Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215204975
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4215204975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná

104, Košice, IČO: 47243368, v konaní zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi : Q. Q.Á., K.. X.X.XXXX, I. O. Z. XXX, Q., o zaplatenie
195,67 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 100,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne od 19.4.2014 do zaplatenia v splátkach po 30,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 30.3.2015 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie 195,67
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 130,67 Eur od 19.4.2014 do zaplatenia a
trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 53,66 Eur.

V návrhu uviedol, že medzi ním ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 19.3.2014
k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru (ďalej len Zmluva) a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy v súlade s
článkom III. bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový
bezúročný úver vo výške 100,-Eur. Predpokladom uzavretia týchto zmlúv bola registrácia odporcu ako
spotrebiteľa na adrese jeho internetového sídla ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu
a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným
užívateľským účtom. Obidve zmluvy a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami z ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním

predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal
mu vrátiť celkovú čiastku 130,67 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov
(príslušenstvo)zaposkytnutieúveruvyjadrenýchpevnousumouvovýške30,67Eur.Celkovénákladyza
poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej výpočet je uvedený v
článku IV. bod 8 Rámcovej zmluvy. Úver s príslušenstvom sa stal platný dňa 18.4.2014. Nakoľko odporca

nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle článku IV. bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. si uplatňuje aj
zákonné úroky z omeškania zo sumy 130,67 Eur vo výške 5,25% ročne odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti až do zaplatenia. Písomnými výzvami pripojenými k návrhu vyzval odporcu na úhradu jehozáväzku, za ktoré v zmysle článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatňuje voči odporcovi náhradu
skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-Eur.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne a žiadal, aby súd rozhodol na základe
poskytnutých listinných dôkazov.

Odporca ako účastník konania uviedol, že na internete našiel možnosť rýchlej pôžičky. Vyplnil dotazník

a dostal od navrhovateľa na svoj účet 100,-Eur. následnej raz mu zavolala jedna pani, ktorej zaplatil 30,-
Eur. Odvtedy navrhovateľ sa mu neozval, nedostal od neho žiadny papier. Nevedel kedy a koľko mu
vrátiť. O zaplatení 30,-Eur nemá žiadne papiere, lebo medzičasom sa sťahoval a dôkaz o platbe stratil.
Bol toho názoru, že nie je reálne za 100,-Eur úveru zaplatiť 200,-Eur alebo aj viac. Žiadal, aby mu súd
povolil vyrovnať dlžobu voči navrhovateľovi v splátkach po 30,-Eur mesačne vzhľadom na to, že jeho
čistý mesačný príjem činí 250-300,-Eur.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výpisom navrhovateľa z obchodného registra, Rámcovou zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, Zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.3.2014, dôkazom o poukázaní požičanej sumy odporcovi,
upomienkami zo dňa 17.5.2014, 24.5.2014, 31.5.2014 a 8.6.2014. Vykonaným dokazovaním ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzavreli dňa 19.3.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 24 a nasl. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na

diaľku a Občianskeho zákonníka č. 40/64 Zb. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi
krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,-Eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným
prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa v deň uzatvorenia Zmluvy. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou dňa 18.4.2014. Celkové náklady predstavovali ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 418% a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru

sumou 30,67 Eur. Zo Zmluvy vyplýva, že účastníci konania k zmluvnému konsenzu dospeli na základe
Rámcovej zmluvy a Žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Náležitosti Zmluvy sú
obsiahnuté v Rámcovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Zmluva obsahuje prehlásenie spotrebiteľa, že pred jej uzavretím mu veriteľ poskytol informácie
podľa § 4 ods. 1 Zákona prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere

v podobe zápisu na inom trvalom médiu v samostatnom dokumente a riadne a zrozumiteľne veriteľ
odpovedal na všetky jeho otázky spojené s poskytnutím úveru. Zmluvu prečítal, porozumel jej obsahu
a na znak súhlasu s ňou slobodne, vážne, nie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok súhlasí
s textom zmluvy. Skutočnosť, že suma 100,- Eur bola na účet odporcu navrhovateľom poukázaná,
ani to, že odporca v lehote splatnosti požičanú sumu neuhradil, odporcom spochybnené nebolo. Pre

