporná budova sa nachádza v terajšej oblasti priemyselného parku obce

Torysa, a je postavená na cirkevnom pozemku, ktorý v minulosti vlastnil B. A. a pani Š.. V minulosti tento
areál bol využívaný na poľnohospodárske účely. Spoločnosť Poľnospol, s. r. o. bola nástupcom Štátnych
majetkov Lipany, kde obhospodárovala celý dvor. Podľa jeho šetrenia sporná budova bola postavená
pre účely výstavby hospodárskeho dvora, v tejto budove mala sídlo staviteľská firma Agrostav Prešov,
ktorá postavila túto budovu a následne realizovala výstavbu hospodárskeho dvora a po samotnom

skolaudovaní a odovzdaní hospodárskeho dvora Štátnym majetkom Lipany, táto budova potom slúžila
na administratívnu činnosť zamestnancov štátneho majetku. V budove sídlili pracovníci venujúci sa
živočíšnej výrobe. Podľa neho je v súčasnom stave takom, ako bola predtým - obvodové múry sú
také zachované ako boli postavené. Čo sa týka opravy okien, akurát sú vyplnené určitým hmotným
materiálom, ktorý zabraňuje poveternostným podmienkam a je pochopiteľné, že užívajúci budovu urobil

tak priestory, aby mohol užívať v prospech svoj osoh. Túto budovu obec využívala v súčinnosti s VPS
Torysa, kde mala sklad na vyseparované komodity. V roku 2011 po nástupe do funkcie starostu si
prechádzal majetkové spory aj register obnovenej evidencie, kde bolo zistené, že mnohé pozemky a
stavby sú nedotiahnuté v prospech obce a to z toho dôvodu, že po štátnych majetkoch boli urobené
delimitačné listiny do obce ale v minulosti jeho predchodca týmto veciam pozornosť nevenoval. Okrem

tejto budovy, zistili ešte ďalšie tri, ktoré boli na vrchnom dvore, a tieto budovy boli potom takýmto
spôsobom prevedené do vlastníctva obce. Následne dve budovy boli potom na základe zastupiteľstva
odpredané“.

Z výsluchu svedka T.. B. Š. súd zistil, že „pracoval na Daňovom úrade v Sabinove od roku 1991 do

roku 2007 ako vedúci oddelenia výkonu daňovej správy, pričom mal na starosti správu daní a exekúcie.
Vo všeobecnosti sa daňové exekúcie predajom nehnuteľností robili tak, že sa na základe daňovej
pohľadávky a rozhodnutí o tom, že bude realizovaná exekúcia predajom nehnuteľností, dal vypracovať
znalecký posudok s tým, že sa vyhlásila dražba. Dražba bola verejná. Dražobná vyhláška sa vyvesila
na daňovom úrade ako aj na obecnom úrade obce, v ktorej sa mala dražiť táto nehnuteľnosť a na

tejto dražobnej vyhláške sa zverejnil aj termín obhliadky, ktorej sa môžu záujemcovia zúčastniť. Takýto
postup je aj v súčasnosti. Účelom obhliadky je prezrieť si nehnuteľnosť a zistiť, či zodpovedá príp. cena
nehnuteľnosti znaleckému posudku. Tieto termíny obhliadky boli stanovované na týchto dražobných
vyhláškach a každý účastník si mohol v tom čase prísť dražené objekty pozrieť. V dražobnej vyhláške
potom bolo stanovené, že buď je tam konkrétny termín obhliadky alebo, že má byť dohodnutý po dohode

s pracovníkom daňového úradu. Na tieto obhliadky chodil osobne, už si nepamätá na obhliadku v
tomto konkrétnom prípade. Následne po tom, keď sa už uskutoční verejná dražba, ďalší jej priebeh
sa vykonával na Daňovom úrade v Sabinove a dražby viedol osobne. Keď sa nehnuteľnosť vydražila,
tak rozhodnutie sa doručilo dražiteľovi a následne potom sa po právoplatnosti doručilo do katastra.
Znalecký posudok sa vypracováva a slúži k určeniu ponukovej ceny, čiže nebol súčasťou rozhodnutia

