Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200372
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200372.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa X.. S. S., bytom N. XXXX, I., proti žalovanému Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, v konaní
proti nečinnosti orgánu verejnej správy jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal návrhom proti nečinnosti odporcu doručeným súdu dňa 7.4.2015
prostredníctvom Okresného súdu Humenné, aby súd uložil odporcovi 1. „povinnosť na základe
vykonanie mimoriadnej účtovnej závierky pohľadávky vydať navrhovateľovi potvrdenie o stave
pohľadávky podľa požadovaného rozsahu a obsahu o čiastočnom plnení dlhu vydaného na základe

podkladu potvrdenia o zúčtovaní pohľadávky za účtovné obdobie od 16.4.2006 do dňa ukončenia
mimoriadneho zúčtovania pohľadávky a rozhodnúť o žiadosti povinného dlžníka vo veci urovnania
pohľadávky“, 2. Povinnosť „pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o UPŠ v zmysle ust. §6a ods. 10 zák.
o správe majetku štátu zohľadniť jeho odôvodňujúce ekonomické pomery a sociálne pomery dlžníka,
vek, sociálnu príslušnosť, postihnutie ZŤPS a dôsledkami starnutia, chronické choroby, biologický
vek, polymorbiditu, sklon ku komplikáciám, zmenenú reakciu na lieky, stav prevažne bezmocného,

odkázaného na pomoc inej osoby, vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť, na BB bývanie,
odkázaného na OA, ohrozenie stratou sebestačnosti a vznikom odkázanosti na pomoc a blízkosť smrti“,
3. povinnosť „zdržať sa rozporuplných, hlboko nepravdivých, mätúcich vyjadrení na adresu žalobcu pri
aplikácii práv na princípoch zachovania právnej istoty žalobcu, v súlade s právom na ochranu osobnosti
žalobcu, jeho fyzického a psychického zdravia v pokročilom veku, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
svojhomenaprejavmiosobnejpovahyžalovaného,naadresuchránenejosobyajehoprávnymstatusom

občana ZŤPS smrteľne chorého“.

Podstata jeho obsiahleho návrhu smeruje proti nečinnosti odporcu spočívajúcej v tom, že nezačal
konanie vo veci žiadosti navrhovateľa o zúčtovanie pohľadávky v zmysle § 569 Občianskeho zákonníka,
nevydal mu potvrdenie o tom, aký je stav pohľadávky a nerozhodol o jeho návrhu na urovnanie

pohľadávky štátu podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý podal odporcovi dňa 22.10.2013.
Splnenie tejto povinnosti viackrát urgoval, odporca nereagoval ani na pokus o zmier mimosúdnou cestou
a nesplnil si svoju povinnosť podľa OZ, § 6a ods. 10 o správe majetku štátu a zákona o účtovníctve.
Odporca neumožnil navrhovateľovi nazerať do spisu. Poukázal na to, že síce dňa 24.11.2014 obdržal na
jeho žiadosť platobnú kartu za obdobie od 31.12.2003 do 22.10.2014 vyhotovenú odporcom pomocou
softvéru Softip-B.B., ale táto mala dva listy, ktoré mali byť vyúčtovaním pohľadávky. Táto forma však

podľa navrhovateľa odporuje zákonu o účtovníctve, je nenáležitá, nepreskúmateľná. K tejto správe mu
odporca zaslal vyúčtovanie súdneho exekútora, zoznam zrážok z invalidného dôchodku navrhovateľa.Navrhovateľ sa ďalšími podaniami zo dňa 5.1.2015 a 9.2.2015 domáhal zmieru mimosúdnou cestou z
dôvodu neúplnosti, nepreukazáteľnosti, nesprávnosti, nestálosti uvedenej správy odporcu. Odporca je
povinnýzistiťpresneaúplneskutočnýstavpohľadávkyabezprieťahovvkonanízúčtovaťpohľadávkuna

základe podvojnosti a súvzťažnosti účtovnými zápismi. Podľa názoru navrhovateľa sa stav pohľadávky
nedázistiťjednoduchýmsúpisom,toumžňujelenštrukturálnezostavenávýsledkovábilanciaprepotreby
ročnej účtovnej závierky podvojným účtovníctvom. Napriek žiadostiam zo dňa 5.1.2015 a 9.2.2015
odporca nekonal, nevydal mu potvrdenie o čiastočnom splnení dlhu na účely UPŠ. Ďalej navrhovateľ
spochybnil aj správnosť vyúčtovania súdneho exekútora. Na viacerých ďalších miestach zopakoval

