Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/857/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208771
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312208771.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Brezno zo dňa 16. 07.

2014, č. k.: 3C/163/2012-53, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) zamietol. Navrhovateľ návrh na prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti pre

porušenie základného práva na súdnu ochranu, keď podľa jeho názoru krajský súd nesprávne rozhodol
o nevylúčení sudcov Okresného súdu Brezno z prejednania danej veci, a preto je potrebné vyčkať na
rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti Okresný súd návrh na prerušenie konania do rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. O tom, či je
a ktorý sudca Okresného súdu Brezno vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, vyriešil Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Namietal, že súd vo svojom rozhodnutí nekonkretizuje, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že
neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a musí byť

zrušené.

Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal. Súdu doručil elektronicky na zverejnenú
e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou.
Navrhovateľ už v žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský

súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v
očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.Je tomu tak aj preto, že rozhodovanie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Pomer zákonného sudcu k veci ako
aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom

vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená žalobcovi škoda.
Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného

súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalovaným podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Brezno nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.

Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do
základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na
súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a
práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ zaslal návrh e- mailom zo dňa 11. 07. 2014 s predmetom „Návrh
na zrušenie pojednávania“, pričom pripojil návrh na zrušenie pojednávania, pričom navrhol prerušiť
konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Zároveň pripojil ústavnú sťažnosť,

v ktorej označil napadnuté rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 15 NcC/208/2012.

Závery prvostupňového súdu sú správne. Okresný súd mal k dispozícii všetky listiny predkladané
navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania. Nebolo však preukázané vedenie takého
konania, ktoré by podľa názoru súdu rozhodujúceho o návrhu na prerušenie konania mohlo podľa § 109

ods. 2 písm. c/ O. s. p. ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade škody a nemajetkovej ujmy. K námietkam
navrhovateľa, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu nadriadeného, o tom,
čijeaktorýsudcavylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniatejtoveci,musíokresnýsúdprerušiťkonanie
vo veci samej do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, dal prvostupňový súd dostačujúcu odpoveď. Odvolací

súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo/727/2011,
v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a
rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť žalobcovi
spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia
nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, pretože tieto v

rozhodnutí stručne, zrozumiteľne uviedol.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol krajský súd uznesením č. k.: 15
NcC/193/2012-11 zo dňa 10. 10. 2012. Krajský súd citovaným uznesením spojil na konanie o námietke

zaujatosti viaceré konania (konkretizované v danom rozhodnutí) s tým, že ďalej budú vedené pod sp.
zn.: 15 NcC/193/2012. Spojená takto bola okrem iných aj vec vedená pod sp. zn.: 15 NcC/208/2012,
na ktorú poukazuje v sťažnosti navrhovateľ.V danej veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,

nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných
práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02.
2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti

uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Zároveň odvolací súd dodáva, že o ústavných sťažnostiach navrhovateľa rozhodol Ústavný súd SR
v stovkách (tisíckach) rozhodnutí, ktorými sťažnosti navrhovateľa odmietol, pričom zaujal principiálne

názory napr. napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013,
sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013,
sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013,
preto okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca

význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Záverom v konkrétnosti odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
24. júla 2013, č. IV. ÚS 466/2013-10 sťažnosti navrhovateľa v spojenom konaní odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie. Rozhodnutie sa vzťahovalo aj na uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. 10. 2012, sp. zn.: 15 NcC/193/2012, v rámci ktorého rozhodoval
aj v spojenej veci 15 NcC/208/2012.

Preto, ak prvostupňový súd o návrhu na prerušenie konania rozhodoval uznesením zo dňa 16. júla
2014, okrem vyššie uvedených správnych záverov prvostupňového súdu, neexistovali ani relevantné

dôvody na prerušenie konania z dôvodu neúspechu navrhovateľa so sťažnosťami na Ústavnom súde
Slovenskej republiky. Ak navrhovateľ napriek tejto skutočnosti žiadal prerušiť konanie e-mailom z 11.
07. 2014, pričom ako dôvod pripojil sťažnosť zaslanú Ústavnému súdu SR, hoci skoro jeden rok o
tejto žiadosti bolo rozhodnuté, jeho konanie je neetické priečiace sa dobrým mravom a je v rozpore s
ust. § 2 O. s. p., pretože navrhovateľ svoje právo zneužil na úkor iných osôb. Je o to viac neetické,

ak proti takémuto rozhodnutiu podáva odvolanie a argumentuje, že pretože podal ústavnú sťažnosť
„výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu“, keď o sťažnosti bolo rozhodnuté v neprospech
sťažovateľa. Keďže navrhovateľ konal opakovane v rozpore s ust. § 2 O.s.p., vzbudzuje to dojem
úmyselného konania, čo je v právnom štáte neakceptovateľné.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.