Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/303/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203972
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114203972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: T.. M. M., nar. XX. XX. XXXX,
Q. XX/X, J.., právne zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom v Revúcej, Železničná
257/19 proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Bratislava, Štúrova 2, IČO:
00 166 481, v konaní o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 23. 06. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8 055,44 Eur s prísl. a vo
výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 190,24 Eur na účet Mgr. Martina
Jankoviča, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)napadnutýmrozsudkomkonanievčastiuplatneného
úroku z omeškania za obdobie od 26. 08. 2004 do 16. 05. 2012 zastavil (I. výrok rozsudku). Zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 8 055,34 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 055,34 Eur
od 17. 05. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok rozsudku). V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (III. výrok rozsudku) a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania

predstavujúce trovy právneho zastúpenia 1 291,57 Eur a náhradu zaplateného súdneho poplatku 14,50
Eurnaúčetprávnehozástupcužalobcuvlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudku(IV.výrokrozsudku).

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, §
6 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17, § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2004 Z. z. (správne 514/2003;
poznámka odvolacieho súdu) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru Úradu
justičnej a kriminálnej polície bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi za trestný čin podvodu podľa §
250 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 31. 08. 1999. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení
obvinenia zo dňa 08. 09. 2004 bola uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 20. 10. 2004,
sp. zn. C./XX/XX zamietnutá. Krajský prokurátor dňa 14. 06. 2007 podal na žalobcu obžalobu na súd.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 06. 2010, č. k. XT/XX/XXXX-XXXX bol žalobca spod

obžaloby oslobodený pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31.
08. 1999. Odvolanie krajského prokurátora bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/
XXXX zamietnuté podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.Listom zo dňa 14. 11. 2011 žalobca preukázal, že podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti so zvolením
si právneho zástupcu v trestnom konaní JUDr. Petra Rychnavského, ktorý žalobcu zastupoval až

do právoplatného skončenia v trestnej veci a ktorému žalobca zaplatil trovy konania 9 333,68 Eur.
Ministerstvo spravodlivosti listom zo dňa 02. 12. 2011 žalobcovi oznámilo, že posúdenie jeho žiadosti je
v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, ktorému žiadosť postúpilo. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 02.
03. 2012 žalobcovi oznámilo, že žiadosť bola opäť postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR. Žalobca
opätovne listom zo dňa 19. 07. 2012 sa obrátil na Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie

jeho nároku, ale od uvedeného subjektu odpoveď nedostal. Súd má za to, že v danom čase žalobca
postupoval správne, ak podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na ministerstve a pokiaľ
samotné orgány štátu, ktoré majú tento zastupovať sa nevedia zhodnúť, uvedené nemôže ísť na ťarchu
žalobcu. V zásade však zákonodarca predvídal kolíziu názorov a práve ust. § 4 ods. 1 písm. l) rieši
túto situáciu tak, že určuje, že príslušný orgán je ten, ktorý vo veci začal konať ako prvý. V danom
prípade z orgánov štátu prichádzajúcich do úvahy Ministerstvo vnútra SR bolo kontaktované, nekonalo

vôbec a Ministerstvo spravodlivosti SR, ak nezačalo konať vo veci malo žiadosť postúpiť na Generálnu
prokuratúru SR. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti a nie je rozhodujúce ako vyhodnotili orgány štátu
pôvodné podozrenie, ale výsledok.

V danom prípade je zrejmé, že žalobca sa domáhal vo vzťahu k Slovenskej republike, v mene ktorej

má konať Generálna prokuratúra náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to vznesením
obvinenia. Náhrada škody predstavuje sumu 9 338,68 Eur, ktorá predstavuje trovy konania zaplatené
žalobcom advokátovi v trestnom konaní, nakoľko žalobca ako obvinený bol v predmetnom trestnom
konaní oslobodený. Zvolenie obhajcu v trestnom konaní žalobcom je ústavným právom občana, kde
pokiaľ na obhajobu žalobca vynaložil finančné prostriedky, vznikla mu škoda vo výške vynaložených

prostriedkov. Skutočnosť, že žalobca bol v trestnom konaní zastúpený obhajcom vyplýva z trestného
spisu, z ktorého tiež vyplýva, za ktoré úkony právnej služby žalobca advokátovi zaplatil a tieto sú
účtované žalobcovi v súlade s právnymi predpismi. Súd mal za to, že sú úplne nepodstatné námietky
žalovaného ohľadne dokonalosti príjmových pokladničných dokladov, resp. výpisov z účtu ohľadom
uhradenia trov obhajoby v trestnej veci vo vzťahu k JUDr. Petrovi Rychnavskému, rozhodujúca je

fakturácia a preukázanie vykonaných úkonov právnej pomoci obhajcom, ako aj skutočnosť, že ohľadne
tohto nie je medzi klientom a advokátom žiaden rozpor.