výhradyvočipostupuodporcuporušujúcemuzákonoúčtovníctve,zásadyvedeniaúčtovníctva.Namietol
aj nesprávnosť postupu súdneho exekútora a nesprávnosť postupu odporcu v zmysle Exekučného
poriadku v styku so súdnym exekútorom ohľadom vymáhania pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi.
Zopakoval, že vyššie zmienenú platobnú kartu a odpovede odporcu zo dňa 9.12.2014 a 20.12.2015 na
jeho žiadosti považuje za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné. Argumentoval tiež nesprávnosťou postupu
odporcu i súdneho exekútora v súvislosti s nehnuteľným majetkom navrhovateľa, jeho oceňovaním,

zapisovaním práv k nemu v katastri nehnuteľností. V ďalšej časti sa opäť venoval otázkam exekučného
konania, nepríslušnosti konajúceho exekútora, porušovaniu Exekučného poriadku. Záverom opätovne
žiadal odporcu vydať mu potvrdenie, ktorého podkladom bude zúčtovanie pohľadávky na účely UPŠ
dohodou na základe ocenenia nehnuteľného majetku navrhovateľa znaleckým posudkom, pričom toto
potvrdenie o stave pohľadávky je úradná listina, ktorá musí mať zákonom predpísanú formu aj obsah,

a veriteľ je povinný podľa § 569 OZ vydať dlžníkovi doklad o čiastočnom splnení dlhu zas obdobie
od 16.4.2006 do dňa vykonania mimoriadnej uzávierky pohľadávky a k tomu žiada, aby bol odporca
zaviazaný súdom v zmysle § 569 a 585 OZ a § 6a ods. 10 zákona o správe majetku štátu.

Odporca vo vyjadrení uviedol v prvom rade to, že voči navrhovateľovi nevedie žiadne správne konanie,

ktoré by začalo na návrh, resp. z vlastného podnetu odporcu. V minulosti boli voči navrhovateľovi
vedené súdne spory a v súčasnosti prebieha exekučné konanie. Rozsudkom Okresného súdu Humenné
č.k. 6C/184/1997-34 zo dňa 16.3.2008 bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi
odporcu sumu 1 200 000,- Sk a zmluvnú pokutu vo výške 5% z tejto sumy spolu s trovami konania.
Vo vzťahu k povinnosti zaplatiť sumu 1 200 000,- Sk rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.1998

a vykonateľnosť dňa 6.6.1998. V súvislosti so sumou trov konania 48 000,- Sk prebehlo exekučné
konanie a v súčasnosti je suma vymožená. Suma 1 200 000,- Sk je vymáhaná v exekučnom konaní
vedenom súdnym exekútorom S.. I. K., v ktkrom boli námietky navrhovateľa proti exekúcii zamietnuté.
Exekúcia je vedená zrážkami z dôchodku povinného - navrhovateľa. Návrh povinného - navrhovateľa
na zastavenie exekúcie bol právoplatne zamietnutý. Navrhovateľ podal žiadosť o trvalé upustenie od

vymáhania pohľadávky, táto bola prerokovaná na Komisii pre posudzovanie návrhov na trvalé upustenie
od vymáhania pohľadávok štátu spravovaných ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou dňa 7.11.2008 a
stanovisko komisie bolo navrhovateľovi riadne doručené. Navrhovateľ opakovane žiadal o poskytnutie
vyúčtovania jeho pohľadávky spravovanej odporcom a výpis z účtovnej evidencie mu bol zaslaný dňa
2.10.2014. Odporca pritom požiadal o súčinnosť aj Sociálnu poisťovňu ústredie v Bratislave a tiež

súdneho exekútora. Sociálna poisťovňa oznámila výšku zrazenej sumy 6 094,81 eur a súdny exekútor
oznámil vymoženie 5 922,28 eur, obe oznámenia boli zaslané navrhovateľovi. Navrhovateľ sa však
množstvom ďalších žiadostí dožadoval postupov, stanovísk, informácií, ktoré boli v rozpore s platným
právom a nepatrili do pôsobnosti odporcu. Podľa názoru odporcu nie sú splnené podmienky konania
podľa § 250t a § 250u a navrhol konanie zastaviť.

