Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Beáta Oreničová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41P/152/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214229241
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214229241.1
Uznesenie
Okresný súd Košice II vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. D., A.. X.X.XXXX, bývajúceho u
otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie č.9, dieťaťa : matky H. D., A.. X.X.XXXX, W. A. E. J. Č.. X Q. O., zastúpenej JUDr. Ondrejom
Lučivjanským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Murgašovej ulici č.3 v Košiciach a otca
P. D., A.. XX.X.XXXX, W. A. O.P. J. Č.. X Q. O., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Matka maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu cestou jej právneho zástupcu dňa
10.11.2014 domáhala, aby súd predbežným opatrením znížil výživné z jej strany na maloletého P. zo
sumy 120 € mesačne na sumu 50 € mesačne.
Matka súčasne podala riadny návrh vo veci samej, ktorým sa domáhala, aby súd znížil toto výživné na
maloletého zo sumy 120 € mesačne na sumu 50 € mesačne, ktoré výživné je povinná uhradiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, čím by zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 23P
270/2013-61 zo dňa 2.4.2014 v časti určenia výšky výživného.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P 270/2013-61 zo dňa
2.4.2014, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
otca a zo strany matky bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého vo výške 120 € mesačne
k rukám otca, ona nemá okrem predmetnej vyživovacej povinnosti inú vyživovaciu povinnosť, pri
určení vyživovacej povinnosti matky súd v rámci rozvodového konania vychádzal z obsahu dohody
rodičov, ktorá bola v záujme maloletého a považoval takto určené výživné za primerané k potrebám
maloletého P.. Na strane matky došlo ku podstatnej zmene pomerov oproti okolnostiam, ktoré existovali
v čase predchádzajúceho určenia výživného, od času rozhodovania o poslednom výživnom stratila na
dlhšiu dobu zamestnanie, pracovala len krátkodobo na základe dohody o vykonaní práce so súčasnou
evidenciou na Okresnom Ú. F. Q. O., v mesiacoch máj a jún 2014 jej jediným príjmom boli dávky v
hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne, od konca mesiaca jún 2014 je zamestnaná v spoločnosti X.
P., X..H..E.. X. X. A. O. J. Č..XX Q. W. ako predavačka v predajni nachádzajúcej sa v obchodnom centre
E., pričom jej priemerný zárobok za obdobie od júla do septembra 2014 sa pohybuje na úrovni 410 €
mesačne v čistom, nemá po rozvode manželstva vyriešenú bytovú otázku a v súčasnosti býva v 1 -
izbovom byte spolu so svojou tetou na adrese svojho trvalého pobytu, jej pravidelnými nevyhnutnými
mesačnými výdavkami sú: platba za užívanie cudzieho bytu vo výške 110 €, doprava cca 20€, strava
cca 180 €, drogéria cca 30€, oblečenie cca 25 € a mobilný telefón vo výške 20 €, okrem toho je matka
zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 120 € mesačne, všetky uvedené výdavky podstatným
spôsobom prevyšujú jej dlhodobý príjem. Nakoľko si je vedomá svojej trestnoprávnej zodpovednosti
titulom vyživovacej povinnosti voči maloletému, pre absenciu príjmov zo zamestnania, bola nútená si
požičať peniaze od rodiny a známych, táto situácia je však do budúcna neudržateľná a preto podala
návrh na zníženie výživného, súčasne majetkové pomery jej neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť,v súčasnosti je odkázaná na pomoc známych a rodiny, nakoľko jej príjmy sú oveľa nižšie ako nevyhnutné
výdavky. Vzhľadom na vyššie uvedené a predpokladanú dĺžku konania vo veci samej, je matka toho
názoru, že je daná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P 270/2013 zo dňa 2.4.2014 bolo manželstvo rodičov
maloletého rozvedené, maloletý P. D., A.. X.X.XXXX bol na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a
spravovať jeho majetok. Zo strany matky bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého vo výške
120 € mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca
vopred k rukám otca s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23.4.2014. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že matka maloletého bola v tom čase
zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti I. X. X..H..E.. a jej čistá mzda bola 38,21
€. U posledného zamestnávateľa v spoločnosti I. P., X..H..E.., X. X. Q. O. matka dosahovala priemerný
príjem vo výške 537,15 € a k ukončeniu tohto pracovného pomeru došlo na základe vzájomnej dohody,
ako vyplynulo z jej výpovede. Otec maloletého bol zamestnaný v O. F., Y..X.. Q. G. L. X. X. A. Š. J. Č..XX
