Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/179/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311204941
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6311204941.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána

Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľky
H. H., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX P., zastúpenej splnomocneným zástupcom
Y. Y., bytom ulica S. XXX/X, XXX XX Y., proti odporcom 1/ H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X,
XXX XX P., 2a/ B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/X, Z. Z., 2b/ L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z.
XXX/X, Z. Z., 3/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653, 4a/ A.. A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, B. X. P., 4b/ C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.
XXX/XX, B. X. P., odporcovia 4a/ a 4b právne zastúpení Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou, so sídlom

Čajakova 1, 040 01 Košice, 5/ Dražobná spoločnosť a. s., so sídlom Gunduličova 3, 811 05 Bratislava,
IČO: 35 849 703, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o.,
so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, 6/ Okresný úrad Brezno, Katastrálny odbor, so
sídlom Brezenská 4, 977 01 Brezno, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7C/8/2011-260 zo dňa 10. 04. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby zamietol a vo výroku, ktorým uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcom 4a/, 4b/, 5/ trovy

prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcu náhradu trov
právneho zastúpenia a to odporcom 4a/ a 4b/ v sume 66,32 Eur k rukám, ich právnej zástupkyne Mgr.
Janky Krakovskej, advokátky, a odporcovi 5/ v sume 79,58 Eur na účet ich právneho zástupcu - STANĚK
VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., vedený v V. a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporcom 1/, 2a/, 2b/, 3/ a 6/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd", resp. „prvostupňový súd") návrh navrhovateľky, ktorým
sa domáhala vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 15. 04. 2011 zamietol (prvý
výrok). Zároveň zamietol i návrh navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia (druhý výrok).
Navrhovateľkeuložilpovinnosť,abyvlehotetrochdníodprávoplatnostirozsudkuuhradilaodporcom4a/,
4b/ (uvedení odporcovia boli v záhlaví rozsudku okresného súdu nesprávne označený pod spoločným
poradovým číslom 4 - poznámka odvolacieho súdu) trovy konania vo výške 442,86 Eur a odporcovi 5/

trovy konania vo výške 497,37 Eur. Odporcom 1/, 2a/, 2b/, 3/ a 6/ náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej okresný súd konštatoval, že navrhovateľka návrhom zo dňa
15. 07. 2011, ktorý na základe výzvy súdu doplnila podaním zo dňa 01. 10. 2011 „žiadala vysloviť dražbukonanú dňa 15. 04. 2011, osvedčenú notárskou zápisnicou zo dňa 15. 04. 2011 č. N 728/2011; NZ
13803/2011; NCR 1S14167/2011 v plnom rozsahu za neplatnú."
Po vykonanom dokazovaní okresný súd návrh navrhovateľky zamietol, „keď mal za preukázané, že dňa

15. 04. 2011vykonal odporca 5/ dražbu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX Správou katastra L.,
k.ú. P. ako pozemky, parcely registra C, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 674 m2, parcela č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2 a stavba súpisné č. XXX - rodinný dom, postavený
na parcele č. XXX zapísané v podiele 1/1 na navrhovateľku. Z notárskej zápisnice zo dňa 13. 04. 2011
súd zistil, že na dražbe bol udelený príklep odporcom 4/, ktorí sa po zaplatení celej sumy dosiahnutej

vydražením stali, v zmysle § 27 Zákona c. 527/2UU2^Z.z. o dobrovoľných dražbách a Zákona SNR č.
323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,
vlastníkmi predmetných nehnuteľností." Následne konštatoval, že „nezistil, žeby tvrdenia navrhovateľky,
uvedené v žalobnom návrhu, že navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby,
v dedičskom konaní bez ťarchy, ktorá na nehnuteľnostiach v čase priebehu dedičského konania viazla,
a to aj napriek tvrdeniu navrhovateľky, že v čase, keď nadobudla nehnuteľnosť dedením po svojom

nebohom otcovi, na nehnuteľnosti neviazli žiadne ťarchy." S poukazom na ustanovenie § 151h ods.
1 Občianskeho zákonníka uviedol, že z neho „vyplýva, že nadobudnutím nehnuteľnosti, ktorá bola
založená v predchádzajúcom období, v dedičskom konaní prešli na dediča, čiže na nového vlastníka
spolu s nehnuteľnosťou aj ťarchy, teda záložné právo, ktoré sa viaže na túto nehnuteľnosť." V tejto
súvislosti okresný súd ďalej uviedol, že „navrhovateľka uviedla, že: «Nikto z dedičov pri dedičskom