V danom prípade nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia spôsobilo na strane žalobcu
náklady titulom zaplatenia trov obhajoby, ktoré by v prípade, ak by obvinenie žalobcovi vznesené

nebolo, neboli vznikli, resp. preto súd žalobe o zaplatenie 8 055,44 Eur vyhovel a v prevyšujúcej časti
účtovaných úkonov právnej služby, ale nepreukázaných, žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi aj
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v
zákonnej výške odo dňa 17. 05. 2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po tom, čo uplynula 6-mesačná lehota
na vyjadrenie sa k návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcu na Ministerstve

spravodlivosti SR.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. V danom prípade čiastočný úspech
vo veci na strane žalobcu zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania podľa úspechu.
Žalobca bol v konaní úspešný 86,26 % oproti 13,74 % neúspechu, pričom pomer predstavuje 72,52 %.

Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia 1 291,57 Eur (72,52 % zo sumy 1 760,99 Eur) a
náhradu zaplateného súdneho poplatku 14,50 Eur (72,52 % zo sumy 20 Eur)“.

Proti tomuto rozsudku proti II. a IV. výroku rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný namietajúc, že nie je orgánom, ktorý by mal konať v mene štátu. Uviedol, že z ustanovení

Trestného poriadku je nesporné, že vo väčšine prípadov vydáva uznesenie o vznesení obvinenia
vyšetrovateľ, prípadne poverený príslušník Policajného zboru. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia je
prípustný opravný prostriedok, ktorým je v zmysle ust. § 185 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. sťažnosť. O
sťažnosti rozhoduje prokurátor, ktorý je oprávnený sťažnosti vyhovieť a uznesenie o vznesení obvinenia
zrušiť, prípadne sťažnosť zamietnuť a tým potvrdiť uznesenie o vznesení obvinenia. Ministerstvo vnútra

SR vo svojich jednotlivých vyjadreniach v rámci súdnych konaní o náhradu škody spôsobené orgánmi
verejnej moci v minulosti dôvodilo tým, že v prípade, ak prokurátor nezamietne sťažnosť obvineného,
t. j. potvrdí uznesenie o vznesení obvinenia, takýmto postupom odobrí postup vyšetrovateľa, prípadne
povereného príslušníka Policajného zboru, a preto sa dá predpokladať, že vyšetrovateľ konal zákonne.Ministerstvo vnútra SR dôvodilo, že v prípade, ak prokurátor zamietne sťažnosť obvineného, nie je
možné dospieť k inému záveru, ako k záveru, že Ministerstvo vnútra SR nie je v danom prípade
orgánom oprávneným konať v mene štátu. Túto premisu pretavilo Ministerstvo vnútra SR aj do novely

zákona č. 514/2003 Z. z., a teda že Ministerstvo vnútra SR bude konať v mene štátu len vtedy, ak
prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka Policajného
zboru, keď ďalšou podmienkou pre vznik jeho zodpovednosti je skutočnosť, že prokurátor nepodal v
danej trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Vyššie uvedeným je vyriešená otázka kedy koná v
mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ktoré si svoju pôsobnosť značne oklieštilo a svoj zámer odôvodnilo

ustanoveniami zákona č. 301/2005 Z. z., ako aj zmyslom a účelom tohto zákona. Otázkou zostáva, kto
má konať v prípade, ak prokurátor zamietne sťažnosť obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia
a prípadne aj podá obžalobu. Z ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že škodu musí
spôsobiť prokurátor v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní, a to
svojim konaním alebo opomenutím. Ak za titul nároku na náhradu škody sa bude považovať uznesenie o
vznesení obvinenia, ktoré je predbežne vykonateľné, t. j. odo dňa jeho vydania vyšetrovateľom, prípadne

povereným príslušníkom Policajného zboru, má právne účinky, a to bez ohľadu na jeho oznámenie
obvinenému. Po tom, nie je možné dospieť k záveru, že škodu spôsobil orgán podľa osobitného predpisu
v trestnom konaní, a teda nie je možné aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z..
Uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné, a teda právne účinky voči obvinenému
nastávajú už jeho vydaním bez ohľadu na jeho oznámenie či právoplatnosť. Bez ohľadu na následné

konanie prokurátora v rozsahu rozhodnutia o sťažnosti, nie je možné bez ďalšie dospieť k záveru,
že konať v mene štátu bude Generálna prokuratúra SR, a to z dôvodu, že orgán podľa osobitného
predpisu, t. j. prokurátor nespôsobil škodu, ktorej sa poškodený domáha. Ak teda v danom prípade nie
je oprávnené konať ani Ministerstvo vnútra SR, ani Generálna prokuratúra SR, potom sa javí, že je
možné aplikovať len ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda oprávneným konať v mene štátu je