nedodržanie zmluvných podmienok navrhovateľ upomienkami zo dňa 17.5.2014, 24.5.2014, 31.5.2014
a 8.6.2014 vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Za jednotlivé upomienky mu účtoval : 35,-Eur
(za administratívne náklady vymáhania -upomienku zo dňa 17.5.2014), 10,-Eur (za urgenciu zo dňa
24.5.2014),10,-Eur (za upozornenie na hrozbu exekúcie z 31.5.2014) a 25,-Eur (za poslednú výzvu z
8.6.2014), t.j. spolu 80,-Eur, z čoho v tomto konaní si uplatňuje iba náklady v celkovej výške 65,-Eur.

Z bodu III.3 Rámcovej zmluvy, na ktorú odporca reagoval registráciou, vyplýva, že Rámcová zmluva a
Zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy,
Zmluvy a jej príloh Klientom elektronickou poštou. Uzavretím Zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol
oboznámený s informáciami a podmienkach spotrebiteľského úveru.

Podľa bodu IV.1. Rámcovej zmluvy klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru,
doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred
vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením Zmluvy.

Podľa bodu IV.3 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.Z bodu IV.5. Rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient
povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná
o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy SMS, e-

mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta
a sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane spracovania - prvej
upomienky 15,- Eur, druhej upomienky 10,- Eur, tretej upomienky 10,- Eur a štvrtej upomienky 30,- Eur.

Podľa § 1 ods.1,2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013 (1)

Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods.3 písm. f) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorého výška je
menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12
mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere

sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,

Podľa § 1 ods.3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods.1 citovaného zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere
alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 , a , § 6 až 8 , § 9 ods. 1, 2 , 9 a 10 , § 11 , 12 , 14 , 16 , 17 , 19 , 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.10.2013 (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1-3 citovaného zákona (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sapred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.6 citovaného zákona ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b), d) Zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
v znení účinnom do 12.6.2014 (a) zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o

poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, poskytovanej
podľa písm.b) bod 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. (d)
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že odporca na základe predzmluvného formulára
nazvaného Rámcovou zmluvou uverejnenou navrhovateľom na adrese internetového sídla veriteľa sa

dal zaregistrovať ako spotrebiteľ, ktorý má záujem o poskytnutie spotrebiteľského úveru, iného úveru,
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Po jej registrácii na internetovej stránke navrhovateľa
navrhovateľ dňa 19.3.2014 vyhotovil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v ten istý deň
poukázal na účet odporcu bezhotovostnú platbu 100,- Eur. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhotovil
bez toho, aby vedel o aký ním ponúkaný produkt má odporca záujem (o pôžičku, úver alebo ďalšie

služby) a za akých zmluvných podmienok. V rámcovej zmluve uvedený vzorec výpočtu RPMN je pre
laika nezrozumiteľný. Presný údaj o RPMN, 418% obsahuje až Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru.

V danom prípade navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 100,- Eur, ktorý bol splatný do

30 dní, preto tento právny vzťah podľa § 1 ods.3 písm. 1) Zákona č. 129/2010 Z.z. nie je
spotrebiteľským úverom, ale spravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.Sporytýkajúcesazmlúvospotrebiteľskýchúverochsúobčianskoprávnymivecamiapodstata
vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna. Zmluvný vzťah účastníkov
konania súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorý konal

pri uzatváraní zmluvy v rámci premetu svojej činnosti a spotrebiteľ, ktorému úver nebol poskytnutý
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Do tohto zmluvného vzťahu spotrebiteľ vstúpil
za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť.