Súd preskúmal návrh, vyjadrenie odporcu a listinné dôkazy tvoriace súčasť návrhu a tiež predložené
odporcom a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Z návrhu je zrejmé, že smeruje proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Konanie súdu o takomto návrhu je upravené v štvrtej hlave piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len O.s.p.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy

nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne
po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd

môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.

Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Zákonná úprava tohto typu konania poskytuje súdnu ochranu fyzickým a právnickým osobám pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré bez vážneho dôvodu nekonajú spôsobom ustanoveným
právnym predpisom, sú nečinné. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých

konanie začalo, a to bez existencie zákonnej alebo faktickej prekážky. Nečinnosťou môže byť aj konanie
s neodôvodnenými prieťahmi, teda nevykonávanie úkonov predpísaných zákonom, nekonanie z dôvodu
tvrdeného nedostatku právomoci správneho orgánu na vydanie rozhodnutia, nahrádzanie rozhodnutia
listom, informáciou, zastavením konania, opomenutím vykonať zákonom predpísaný úkon.

Pri ochrane pred nečinnosťou orgánu verejnej správy súd skúma, či konanie, činnosť, výkon právomoci
správneho orgánu je v súlade s tým, ako sú vymedzené oprávnenia a povinnosti správneho orgánu
zákonom, pričom sa to týka všetkých štádií konania správneho orgánu. Prirodzene musí najskôr
vyhodnotiť, či v konkrétnej veci správne konanie vôbec začalo, lebo iba v takom prípade môže
posudzovať nečinnosť správneho orgánu.

V tejto veci navrhovateľ namietal nečinnosť odporcu, ku ktorej malo dôjsť v súvislosti s jeho žiadosťou
o vydanie potvrdenia o stave pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi a o čiastočnom splnení dlhu, a
to podľa § 569 a § 585 Občianskeho zákonníka, ale tiež v súvislosti s jeho žiadosťou o UPŠ (urovnanie
pohľadávky štátu) a rozhodovaním o nej podľa § 6a ods. 10 zákona o správe majetku štátu. Posledná

časť petitu návrhu bola formulovaná do uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa vyjadrení na adresu
navrhovateľa.

Z listín tvoriacich prílohu návrhu a tiež z listín zaslaných súdu odporcom súd k podstate návrhu zistil, že
rozsudkomOkresnéhosúduHumennéč.k.6C/184/1997-34zodňa16.3.2008bolnavrhovateľzaviazaný

zaplatiť právnemu predchodcovi odporcu sumu 1 200 000,- Sk a zmluvnú pokutu vo výške 5% z tejto
sumy spolu s trovami konania vo výške 48 000,- Sk. Vo vzťahu k povinnosti zaplatiť sumu 1 200 000,-
Sk rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.1998 a vykonateľnosť dňa 6.6.1998.

Na základe tohto rozsudku sa začalo exekučné konanie Ex 272/2001 vedené súdnym exekútorom S..

I. K. na základe poverenia Okresného súdu Humenné č. XXXX*XXXXXX zo dňa 4.5.2001, ktorý vydal
príkaznavykonanieexekúciezrážkamizinýchpríjmovpovinného.Dňa26.9.2008vydalexekučnýpríkaz
na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a predaj nehnuteľností.

Ďalej sa v spisovom materiály nachádzajú podania navrhovateľa adresované riaditeľovi odporcu zo

dňa 5.1.2015 (č.l. 11), 14.10.2014 (č.l.14), 16.9.2014 (č.l. 15), 27.10.2014 (č.l.18), 8.7.2014 (č.l.24),
21.8.2014 (č.l. 25), 22.10.2013 (č.l. 44), 9.2.2015 (č.l.45). V tejto mnohopočetnej korešpondencii
navrhovateľ buď reaguje na odpovede odporcu na požiadavky navrhovateľa o predloženie zúčtovania
pohľadávky a záväzkov z exekučného konania a o urovnanie pohľadávky štátu a tieto odpovede
považuje za nedostatočné, nesprávne, nezrozumiteľné, alebo je ich obsahom žiadosť (prípadne už

urgencia)opredloženiepísomnéhoprehľaduexekučnýchpríkazov,vykonanýchzrážokaichzúčtovanie,
prípadne je ich obsahom žiadosť o úpravu sporného práva medzi účastníkmi, pričom na viacerých
miestach sa venuje nesprávnosti vedenia exekúcie, vykonávania zrážok, nesprávnosti úkonov v
súvislosti s jeho nehnuteľným majetkom, jeho oceňovaním, jeho dražbou.