Ministerstvo spravodlivosti SR. Na podporu vyššie uvedených tvrdení odvolateľ poukazuje na rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XXC/XX/XXXX a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Obdobne tak postupoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom
pod sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Odvolateľ zastáva názor, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď napriek platnej a účinnej právnej úprave zaviazal k náhrade škody žalovaného a nie

Ministerstvo spravodlivosti SR alebo Ministerstvo vnútra SR. Odvolateľ ďalej namieta, že Generálnej
prokuratúre SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku nikdy nebola doručená ani postúpená, ak
žalovaný vec neodmietol predbežne prerokovať a ani neoznámil, že neuspokojuje nárok žalobcu.
Vzhľadom na uvedené nemôže byť pasívne legitimovaný a nemôže byť zaviazaný na náhradu škody.
V konaní zároveň bolo preukázané, že došlo k čiastočnej úhrade trov obhajoby advokátovi z požičaných

peňazí spoločnosťou L. a. s. a ohľadom platieb uvedenou spoločnosťou nebol doposiaľ preukázaný
účel platieb. Teda nie je zrejmé, či skutočne uvedená spoločnosť neplatila JUDr. Rychnavskému za iné
právne služby ním poskytované. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok v jeho napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 3, § 156 ods. 3 O. s. p.). Preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v

napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru,
že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutých výrokoch
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,

ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. a posudzuje sa ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska či pri rozhodovaní

porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o
väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo

rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Odvolateľ v odvolaní namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Tvrdí, že ako orgán konajúci v
mene Slovenskej republiky malo v predmetnom konaní vystupovať Ministerstvo spravodlivosti SR, resp.

Ministerstvo vnútra SR a nie Generálna prokuratúra SR. K tomu odvolací súd uvádza:

Vzmysle§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. V
zmysle § 4 ods.1 písm. b) citovaného zákona, koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v

trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. V zmysle § 4 ods.
1 písm. f) citovaného zákona, koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil
štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre), v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. V zmysle §
4 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a) - j),

u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na
viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

V danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú

prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj
vyšetrovateľ Policajného zboru (§ 10 ods. 7 Trestného poriadku). Trestné stíhanie sa začne vydaním
uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a
šiesta Trestného poriadku). Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodený záver, že trestný
čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí

najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (viď bližšie § 206 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku). Po
skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné
rozhodnutie (§ 209 ods. 1 veta prvá O. s. p.). Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak
výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (viď bližšie §
214 ods. 1 Trestného poriadku). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a

v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). Pri výkone tohto dozoru
je prokurátor oprávnený:
a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie,
b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých
bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c) zúčastniť sa na vykonávacích úkonov policajta, osobitne vykonávať jednotlivý úkon alebo aj celé
vyšetrovanie a vydať rozhodnutie, v ktorejkoľvek veci,
d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi,
e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami,

f) odňať vec policajtovi (viď bližšie § 230 ods. 2 Trestného poriadku). Iba prokurátor je oprávnený v
prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a) Trestného poriadku).

Uvedený výňatok, z niektorých ustanovení Trestného poriadku ozrejmuje, že na úseku trestného
konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania je zavŕšený podaním obžaloby,

vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady
škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, preto ako orgán konajúci v
mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.

Argumentácia žalovaného v tom smere, že príslušným orgánom, ktorý by bol oprávnený konať v mene

Slovenskej republiky je Ministerstvo spravodlivosti SR je nesprávna, už aj z toho dôvodu, že orgány
spadajúce pod pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR, konkrétne súdy v trestnej veci žalobcu ako
obvineného nevydali nezákonné rozhodnutia, keď súd prvého stupňa oslobodil žalobcu spod obžaloby
a následne odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku súdu prvého stupňa. V tejtosúvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie č. 4, ktoré bolo jednohlasne prijaté na zasadnutí
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 03. 12. 2015, cit.: „Ak v trestnom konaní, ktoré
sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu

vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci
obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1
písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. je od 01. 01. 2013 Generálna prokuratúra
SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej

povinnosti“(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 10. 2015, sp. zn. 8Cdo/289/2014).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na správnom závere o
tom, ktorý orgán koná v preskúmavanej veci za štát a svoj správny názor vyvodil z ust. § 4 ods. 1 písm.
f) zákona č. 514/2003 Z. z..

K odvolacej námietke žalovaného, že Generálnej prokuratúre SR žiadosť o predbežné prerokovanie
nikdy nebola doručená, ani postúpená, odvolací súd uvádza, že žalobca ako poškodený je vždy
chránený pred omylom, pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v
prípade, ak podá žiadosť na nepríslušný orgán. V zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. platí, že ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne

ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného; účinky podania žiadosti pritom
zostávajú zachované.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody na nepríslušný orgán konajúci v mene štátu, nepríslušný orgán bol povinný vyriešiť otázku

príslušnosti toho ktorého orgánu konajúceho v mene štátu a postúpiť žiadosť príslušnému orgánu bez
toho, aby žalobca sám znášal prípadné následky z toho plynúce vo svoj neprospech. Je nepochybné
a súd prvého stupňa to aj v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca listom zo dňa 14. 11.
2011 žiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (č. l.

