Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216200686
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7216200686.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvovecistarostlivostisúduomal.J.P.nar.X.X.XXXXamal.C.P.nar.XX.X.XXXX
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. J. F.. X deti C. P. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v P. na V. XXXX/X zastúpenej Mgr. Jankou Krakovskou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach Čajakovej 1 a D. P. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. na V. XXXX/
X zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bardejove Na

hradbách 5 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu manželstva o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II z 20.1.2016 č.k. 23P14/2016-65 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 20.1.2016 č.k. XXP XX/XXXX-XX zamietol návrh otca na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd predbežne zveril maloleté deti J. a C. do jeho osobnej
starostlivosti, zaviazal matku prispievať na výživu mal. C. 30 € mesačne a mal. J. 50 € mesačne a upravil
styk matky s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v mesiaci od utorka 18.00 hod. do štvrtka do
18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od soboty 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a
alternatívnym návrhom žiadal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
s tým, že každý párny kalendárny týždeň bude osobnú starostlivosť zabezpečovať on a každý nepárny

kalendárny týždeň matka.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s odôvodnením, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto sú na jeho strane dané odvolacie dôvody
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že vzťahy medzi rodičmi sú tak narušené, že nie je

možné dosiahnuť dohodu o starostlivosti o maloleté deti, čo spôsobuje vážny stav ich ohrozenia, pretože
sú vystavené nevypočítateľnému a účelovému, ak nie zlomyseľnému konaniu matky, ktorá si osvojuje
výlučné právo rozhodovať o týchto otázkach. Má za to, že už len opakované príchody matky do ich
spoločného bytu v doprovode polície negatívne vplývajú na maloleté deti, v ktorých uvedené dôvodne
vzbudzuje strach. Konštatoval, že to bolo rozhodnutie matky, ktorá opustila spoločnú domácnosť z
dôvodu, ktorý neskôr modifikovala a prenáša zodpovednosť na neho. Ako otec bol postavený nielen

pred realitu opustenia domácnosti matkou maloletých detí, ale taktiež diktátu ohľadne stretávania sa so
synmi, s ktorými má mimoriadne dobrý vzťah, deti sa ho dožadujú a preferujú bývanie „doma“ a nie u
„babky“ (rodičov matky). Za ostatný týždeň mu matka umožnila stretnutia len so starším synom v trvaní
niekoľkých hodín, pričom rozdeľovanie súrodencov považuje za obzvlášť nežiadúce a táto skutočnosť
bola hlavným dôvodom podania jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V konaní o rozvod
manželstva je predpoklad nariadenia znaleckého dokazovania, čo znamená, že deti môžu byť vystavené

svojvôli matky počas dlhšieho obdobia, kedy by mohlo dôjsť k narušeniu vzťahu s ním, pričom nemieni
voliť rovnaký prístup ako matka a jednoducho na základe vlastnej ľubovôle brať deti, ale má záujemna pravidelnom kontakte so synmi, z ktorého ho matka môže svojim správaním aj definitívne vylúčiť.
Vyjadril názor, že súd nesprávne ustálil skutkový stav z hľadiska osvedčenia potreby dočasnej úpravy
a nebezpečenstva hroziaceho maloletým deťom v podobe narušenia súrodeneckého vzťahu i vzťahu

k nemu a jeho nepríjemným konfrontáciám zo strany matky, v čoho dôsledku vec neprávne právne
posúdil, nakoľko predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia sú preukázateľne dané. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahu vyhovel.

Matka maloletých detí vo vyjadrení zdôraznila, že uznesením Okresného súdu Košice II zo 16.11.2015
sp. zn. XXPXXX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 14.1.2016 sp. zn. XCoPX/
XXXX bol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala maloleté deti zveriť do osobnej
starostlivosti, zamietnutý s odôvodnením, že „starostlivosť o maloleté deti je tak, ako v čase, keď rodičia
viedli spoločnú domácnosť, aj po opustení spoločnej domácnosti, plynule zabezpečovaná matkou“,
preto má za to, že neexistuje dôvod, aby súd predbežne do rozhodnutia súdu vo veci samej zveroval

maloleté deti do starostlivosti otca. Rovnako zdôraznila, že odvolanie otca považuje za neopodstatnené,
postavené na výmysloch a klamlivých tvrdeniach, ktoré nie sú ničím podložené. Uviedla, že sa vždy
snaží o dohodu s otcom maloletých detí ohľadom ich starostlivosti, ale ich dohody sú zo strany otca
sústavne modifikované a práve naopak, ona sa musí prispôsobovať a robiť ústupky a podriaďovať sa
jeho diktátu. Nie je pravdou, že maloleté deti preferujú bývanie v ich spoločnej domácnosti, pretože

sú radi v prítomnosti starých rodičov rovnako, ako aj v jej prítomnosti. Maloleté deti sú od svojho
narodenia v úzkom styku so starými rodičmi, cítia sa u nich dobre, uvoľnene, kľudne a spokojne a sú
to všetko iba dohady otca. Do spoločného bytu, v ktorom žije otec maloletých detí, prišla so svojou
priateľkou a v sprievode polície iba raz a to z dôvodu, že otec jej bránil stýkať sa s deťmi. Stretnutie
prebehlo pokojne a po dohovore so svokrou zostala s nimi až do príchodu otca. Maloleté deti tak boli

svedkom útokov, nadávok, obviňovaní zo strany svokry, ako aj otca na jej osobu, čo nesvedčí práve
o jeho záujme o maloleté deti. Otec sa cielene snaží pred maloletými deťmi v nich vzbudzovať odpor
voči nej ako matke, dešpekt voči jej osobe, nevedie deti k úcte k druhému rodičovi, čo považuje z
jeho strany za zlomyseľnosť a potieranie role matky vo výchove maloletých detí. Poukázala na správu
pedopsychiatrickej ambulancie E.. S. z 11.8.2015, ktorá konštatuje, že vzhľadom na diagnostikovaný

