Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/642/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515208077
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515208077.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. H., nar.: XX.XX.XXXX,
dieťa rodičov: matky - F.. N. Q., nar.: XX.XX.XXXX, bytom T. 8, F. a otca - Y.. R. H., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom U. XX, T., na návrh otca o určenie práva zavolať maloletej a komunikovať s ňou prostredníctvom
telefónu, vlastniť jeden z vystavených cestovných dokladov maloletej a povinnosť zaplatiť polovicu
nákladov súvisiacich s jeho vystavením a práva na plnú kompenzáciu nevyužitého času po ukončení

choroby maloletej, prípadne možnosti byť s dieťaťom doma na OČR-ke a postarať sa o choré dieťa, na
odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.08.2015, č.k. 17P/89/2015-20,
jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 24.08.2015, č.k. 17P/89/2015-20, zastavil konanie, s tým,

že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 35 Zákona o rodine, majúc za to, že v danom prípade sa návrh otca
netýka podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Nedôvodnosť otcovej požiadavky, aby každú stredu o 18:30 hod telefonoval so svojou dcérou odôvodnil
tým, že matku maloletého dieťaťa nie je možné súdnym rozhodnutím prinútiť k tomu, aby v konkrétnom

čase maloleté dieťa primäla k telefonickej komunikácii s otcom, s tým, že prípadné rozhodnutie v
prospech takéhoto návrhu otca by zároveň viedlo k určeniu povinnosti matke maloletého dieťaťa vlastniť,
resp. mať k dispozícii telefón a hradiť aj náklady s tým spojené. Čo sa týka určenia práva otca na
vlastnenie jedného z vystavených dokladov pre maloletú a povinnosti vždy zaplatiť polovicu nákladov
súvisiacich s jeho vystavením, prvostupňový súd uviedol, že v zmysle Zákona o cestovných dokladoch
môže vybaviť cestovný pas maloletému dieťaťu ktorýkoľvek z rodičov bez súhlasu druhého rodiča a

to samozrejme na vlastné náklady. V súvislosti s časťou návrhu otca, ktorou sa dožadoval práva na
plnú kompenzáciu nevyužitého času po ukončení choroby maloletej, prípadne možnosti byť s dieťaťom
doma na OČR-ke, súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že nie je možné uložiť matke súdom
povinnosť, aby v dobe choroby maloletej ona sama, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
OČR nečerpala a aby jej čerpanie prenechala otcovi dieťaťa.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec, navrhujúc, aby odvolací súd zmenil
prvostupňové rozhodnutie tak, že mu prizná jednak právo, aby každú stredu o 18:30 hod mohol
zavolať svojej dcére a komunikovať s ňou prostredníctvom telefónu, jednak právo na vlastnenie jedného
z vystavených cestovných dokladov pre maloletú, s tým, že bude mať vždy povinnosť zaplatiť len
polovicu nákladov súvisiacich s jeho vystavením. Ďalej žiadal, aby mu odvolací súd priznal právo
na plnú kompenzáciu nevyužitého času po ukončení choroby maloletej, prípadne možnosti byť s

ňou doma na OČR-ke a postarať sa o ňu, ak jej zdravotný stav na základe posudku lekára bude
umožňovať prevoz k otcovi a to v období párneho mesiaca choroby, alternatívne, aby odvolací súd zrušilprvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podanom odvolaní otec uviedol, že je
ochotný zabezpečiť matke telefón a aj hradiť náklady s ním spojené a preto považoval za irelevantné
odôvodnenie prvostupňového súdu, že nemožno matku primäť vlastniť telefón v súvislosti s nariadením

jeho práva zavolať maloletej a komunikovať s ňou prostredníctvom telefónu. Bol toho názoru, že vydanie
nového pasu pre maloletú je nezrealizovateľné, nakoľko matka maloletej, ktorá vlastní oba jej cestovné
doklady, mu ich odmieta odovzdať a príslušný správny orgán mu ich zase odmieta vydať, nakoľko občan
SR môže vlastniť len celkovo dva cestovné doklady. V súvislosti s kompenzáciu nevyužitého času po
ukončení choroby maloletej, prípadne možnosti byť s ňou doma na OČR-ke uviedol, že ako rovnoprávny

rodič sa chce plnohodnotne spolupodieľať na výchove a živote dcéry, čo zahŕňa aj starostlivosť dieťaťa
počas choroby.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2. O.s.p a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich

s výkonom rodičovských práv a povinností. Ide najmä o vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny,
správu majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prípravu na budúce povolanie. Nejde však o výpočet taxatívny,
a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí
naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných

vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Zákonodarca sa pri ich zakotvení inšpiroval doterajšou
súdnou praxou, ako aj právnou teóriou (pozri napr. R 8/1971). Zákon teda rozlišuje medzi tzv. bežnými
vecamisúvisiacimisvýkonomrodičovskýchprávapovinnostíapodstatnýmivecami.Právezuvedeného
§ 35 vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností
sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala

dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných,
každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu
či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a
povinnosti sám. Teda len dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím

súdu.

V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď mal v prebiehajúcom konaní o
návrhu otca o určenie práva zavolať maloletej a komunikovať s ňou prostredníctvom telefónu, vlastniť
jeden z vystavených cestovných dokladov maloletej a povinnosť zaplatiť polovicu nákladov súvisiacich

s jeho vystavením a práva na plnú kompenzáciu nevyužitého času po ukončení choroby maloletej,
prípadne možnosti byť s dieťaťom doma na OČR-ke a postarať sa o choré dieťa, za to, že v danom
prípade sa návrh otca netýka podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu. Odvolací súd sa v tejto časti rozhodnutia plne stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

V záujme vyporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami otca odvolací súd uvádza, že otcovi
nič nebráni v tom, aby zakúpil mobilný telefón a počas súdom určeného styku ho odovzdal maloletej,
ktorá vzhľadom na svoj vek je už schopná telefonickej komunikácie. V súvislosti s vydaním cestovného
preukazu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak otec nedisponuje s cestovným dokladom,

ktorý bol vydaný, tak podľa zákona o cestovných dokladoch je možné nahlásiť jeho stratu a náhradný
cestovný doklad bude vydaný. V súvislosti s kompenzáciou nevyužitého času po ukončení choroby
maloletej, resp. čerpania OČR-ky, odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 28.05.2014, č.k. 17P/360/2013-85, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
07.082014, č.k. 20CoP/91/2014, v zmysle ktorých bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky,

s tým, že bol zároveň upravený aj styk otca s maloletou a aj jeho vyživovacia povinnosť k maloletej.
Preto, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, musí starostlivosť o choré dieťa zabezpečiť ten rodič, ktorý ho
má zverené do svojej osobnej starostlivosti súdnym rozhodnutím.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.