konaní nebol informovaný, netušil a nemal dané žiadnou formou na vedomie, aj po bližšej informácii
advokátom a nazretí do dedičského konania a v osvedčení o dedičstve bolo advokátom skonštatované,
že na nehnuteľnosti, ktorá je dedičským konaním, neviaznu žiadne ťarchy, žiadne zákonné záložné
práva evidované na LV č. XXX a zo vzájomného manželstva poručiteľa a pozostalej manželky nie sú
evidované žiadne dlhy bezpodielového spoluvlastníctva manželov», avšak ako súd zistil z Osvedčenia

o dedičstve 4D 368/2007; Dnot 104/2007 na strane 3 Osvedčenia o dedičstve sú uvedené ako aktívna
nehnuteľné veci vedené na LV č. XXX, ktoré boli v čase smrti otca navrhovateľky v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov odporkyne 1/ a nebohého otca navrhovateľky Y. F., avšak z citovaného
osvedčenia o dedičstve nevyplýva tvrdenie navrhovateľky, že v osvedčení o dedičstve je uvedené, že
na nehnuteľnosti, ktorá sa stala predmetom dražby, neviazne záložné právo. Na strane 2 osvedčenia

o dedičstve je v časti: B/ uvedené, že: «Zo vzájomného manželstva poručiteľa a pozostalej manželky
nie sú evidované žiadne dlhy bezpodielového spoluvlastníctva manželov», avšak toto konštatovanie
nepreukazuje tvrdenie navrhovateľky, že na nehnuteľnosti v čase dedenia neviazlo záložné právo. V
čase dedenia na nehnuteľnosti viazlo záložné právo, ako súd zistil z LV č. XXX, teda súd nemal za
preukázané tvrdenie navrhovateľky, že na ňu neprešlo záložné právo, ktoré bolo zapísané na L V č.

XXX na základe návrhu odporcu 3/ po podpise úverovej zmluvy, na základe ktorej poskytol odporca
3/ odporcom 2/, teda L. K. a B. K., úver. (...) Keďže úver splatený nebol, záložné právo viazlo na
nehnuteľnosti naďalej a trvalo aj v čase prechodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti la navrhovateľku."
V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky, ktorú prezentovala v rámci konania okresný súd uviedol, že
„pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že jej nebolo doručené oznámenie o dražbe v zmysle § 17 ods. 8 Zákona

o dobrovoľných dražbách, pretože nebolo podpísané zo strany odporcu 3/ ani zo strany odporcu 5/, súd
túto skutočnosť nemal za preukázanú, pretože odporca 5/ preukázal súdu, že zásielku, ktorou doručoval
navrhovateľke Oznámenie o dražbe DD 59/2011 spolu so SO Znaleckým posudkom č. 115/2010, jej
poslal na adresu trvalého pobytu zistenú z Registra obyvateľov Slovenskej republiky, ktorú si táto
neprevzala, pričom táto adresa, na ktorú jej zaslal odporca 5/ oznámenie o dražbe, bola súčasne aj

adresou, kde sa v skutočnosti zdržiavala, pretože predchádzajúce zásielky si na tejto adrese osobne
prevzala. Odporca 5/ zaslal navrhovateľke oznámenie o dražbe, ako vyplýva z vrátenej nedoručenej
zásielkyaodkiaľsinavrhovateľkazaobstaralaOznámenieodražbeDD59/2011,ktorénebolopodpísané
odporcom 5/, navrhovateľka súdu nevysvetlila, ale odporca 5/ predložil súdu dokaz o tom, že jej zásielku
s Oznámením o dražbe DD 59/2011 zaslal spolu so znaleckým posudkom, ktorá sa ale z adresy, kde

sa navrhovateľka zdržiavala, vrátila odporcovi 5/ ako nedoručená." V súvislosti s ďalším argumentom
navrhovateľky okresný súd uviedol, že: „Správa katastra L. vykonala zápis zmeny vlastníckeho práva
na L V č.F.potom, ako jej bol doručený návrh na zmenu zápisu vlastníckeho práva záznamom v súlade
s Katastrálnym zákonom (...), spolu s listinami, a to na notárskou zápisnicou, ktorá osvedčovala priebeh
dražby a na základe dokladu o zaplatení ceny dosiahnutej vydražením odporcami 4/, preto neobstojí

