Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011518
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115011518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 27.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. D., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom F. F., Q. XXX/XX, prechodne bytom F., U. 3,

j e v i n n ý ,ž e

opakovane dňa 05.08.2015 v čase o 19.20 hod. v Trenčíne na ulici U. vošiel do spoločných priestorov
bytového domu č. 3, kde pristúpil k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 4 poschodí a ktorý užíva spoločne
s manželkou Y. D., trvale bytom F. F., Q. XXX/XX, prechodne bytom F., U. X/XX, kde následne po
opakovanom poučení a vykázaní zo dňa 05.08.2015 v čase o 03.30 hod. zvonil na bytový zvonček,
napriek tomu, že potvrdením Obvodného oddelenia PZ Trenčín o vykázaní zo spoločného obydlia č.
DU:1805/TN-2015 zo dňa 04.08.2015 bol dňa 04.08.2015 od 22.00 hod. do dňa 06.08.2015 do 22.00
hod. vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle § 27a ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore, pričom vykázanie sa vzťahovalo na byt č. XX a spoločné priestory bytového domu na adrese L.
U. č. X v F.,

t e d a

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že sa dopustil závažného a opakovaného konania,
aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu.

T ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 38 odsek
2 Trestného zákona, k § 36 písmeno l) Trestného zákona a k § 37 písmeno m) Trestného zákona so

súhlasom obžalovaného trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonávať trest povinnej práce osobne a
to vo voľnom čase bez nároku na odmenu. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci nedostavil napriek tomu, že mal
doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 23.10.2015, t.j. bol naň riadne a

včas predvolaný, obžalovaný až na hlavnom pojednávaní prostredníctvom svedkyne Y. D. ospravedlnil
svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, pričom neprejavil
záujem o využitie svojho práva účasti na hlavnom pojednávaní. Navyše si obžalovaný nesplnil povinnosť
v zmysle ustanovenia § 120 odsek 2 Trestného poriadku, podľa ktorého v prípade ospravedlnenej
neúčasti obvineného na úkone súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. O tejto povinnosti bol obžalovaný riadne poučený.
Keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa
ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom
konaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky

procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie
bol obžalovaný upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež
bol poučený v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku. Súd v zmysle § 252 odsek 2
Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím
k povahe veci a jej závažnosti bolo možné i bez výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní a bez

jeho súčinnosti pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné
pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie
uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného
dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním
zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne Y. D. a oboznámením
listinných dôkazov.

Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi
obžalovaného z prípravného konania, kedy uviedol: „K samotnému skutku sa viac vyjadrovať nebudem,
nakoľko som všetko uviedol vo svojej výpovedi zadržaného, pričom ku spáchaniu skutku sa v plnej miere
priznávam tak, ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, ktoré mi bolo doručené. Uvádzam,
že toto moje konanie bolo podmienené tým, že v čase páchania skutku som sa domnieval, že už doba,

po ktorú som bol vykázaný, pominula a teda nič protiprávne som nekonal. Taktiež som sa domnieval, že
lehotavykázaniaje24hodínatáuplynula,pričomužpoozrejmenísituácieviem,žekebyjeajtakákrátka
lehota ako som sa domnieval, ani tá neuplynula a teda v tomto prípade som sa dopúšťal protiprávneho
konania. Ku skutku sa v plnej miere doznávam a svojho konania ľutujem. To je všetko čo chcem k veci
uviesť. Do budúcnosti sa budem podobnému konaniu vyvarovať.“

Svedkyňa Y. D. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Ja som volala políciu, aby usmernili môjho manžela,
aby ho ukľudnili. Policajti sa ma pýtali, či chcem, aby bol manžel vykázaný z obydlia, s čím som súhlasila,
že na nejakú dobu aby ho vykázali z nášho spoločného bývania. Policajti povedali obžalovanému,
že musí ísť na nejakú dobu preč z domu a potom po uplynutí doby sa môže vrátiť. Pýtali sa takisto

obžalovaného, že kam pôjde. Obžalovaný im na to povedal, že k svojej matke do Žiliny. Lenže potom
sa obžalovaný vrátil asi po hodine, dokonca ešte keď tam boli policajti. Aj policajti mi povedali, že
pri hlavnom vchode ho našli sedieť. On ani nevošiel dovnútra. Potom, čo policajti našli obžalovaného
sediaceho pred bytovým domom pred vchodom pri zvončekoch, zobrali ho so sebou a vtedy ho aj
písomne vykázali zo spoločného obydlia. Vtedy prišli aj pre mňa, aby som uskutočnila výpoveď. Šla som

spať a počas spánku som sa zobudila na krik môjho manžela, ktorý kričal pred bytovým domom, že Y.
otvoríš mi, alebo nie, čo bolo v čase o 02.30 hod. dňa 05.08.2015. Toto opakovane vykrikoval, pričom
stál na chodníku, ja som ho videla z okna bytu. Začiatkom novembra - 6. alebo 7. začal obžalovaný s
dobrovoľnou ústavnou psychiatrickou liečbou v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholických nápojov,
resp. závislosťou od užívania týchto alkoholických nápojov. Sám obžalovaný mi povedal, že už chce

s alkoholom skoncovať. Liečil sa ústavne do 23.11.2015. Spolužitie medzi mnou a obžalovaným je od23.11.2015 v poriadku. Žijeme spolu už 35 rokov a môžem naozaj potvrdiť, že odkedy sa vrátil z liečenia,
neužíva alkoholické nápoje. Preto ani nedochádza medzi nami k nejakým verbálnym konfliktom. Ja som
poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 108,- Eur, manžel poberá starobný dôchodok

vo výške asi 303,- Eur. My bývame s manželom v spoločnej domácnosti v dvojizbovom byte sami. A
keďže sa jedná o prenajatý byt, nájomné nás mesačne vyjde 290,- Eur.“