záver - pervazívna porucha, striedavá výchova u mal. J. neprichádza do úvahy, ale otec zdravotný stav,
psychický a duševný vývoj maloletého syna neberie na vedomie a opomína závery nielen odborníkov
psychológov, ale aj psychiatrov. Nikdy maloleté deti neodniesla nasilu od otca, ani nepoužila žiadne
nátlakové riešenia, práve naopak, otec má nevypočítateľné správanie a fabuluje príbeh, ktorým sa snaží
presvedčiť súd o jej nezodpovednosti a o jej údajnom diktáte, čo sa vôbec nezakladá na pravde. Otec

svojvoľne agresívne presadzuje striedavú starostlivosť s tvrdením, že „už nemieni na ňu brať ohľad“ a
uspôsobuje si starostlivosť o deti tak, ako to v prvom rade vyhovuje jemu, bez zohľadnenia jej výkonu
práce v trojsmennej prevádzke. Vyjadrila názor, že prvostupňový súd správne ustálil skutkový stav
a správne rozhodol, keď zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, či už zverením
maloletých detí dočasne do jeho starostlivosti, alebo striedavou starostlivosťou oboch rodičov, lebo

by sa nedokázala zabezpečiť pravidelnosť v činnostiach, stabilný a hlavne jednotný režim u oboch
rodičov, keďže ich výchovné metódy sú diametrálne odlišné. Podľa nej hlavnú úlohu v zabezpečení
pravidelnosti v dennom režime zohrávajú obaja rodičia, čo však nie je v dôsledku dvojkoľajnosti výchovy
a neustálej zmeny prostredia možné pre správanie sa otca docieliť. V tejto súvislosti poukázala na záver
pedopsychiatričky, ktorá u mal. J. vzhľadom na stupeň postihnutia autistického spektra, neodporučila

striedavú starostlivosť. Má za to, že otcom podané odvolanie je nedôvodné a navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
potvrdil.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2
písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu
záveru, ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadeniepredbežného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože práva a oprávnené záujmy maloletých detí
neboli bezprostredne ohrozené a nebola preukázaná naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery
účastníkov. Odvolací súd dodáva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov

v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených
práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť
potreby predbežnej úpravy pomerov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je
prioritný záujem dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa nie je možné zamieňať so

subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, pričom posúdenie najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou. Rodičovské práva sú podľa Zákona o rodine, ale aj
podľa Dohovoru o právach dieťaťa koncipované na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov,
čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Argumentácia otca v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a tiež v odvolaní, môže byť relevantná v konaní o jeho návrhu na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C. a J. na čas do rozvodu manželstva

a pretože otec neosvedčil žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o nevyhnutnosti
ním navrhovaného dočasného opatrenia a tiež preto, že sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého uznesenia, toto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a v
zmysle ods. 2 tohto zákonného ustanovenia dodáva, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia
súd dokazovanie nevykonáva, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne

zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V
tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie
je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení
veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy
vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Jediným relevantným

podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie,
ktoré sú obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a v listinách predložených navrhovateľom, prípadne
inými účastníkmi konania. Na ich základe súd bez toho, aby umožnil druhému účastníkovi sa k nim
vyjadriť alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené zákonné predpoklady pre
nariadenie predbežného opatrenia. Nariadené predbežné opatrenie však predstavuje len predbežnú a

dočasnú úpravu práv a povinností účastníkov bez toho, aby tým bol predurčený priebeh samotného
konania vo veci samej alebo prejudikované rozhodnutie vo veci samej. Rozhodovanie o predbežnom
opatrení teda nie je konaním nadchádzajúcim, ale konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom
a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho,
aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obidvaja rodičia majú k maloletým deťom rovnaké práva a povinnosti, ktoré
môžu neobmedzene vykonávať a tieto sú limitované len právami a povinnosťami druhého rodiča. Z
preskúmavaného spisu vyplýva, že obidvaja rodičia prejavujú záujem o maloleté deti osobne sa starať,
ale posúdenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a materiálne predpoklady pre výkon osobnej
starostlivosti o deti, nemôže byť predmetom dokazovania pri rozhodovaní o predbežnom opatrení. Z

písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že ich vzťahy sú v súčasnej dobe značne problematické,
ich podania obsahujú protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a dôsledné skúmanie
týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania
o nariadenie predbežného opatrenia. Až konečné rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania
zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností voči maloletým deťom. Zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť rozumného postoja obidvoch
rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, pretože iba oni svojim správaním a vzájomnou toleranciou
môžu vytvárať bezkonfliktné prostredie pre výkon svojich rodičovských práv a povinností nevyhnutný
pre zdravý vývoj maloletých detí, ktoré sú v útlom veku a citlivo vnímajú akékoľvek negatívne emócie.
Odvolací súd tiež konštatuje, že nedošlo k zmene pomerov od rozhodnutia súdu (uznesenie Okresného

súduKošiceIIzo16.11.2015sp.zn.XXPXXX/XXXXvspojenísrozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciach
zo 14.1.2016 sp.zn. XCoP X/XXXX), ktorým bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, zamietnutý a pomery
účastníkov konania sú totožné, ako v čase rozhodovania o návrhu matky na nariadenie predbežného
opatrenia, nota bene ani z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia nevyplývajú žiadne

skutočnosti, ktoré by aspoň čiastočne nasvedčovali ohrozenie akéhokoľvek záujmu maloletých detí
vo vzťahu k úprave výchovného prostredia. Pretože súd prvého stupňa o návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia správne a zákonne rozhodol, odvolací súd uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.ako vecne správne potvrdil a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.