Z podstatných listín pochádzajúcich z činnosti odporcu je v spise úradný záznam zo dňa 15.4.2009 z
prerokovania a vybavenia podania navrhovateľa zo dňa 12.3.2009, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ
okreminýchprevzalajkópielistíntýkajúcichsatrvaléhoupusteniaodvymáhaniapohľadávkyštátu.Ďalejsú v spise platobné karty vyhotovené odporcom dňa 22.10.2014, v ktorých je prehľad úhrad pohľadávky
odporcu za celkové obdobie od 31.12.2003 do 22.10.2014.

V spise sa nachádza odpoveď odporcu na list navrhovateľa zo dňa 1.12.2014, v ktorom ho oboznamuje,
že požiadal o vyúčtovanie exekučného konania súdneho exekútora i Sociálnu poisťovňu ústredie
Bratislava, tiež, že forma platobných kariet je daná používaným programovým vybavením Softip Profit
a sú v nich vyznačené všetky platby tak, ako boli pripísané na účet odporcu od súdneho exekútora.
V ďalšej časti tejto odpovede je prehľad celkovo zrazených a zaslaných platieb v rokoch 2006, 2007,

2008, 2009, 2010, 2013, 2014 s výslednou celkovou sumou. Odporca súčasne oboznámil navrhovateľa
s tým, že zrazené sumy zasiela Sociálna poisťovňa súdnemu exekútorovi, nie odporcovi, preto mesačné
zrážky nemôžu byť zaznamenávané v jeho účtovnej evidencii.

Z priloženej odpovede Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 15.12.2014 adresovanej
odporcovi vyplýva, že Sociálna poisťovňa vykonávala na základe exekučného príkazu zrážky z

dôchodku navrhovateľa v prospech oprávneného odporcu (resp. jeho právneho predchodcu) a prehľad
týchto zrážok od roku 2006 do 15.1.2015 je súčasťou tejto odpovede. Súdny exekútor zaslal odporcovi
na jeho žiadosť tiež vyúčtovanie exekučného konania dňa 11.12.2014. Obsahom tohto vyúčtovania je
výška vymoženej pohľadávky a výška vymožených trov exekúcie spolu s komplexným prehľadom úhrad
od povinného (navrhovateľa) v jednotlivých mesiacoch v rokoch 2006 až december 2014. O zaslaní

týchto vyúčtovaní je v spise oznámenie odporcu zo dňa 22.12.2014, pričom doručenie týchto vyúčtovaní
navrhovateľovi potvrdzujú jeho vyššie zmienené odpovede.

V spise je ďalšie odpoveď odporcu zo dňa 20.2.2015, ako reakcia na list navrhovateľa zo dňa 9.2.2015,
v ktorej oznamuje odporca konkrétne zrážky v mesiaci december 2014 a konkrétnu výšku súm následne

zaslaných od súdneho exekútora odporcovi spolu s informáciou o zostávajúcom dlhu.

Odpoveď odporcu zo dňa 7.10.2013 reaguje na podanie navrhovateľa zo dňa 10.9.2013, pričom
odporca oznámil navrhovateľovi, že žiadne konanie podľa správneho poriadku voči nemu nevedie, nie je
účastníkomžiadnehosprávnehokonania.Vďalšejčastiinformovalnavrhovateľaopodstateexekučného

konania a súčasne ho oboznámil s tým, že žiadosť navrhovateľa podľa § 6a ods. 6 zák. č. 278/1993 Z.
z. o správe majetku štátu nanovo posúdi po predložení písomnej správy od súdneho exekútora. Tejto
odpovedi predchádzala odpoveď odporcu zo dňa 27.8.2013 na podanie navrhovateľa zo dňa 16.8.2013,
v ktorej odporca informoval navrhovateľa o spôsobe vykonávania exekúcie zrážkami z dôchodku
vyplácaného Sociálnou poisťovňou a o zriadení exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve navrhovateľa. Súčasne odporca oznámil navrhovateľovi výšku zostatku pohľadávky a tiež
ho informoval, že o jeho žiadosti o trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky rokovala dňa 6.11.2008
Komisia pre posudzovanie návrhov na trvalé upustenie od vymáhaných pohľadávok štátu spravovaných
úradom, ktorá po preskúmaní jeho žiadosti odporučila riaditeľovi úradu nesúhlasiť s návrhom na trvalé
upustenie od vymáhania pohľadávky štátu, pretože nezistila podmienky pre takýto postup.