ani sa účastníkom nezasielal. O tejto veci je informovaný, pretože po tom, keď odišiel z daňového úradu,
istý čas pracoval aj pre žalobcu. Toho času pracuje ako externý účtovník pre firmu syna žalobcu. Na
otázku, či predmetom daňovej exekúcie bola aj sporná nehnuteľnosť uviedol, že toto sa dá zistiť jedine
zo znaleckého posudku. K tomu, či aj táto nehnuteľnosť bola ako príslušenstvo mostovej váhy, k tomu bysa vedel vyjadriť znalec, ktorý tento znalecký posudok vypracovával. Dražená budova bola opustená a
nebolo ani čo odovzdávať, pretože tam nikto nebol ani z oprávnených osôb predchádzajúcich vlastníkov,
čiže nebolo ani prečo to nejako osobitne odovzdávať“.

Z výsluchu svedka M. Z. súd zistil, že „je rodákom obce a býva asi 50 metrov od gátra žalobcu.
Jeho rodičia pracovali na družstve, takže vie ako tam na družstve vyzeralo a v podstate vie aj ohľadom
užívania týchto nehnuteľností. Svoj rodinný dom, na ktorý mu poskytol elektrickú energiu žalobca, začal
stavať v roku 2004 a nasťahoval sa v roku 2009. V roku 2002 si pamätá, že sporná budova, ktorá je pri
mostovej váhe, tak v podstate bola dovtedy veľmi rozbitá do dražby. Nebolo tam ani okien, až žalobca

tam tie okná dal a dal to celkovo dokopy. Pred tým, keď tam bolo družstvo, slúžila táto budova ako
kancelárie pre pracovníkov živočíšnej výroby. Pri tejto budove a pri mostovej váhe bola kedysi vrátnica,
sedel tam vrátnik. Žalobca, odkedy tú nehnuteľnosť vydražil a dal ju dokopy, mal tam piloviny, hobľoviny,
neskôr to užíval na hospodársku budovu a dielňu. Budovu nikto odvtedy neužíval, lebo keby to obec
užívala, tak by neriešil dodávku elektrickej energie od žalobcu, ale riešil by to od svojho svokra, ktorý
bol v tom čase starostom obce. Vnímal ako vlastníka žalobcu a potom jeho zaťa. Nikto iný to neužíva,

nikto iný sa o to nestaral a ani nejaké spory ohľadom toho neboli. V podstate každý mal za vlastníka
žalobcu, že on je vlastník, lebo to vydražil“.

Z výsluchu svedka V. T. súd zistil, že „bol starostom žalovanej obce od roku 1990 do roku 2010 a od roku
2010 bol poslancom obecného zastupiteľstva až do roku 2014. Pamätá si, že keď skončil POĽNOSPOL,

tak niekedy okolo roku 2000 daňový úrad dražil túto spornú nehnuteľnosť a kúpil ju žalobca. Účastníkom
dražby však nebol. Obec nikdy neuplatňovala vlastnícke právo na túto nehnuteľnosť, ani ju neužívala
a v podstate, on sa osobne ako poslanec dozvedel o tom, že obec si na seba dala vydržať vlastnícke
právo k tejto nehnuteľnosti a má za to, že to bolo neoprávnene. Žalobcovi nikto nebránil, odkedy kúpil
tú nehnuteľnosť, v užívaní tejto nehnuteľnosti. Nevie, čo bolo v tejto budove pred tým, nebol tam, ale

pamätá si, že to bola veľmi stará budova. Mala iba múry. Žiaden spor o vlastníctvo a užívanie budovy
nebol a ani teraz ho neeviduje. Poprel tvrdenia o tom, aby bola využívaná pre účely v súčinnosti s VPS
Torysa na skladovanie vyseparovaných komodít“.

