Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Jana Vlčková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115228404
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115228404.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: S.. E. H., R.. X.X.XXXX, D. F. XXXX/XXA, R.,
zastúpenej: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, IČO: 47 231 599, proti odporcovi:
JUDr. Pavol Holík, súdny exekútor, Exekútorský úrad Bratislava I, Záhradnícka 14, Bratislava, o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 03. decembra 2015, č.k. 14C/247/2015-66, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia; ktorým sa; pred podaním návrhu o náhrady škody; domáhala uložiť odporcovi zákaz nakladať
s nehnuteľným majetkom, nachádzajúcim sa v k.ú. J., zapísaným na LV č. XXX, ako parcely registra
C, a to č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 167 m2, parc. č. XXX/XX - ostatné plochy vo výmere 47
m2 a parc. č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria s rodinným domom súp. č. XXX vo výmere 10
m2; nachádzajúcim sa v k.ú. D., zapísaným na LV č. XXX, ako parcely registra C, č. XXX/XXX - orná
pôda vo výmere 43 m2, č. XXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 123 m2, Č..XXX/XXX- zastavané
plochy a nádvoria, s rodinným domom súp. č. XXX, vo výmere 135 m2, č. XXX/XX - zastavené
plochy a nádvoria spolu s garážou so súp. č. X, vo výmere 36 m2; nachádzajúcim sa v D. v
k.ú. I. K. zapísaným na LV č. XXXX ako byt č. X, C. Š. XX, X. N. a k tomu prináležiaci podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu so súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/X v podiele 149/10000
k celku; nachádzajúcim sa v k.ú. I. K., zapísaným na LV č. XXXX, ako parcely registra C č. XXXX/
X - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 1490 m2 a č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 890 m2 v podiele XXX/XXXXX-in k celku; a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania
smerujúceho k scudzovaniu, založeniu, zaťaženiu vecným bremenom alebo akémukoľvek
inému zaťaženiu predmetných nehnuteľností. S poukazom na § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ a § 76
ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady na nariadenie navrhovaného predbežného
opatrenia, nakoľko navrhovateľka nepreukázala a neosvedčila existenciu právnych vzťahov medzi
účastníkmi, ktoré by vyžadovali naliehavú a dočasnú úpravu právnych vzťahov medzi nimi v
požadovanomrozsahu,nakoľkopredloženélistinnédôkazyneosvedčilijejnároknadočasnériešenieich
pomerov. Zdôraznil, že zo strany navrhovateľky neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, keď nijakým spôsobom nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, ktorá by jej nenariadením tohto výnimočného ochranného prostriedku mohla vzniknúť. Dospel k
záveru, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce podľa navrhovateľky v
protizákonnom a svojvoľnom správaní pred podaním návrhu a z neho vyplývajúca obava, že sa
nedomôže svojich práv, nemôže zakladať právo navrhovateľky na dočasné upravenie pomerov
účastníkov konania v zmysle podaného návrhu, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd odporcovi
zakázal nakladať s nehnuteľnosťami odporcu v k.ú. J., k.ú. D. a k.ú. I. K., pretože vydanie takéhopredbežného opatrenia by bolo zjavne neprimerané. Poukázal na to, že navrhovateľka neosvedčila, že
odporca vykonal právne alebo faktické úkony, ktoré by mohli viesť k záveru, že prípadný výkon súdneho
rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený, a preto zákonné predpoklady na nariadenie predbežného
opatrenia neboli splnené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak ich náhradu mu
nepriznal, keď v konaní odporcovi žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc
sa jeho zmeny tak, aby bolo jej návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že návrhom a
predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázala, že odporca ako osoba právne vzdelaná,
vykonávajúca činnosť súdneho exekútora, opakovane dlhodobo ignoroval rozhodnutia súdov a výkonom
svojej exekučnej činnosti hrubo nezákonným spôsobom siahol na jej majetok napriek tomu, že nebola
v procesnom postavení povinného v exekučnom konaní, a preto má dôvod sa obávať, že odporca
podnikne všetky jemu známe a dostupné kroky s cieľom zamedziť riadnemu splneniu jej pohľadávky
voči nemu na náhradu spôsobenej škody, pričom z jeho doterajšieho správania je zrejmé, že nemá
zábrany konať v rozpore so zákonom, a teda je namieste dôvodná obava, že odporca nebude
dobrovoľne nesplní ani povinnosť nahradiť jej vzniknutú škodu, ktorá mu bude uložená v konaní vo
veci samej. Uvedené skutočnosti podľa nej zakladajú dôvodnú obavu v zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p.,
že výkon rozhodnutia vo veci samej by mohol byť ohrozený, a preto boli splnené všetky zákonné
predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s petitom podaného návrhu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p.,
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm.e/, písm.f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to
osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v
súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným
titulom.
Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli
osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti
návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových
okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti
a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého
rozhodnutia vo veci samej. Zároveň však navrhovateľ musí v rovnakej miere osvedčiť skutočnosti, ktoré
odôvodňujú existenciu obavy, že bez nariadenia predbežného opatrenia tu reálne a bezprostredne hrozí
vznik značnej ujmy, alebo zmarenie, čo podstatné sťaženie výkonu rozhodnutia vo veci samej.
Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich
skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku,
s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa
posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu
vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je
potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami
týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Predbežné opatrenie však nie je
možné nariadiť len na základe samotných tvrdení navrhovateľa.Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia predpokladá
existenciu rozhodnutia, prípadne listiny, ktoré sú spôsobilým titulom pre exekúciu, alebo aspoň stav
v prebiehajúcom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu priaznivého
rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy z budúceho výkonu
súdneho rozhodnutia v prípade, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie a ani neprebieha konanie,
v ktorom by mohlo byť vydané, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené
mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti,
ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre navrhovateľa priaznivého rozhodnutia ohľadne ním
tvrdeného nároku, ktorý musí byť riadne osvedčený tak, aby bolo možné usudzovať, že jeho priznaniu
v súdnom konaní zásadne nič nebráni. Výnimočnosť vydania predbežného opatrenia však v takomto
prípade môže byť daná výškou dlžnej čiastky, opakovaným zbavovaním sa majetku dlžníka alebo
menením zloženia jeho majetkovej podstaty. Je v rozpore s účelom inštitútu predbežného opatrenia
vyvíjať ním zámerne na odporcu tlak smerujúci k dosiahnutiu uspokojenia uplatňovanej pohľadávky v
čo najkratšom čase. Taktiež len samotná existencia pohľadávky, prípadne existencia viacerých veriteľov
dlžného odporcu nezakladajú obavu z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti.
S poukazom na skutkové okolnosti danej veci, ustálené súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd
zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľka nesvedčila také skutočnosti, ktoré by v
danej veci umožňovali nariadenie predbežného opatrenia, keď neosvedčila, že by výkon rozhodnutia
vo veci samej bol ohrozený, a preto neboli splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie jej návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúce v osvedčení existencii reálnej hrozby podstatného
sťaženia, či zmarenia výkonu rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa mieni proti odporcovi domáhať
zaplatenia náhrady škody.
Keďže doposiaľ nebolo začaté konanie vo veci samej, a teda ani nebolo vykonané žiadne dokazovanie,
nemožno len na základe všeobecných tvrdení navrhovateľky v návrhu o vzniku škody na jej majetku;
bez bližšieho uvedenia jej výšky vo vzťahu ku konkrétnemu majetku; opodstatnenosť jej návrhu na
náhradu škody dôvodne predpokladať, a teda spoľahlivo vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnosti
jej úspechu vo veci samej.
Navrhovateľka neosvedčila ani výnimočnosť situácie existenciou takých mimoriadnych okolností
prípadu, ktoré by odôvodňovali obavu z ohrozenia výkonu pre ňu priaznivého rozhodnutia ohľadne
ňou tvrdeného nároku. Výnimočnosť nariadenia predbežného opatrenia tu nie je daná ani okolnosťami
konkrétneho prípadu, ani predmetom konania, ani povahou účastníkov konania a ani samotnou výškou
uplatňovanej pohľadávky.
Ani také správanie odporcu pri výkone exekučnej činnosti, ktoré je v rozpore so zákonom, a následkom
ktorého je neopodstatnené postihnutie osobného majetku navrhovateľky, však samo o sebe; ako na to
správne poukázal i súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia; za stavu, keď
nebolo osvedčené žiadne jeho konkrétne správanie, ktoré by dôvodnosť tvrdení a obáv navrhovateľky
potvrdzovalo; nie je spôsobilé založiť skutočnú a odôvodnenú obavu, že odporca sa mieni nekalým
spôsobom zbaviť nehnuteľného majetku, proti ktorému smeroval návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, a zmariť tak; v prípade úspechu navrhovateľky v konaní; výkon rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka v konaní neosvedčila existenciu
reálnej obavy z ohrozenia, prípadne zmarenia výkonu rozhodnutia vo veci samej, a preto; keď
navrhované predbežné opatrenie by vzhľadom na rozsah nehnuteľného majetku, ktorý navrhovateľka
žiadala zahrnúť do nariadeného predbežného opatrenia; za stavu, že výška náhrady škody, ktorú
mieni uplatňovať v konaní vo veci samej, nie je doposiaľ známa; nariadenie predbežného opatrenia
predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv odporcu vzhľadom na to, že by nešlo o
obmedzenie jeho vlastníctva v miere nevyhnutne potrebnej a zodpovedajúcej predmetu konania
vo veci samej.
Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní argumentovala doterajším nezákonným správaním odporcu,
odvolací súd poukazuje na to, že s touto jej argumentáciou sa vyporiadal už súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia, keď správne konštatoval, že takéto správanie odporcu samé o
sebe nezakladá právo navrhovateľky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania spôsobom, aký
požadovala v petite podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací
súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka neosvedčila splnenie
zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p., a preto
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v
odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.