Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6C/184/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212928
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912212928.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdRimavskáSobotasamosudkyňouJUDr.AdrianouDulovičovouvprávnejvecinavrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika - v jej mene:
Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00166073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.Návrhodôvodnil

tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu proti dlžníkovi N. C.. Vec je vedená pod č. EX 13894/2010. Po podaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia,
pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až dňa 25.2.2011, hoci konanie sa začalo 2.9.2010, teda k
rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 176 dní).

Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, teda vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, zrealizoval úplný
judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil
zásadu legality. Exekučný súd podľa navrhovateľa tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto

postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje
relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie
lehoty a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto vznikla navrhovateľovi

majetková škoda vo výške 660,58 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 132,12 eur, teda 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad inýchkrokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Navrhovateľ sa
teda domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal

odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca však na jeho žiadosť
pozitívne nereagoval.

Odporca sa k obsahu návrhu písomne vyjadril a žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Podľa
jeho názoru návrh je zmätočný, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé,

či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného
postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa
poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti,avšaktým,ženavrhovateľneposkytolžiadnusúčinnosť,nebolomožnépredbežnéprerokovanie
podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže
byťnesprávnymúradnýmpostupomanemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonným

rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na
vydanie poverenia a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Navrhovateľ nepreukázal, že by
bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom
kompetentným preskúmavať, či došlo k zbytočným prieťahom, je ústavný súd. Odporca namietal, že

by navrhovateľ bol preukázal jednak vznik a jednak výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej
ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaným vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto je právne neopodstatnená.

Na pojednávanie sa nedostavil zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané a síce
navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, avšak tento návrh bol zamietnutý
osobitným rozhodnutím a uvádzané dôvody súd nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania,
preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu, ktorý žiadal svoju neúčasť

na pojednávaní ospravedlniť a nežiadal odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol aj v
neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a odporcu.

Súdvovecivykonaldokazovanieokrempísomnéhovyjadreniaúčastníkovaoboznámeniasasobsahom
návrhu, oboznámením sa so spisom 2Er/2899/2010 tunajšieho súdu a vec posúdil takto:

Navrhovateľ opiera svoj návrh o nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo veci 2Er/2899/2010 z
dôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočných
prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho postupu
vykonanímopätovnéhoposúdeniaprávnavrhovateľaanatomtozákladežiadanáhraduškodyanáhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, keď odporca na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1
tohto zákona o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ citovaného zákona Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo spisu 2Er/2899/2010 tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 26.11.2010 bola na súd podaná žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 13894/10 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému Vojtechovi Bartovi pre vymoženie
380,82 s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, č. k. SR 12891/09, pričom návrh
na vykonanie exekúcie bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa
2.9.2010. Uznesením zo dňa 2.2.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol,

pretože po preskúmaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadkuzistil,žedojednanieorozhodcovskejdoložkejeneprijateľnoupodmienkouažerozhodcovským
rozsudkom bolo oprávnenému priznané aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi a to zmluvná pokuta v
sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Následne exekúciu podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku súd svojim uznesením zastavil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia, ak je
uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti
tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V konaní 2Er/2899/2010 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Na rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti, ako to vyplýva z vyššie citovaných uznesení Exekučného poriadku zákonom stanovená lehota
nie je, súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov.
Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 26.11.2010, hoci návrh bol spísaný 2.9.2010 a
súd dňa 2.2.2011 o tejto žiadosti rozhodol, ide teda o taký časový úsek, ktorý nemožno považovať
za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu. Činnosť exekučného súdu osobitne

vo veciach, v ktorých exekučný titul predstavuje rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach je
náročnejšia, vyžadujúca si aj tomu zodpovedajúci časový priestor. V exekučnom konaní je totiž súd zo
zákona nielen oprávnený, ale povinný aj bez osobitného návrhu preskúmať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vymedzených v § 45 ZoRK. Exekučný súd síce nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale má právo a povinnosť vyplývajúcu zo zákona posúdiť, či exekučný titul

vydaný v spotrebiteľskej veci nie je v rozpore so zákonom, teda či rozhodcovská zmluva, na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bolo uzavretá neplatne.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.Ak takúto činnosť v danej exekučnej veci, exekučný súd realizoval a na základe tohto žiadosť o udelenie
poverenianavykonanieexekúciezamietol,nemožnotakýtojehopostuppovažovaťzanesprávnyúradný
postup. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR ani prípadné samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.ÚS 16/2002).

Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by ohľadne dotknutých exekučných konaní
príslušný orgán, či už predseda súdu v rámci posudzovania sťažností účastníka podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z.z. alebo Ústavný súd SR, rozhodovali o prípadnej sťažnosti niektorého z

účastníkov exekučného konania a že by boli konštatovali v danej exekučnej veci existenciu nejakých
prieťahov v konaní. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
na základe nesprávneho úradného postupu a to nerozhodnutia v zákonnej lehote, ktorá však v tomto
prípade nie je zákonom daná, resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, súd považuje jeho
návrh za nedôvodný.

Pokiaľ navrhovateľ uvádza v návrhu, že konanie začalo dňa 2.9.2010 a súd rozhodol až 25.2.2011, teda
došlo k omeškaniu viac ako 176 dní, súd poukazuje na to, ako už bolo uvedené, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal exekútor na tunajšom súde až 26.11.2010, hoci návrh bol
spísaný do zápisnice dňa 2.9.2010, nie je preto možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi
do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom však exekútor

má podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie
poverenia na súd do 15 dní, čo ale súd nemohol ovplyvniť a navrhovateľ ani netvrdí, že by zo strany
exekútora došlo k nejakému porušeniu povinností. Tiež nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že by o
žiadosti bolo rozhodnuté až dňa 25.2.2011, pretože z pripojeného spisu vyplýva, že súd vydal svoje
uznesenie 3Er/2899/2010, ktorým zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia dňa 2.2.2011.

Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej podal návrh, došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre
zodpovednosť štátu podľa zákona a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

K obrane odporcu súd uvádza, že keďže návrh bol zamietnutý ako nedôvodný, nie je dôvod na
zisťovanie, či bola žiadosť navrhovateľa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne
prerokovaná.

Odporca si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania, ale bez ich vyčíslenia, náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku bola priznaná, avšak odporca si tieto trovy nevyčíslil podľa § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku, preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal, pretože zo spisu nevyplýva,
že by odporcovi nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.