Z výsluchu svedka B. A. súd zistil, že „ je zaťom žalobcu, pochádza z obce Torysa, pamätá si, na

čo sa konkrétne užívali tieto budovy na bývalom štátnom majetku. V spodnej budove boli kancelárie,
kde boli pracovníci živočíšnej výroby, aj agronómovia a využívali to pre svoje účely a využívali aj
vedľa stojacu mostovú váhu, keď sa niečo na družstvo prinieslo. Práve v tej budove, o ktorú sa vedie
spor, chodieval vyplácať mlieko, takže vie ako to tam vyzeralo. Vedľajšia budova slúžila ako vrátnica
pre vrátnika a časť vrátnice sa používala ako mostová váha. Nebol účastný rozhodnutia dražiť túto

nehnuteľnosť. Bolo to rozhodnutie len svokra a nebol ani na dražbe a v podstate svokor dražil túto
nehnuteľnosť preto, lebo niekedy v roku 2000 postavil pílu a bola potrebná nejaká pomocná budova pre
údržbu strojov, ktorá by slúžila pre túto pílu. Preto sa rozhodol odkúpiť vrátnicu aj s touto budovou. V
čase, keď došlo k odkúpeniu tejto budovy, tak v podstate, tá budova bola - boli len obvodové múry, bez
rámov okien, bez dverí, boli vybúrané priečky, na zemi bol kopec omietky, rôznych papierov, múry boli

popísané, strecha zatekala a zadná stena už bol načatá ako keby ju niekto začal rozoberať. Celá budova
bola obrastená burinou. Taký bol stav tej budovy, keď došlo k dražbe. V predmetnej nehnuteľnosti mal
svokor sklad hobľovín a drobného odpadu, pričom po čase túto budovu uzavreli a začali ju užívať a
to v pravej časti ako sklad hobľovín, druhá časť bola dielňa na údržbu strojov a asi 7 rokov dozadu v
ďalšej časti ja chovám 4 hospodárske zvieratá - kozy. Čo sa týka toho zariadenia, ktoré je v tej časti,

v ktorej je dielňa na údržbu strojov, tak v podstate, je tam zdvihák a to spoločný zdvihák, keďže majú
početnú rodinu a každý za času na čas potrebuje opraviť vozidlo. Čo sa týka ďalšieho zariadenia v
týchto miestnostiach, niektoré zariadenie je jeho, niektoré je zase svokrove. Od toho času ako svokor
vydražil túto nehnuteľnosť, nepamätá si, aby niekto sa iný hlásil k tejto budove alebo spochybňoval jeho
vlastníctvo. Zo strany obce, asi 2 roky dozadu, vznikli nejaké takéto pochybnosti a obec aj jeho žiadala,

aby teda preukázal, na základe čoho tam vstupuje a tú nehnuteľnosť užíva. Namietalo sa taktiež, že sa
za túto nehnuteľnosť neplatí daň, keďže však nehnuteľnosť nemala súpisné číslo, tak následne zaplatil
daň obci a dal si to do nákladov. Nepokúšali sa zapísať túto budovu na list vlastníctva, nakoľko nemala
popisné číslo. Vlastnícke spory dovtedy neboli, čiže on ani nebol vlastníkom tejto budovy a nemal prečo
tak konať. Užíva túto nehnuteľnosť len vtedy, keď ide ku svojim kozám, resp. keď potrebuje niečo opraviť

s autom. Po zistení, že obec si vybavila vlastnícke právo na túto nehnuteľnosť, snažili sa v rámci dobrých
vzťahov to poriešiť tak, že nehnuteľnosť sa odkúpi za normálnu cenu, pretože mali za to, že v čase keď
sa vydražila bola v dezolátnom stave. Jej hodnota bola nulová, teda videlo sa im oveľa jednoduchšie
vysporiadať si vlastnícke vzťahy k tejto budove tým, že požiadajú od jej odkúpenie, resp. že ju za nejakúnormálnu cenu odkúpia. Obec sa však proti tomu postavila a odmietla túto ponuku. Týchto ponúk bolo
niekoľko“.

Z výsluchu svedkyne M. L. súd zistil, že „pracovala v Poľnospole ako mliekárka a upratovačka. Pamätá
si, že v podstate mostová váha bola postavená, bola tam vážnica, tam sa vážili vozidlá a následne
až neskoršie, keď sa staval kravín 208, tak sa postavila aj táto sporná budova, ktorá pôvodne slúžila
na šatne a neskôr bola prestavaná na kancelárie zootechnikov a v jednej časti boli aj učebne. Tieto
dve budovy boli vždy oddelené. Nepamätá si od kedy začal žalobca užívať tieto kancelárske priestory.