tvrdenie navrhovateľky, že mala správa katastra počkať so zápisom zmeny vlastníckeho práva až potom,
ako uplynie trojmesačná prekluzívna lehota. Podľa názoru súdu v trojmesačnej prekluzívnej lehote sa
môže domáhať osoba, ktorej práva boli dražbou dotknuté, vyslovenia neplatnosti dražby, ale táto lehota
nemá vplyv na plynutie lehoty na zápis zmeny vlastníckeho práva na LV. Teda trojmesačná prekluzívnalehota neznamená, žeby bolo nutné odložiť zmenu zápisu vlastníckeho práva na LV, ale je to lehota,
ktorá je určená na to, aby ten, kto sa cíti dotknutý vo svojich právach vykonaním dražby podal návrh
na vyslovenie neplatnosti dražby." Následne okresný súd uviedol, že „pokiaľ navrhovateľka navrhla,

aby súd vyslovil neplatnosť dražby (...), bola povinná preukázať súdu skutočnosti uvedené v § 21 ods.
2 Zákona o dobrovoľných dražbách, a to, že vykonaním dražby boli porušené ustanovenia Zákona o
dobrovoľných dražbách, a že toto porušenie lalo taký rozsah, že malo vplyv na vydraženie predmetu
dražby. z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca 5/ vykonal dražbu na základe návrhu odporcu
3/, pričom všetky písomnosti, ktoré bol povinný podľa Zákona o dobrovoľných dražbách zaslať, zaslal

v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách všetkým subjektom, vrátane navrhovateľky. Navrhovateľka
súdu nepreukázala, že jej odporca 5/ odmietol možnosť nahliadať do písomností súvisiacich s dražbou,
keďže odporca 5/ túto skutočnosť poprel a navrhovateľka túto skutočnosť nijako nepreukázala, súd túto
skutočnosť nemal za preukázanú. Súd nemal za preukázané ani tvrdenie navrhovateľky, že v čase, keď
nadobudla túto nehnuteľnosť, na nehnuteľnosti neviazlo záložné právo, a teda nadobudla navrhovateľka
túto nehnuteľnosť bez záložného práva." V závere odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej okresný súd

uviedol, že vzhľadom na to, že „nemal za preukázané porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných
dražbách, a to ani z tvrdení navrhovateľky uvedených v žalobnom návrhu, ani z vyjadrenia samotných
účastníkov, návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol."
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „O.s.p.").

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie. Z jeho obsahu možno vyvodiť, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a jej návrhu o určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby vyhovel. Odvolanie
právne odôvodnila súhrnným všeobecným konštatovaním, že „v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1 O.s.p,, konáme má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový sláv veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci". V samotnom odôvodnení rozhodnutia de
facto zopakovala argumentáciu, ktorú prezentovala v rámci prvostupňového konania.

Odporca 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, odvolanie navrhovateľky považuje
za nedôvodné a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odporcovia 4a/ a 4b/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedli, že rozhodnutie okresného
súdu považujú za vecne správne a preto ho žiadali potvrdiť. Zároveň žiadali priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

Odporca 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

Ostatní účastníci konania sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal v
medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia

ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného
súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V prvom rade odvolací súd (opakovane) poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka v odvolacom
konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní

pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 205a O.s.p. na
to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. Ak v odvolacom konaní poukazuje na nesprávne
hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na podľa jej názoru neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu
zo strany okresného súdu, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 213 ods. 1 O.s.p. viazanýskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 až 7
uvedeného ustanovenia. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia
procesnýchpodmienokodvolaciehokonania),čiokresnýsúdvykonalnáležitédokazovanieačiskutkové

zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že
nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie účastníkom navrhovaného
relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že okresným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v
prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne, ak má za to, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v

potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p).
V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal všetky relevantné dôkazy, tieto dôkazy
vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal a z ktorého
vyvodil správny právny záver. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany okresného súdu nezistil
žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že záver okresného súdu, že navrhovateľka nepreukázala existenciu takých skutkových a právnych
skutočností, ktoré by mali za následok neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby, je vecne správny.
Odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ktoré je dostatočne

