Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 2, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/188/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216986
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113216986.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.
Gabriely Klenkovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka
a. s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00 001 350, právne zastúpená JUDr.
Renátou Kudeříkovou, s miestom pracoviska ČSOB, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika
proti žalovanému: X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, v konaní o zaplatenie 58 577,83 Kč, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu E., č. k. 17C/118/2014-176 zo dňa 02. 03. 2015 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd E. (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, zastavil
konanie v časti 3 256,02 Kč s úrokom z omeškania k 30. 05. 2013 a zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému trovy konania 27,04 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vec právne posúdil podľa § § 497, § 498, § 504, § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. v českom znení,
§ § 52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 100, § 101 a § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občanského
zákoníku.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 05. 12. 2007 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 70 000 Kč s úrokovou
sadzbou 10,90 %, RPMN 14,32 %, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 84.mesačných splátkach po 1 199
Kč s tým, že prvú splátku mal uhradiť do 15. 01. 2008 a poslednú dňa 15. 12. 2014. Žalobca písomnými
upomienkami vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok; následne žalobca listom zo dňa 16. 08. 2009
oznámil žalovanému, že dňom 15. 08. 2009 vyhlásil zosplatnenie úveru a vyzval žalovaného k úhrade
celého zostatku úveru 63 661,36 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov do 27. 08. 2009. Žalobca uplatnil
svoj nárok na súde 06. 06. 2013 a žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania. Z tohto dôvodu súd
v prvom rade sa musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania. Predložené listinné dôkazy
svedčia o tom, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ktorá mu
uplynula dňom 27. 08. 2012. Keďže žalobu doručil na súd 06. 06. 2013 stalo sa tak po uplynutí 3-ročnej
premlčacej doby. Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a preto má prednosť právna
úprava pri posudzovaní premlčania, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia v zmysle ust. § 55 Občanského
zákoníku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 O. s. p.“.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a ktorým súd rozhodol o trovách
konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v súlade s ustanovením čl.
1 VOP ČSOB zo dňa 01. 05. 2007 sa právny vzťah medzi ČSOB a právnickou osobou alebo fyzickou
osobou pri poskytovaní služieb, produktov a uzatváraní bankových obchodov v rámci predmetu činnosti
ČSOB upravuje právom Českej republiky. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere podľa ust.
§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod. Preto
aj premlčacia lehota podlieha režimu Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Nie je
dôvodné, aby sa otázka premlčania posudzovala podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je
podľa Obchodného zákonníka 4-ročná, čo znamená, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, vzhľadom
k tomu, že úver bol zosplatnený ku dňu 15. 08. 2009 a žaloba bola uplatnená na súde 06. 06. 2013, stalo
sa tak v 4-ročnej premlčacej dobe. Navrhol, aby odvolací súd v zamietavom výroku rozsudok zmenil a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 58 577,83 Kč s prísl. a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a odmieta ho v plnom rozsahu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, teda vo výroku o zamietnutí žaloby spolu so
súvisiacim výrokom o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1 a 2 O. s. p., spolu s
konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Výrok o zastavení konania odvolaním
nebol dotknutý, preto ani nepodlieha preskúmavaniu odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá O. s. p.).

Je potrebné v prvom rade konštatovať, že súd prvého stupňa v súlade s Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím, I.), čl. 4 správne
konštatoval, že rozhodné právo pri absencii voľby sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu poskytovateľa služieb, preto je potrebné vo veci aplikovať Obchodný zákonník, ako aj Občiansky
zákonník Českej republiky, ako to správne realizoval súd prvého stupňa.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v zásade právny vzťah účastníkov konania je potrebné posudzovať podľa
ust. § 497 Obchodného zákonníka, avšak s výhradami uvedenými v § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka (platného v Českej republike), keďže predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi
konania zo dňa 05. 12. 2007 je zmluvou spotrebiteľského charakteru.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na právny záver súdu prvého stupňa, ktorý uplatnený
nárok žalobcu vyhodnotil ako premlčaný podľa ust.§ 100 ods. 1 a § 101 Občanského zákoníka.

Účelom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, teda premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Základným účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahoch, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti.

Z obsahu spisu je nepochybné, že žalovaný si svoje povinnosti dohodnuté v zmluve o úvere riadne
neplnil, z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 16. 08. 2009 mu oznámil, že pohľadávka je splatná ku
dňu 15. 08. 2009 a vyzval žalovaného k jej úhrade. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď
považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú, keďže sa stala splatnou dňa 15. 08. 2009 a
žaloba bola podaná na súde po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby dňa 06. 06. 2013.

K odvolacej námietke žalobcu, že otázka premlčania mala byť posudzovaná podľa Obchodného
zákonníka (4-ročná) a k premlčaniu nároku nedošlo vzhľadom k tomu, že úver žalobcu bol zosplatnený
k 15. 08. 2009 a žaloba bola podaná na súde v 4-ročnej premlčacej dobe, odvolací súd zdôrazňuje
v súvislosti s ochranou spotrebiteľa skutočnosť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a
žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba
aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a preto má
prednosť právna úprava pri posudzovaní premlčania, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia v zmysle ust.
§ 55 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.. Súvisiaci výrok o
trovách konania bol síce dotknutý podaným odvolaním, avšak dôvody odvolania osobitne nenapadajú
výšku priznaných trov konania. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania,
bol aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.