Q. W. a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 501,44 €.
Z predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 20.10.2014 vyplýva, že
matka maloletého H. D., A.. X.X.XXXX v období od mája 2014 do júna 2014 bola poberateľkou dávky v
hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne ( t.j. suma za celé obdobie 123,20 €).
Z potvrdenia súčasného zamestnávateľa matky - spoločnosti X. P. X..H..E.. so sídlom na O. J. Č..XX Q.
W., G.: XX XXX XXX zo dňa 4.6.2014 vyplýva, že matka bola v období od 24.6.2014 do 30.6.2014 u
nich zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti, kde za mesiac jún 2014 dosiahla čistú mzdu
vo výške 99,35€.
Z výplatných pások súčasného zamestnávateľa matky - spoločnosti X. P. X..H..E.. X. X. A. O. J. Č..XX
Q. W. vyplýva, že matka mala v mesiaci júl 2014 čistý príjem vo výške 427,91 €, za mesiac august 2014
vo výške 475,33 € a v mesiaci september vo výške 423,40 €.
Podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.), ak treba po začatí konania dočasne
upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.), predbežné opatrenie nariadi súd
na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez
návrhu.
Podľa § 75 odsek 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.
Podľa § 75 odsek 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla
i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného
opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie
pochybnostiojehopotrebe.Predbežnéopatreniejeinštitútomprocesnéhopráva,ktorémôžesúdpoužiť,
ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú
práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úpravapomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho,
žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o
mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.
V danom prípade súd dospel k názoru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, pretože matka dostatočne neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy
pomerov účastníkov. V konaniach týkajúcich sa výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa
živiť a teda je odkázané na výživu, ktorú mu poskytujú jeho rodičia, je potrebné vždy starostlivo zvážiť
dôsledky, ktoré by mohli nastať pre dieťa nariadením predbežného opatrenia, ktorým by bola znížená
vyživovaciapovinnosťrodičaurčenápredchádzajúcimrozhodnutímovýživnom.Naliehavosťpredbežnej
úpravy pomerov je potrebné posudzovať z hľadiska ochrany záujmov oprávneného dieťaťa, nie ochrany
záujmov povinného rodiča. Zákonnými kritériami určovania rozsahu výživného rodičov k dieťaťu sú
odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, teda
nielen príjem jedného z rodičov, pričom súd je povinný skúmať aj potencionálne možnosti a schopnosti,
prípadne majetkové pomery rodičov, teda rozhodujúci je príjem, ktorý by rodič mohol reálne dosahovať
a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, čo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spravidla nie je
možné. Z uvedeného dôvodu majú skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, resp. v návrhu na začatie konania vo veci samej relevanciu až pre rozhodnutie súdu v
merite veci, nakoľko v danom prípade by predbežné opatrenie nahradzovalo konečné rozhodnutie
súdu. Skutočnosť, že matka v čase od poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná ( dôvody
straty zamestnania neuviedla ) a v období máj a jún 2014 bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi,
pričom od júna 2014 je opätovne zamestnaná, nemôže byť sama o sebe dôvodom pre ingerenciu
súdu do pomerov účastníkov formou predbežného opatrenia, pretože matka nijako neosvedčila, že z
objektívnych dôvodov nedosahuje príjem, ktorý jej umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť v doposiaľ
stanovenom rozsahu a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania o poslednej úprave
vyživovacej povinnosti bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce a jej čistý príjem bol 38,21 € ako
to vyplýva z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva č.k. 23P/270/2013-61 zo dňa 2.4.2014.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh matky na vydanie predbežného opatrenia zamietol s tým, že o
jej riadnom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti rozhodne vo veci samej po dôkladnom prešetrení
príjmov a majetkových pomerov účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa
jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.