36 spisu) Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 02. 12. 2011 žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku postúpilo Ministerstvu vnútra SR (č. l. 39 spisu). Žalobca svoju žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zaslal aj na Ministerstvo vnútra SR, ktorý orgán štátu listom z 02. 03. 2012
oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť bola postúpená na Ministerstvo spravodlivosti SR (č. l. 40 spisu).
Preto za stavu, ak samotné orgány štátu majú kolíziu názorov v tom, kto je v predmetnej veci oprávnený

konať, uvedené nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rozhodujúce je, že žalobca podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na štátny orgán, ktorý ak nezačal konať vo veci mal žiadosť postúpiť žalovanému.

V trestnom konaní, v ktorom mal žalobca postavenie ako obvinený, bol daný dôvod nutnej obhajoby,
a preto sa žalobca musel dať zastupovať advokátom v trestnom konaní, a to či už na základe

splnomocnenia, v opačnom prípade by mu bol advokát ustanovený z radu obhajcov ex offo. Žalobca
si obhajcu zvolil sám - JUDr. Rychnavského, ktorý ho obhajoval až do skončenia trestného konania, v
ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby.

K odvolacej námietke žalovaného ohľadne účelu platieb zaplatených spoločnosti L. a. s.

splnomocnenému advokátovi JUDr. Rychnavskému, odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní
jednoznačne preukázal účel použitia finančných prostriedkov vynaložených spoločnosťou L. a. s.
advokátovi JUDr. Rychnavskému, keď v konaní predložil súdu zápisnicu z Valného zhromaždenia
spoločnosti L. a s., o účele ich použitia formou pôžičky poskytnutej žalobcovi na splatenie jeho trov
obhajoby. Taktiež žalobca preukázal výpismi zo svojho účtu, že požičané finančné prostriedky od

spoločnosti L. a. s. uvedenej spoločnosti vrátil. Žalobca si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k obhajcovi
JUDr. Rychnavskému a vyfakturované náklady na obhajobu mu v celom rozsahu uhradil. Odhliadnuc
od vyššie uvedeného naviac, ak došlo k čiastočnej úhrade týchto nákladov prostredníctvom požičaných
finančných prostriedkov, je to len vzťah medzi treťou osobou a žalobcom, pričom v konaní bolo aj
preukázané, že požičané peniaze boli v celom rozsahu v krátkom časovom rozpätí vrátené späť

veriteľovi - spoločnosti L. a. s.. Podstatné je len to, že na strane žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetku
v súvislosti s úhradou trov obhajoby, ktoré mu vznikli v trestnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 4057/14 zo dňa 09. 04. 2015 uverejnený aj na
webovej stránke www.profipravo.cz ., ktorý je aplikovateľný na daný prípadvo vzťahu k úhrade trov obhajoby z požičaných peňazí, ktoré tvoria náhradu škody v trestnom konaní. Z
uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k trovám obhajoby je právne významný len vzťah medzi poškodeným
a jeho právnym zástupcom, nie vzťahy týchto subjektov k tretím osobám.

Keďže odvolací súd je viazaný dôvodmi podaného odvolania, pri rozhodovaní o priznaných úrokoch z
omeškania a pri rozhodovaní o náhrade trov konania, nemal odvolací súd dôvod preskúmavať v tejto
časti priznané úroky z omeškania, ako aj jednotlivé položky priznaných trov právneho zastúpenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku, t. j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania,
potvrdil.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p.
mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Žalobca si uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 190,24 Eur, za jeden
úkon právnej služby - spracovanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu á 253,94 Eur + 1 x režijný paušál á
8,39 Eur, t. j. 262,33 Eur. Z toho 72,52 % predstavuje 190,24 Eur. Trovy odvolacieho konania vyčíslené
žalobcom sú v nižšej sume aká mu patrí. K tomu odvolací súd uvádza: súdom prvého stupňa bolo
žalobcovi prisúdených 8 055,44 Eur, základná sadzba tarifnej odmeny preto v odvolacom konaní za

jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa rovná sume 237,34 Eur. K
tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a telekomunikačných poplatkov
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorá sa v roku 2015 priznávala v sume 8,39 Eur, spolu 245,77 Eur. Keďže
právny zástupca žalobcu žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania len vo výške 190,24 Eur,
odvolací súd nemohol žalobcovi priznať viac ako žiadal.

Náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,24 Eur je žalovaný ako neúspešný účastník konania
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.