Obsahom odpovede odporcu zo dňa 6.2.2014 bolo okrem sprostredkovania odpovede súdneho
exekútora o priebehu exekúcie zákonným spôsobom aj opätovné zotrvanie na závere, že pre vyhovenie
žiadosti o trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky štátu nie sú relevantné dôvody. Odpoveďou zo dňa
2.10.2014 bol popri tom informovaný aj o plánovanom postúpení spravovanej pohľadávky na základe

pokynu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave na Slovenskú konsolidačnú a.s. Bratislava
za účelom jej ďalšieho vymáhania.

Napokon je v spise zápisnica zo zasadnutia Komisie pre posudzovanie návrhom na trvalé
upustenie od vymáhania pohľadávok štátu spravovaných ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou zo dňa

6.11.2008. Predmetom posudzovania bola žiadosť navrhovateľa. Boli konštatované majetkové pomery
navrhovateľa.Vbode6.zápisnice-záveryrokovaniaastanovisko-jecitovaný§6azák.č.278/1993Z.z.
o správe majetku štátu a ďalej záver, že po preskúmaní žiadosti a jej príloh komisia odporučila riaditeľovi
ÚPSVaR nesúhlasiť s návrhom na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky, lebo jej vymáhanie nie je
neúspešné a nehospodárne, keďže sa vymáha v exekučnom konaní a neboli preukázané odôvodnené

ekonomické a sociálne pomery navrhovateľa.

Petitom návrhu sa navrhovateľ s poukazom na porušenie § 585 a § 569 Občianskeho zákonníka
a §6a ods. 6, 10 zák. o správe majetku štátu domáhal uložiť odporcovi povinnosť 1. „...vydaťnavrhovateľovi potvrdenie o stave pohľadávky...“, „...rozhodnúť o žiadosti povinného dlžníka vo veci
urovnania pohľadávky“, 2. „...pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o UPŠ v zmysle ust. §6a ods. 10 zák.
o správe majetku štátu zohľadniť jeho odôvodňujúce ekonomické pomery a sociálne pomery...“ a 3.

„...zdržať sa rozporuplných, hlboko nepravdivých, mätúcich vyjadrení na adresu žalobcu pri aplikácii
práv...“

Podľa § 6a ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu ak osobitný zákon neustanovuje

inak, správca trvale upustí od vymáhania pohľadávky štátu od dlžníka len vtedy, ak sa pohľadávka
štátu premlčala. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu aj vtedy, ak je zo
všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné alebo nehospodárne, alebo ak to
odôvodňujú ekonomické alebo sociálne pomery dlžníka. O trvalom upustení od vymáhania pohľadávky
štátu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky
štátu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, výšku pohľadávky štátu a dôvody

upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Podmienkou platnosti rozhodnutia o trvalom upustení
od vymáhania pohľadávky štátu vyššej ako 3 000 eur je súhlas zriaďovateľa s rozhodnutím. Na vydanie
rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od
vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.

Podľa § 6 ods. 10 tohto zákona správca je oprávnený za podmienok ustanovených v osobitnom predpise
13abe) uzavrieť písomnú dohodu o urovnaní. Súhlas zriaďovateľa sa v tom prípade nevyžaduje. Týmto
predpisom pod poznámkou 13abe je § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V prvom rade musel súd preskúmať, či odporca vo veci žiadostí navrhovateľa, či už o vydanie potvrdenia

o stave pohľadávky alebo o urovnanie pohľadávky viedol (mal viesť) správne konanie v zmysle zákona.
Súd zistil, že takáto povinnosť odporcovi zo zákona nevyplýva.
Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti
majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
Odporca v tejto veci vystupoval v pozícii správcu majetku štátu, a preto nevystupoval v pozícii správneho

orgánu, ktorý vykonáva svoju právomoc smerom k fyzickej alebo právnickej osobe pri rozhodovaní
a jej právach alebo povinnostiach. Právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľom sa týka správy
pohľadávky štátu voči navrhovateľovi, ktorú vykonáva odporca. Táto vymáhaná pohľadávka má základ
v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6C/184/1997-34 zo dňa 16.3.1998, ktorým
súd rozhodol o povinnosti navrhovateľa plniť z dôvodu porušenia Dohody o vytvorení spoločensky