Celkové náklady spotrebiteľa tvorené poplatkom za poskytnutie úveru sú stanovené v Zmluve sumou
30,67 Eur za úver poskytnutý v sume 100,- Eur na dobu 30 dní (od 19.3.2014 do 18.4.2014).
Podľa názoru súdu poplatok za poskytnutie úveru v takejto výške je neprimerane vysoký, prieči
sa dobrým mravom a preto v tejto časti Zmluva účastníkov je neplatná. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje, že táto zmluvná podmienka nebola účastníkmi individuálne dojednaná, bola určená

jednostranne navrhovateľom a odporca ju nemal možnosť ovplyvniť. Mohol zmluvu v celom rozsahu
prijať, alebo ju odmietnuť. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením
hmotnoprávnej povahy, ktorá dáva súdu možnosť posúdiť, či je výkon subjektívneho práva v súlade
s dobrými mravmi a ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Obdobne to platí aj vo vzťahu kprávnym povinnostiam. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu
základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Toto posúdenie je teda založené na úvahe
súdu, ktoré musí byť podložené vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci

výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z daných právnych predpisov, alebo záväzkového
vzťahu, alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti by bol v takom rozpore a to a s prihliadnutím
na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Pri
dojednávaní úrokov alebo odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Nie

je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o celkových nákladoch
veriteľa často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie (dôkazom čoho v predmetnej
veci je nízka suma poskytnutého úveru). Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii je povinný poskytnúť veriteľovi neprimeranú odplatu. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. I keď zo Zmluvy účastníkov vyplýva, že úver je
bezúročný, teda navrhovateľ nemá nárok na úroky, ale na náklady spojené s poskytnutím úveru, súd na
porovnanie uvádza, že priemerná ročná úroková sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru bola v
čase uzavretia zmluvy s dohodnutou splatnosťou do 1 roka najviac vo výške 13,05%. V danom prípade
finančné prostriedky boli odporcovi poskytnuté na krátku dobu (30 dní) a predstavujú navýšenie skoro o

1/3-nu (30,67 %). Túto zmluvnú podmienku odporca nemal možnosť ovplyvniť, stanovená výška odplaty
je v rozpore s dobrými mravmi, preto toto zmluvné dojednanie nepožíva právnu ochranu. S poukazom na
uvedenésúdnávrhuvyhovelibavčastiozaplatenieposkytnutéhoúveruvsume100,-Euraprávnynárok
navrhovateľa na poplatok za poskytnutie úveru v sume 30,67 Eur zamietol s poukazom na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka.

V tomto konaní navrhovateľ si uplatňuje aj náhradu nákladov vynaložených v sume 65,- Eur na písomné
výzvy v zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, a to za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou
úveru vrátane vypracovania prvej upomienky 15,- Eur, druhej upomienky 10,- Eur, tretej upomienky 10,-
Eur a štvrtej upomienky 30,- Eur. Kópiu upomienok navrhovateľ založil do spisu, ale nepreukázal, že

tieto zaslal odporcovi, že ich odovzdal na poštovú prepravu. Navyše z bodu IV.5 Rámcovej zmluvy ani
nevyplýva povinnosť spotrebiteľa uhradiť náklady veriteľa v sume 35,- Eur a 25,- Eur. V sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej

v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v
takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. v tomto

konaní zaťažuje navrhovateľa, ktorý hodnoverný dôkaz o zaslaní upomienok odporcovi nepredložil, ani
nenavrhol. Nepreukázal výšku skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním predmetnej
pohľadávky od odporcu, preto súd pre neunesenie dôkazného bremena návrh v tejto časti zamietol. Nad
rámec uvedeného súd dodáva, že je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od spotrebiteľa náhradu
za personálne náklady, náklady za prevádzkovanie kancelárie, teda náklady spojené so samotnou

podnikateľskou činnosťou veriteľa.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania

poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.

Odporca poskytnutý úver mal vrátiť do 18.4.2014. Pretože takto neučinil, dostal sa do omeškania s
plnením peňažného dlhu odo dňa 19.4.2014. Od tohto dňa vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z
omeškania v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Základná úroková sadzbaECB od 13.11.2013 do 10.6.2014 bola 0,25%, teda navrhovateľovi prináležia úroky z omeškania vo
výške 5,25% ročne.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku ; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na pomery odporcu súd mu povolil uhradiť pohľadávku navrhovateľa v splátkach po 30,- Eur
mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ mal vo veci 51,10%-ný úspech, odporca 48,90%-ný. Vzhľadom na podiel úspešnosti oboch
účastníkov súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. žiadnemu z nich nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre

písomne vo dvoch vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa
osobitného zákona.