Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/86/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514201252.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX, XXX XX G., o vymoženie 3.020,90 Eur s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa, č. k. 1 Er 116/2014-25 zo dňa 9.7.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 4.3.2014.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinným vymoženia pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-PC-2421/13-EK vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom dňa 17.10.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2013 a vykonateľnosť dňa 16.11.2013, ktorým bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu s príslušenstvom a trovy konania, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny
vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko povinný svoj dlh
neuhradil riadne, oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy prostredníctvom
rozhodcovského konania. Oprávnenie vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní bolo dané
rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve č. 8300046811.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), § 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, článok 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 a článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že predmetná zmluva
má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora (ES) ES Oceano Grupo
Editorial, C - 240/98, Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vo veci C-168/05 bod
38, Pannon GSM Zrt. Proti Erszébet Sustikné Gyorfi vo veci C-243/08 bod 43.
Dňa 21.6.2012 sa v rozhodcovskej zmluve č8300046811 v bode 5 zmluvné strany dohodli, že akékoľvek
spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy, budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky
s tým, že výber z týchto alternatív je na žalobcovi.

Následne súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako

spotrebiteľ uzavreli dňa 21.6.2012 rozhodcovskú zmluvu , v ktorej je dojednaná aj vyššie uvedená
rozhodcovská doložka. Súd posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľa vo výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä
s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na
základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní na ktoré sa odôvodnenie rozsudku
odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky nie sú
záväzné pre spotrebiteľa (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore aj s dobrými
mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č. 93/13/EHS.
Je nepochybné, že dlžník nemal možnosť zmluvné dojednania zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a
spôsobujú nerovnováhu. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne o snahu
obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS nezáväzná pre
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a to ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred
pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný nemal
možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na
základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu
nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodcovský
súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v
zistení skutkového stavu. Rozhodcovská doložka spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže
byť preto neprijateľnou podmienkou. Povinný dobrovoľne podpísal rozhodcovskú zmluvu a rovnako
tiež nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Tvrdil preto, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani
všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Konanie pred rozhodcovským
súdom je len alternatívne. Spotrebiteľovi musí byť umožnené rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva,
pričom rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným
stanovená výlučne bez možnosti voľby. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-PC-2421/13-EK vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom dňa 17.10.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2013 a vykonateľnosť dňa 16.11.2013, ktorým bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu s príslušenstvom a trovy konania, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský.
V zmluve o revolvingovom úvere je povinný označený ako fyzická osoba- nepodnikateľ. Oprávneným
súčasne nebol v priebehu konania preukázaný opak. Z tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení §
52 až § 54 Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Namietané nesprávne právne
posúdenie veci nebolo opodstatnené.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého rozhodcovská zmluva
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá
núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom
konaní (pred rozhodcovským orgánom). Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto
podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka písm. r) účinného
od 01.01.2008. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu
zaručených čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý
súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je
Slovenská republika viazaná.

Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská zmluva, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh
na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše povinný ako spotrebiteľ nemal v
danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení
v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na
oprávnenom ako veriteľovi. Takže ani alternatívne dojednanie rozhodcovskej doložky nie je v súlade s
ust. na ochranu spotrebiteľa.

Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé.
Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm.
q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou.

O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd poukazuje na to, že zákon o rozhodcovskom konaní upravuje písomné dojednanie
rozhodcovskej doložky ako formy rozhodcovskej zmluvy pod následkom jej neplatnosti (§ 4 ods. 1, 2
ZoRK).

Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 ZoRK umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať
nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore
s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Postup súdu bol
v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. §
44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.