Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205986
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615205986.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekučného konania oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom AK Martinčekova 13, 821
01Bratislava, proti povinnému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. X, XXX XX W., ktoré začalo
pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana

Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX 186/2015, pre vymoženie 977,68
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
12Er/311/2015-17 zo dňa 15.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdpodľaust.§44ods.2zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekučnékonaniejevedenéna
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave,
sp. zn. sp. zn. M0809088 zo dňa 30.04.2010 (ďalej rozhodcovský rozsudok). Súd prvého stupňa
vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako

veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde
svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú doložku, na základe ktorej
bol rozhodcovský rozsudok vydaný a tvorí súčasť Všeobecných obchodných podmienok právneho
predchodcu oprávneného (bod 9.2), na ktoré odkazuje zmluva o úvere zo dňa 09.12.2005 (ďalej len
“Zmluva o úvere“), uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ako neprijateľnú
podmienku. Rozhodcovská doložka podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú
doložku, jej praktickým dôsledkom je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred súdom. Povinný ako spotrebiteľ mohol zmluvu len odmietnuť ako
celok alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania. Na
základe uvedeného mal súd za to, že rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

účinného v čase uzatvárania zmluvy. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval
svoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. Namietal, že okresný súd prekročil zákonné limity pre

skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať výlučnežiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
nemá teda žiadne oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. Ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len ZoRK) môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 ZoRK. Doručený rozhodcovský

rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa ustanovení § 159 O. s. p. Súd nemôže
vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť
- navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a
preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Je tu teda prekážka „res
iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej uviedol,

že oprávnený postupoval v súlade § 93 b) ods. 1 zákona o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto
zákonom stanovenú ponuku a to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Oprávnený poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje
vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa

podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé
a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžník ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Poukázal i na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Zároveň uviedol, že sa
exekučnýsúdnijakonevysporiadalsodlišnýmprávnymnázorom,ktorýmajúinésúdytohoistéhostupňa,

dokonca samotný exekučný súd. V rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery, ktoré
sú v ňom uvedené. Podľa oprávneného dochádza k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní,
keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú. Oprávnený
namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v
tomto ustanovení, ako aj v prípadoch, keď na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom
je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a
takto novo vytvorenej situácii vyjadriť. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovanískutkovéhostavu,čímzasiaholdojehoprávapodľačl.48odsek2ÚstavySR.Naviacexekučný

súd povinného na základe jeho postavenia neprimerane zvýhodňuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo alternatívne aby napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu
podľa § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,žeoprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienazákladeexekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. M0809088
zo dňa 30.04.2010. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom dňa 09.12.2005.

V článku 9 bode 9.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy je obsiahnutá
dohoda zmluvných strán, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporovvzniknutých na základe alebo súvisiacich s Zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a

MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. Č. 3157/8 [RAM]
podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že
toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je

exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka

konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval

súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie

dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek

tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.Z“) - účinného v čase
uzatvorenia zmluvy; spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy; dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy; spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy; spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy; neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Odvolací súd považuje za správne právne hodnotenie okresného súdu, že vzťah, ktorý vznikol medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinnou je spotrebiteľským vzťahom. Z predloženej zmluvy
nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na právne vzťahy
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho

núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú v prípade, že žalobcom bude dodávateľ
riešené výlučne rozhodcovským súdom a v prípade, ak žalobcom bude spotrebiteľ riešené alternatívne
buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý
vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi
neprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou

platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú

doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas

tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,
Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že

platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením

rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho

dvora krajský súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom
rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a len
podporne poukázal na výklad danej smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,

že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté
uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.