účelnýchpracovnýchmiest.Dňomprávoplatnostitohtorozsudkudňa21.5.1998satátopohľadávkastala
majetkom štátu. Z toho vyplýva, že žiadne akty, konania, činnosť odporcu ako správcu tejto pohľadávky,
ktorá je majetkom štátu, nie je vykonávaním právomoci smerom k navrhovateľovi, a teda nie je správnym
konaním. Napokon aj zákon č. 278/1993 Z. z. upravuje správu majetku štátu, a to prostredníctvom
správcov, ktorým súčasne upravil súhrn oprávnení a povinností pri tejto správe.

Ak teda medzi správcom majetku štátu - odporcom a navrhovateľom vznikol právny vzťah, ide o
záväzkovo právny vzťah upravený Občianskym zákonníkom. To potvrdzuje aj § 6a ods. 10 zákona o
správe majetku štátu, na ktorého porušenie poukazuje navrhovateľ, pretože správca môže uzavrieť
písomnú dohodu o urovnaní za podmienok v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda v štandardnom
záväzkovo právnom rámci. Ak by hypoteticky došlo k uzavretiu takejto písomnej dohody, opäť by nešlo

o výkon správy (v zmysle štátnej správy) odporcom a navrhovateľ ako účastník takejto dohody by sa
nemohol domáhať preskúmania rozhodnutia a postupu odporcu, ale prípadne len neplatnosti dohody
ako záväzku v občianskoprávnom konaní pred príslušným súdom, ale v žiadnom prípade podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo).
Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ nemôže úspešne domáhať preskúmania postupu odporcu pri

vybavovaní jeho žiadostí v rámci správneho súdnictva, keďže odporca nemá v ich vzájomnom vzťahu
postavenie orgánu vykonávajúceho verejnú správu, ale iba orgánu - spravujúceho majetok štátu. V inej
situácii by bol navrhovateľ, ak by v danej veci šlo o správu jeho majetku.
Z týchto dôvodov sa navrhovateľ nemôže domáhať, aby súd ukladal odporcovi povinnosť informovať
ho o tom, ako spravuje majetok štátu, ani povinnosť uzatvárať s navrhovateľom dohody, pretože takáto

povinnosť odporcovi a takéto právo navrhovateľovi z tohto právneho predpisu nevyplýva.
Na základe toho súd musel návrh ako nedôvodný podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietnuť.
Súd na okraj poznamenáva, že navrhovateľ má ako povinný stále zachované postavenie účastníka
exekučného konania Ex 272/2001 vedeného súdnym exekútorom S.. I. K., a práve v tomto konanímá k dispozícii právne prostriedky obrany proti vedeniu exekúcie, keďže majetok navrhovateľa je
„postihovaný“ exekúciou zrážkami z dôchodku, a tie v zmysle Exekučného poriadku na základe
exekučného príkazu súdneho exekútora vykonáva Sociálna poisťovňa.

Z predloženého spisu je nesporné, že odporca nijako neignoroval žiadosti navrhovateľa o informácie o
priebehu exekúcie, o výške zrážok, o celkovej výške zrazených súm, o zostatku pohľadávky. Odporca
dokonca zrealizoval konanie Komisie pre posudzovanie návrhov na trvalé upustenie od vymáhania
pohľadávok štátu spravovaných ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou dňa 6.11.2008, a to na žiadosť
navrhovateľa, jeho žiadosť prejednal a rozhodol o nej. Súd však opäť poukazuje v tejto súvislosti na to,

že zákon o správe majetku štátu dokonca explicitne upravuje v § 6a ods. 6, že na vydanie rozhodnutia
o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Toto rozhodnutie dokonca nie je preskúmateľné súdom a dlžník sa o trvalom upustení od
vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.
Navyše súd poznamenáva, že odporca, ako to vyplýva z korešpondencie s navrhovateľom, bol činný a
o nárokoch a žiadostiach navrhovateľa zákonným spôsobom konal.

Z uvedených dôvodov preto súd návrh ako nedôvodný zamietol podľa § 250t ods. 4 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo
na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Návrhu súd nevyhovel, preto súd náhradu trov konania
navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.