podrobné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené
v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou navrhovateľky (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) pre úplnosť
uvádza,oznámenieodražbesadoručujevzákoneurčenýmosobám(§17ods.5Zákonaodobrovoľných

dražbách) postupom podľa § 10 uvedeného zákona, formou listovej zásielky do vlastných rúk, pričom
toto ustanovenie upravuje, že na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,
konkrétne ustanovenia § 45 - § 50 O.s.p.. Preto v tomto prípade možno konštatovať, že i keď si
navrhovateľka oznámenie o predmetnej dražbe, ktoré jej bolo doručované na jej obvyklú adresu
neprebrala, resp. nevyzdvihla, v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. sa považuje táto zásielka za

doručenú. Navrhovateľka nepreukázala (a ani netvrdila) že by sa v dobe jej doručovania nezdržiavala
v mieste doručovania (v obciX).

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľka napadla odvolaním rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda de facto i v
súvisiacom výroku o trovách konania. Pretože odvolací súd je (podľa § 212 ods. 1 O.s.p.) rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný i v prípade odvolania do výroku o trovách konania a navrhovateľka v
odvolaní nenamietala, resp. nespochybnila správnosť výpočtu priznaných trov prvostupňového konania

odporcom 4a/, 4b/, 5/, odvolací súd sa týmto aspektom (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.
Skúmal len to, či na strane uvedených odporcov existoval procesnoprávny dôvodu (základ) na priznanie
trov prvostupňového konania.
Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. V tomto prípade je nesporné, že uvedení odporcovia boli v prvostupňovom konaní plne
úspešní a preto okresný súd postupoval vecne správne, keď im v súlade s citovaným ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu účelne vynaložených trov konania (medzi ktoré nesporne patrí
i náhrada trov právneho zastúpenia). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že navrhovateľka neuviedla
žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby

úspešným odporcom náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo vo výroku, ktorým uložil
navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcom 4a/, 4b/ a 5/ trovy prvostupňového konania.Odporcovia boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa § 224 ods. 1, s použitím § 142 ods.
1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si riadne a včas uplatnili len
odporcovia 4a/, 4b/ a 5/. Na základe týchto skutočností odvolací súd zaviazal navrhovateľku, ktorá bola

v odvolacom konaní neúspešná, k povinnosti uhradiť odporcom 4a/, 4b/, trovy odvolacieho konania v
sume 66,32 Eur a odporcovi 5/ v sume v sume 79,58 Eur.
Uvedené trovy konania odporcov 4a/, 4b/ predstavujú trovy ich právneho zastúpenia pozostávajúce
z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu
navrhovateľky v sume 58,69 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len „vyhláška" predstavuje sumu 58,69 Eur za jeden
úkon, a keďže z ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži
o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a v tomto prípade právna
zástupkyňa zastupovala spoločne odporcu 4a/ i 4b/, podľa citovaného ustanovenia sa tarifná odmena
určená podľa § 11 ods. 1, t.j. 58,69 Eur za každého zastúpeného znížila o 50%, takže tarifná odmena

za jeden úkon právnej služby za jedného zastúpeného predstavovala sumu 29,345 Eur a teda za dve
zastúpené osoby vzniklo právo na zaplatenie tarifnej odmeny v sume 58,69 Eur /2 x 29,345 Eur /). Okrem
toho sa k uvedenému úkonu právnej služby pripočítava i režijný paušál vo výške 7,63 Eur (§ 16 ods.
3 citovanej vyhlášky).
Vyššie uvedené trovy konania odporcu 5/ v sume v sume 79,58 Eur taktiež predstavujú trovy jeho

právneho zastúpenia. Pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie
písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky v sume 58,69 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny
určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon
právnej služby v sume 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca odporcu 5/ je platiteľom
DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z.z., účinnej

od 01. 06. 2009) o 20% DPH, teda o celkovú sumu 13,26 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľka povinná zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám,
resp. na účet právnych zástupcov uvedených odporcov.

Odporcom 1/, 2a/, 2b/, 3/ a 6/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich
neuplatnili a ich existenciu nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.