Pamätá si, že v tom čase, keď Poľnospol končil, tak už tam bol len odpad, vozili sa tam rôzne písomnosti
a boli vybité okná. Vie, že žalobca tam užíval tieto priestory, mal tam pilovinu a teraz je tam aj nejaká
maštaľ, ale presný rok uviesť nevie. PET fľaše sa z obce vozili do týchto kancelárií, kde na zemi bol
odpad, boli rôzne písomnosti z bývalého družstva a rovnako sa PET fľaše vozili do priestorov tzv. haly,
to bola bývalá ošipáreň, čiže v týchto dvoch priestoroch tieto PET fľaše boli. Bližšie v ktorom roku a
ako to bolo, toto si už nepamätá. Priestory, keď sa tam vozili PET fľaše boli voľne prístupné, okná boli

povybíjané“.

Z výsluchu svedka Z. C. súd zistil, že „budova už stála v roku 1974. Pracoval kedysi v Agrostave Prešov
keď tú budovu stavali ako šatne. Má za to, že táto budova tak ako bola predtým postavená, doteraz

tam je taká, nič sa na nej nejako nezmenilo. Keď v roku 2004 - 2005 chodil pomáhať pánu Q.
opravovať niektoré objekty v areáli tohto hospodárskeho dvora, chodil tam častejšie a rovnako chodil v
tom čase aj s vnúčatami v nedeľu niekedy na prechádzky a vtedy si pamätá, že táto budova bola plná
plastových fliaš, bol tam doslova bordel“.

Z výsluchu svedka Ľ. I. súd zistil, že „si pamätá predmetný priestor od svojich 10 rokov, kedy chodil
za susedom, ktorý pracoval na štátnom majetku. Na tomto nižnom dvore už stáli aj tieto kancelárie,
o ktoré sa vedie súdny spor, aj tá mostová váha a toto boli na nižnom dvore jediné kancelárie, ktoré
boli. V podstate slúžili na kancelárie pre zootechnikov a keď som nastúpil pracovať niekedy v roku
1994 na štátny majetok ako zootechnik, tak vie, že tie priestory užívali a bola to budova, ktorá slúžila

na tieto kancelárske účely. Bolo tam niekoľko miestností, z ktorých každá mala svoje využitie. Mali
tzv. aj hosťovskú kanceláriu, ktorú využívali na iné účely, čiže celá táto budova slúžila ako kancelárie
zootechnikov. Pri nej bola tá váha a pristrešenie ako vedľajšie nehnuteľnosti. Pamätá si žalobcu, že
začal tam užívať v rokoch 2003-2004 gáter v bývalom senníku a potom si ešte pamätá, že keď tam
občas prišiel, videl že si prihradil trávnik a na časti tohto trávniku sa pasú aj kozy, resp. kozy boli

v tých kanceláriách, v ktorých boli ako zootechnici.Pokiaľ označil budovu kancelárii zootechnikov ako
hlavnú budovu a mostovú váhu, ako vedľajšiu, tak takto aj vnímali, že toto je hlavná budova a tá
vedľajšia tá mostová váha slúžila len na to, aby sa tam vážili tie materiály, ktoré prichádzali. Tieto dve
budovy navzájom vôbec nesúvisia, ani nie sú stavebne prepojené, ani strechami nie sú prepojené. Po
Poľnospoletútobudovuužívalaajobec,resp.VPS,malatamskladovépriestory,skladovalsatamnejaký

odpad a následne po tom tam videl pásť sa, resp. chovať kozy. Odpad zvážali pracovníci obecného
úradu pán B. A., vodič, ktorý je už toho času nebohý a pán M.Č. a vozili v podstate PET fľaše“.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie vlastníckeho práva.

Podľa§80Občianskehosúdnehoporiadkunávrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlo
najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o

určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že skutkové okolnosti,

ktoré uvádzal žalobca v žalobe, a o ktoré opieral svoj žalobný nárok nie sú pravdivé a žalobcovi
nesvedčia zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle
vyššieuvedených ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd sa v tomto smere nemôže inak, než stotožniť s obranou žalovaného a na ňu aj okrem iného aj
poukazuje.
Podľa právnej teórie je vydržanie originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri

splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania
b/ držba musí byť oprávnená
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobcu, súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca nebol
dobromyseľný, teda neužíval predmetnú stavbu v dobrej viere, že mu táto patrí a od začiatku užívania
vedel, že predmetná stavba mu nepatrí.
Aj súd je presvedčený, že žalobca vedel v čase dražby aký objekt draží, keďže sám ho v ponuke
jednoznačne identifikoval. Sporná nehnuteľnosť bola v dražobnej vyhláške taktiež jednoznačne

identifikovaná a špecifikovaná odlišne od mostovej váhy aj vzhľadom na oveľa vyššiu cenu. Výpoveď
T.. Š. a znalecký posudok T.. M. to jednoznačne preukazujú.
Už počas ohliadky na mieste samom súd konštatoval, že na rozdiel od budovy mostovej váhy,
ktorá má plastové okná, udržiavanú omietka aj strecha, sporná budova je v neporovnateľne horšom
stavebnotechnickom stave ako v exteriéri tak v interiéri. Pokiaľ sa žalobca cítil byť vlastníkom tejto

nehnuteľnosti, iste by k jej údržbe a využitiu aj tak pristupoval. Nevyhnutné stavebné úpravy však podľa
úvahy súdu urobil len preto, aby do objektu nezatekalo a mohol v nej skladovať zdvihák slúžiaci nie
na podnikateľskú činnosť, ale pre potreby rodiny a množstvo vecí, ktorých využitie bolo obtiažne počas
ohliadky pomenovať, a ktoré interiér budovy robili podobným neupratanému skladisku. V istej časti
dokonca zriadil maštaľ pre chov kôz, ktoré naviac nechoval, on ale jeho zať Ján Sontág.

Súd ohľadom oprávnenosti držby a dobromyseľnosti poukazuje aj na ustálenú súdnu prax,
prezentovanú napr. uznesením Najvyššieho súdu z 1.marca 2011, sp.zn. 5Cdo 30/2010, podľa ktorého
„ V zmysle ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je
ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. posúdenie,

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. o
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl

ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného

práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad.“

Nevieryhodné a námietku nedostatku aktívnej legitimácie potvrdzujúce je aj samotné správanie ako
žalobcu, tak jeho zaťa, ktorý žiadal o odkúpenie budovy v máji 2012, a v ktorej jednoznačne uvádza, žebudova nemala vlastníka a preto ju časom poopravoval., následne však sa o to isté, teda o odkúpenie
budovy, už po zápise vlastníckeho práva v prospech žalovaného, usiloval aj samotný žalobca.

Nemožno inak ako konštatovať, že žalobca nepreukázal, aby vydržaním nadobudol vlastníckej právo
k spornej nehnuteľnosti a súd nezistil žiadne dôvody v zmysle spravodlivého usporiadania vecí, aby
žalovanému nároku poskytol právnu ochranu.

A preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.apriznalúspešnémužalovanémunáhradutrov
právneho zastúpenia podľa vyúčtovania právneho zástupcu žalovaného takto za tieto právny služby á
61,84eura(prevzatieaprípravazastúpenia,vyjadrenieknávrhu,účasťnapojednávanídňa21.11.2014),
odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia á 30,92 eura (1/2 úkon), á 64,53 eura
(účasť na ohliadke na mieste samom dňa 22.1.2015, účasť na pojednávaní dňa 9.3.2015, 22.5.2015)

plus 5 x 8,04 eura režijný paušál, 3 x 8,39 eura režijný paušál,
náhrada za stratu času stráveného cestou na ohliadku na mieste samom v Obci Torysa dňa 22.1.2015
Prešov - Torysa a späť - jednosmerná cesta cca 40 minút 13,98 eura za polhodinu, t.j. 1/60 z 839 eura,
2 x začatá polhodina á 27,96 eura - tam, 2 x začatá polhodina á 27,96 eura - späť, spolu náhrada za
stratu času 55,92 eura;

náhrada cestovného na ohliadku na mieste samom v obci Torysa dňa 22.1.2015 Prešov - Torysa a späť
vo výške 21,87 eura,
celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú 553,19 eura.

O trovách štátu, ktoré vznikli úhradou cestovných nákladov vo výške 21,12 eura v súvislosti s nariadenou

ohliadkou na mieste samom súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p tak, že štátu ich náhradu nepriznáva,
nakoľko neúspešný žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov s poukazom na ustanovenie
§ 138 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.