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: potvrdenie o vykázaní zo
spoločného obydlia a poučenie, potvrdenie o dychových skúškach, lustrácie v registri priestupkov a

odpis z RT.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového
stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok
uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný.
Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval

však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým
výpoveďou svedkyne Y. D. v konaní pred súdom, tiež všetkými relevantnými zabezpečenými
a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a
hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne
korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného

zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný opakovane dňa
05.08.2015 v čase o 19.20 hod. v F. na ulici U. vošiel do spoločných priestorov bytového domu č.
X, kde pristúpil k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 4 poschodí a ktorý užíva spoločne s manželkou
Y. D., trvale bytom F. F., Q. XXX/XX, prechodne bytom F., U. X/XX, kde následne po opakovanom
poučení a vykázaní zo dňa 05.08.2015 v čase o 03.30 hod. zvonil na bytový zvonček, napriek tomu, že

potvrdením Obvodného oddelenia PZ Trenčín o vykázaní zo spoločného obydlia č. DU:1805/TN-2015
zo dňa 04.08.2015 bol dňa 04.08.2015 od 22.00 hod. do dňa 06.08.2015 do 22.00 hod. vykázaný zo
spoločnéhoobydliavzmysle§27aods.1Zákonač.171/1993Z.z.oPolicajnomzbore,pričomvykázanie
sa vzťahovalo na byt č. XX a spoločné priestory bytového domu na adrese L. U. č. X v F..

Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku
a po právnej stránke tento posúdil ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1, písmeno g) Trestného zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky
(subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej
nebezpečnosti.Obžalovanýakosubjektspĺňapodmienkytrestnejzodpovednostizhľadiskaveku.Pritom

neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či
zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že
obžalovaný maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že sa dopustil závažného a opakovaného
konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu. Súčasne
bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme priameho (dolus directus). Objektom

v danom prípade je záujem na riadnom výkone rozhodnutí iných orgánov verejnej moci. Materiálna
stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na
charakter spáchaného skutku, keď obžalovaný opakovane nerešpektoval vykázanie štátnym orgánom
zo spoločného obydlia, tiež s poukazom na všeobecnú recidívu obžalovaného.

Obžalovaný bol doposiaľ päťkrát priestupkovo riešený, v troch prípadoch bol uznaný vinným z priestupku
protiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49odsek1písmenod)Zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch
a v dvoch prípadoch bol uznaný vinným z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 odsek
1 písmeno a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, s tým, že posledné tri priestupky sú zo dňa
09.09.2015, 04.08.2015, resp. 13.10.2015. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ

9x súdne trestaný, z toho v prevažnej miere za trestné činy proti iným právam a slobodám, resp. proti
majetku. Prvé tri odsúdenia má obžalovaný zahladené a naposledy bol rozsudkom Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 23To 53/2011 zo dňa 06.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2011 uznaný
vinným zo spáchania trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1
písmeno a), b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3

roky 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trest so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol
dňa 02.07.2013 podmienečne prepustený s probačným dohľadom so skúšobnou dobou 3 roky.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Keďže sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval, súd prihliadol k
poľahčujúcejokolnostivzmysle§36písmenol)Trestnéhozákona.Bolazároveňnaplnenáajpriťažujúca
okolnosťpodľa§37písmenom)Trestnéhozákona,keďžeobžalovanýbolpredspáchanímpredmetného
trestného činu odsúdený. Pretože u obžalovaného je vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnostísúdukladaltrestvrámcitrestnejsadzbydo2rokovodňatiaslobody.Obžalovanýbolvminulosti
opakovane súdne trestaný, v prevažnej miere za trestné činy proti iným právam a slobodám, resp. proti
majetku, teda jedná sa o všeobecného recidivistu, boli mu ukladané rôzne druhy trestov, na druhej strane
však bola preukázaná náprava v spolužití obžalovaného s manželkou, teda svedkyňou Y. D., ktorá na
hlavnom pojednávaní uviedla, že spolužitie medzi ňou a obžalovaným je od 23.11.2015 v poriadku, žijú
spolu už 35 rokov a môže naozaj potvrdiť, že odkedy sa vrátil z liečenia, neužíva alkoholické nápoje a

preto ani nedochádza medzi nimi k nejakým verbálnym konfliktom. Preto vzhľadom na osobu páchateľa,
okolnosti prípadu a tiež charakter predmetného trestného činu, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a preto mu
uložil trest výchovného charakteru a teda trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín, pričom
obžalovaný v rámci svojho výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 06.08.2015 prejavil súhlas

s uložením tohto trestu. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných
a majetkových pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel
trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním
následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.